Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CbZm-1-2015.pdf
PDF · 98.49 KB
Case nature
Area
Subarea
21CbZm/1/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci navrhovateľa: B., zastúpeného JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, Hlavná 89, 080 01 Prešov, proti žalovanému: D. zastúpenému Mgr. Adriánom Fabiánom, advokátom, Tkáčska 2, 080 01 Prešov, o zaplatenie zmenkovej sumy 55.000 eur s príslušenstvom, v konaní o námietkach odporcu proti zmenkovému platobnému rozkazu Okresného súdu Prešov zo dňa 19.11.2014, č.k. 21Zm/13/2014-9, takto
rozhodol:
Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Prešov zo dňa 19.11.2014, č.k. 21Zm/13/2014-9 p o n e c h á v a v platnosti. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania o námietkach voči vydanému zmenkovému platobnému rozkazu vo výške 1298,78 eura, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu podaným na tunajšom súde dňa 31.10.2014 domáhal, aby súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 55.000 eur, 6 % ročný úrok zo sumy 55.000 eur od 31.12.2011 do zaplatenia, sumu 183,33 eura ako odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, ako aj nahradiť trovy konania. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že odporca vystavil v Prešove dňa 29.3.2011 vlastnú zmenku bez protestu, ktorou sa odporca ako vystaviteľ vlastnej zmenky zaviazal zaplatiť za túto vlastnú zmenku dňa 31.12.2011 (deň zročnosti) remitentovi - navrhovateľovi, B., Slovenská republika, zmenkovú sumu (čiastku) vo výške 55.000 eur (slovom: päťdesiatpäťtisíc eur). Dňa 31.12.2011 odporca ako vystaviteľ zmenky a zmenkový dlžník zmenkovú sumu vo výške 55.000 eur navrhovateľovi neuhradil. Odporca v určený deň zročnosti ani doposiaľ zmenkovú sumu 55.000 eur z horauvedenej vlastnej zmenky navrhovateľovi nezaplatil. Ku dňu podania návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu predstavuje dlh odporcu voči navrhovateľovi titulom nezaplatenia vlastnej zmenky zo dňa 29.3.2011 na zmenkovú sumu 55.000 eur, celkovú sumu 55.000 eur. Súd návrhu navrhovateľa vyhovel a dňa 19.11.2014 vo veci rozhodol zmenkovým platobným rozkazom, č.k. 21Zm/13/2014-9, ktorým odporcovi uložil, aby do 3 dní od doručenia tohto zmenkového platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi zmenkovú sumu 55.000 eur spolu so 6 % úrokom ročne zo zmenkovej sumy 55.000 eur od 31.12.2011 do zaplatenia, 183,33 eura ako odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy a nahradil trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 3.300 eur za podaný návrh a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.081,62 eura, alebo aby v tej istej lehote podal u podpísaného súdu odôvodnené námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti tomuto zmenkovému platobnému rozkazu namieta. Písomným podaním zo dňa 4.12.2014, ktoré bolo osobne podané na tunajší súd v ten istý deň, podal odporca námietky proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu zo dňa 19.11.2014, č.k. 21Zm/13/2014-9.
Námietky proti citovanému zmenkovému platobnému rozkazu odporca odôvodnil tým, že navrhovateľ sa v tomto konaní domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 55.000 eur s príslušenstvom, z titulu neuhradenia splatnej zmenky zo dňa 29.3.2011. Samotná zmenka slúžila ako zabezpečovací inštitút, a to konkrétne na zabezpečenie pôžičky vo výške 55.000 eur, ktorú poskytol navrhovateľ odporcovi a jeho manželke M. Účelom poskytnutia pôžičky bolo zaplatenie časti kúpnej ceny za časť akcií obchodnej spoločnosti VIBO, a.s., so sídlom 082 53 Petrovany 476, IČO: 36 474 029, zapísanej v Obchodnom registri vedenom na Okresnom súde Prešov, Oddiel: Sa, Vložka číslo: 10224/P. Akcie, ktoré boli predmetom prevodu napriek skutočnosti, že vo výpise z OR je ako akcionár zapísaný výlučne odporca, vzhľadom na skutočnosť, že prevod bol uskutočnený za trvania manželstva odporcu s M., boli nadobudnuté do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nielen M. ale aj samotný navrhovateľ v čase poskytnutia pôžičky a vyplnenia zmenky mali vedomosť o tom, že pôžička je poskytovaná