Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoE/66/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného F. P. a.s., P. M., I. O. č. X, IČO: 30 807 484, proti povinnému Y.-U. s.r.o., M., Y. ul. č. X, IČO: 31 702 058, o vymoženie 21 684,06 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. -21 zo dňa 09.12.2013 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Kováčom pod č. EX 1399/2000.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vymoženia svojej pohľadávky na základe exekučného titulu, ktorým je platobný výmer F.e č. 202-564-5430/98-41-P zo dňa 28.04.1998 s právoplatnosťou a vykonateľnosťou dňa 11.08.1998.

Podaním zo dňa 21.11.2013 podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekúcia je neprípustná vzhľadom na plynutie času - prekluzívnej lehoty.

Následne súd citoval ust. § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), ust. § 24 ods. 1, 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni a exekúciu zastavil, pretože prekluzívna lehota uplynula dňa 11.08.2001.

Vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený z dôvodu, že súd nesprávne právne vec posúdil. Namietal, že v danom prípade neboli splnené podmienky na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty. Súd odôvodnil zastavenie exekúcie ustanoveniami, ktoré sa týkajú premlčania podľa zákona č. 274/1994 Z.z., pričom ustanovenia o prekluzívnej lehote boli predmetného zákona včlenené až 01.07.2001. Uviedol, že dňa 23.03.2010 bol povinný ex offo vymazaný z Obchodného registra, to znamená, že k uvedenému dátumu subjekt stratil hmotnoprávnu aj procesnoprávnu spôsobilosť na právne úkony. Zastával názor, že súd mal exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.), vzhľadom

na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 29.09.2000 na základe platobných výmerov oprávneného č. 202-564-5430/98-41-P zo dňa 28.04.1998 s právoplatnosťou a vykonateľnosťou dňa 11.08.1998, č. 6002-818-1400/2000-80 zo dňa 28.07.2000 s právoplatnosťou a vykonateľnosťou dňa 15.09.2000, č. 6002-818a-1400/2000-80 zo dňa 28.07.2000 s právoplatnosťou a vykonateľnosťou dňa 15.09.2000. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 06.11.2000 udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Podaním zo dňa 14.11.2013 (doručeným súdu 21.11.2013) podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že došlo k preklúzií práva oprávneného a zrušeniu povinného.

Odvolací súd uvádza, že v čase vydania exekučných titulov - rozhodnutí oprávneného zo dňa 28.07.2000 a 28.04.1998 nebola v ust. § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, platnom do 31. 12. 2000, stanovená lehota na vymáhanie pohľadávok na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, ako aj poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti, s tým, že na výkon rozhodnutia na tieto pohľadávky sa použijú primerane ustanovenia osobitného predpisu, pričom tu bol odkaz na ust. § 279 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Až zákonom č. 242/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 01. 07. 2001, bola zavedená desaťročná lehota na vykonanie rozhodnutí, predmetom ktorých sú pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie, ako aj poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti, s tým, že ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú. V danom prípade je preto potrebné aplikovať ust. § 277 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého, ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové zabezpečenie vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a o sankciách za nesplnenie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003, neboli splnené, sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že v predmetnej exekučnej veci bolo potrebné aplikovať ust. § 25 ods. 1, 2 a § 30 zákona č. 274/1994 Z. z. v znení platnom a účinnom do 31. 12. 2003, v zmysle ktorých rozhodnutie o pohľadávkach na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti a pre poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti, penále a pokuty platia primerane ustanovenia o poistnom. V uvedenom prípade je desaťročná lehota lehotou prekluzívnou, v ktorej je potrebné rozhodnutie vykonať, t. j. výkon rozhodnutia nielen nariadiť, ale výkon rozhodnutia musí byť v tejto lehote aj skončený, pretože márnym uplynutím prekluzívnej lehoty zaniká právo na vykonanie rozhodnutia. Na zánik tohto práva musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti, teda aj bez návrhu a právo, ktoré sa prekludovalo, nemožno priznať a ani vykonávať exekúciu na jeho vymoženie. Súd prvého stupňa preto vzhľadom na márne uplynutie prekluzívnej desaťročnej lehoty na vykonanie platobných výmerov č. č. 202-564-5430/98-41- P zo dňa 28.04.1998, č. 6002-818-1400/2000-80 zo dňa 28.07.2000, č. 6002-818a-1400/2000-80 zo dňa 28.07.2000, správne exekúciu zastavil.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

Podľa ust. § 224 ods. 4 O.s.p., ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.