manželom, že účelom pôžičky je zaplatenie odplaty za prevod akcií a že prevádzané akcie nadobudnú manželia D. do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na základe vyššie uvedených skutočností má odporca za to, že zmenka je nesprávne vyplnená, a to konkrétne v časti označenia manželky odporcu - M. ako avalistu. Odporca je toho názoru, že M. vzhľadom na existenciu manželstva, mala byť spolu s odporcom označená ako vystaviteľ zmenky, t.j. dlžník, resp. minimálne ako spoludlžník tak, ako je to štandardne uvádzané u zmeniek vystavených peňažnými ústavmi. Vzhľadom na existenciu manželstva ako aj skutočnosti, že M. je od 28.2.2007 členom predstavenstva obchodnej spoločnosti VIBO, a.s. (spoločnosti, ktorej časť akcií bola nadobudnutá do BSM) je zrejmé, že pôžičkou zabezpečenou zmenkou je zaviazaný nielen odporca ako jeden z manželov, ale touto pôžičkou sa zaviazali aj v súčasnosti sú zaviazaný obaja bývalí manželia - D. Otázka posudzovania oboch bývalých manželov ako spoludlžníkov je dôležitá aj vzhľadom na skutočnosť, že ich manželstvo zaniklo na základe rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. 24P/217/2012 zo dňa 2.10.2013. Odporca má za to, že vzhľadom na existenciu BSM, ktoré nebolo dohodou manželov zúžené ani rozšírené, nemôže jeden z manželov pri tom istom právnom titule (zmluve o pôžičke) vystupovať ako dlžník a druhý z manželov ako ručiteľ. Na základe vyššie uvedených skutočností má odporca za to, že navrhovateľ sa má svojho práva na zaplatenie zmenkovej sumy domáhať voči obom dlžníkom, t.j. nielen voči D., ale aj voči M.j, a to či už spoločne a nerozdielne, prípadne vzhľadom na zánik BSM aj voči každému z nich po jednej polovici. Právny zástupca navrhovateľa vo svojom vyjadrení zo dňa 9.2.2015 k námietkam odporcu proti zmenkovému platobnému rozkazu, okrem iného uviedol, že pokiaľ ide o námietky odporcu o tom, že zmenka slúžila na zabezpečenie pôžičky vo výške 55.000 eur, tieto sú neopodstatnené a nedôvodné. Zmenka je samostatným právnym titulom a dôvodom na zaplatenie peňažnej sumy, pri ktorej sa neskúma „kauza“ právneho úkonu, teda ani dôvod, ani účel, ani samotný právny úkon. V súdnom konaní o zaplatenie zmenky sa skúma len to, či zmenka bola správne vystavená a či má všetky náležitosti platnej zmenky. V súdnom konaní je preto absolútne irelevantné, na čo slúžila zmenka a že bola medzi účastníkmi nejaká pôžička, ktorá slúžila na zaplatenie kúpnej ceny akcií spoločnosti VIBO, a.s., IČO: 36 474 029, ani to, kto nadobudol akcie , či akcie patria do BSM. Ide o vnútorný vzťah medzi odporcom a jeho manželkou, ktorý nech si odporca rieši v rámci vysporiadania BSM. Je právne bezvýznamné, či navrhovateľ vedel alebo nevedel o tom, na aký účel sa má zmenková suma použiť, či na kúpu akcií alebo na iný účel. Pokiaľ ide o námietky odporcu o tom, že zmenka je nesprávne vyplnená v časti označenia manželky odporcu ako avalistu, nakoľko manželka odporcu mala byť označená ako vystaviteľ zmenky , a teda dlžník, tieto sú podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľa , tiež neopodstatnené a nedôvodné, keďže predmetná zmenka je platný právnym úkonom. Je výlučne vecou zmenkového veriteľa, resp. zmenkového dlžníka, na koho bude ako na zmenkového dlžníka znieť zmenka. V tomto prípade navrhovateľ ako zmenkový veriteľ odovzdal peňažné prostriedky v sume 55.000 eur odporcovi ako zmenkovému dlžníkovi. Preto aj keď bola zmenka vystavená za trvania manželstva, je v súlade s Občianskym zákonníkom, aby zmenkový dlžník bol len odporca ako jeden z manželov. S poukazom na ustanovenie § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny zástupca žalobcu poukázal na to, že je zrejmé, že manželka odporcu nemusela byť uvedená ako hlavný zmenkový dlžník pri odporcovi, dokonca nemusela byť uvedená ani ako avalista, nakoľko priamo zo zákona sa bude pohľadávka veriteľa uspokojovať z majetku BSM bez ohľadu na to, že odporca sa s jeho manželkou rozviedol. Rozvod manželstva a poukaz na rozvod manželstva v námietkach je úplne právne irelevantný. Bolo výlučne vecou zmenkového veriteľa alebo zmenkového dlžníka, či budú v zmenke uvedený obaja manželia ako hlavní zmenkoví dlžníci, alebo len jeden z nich. V tomto prípade sa odporca stal hlavným zmenkovým dlžníkom, nakoľko jemu boli odovzdané peňažné prostriedky v sume 55.000 eur a manželka odporcu sa stala avalistom, čo žiaden zákon nezakazuje. Práve naopak, keďže sa manželka odporcu stala avalistom
a zmenku podpísala ako avalista, je zvýšená ochrana navrhovateľa ako zmenkového veriteľa, nakoľko nemôže odporca tvrdiť, že manželka o vystavení zmenky nevedela. Pokiaľ ide o námietku odporcu, že vzhľadom na existenciu manželstva mala byť manželka odporcu označená ako vystaviteľ zmenky a navrhovateľ sa mal návrhom domáhať zaplatenia voči obom, t.j. Ing. Buranovskému a Ing. Buranovskej, táto námietka je tiež právne irelevantná. Navrhovateľ má dispozičné právo s návrhom na začatie konania v rámci ktorého určuje aj okruh účastníkov konania, je výlučne vecou a právom navrhovateľa, koho označí za žalovaného tak, aby to bolo v súlade s pasívnou vecnou legitimáciou. V tomto prípade je pasívne vecne legitimovaný vystaviteľ zmenky ako hlavný zmenkový dlžník, o čom nie sú žiadne pochybnosti. Obrana odporcu spočívajúca v tom, že spolu s ním má byť zaviazaná jeho exmanželka, nakoľko v čase vystavenia zmenky bola jeho manželkou, nie je právne relevantné a ide len o vnútorný vzťah medzi bývalými manželmi v rámci vyporiadania BSM. Ako sa odporca vysporiada so svojou exmanželkou ohľadne tejto zmenky v rámci vyporiadania BSM navrhovateľa nezaujíma, ani súd sa tým nemá zaoberať. Odporca poukazuje na to, že nemôže pri tom istom právnom titule (zmluvy o pôžičke) vystupovať ako dlžník a druhý z manželov ako ručiteľ. Ušlo zrejme pozornosti odporcu, že dlžná suma 55.000 eur nie je žalovaná titulom zmluvy o pôžičke, ale titulom zmenky. V návrhu na začatie konania ani v konaní navrhovateľ neuplatňuje žiadnu zmluvu o pôžičke. Nie je pritom v rozpore so zákonom, aby jeden z manželov bol hlavný zmenkový dlžník, vystaviteľ zmenky a druhý z manželov avalista. Právny názor odporcu, že navrhovateľ má právo domáhať sa zaplatenia zmenkovej sumy voči obom dlžníkom, a to vzhľadom na zánik BSM voči každému z nich po jednej polovici, je právne nesprávne a nemá oporu v zákone. K vyporiadaniu BSM medzi odporcom a jeho manželkou nedošlo, a to ani formou zákonnej fikcie vysporiadania BSM po uplynutí 3 rokov od zániku manželstva podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na dispozičné právo navrhovateľa tento sa domáha návrhom na začatie konania zaplatenia len voči odporcovi a bez ohľadu na námietky odporcu, ktoré spočívajú v podstate len v tom, že odporca zrejme pre momentálne problémy s exmanželkou v rámci vysporiadania BSM po rozvode chce vtiahnuť do súdneho konania ako odporkyňu aj svoju exmanželku, nemá navrhovateľ záujem rozširovať okruh odporcov a pribrať do konania ex-manželku odporcu ako odporkyňu v 2.rade. S poukazom na uvedené, keďže jedinou obranou odporcu je skutočnosť, aby navrhovateľ žaloval aj manželku odporcu, čo je pre toto konania absolútne právne bezvýznamné v rámci obrany proti zmenkovému platobnému rozkazu, navrhol navrhovateľ, aby súd v zmysle § 175 ods. 3 O.s.p. vydal rozsudok, ktorým ponechá v platnosti vydaný zmenkový platobný rozkaz. Na prejednanie námietok odporcu súd v predmetnej právnej veci nariadil pojednávanie na deň 1.12.2015. Na pojednávaní konanom dňa 1.12.2015 súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, fotokópie zmenky, zmenkového platobného rozkazu, námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu, výpisu z obchodného registra ohľadne spoločnosti VIBO, a.s. v reštrukturalizácii , rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 2.10.2013, č.k. 24P/217/2012-178, rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 9.1.2015, č.k. 4Cob/8/2014-209, vyjadrenia navrhovateľa k námietkam odporcu proti zmenkovému platobnému rozkazu a zistil tento s k u t k o v ý s t a v : Z obsahu navrhovateľom predloženej zmenky súd zistil, že sa jedná o vlastnú zmenku opatrenú doložkou „bez protestu“, ktorou sa odporca ako jej vystaviteľ zaviazal zaplatiť navrhovateľovi ako remitentovi zmenkovú sumu 55.000 eur so splatnosťou dňa 31.12.2011 a miestom platenia v Prešove. Ako miesto a dátum vystavenia je na zmenke uvedené v Prešove 29.marca 2011. Zmenka doposiaľ indosovaná nebola. Ako aval zmenku podpísala M. Odporca v deň splatnosti zmenky, t.j. dňa 31.12.2011 zmenkovú sumu 55.000 eur navrhovateľovi ako majiteľovi zmenky nezaplatil. Odporca namietal, že zmenka slúžila na zabezpečenie pôžičky vo výške 55.000 eur. Ďalej namietal, že zmenka je nesprávne vyplnená v časti označenia manželky odporcu ako avalistu, že vzhľadom na existenciu manželstva mala byť manželka odporcu označená ako vystaviteľ zmenky a navrhovateľ sa mal návrhom domáhať zaplatenia voči obom, t.j. Ing. Buranovskému a Ing. Buranovske. Odporca tiež namietal, že nemôže pri tom istom právnom titule (zmluvy o pôžičke) vystupovať ako dlžník a druhý z manželov ako ručiteľ. Na základe zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania súd právne uzatvára: Podľa § 372y ods. 1 O.s.p., ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona. Podľa § 372y ods. 2 O.s.p., ak bol zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz doručený do dňa účinnosti tohto zákona, súd postupuje podľa doterajších predpisov. Zmenkový platobný rozkaz alebo
šekový platobný rozkaz, ktorý nebol doručený niektorému z odporcov do dňa účinnosti tohto zákona, súd vo vzťahu k tomuto odporcovi zruší a nariadi pojednávanie. Podľa § 173 ods. 1 O.s.p., ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do 3 dní zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorej musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz sa musí doručiť do vlastných rúk odporcu. Ak nemožno návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu vyhovieť, nariadi súd pojednávania. Podľa § 175 ods. 3 O.s.p., ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, že zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti, alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, v ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz, alebo šekový platobný rozkaz. Podľa § 75 čl. I. Zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového , v znení neskorších právnych predpisov, vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa. Vlastná zmenka predstavuje tzv. konštitutívny listinný cenný papier, ktorý preukazuje nielen existenciu zmenkovej pohľadávky, ale veriteľskú legitimáciu majiteľa zmenky priamo aj zakladá. Z toho vyplýva abstraktný charakter zmenky, ktorá vystavením zakladá abstraktný a nesporný záväzok a právo v nej inkorporované vzniká nezávisle od hospodárskeho dôvodu (kauzy) jej vystavenia, jej majiteľ nemusí pri jej predložení na platenie ani pri prípadnom vymáhaní plnenia z nej dokazovať nič iného, než že je majiteľom platnej zmenky. Samotný zmenkový prejav (podpis) na platnej zmenke stačí teda na to, aby majiteľ zmenky uplatňoval svoj nárok z neho vyplývajúci bez toho, že by musel preukazovať jeho materiálnu kauzu, pričom pre určenie, aké práva a povinnosti zo zmenky vyplývajú, je potom podstatný práve jej skriptúrny obsah, teda forma , akou sa účastníci zmenkového vzťahu na zmenke vyjadrili. Táto formálna abstraktnosť potom znamená, že platná zmenka je sama o sebe dostatočným dôvodom pre vznik nároku na čiastku v nej uvedenú, a naopak ak dlžník zo zmenky popiera existenciu záväzku zo zmenky vyplývajúceho, nesie v tomto smere dôkazné bremeno. Zmenkový zákon odporcovi síce priznáva námietky založené na jeho osobných vzťahoch k majiteľovi zmenky ale len pri neindosovanej zmenke, teda aj kauzálne námietky voči prvému majiteľovi (remitentovi) zmenky, avšak v takom prípade žalovaná osoba (podpísaný) musí dokazovať, že záväzok jej z kauzálneho vzťahu celkom alebo sčasti nevznikol a zmenečný nárok majiteľa zmenky nie je dôvodný. Zmenka je teda v právnej teórii definovaná ako cenný papier, ktorým za predpokladu splnenia prísnych formálnych náležitostí vzniká priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný záväzok určitej osoby zaplatiť majiteľovi zmenky v určitom mieste a čase stanovenú peňažnú čiastku. I keď sa vystavenie zmenky spravidla opiera o určitý dôvod (kauzu), vzniká zo zmenky špecifický právny vzťah, ktorého abstraktný charakter tkvie v tom, že právny dôvod nie je pre jeho existenciu významný a zo zmenky nevyplýva. Zmenka je záväzkom nesporným, úplne samostatný, oddeleným od záväzkového vzťahu, ktorý viedol k jej vzniku. Opätovne je potrebné zdôrazniť, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení na platenie ani pri prípadnom vymáhaní plnenia z nej dokazovať nič iného, než že je majiteľom platnej zmenky. Platná zmenka je sama o sebe dostatočným dôvodom pre vznik nároku na čiastku v nej uvedenú. Súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou navrhovateľa uvedenou v jeho vyjadrení k námietkam odporcu proti zmenkovému platobnému rozkazu zo dňa 9.2.2016. Odporcom vystavená zmenka je nepochybne platnou zmenkou. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ má dispozičné právo s návrhom na začatie konania disponovať v tom smere, že on rozhoduje koho bude žalovať, on určuje okruh účastníkov konania. Je skutočne výlučne vecou a právom navrhovateľa, koho označí za odporcu. On však zodpovedá aj za to, že je okruh účastníkov konania v súlade s pasívnou vecnou legitimáciou.
Ak tomu tak nie je, musí znášať následok, ktorý spočíva v zamietnutí žalobného návrhu. V tomto prípade je pasívne vecne legitimovaný vystaviteľ zmenky ako hlavný zmenkový dlžník, o čom nie sú žiadne pochybnosti. Obrana odporcu spočívajúca v tom, že spolu s ním má byť zaviazaná jeho exmanželka, nakoľko v čase vystavenia zmenky bola jeho manželkou, nie je právne relevantné a ide len o vnútorný vzťah medzi bývalými manželmi v rámci vyporiadania BSM. Ako sa odporca vysporiada so svojou exmanželkou ohľadne tejto zmenky v rámci vyporiadania BSM navrhovateľa nezaujíma a súd dáva za pravdu navrhovateľovi, že sa tým v rámci tohto konania nemôže zaoberať. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní nespôsobuje ani to, že spolu s odporcom nie je žalovaná jeho bývala manželka titulom ručenia na zmenke ako ručiteľka, hoci ako aval podpísala predmetnú zmenku. Vzťah medzi zmenkovým dlžníkom a avalom totiž nezakladá nerozlučné spoločenstvo, ktoré má za následok to, že ak nie sú žalovaní všetci nerozlučný spoločníci, musí byť žaloba zamietnutá z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaných. Je teda nepochybné, že navrhovateľ v danom prípade mohol využiť svoje dispozitívne oprávnenie a žalovať len odporcu ako zmenkového dlžníka (čo aj využil), prípadne oboch, teda aj odporcu aj avala (čo však nevyužil, ale bolo to jeho právo, nie povinnosť). Je potrebné poukázať, že skutočne nie je v rozpore so žiadnym zákonom, aby jeden z manželov bol hlavný zmenkový dlžník, vystaviteľ zmenky a druhý z manželov avalista. Manželka odporcu nemusela byť uvedená ako hlavný zmenkový dlžník pri odporcovi a nemusela byť uvedená ani ako avalista. Navrhovateľ správne argumentoval, že v tomto súdnom konaní je absolútne irelevantné, na čo slúžila zmenka a že bola medzi účastníkmi nejaká pôžička, ktorá slúžila na zaplatenie kúpnej ceny akcií spoločnosti VIBO, a.s., IČO: 36 474 029, kto nadobudol akcie , či akcie patria do BSM. Je právne bezvýznamné, či navrhovateľ vedel alebo nevedel o tom, na aký účel sa má zmenková suma použiť, či na kúpu akcií alebo na iný účel. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd uplatnené námietky odporcu proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu za neopodstatnené a nedôvodné, a preto v súlade s ustanovením § 175 ods. 3 O.s.p. ponechal námietkami napadnutý zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Výrok o náhrade trov konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. súd teda zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcu pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 1.298,78 eura s DPH, za dva úkony právnej pomoci á 532,77 eura + 20% DPH (vyjadrenie k námietkam odporcu proti zmenkovému platobnému rozkazu a zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 1.12.2015) a režijného paušálu 2x 8,39 + 20% DPH.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a)v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.