Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/309/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Taťánou Polákovou, v právnej veci žalobcu: Y. N., H. R. T. XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou VIS LEGIS s.r.o., Panenská 7, Bratislava, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 11953/14 zo dňa 11.11.2014, vydaný Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 289,86 eur na bankový účet právneho zástupcu žalobkyne vedený D. U. H., a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Bratislava IV súdny poplatok za žalobu vo výške 331,50 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 11.12.2014 domáhala, aby súd zrušil Rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu vydaný ustanoveným rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom zo dňa 11.11.2014, sp. zn. SR 11953/14 z titulu neuhradenia zmluvného záväzku vyplývajúceho žalobkyni zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.11.2012. Uviedla, že zrušenia Rozhodcovského rozsudku sa domáha z dôvodu, podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní - jeden z účastníkov popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy a podľa § 40 ods. 1 písm. j) Zákona o rozhodcovskom konaní - pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Mala za to, že rozhodcovský súd nebol oprávnený prejednať a rozhodnúť predmetnú vec v Rozhodcovskom konaní, nakoľko rozhodcovská zmluva, ktorou sa mala založiť právomoc Rozhodcovského súdu je neplatná. Okrem toho, spotrebiteľka osobitne nevyjednala Rozhodcovský súd a rozhodcu a nebola ani oboznámená s pravidlami Rozhodcovského konania. Dodávateľ nedisponuje ani nárokmi, ktoré mu boli priznané Rozsudkom, keďže zmluva o úvere je neplatným právnym úkonom podľa ust. § 39a zák. č. 40/1964Zb. Občiansky zákonník, pričom zároveň obsahuje aj neprijateľné podmienky podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že súd by sa v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemal zaoberať argumentmi žalobkyne, ktoré sa obmedzujú na jej snahu preskúmať vec z hmotnoprávnej stránky. Preskúmanie veci z hmotnoprávnej stránky v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku je vzhľadom na právnu úpravu vylúčené. Účelom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku je umožniť ešte v inom konaní alebo v konaní o výkon rozhodnutia súdne

preskúmanie toho, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcom a či bola dodržaná zákonnosť. Poukazoval na zákonné predpoklady, za ktorých môže dôjsť k zrušeniu rozhodcovského rozsudku. Ďalej uviedol, že žalovaná so žalobcom dohodla nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej mala žalobkyňa možnosť riešiť spor buď pred stálym rozhodcovským súdom, alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Žalobkyňa sa teda uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy nevzdala práva na súdnu ochranu poskytnutú všeobecnými súdmi SR a rozhodcovská zmluva v sebe obsahuje alternatívu. Podľa názoru žalovaného rozhodcovská zmluva má všetky náležitosti vyžadované zákonom a preto je žalovaný názoru, že rozhodcovská zmluva je platná. Poukazoval na ust. § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zákonníka, neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve je dojednanie, ktoré vyžaduje v rámci rozhodcovskej zmluvy od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že zakázané sú iba tzv. výlučné rozhodcovské doložky. Rozhodcovská doložka dohodnutá medzi účastníkmi konania nie je výlučná. Je zrejmé, že z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Podľa slovenského práva prejednanie spotrebiteľských sporov v rozhodcovskom konaní v zásade nie je zakázané. Uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva ako dokument na samostatnom liste papiera môže, ale rovnako nemusí byť uzavretá spolu so zmluvou o úvere. Následne preto, v prípade, že žiadateľ o úver uzavrie rozhodcovskú zmluvu, pri vzniku sporu zo zmluvy o úvere má každá strana možnosť voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním (nakoľko sa jedná o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu). V prípade, že rozhodcovskú zmluvu žiadateľ neuzavrie, eventuálny spor zo zmluvy o úvere sa bude riešiť súdnou cestou. V prípade rozhodcovskej zmluvy sa teda jedná o individuálne dojednanú zmluvnú pokutu. Navrhol, aby súd návrh žalobkyne ako nedôvodný zamietol.

Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil svoju neprítomnosť žiadal ospravedlniť, súd preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p vec prejednal i v jeho neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 11953/14 zo dňa 11.11.2014, výzvou žalovaného na žalobnú odpoveď zo dňa 16.10.2014, Zmluvou o úvere zo dňa 30.11.2012 a prílohou k nej, Všeobecnými obchodnými podmienkami poskytnutia úveru, Rozhodcovskou zmluvou zo dňa 30.11.2012, potvrdenie žalovanej zo dňa 26.6.2014, ako aj ostatným obsahom spisu, prednesom zástupkyne žalobkyne, a po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 30.11.2012 uzatvoril žalovaný so žalobkyňou zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalobkyni úver vo výške 350,- eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 346 eur, spolu sumu 696 eur žalovanému zaplatiť v 12 mesačných splátkach vo výške 58 eur, počnúc dňom 20.12.2012. Z prílohy k zmluve o úvere súd zistil, že žalobkyňa termín konečnej splatnosti úveru bol 20.11.2013. Spotrebiteľ uhradí celkovú čiastku 696 eur. Z tejto čiastky predstavuje úver čiastku 350 eur, úrok čiastku 115,33 eur a administratívny poplatok čiastku 230,67. Mesačná splátka vo výške 58 eur obsahuje rovnomernú splátku istiny, úrokov a poplatku. Úroková sadzba úveru predstavuje 32% ročne, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov je 36,73%, náklady v prípade oneskorených splátok 4 eurá.

Podľa článku 4 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v prípade, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou 7 dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 15 eur za každý jeden prípad omeškania. Ostatné splátky je dlžník povinný splatiť podľa splátkového kalendára. V prípade, že dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Dlžník má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky, prípadne len časti po sebe idúcich splátok, v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo výške 30 eur s možnosťou platenia podľa pôvodného splátkového kalendára. Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku a v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 4 eurá ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojených do 5 dní od doručenej výzvy na úhradu.

V článku 5 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli na tom, že ak sa stane celý dlh splatný v zmysle bode 4 týchto podmienok, dlžník sa zaväzuje zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške určenej v § 369 Obch. zákonníka v platnom znení. V takom prípade veriteľovi vzniká

nárok na celý dohodnutý poplatok z dôvodu neplnenia záväzkov dlžníka. Veriteľ je oprávnený v prípade splatnosti celého dlhu v zmysle bodu 4 týchto podmienok pristúpiť k okamžitému vymáhaniu celého dlhu od dlžníka bez ohľadu na dĺžku trvania úveru a súčasne vznikne nárok požadovať bezodkladné zabezpečenie dlhu dlžníka spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy o úvere a/alebo dohody s veriteľom.

Z rozhodcovskej zmluvy zo dňa 30.11.2012 čl. II bodu 1. (ďalej len rozhodcovskej zmluvy) súd zistil, že zmluvné strany sa dohodli na tom, že zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť o rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy, ustanovenie tejto zmluvy sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

Z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 11953/14 zo dňa 11.11.2014 súd zistil, že súd zaviazal žalobkyňu na zaplatenie známeho úroku vo výške 47,05 eur, známeho úroku z omeškania vo výške 7,39 eur, poplatku vo výške 197,28 eur, úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 197,28 eur od 2.8.2013 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 312 eur, trovy mediačného konania v sume 142,23 eur, za poplatky a upomienky sumy 20 eur a trovy rozhodcovského konania v sume 257,73 eur.

Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní žiadala ospravedlniť neúčasť žalobkyne na pojednávaní zo zdravotných dôvodov, ktoré jej nedovoľujú pojednávania sa zúčastniť. V prednese pred súdom uviedla zhodne ako žalobnom návrhu, doplnila, že žalobkyňa rozhodcovskú zmluvu nepodpísala, na zmluve nie je jej podpis, rozhodcovská zmluva je neplatná, obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, v zmluve sú úžernícke úroky.

Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 335/2014 Z.z.“) stály rozhodcovský súd musí v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas spotrebiteľského rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov okrem prípadu určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie, vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, ak z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala

potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 45 ods. 3 prvá veta zákona č. 335/2014 Z.z. súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l).

Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.

Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

Podľa § 41 ods. 1 prvá veta zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“) žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

V prvom rade sa súd zaoberal tým, či žalobkyňa podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na súd včas v zmysle § 41 ods. 1 prvá veta zákona č. 244/2002 Z.z. v spojení s § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z.. Keďže rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 11953/14 zo dňa 11.11.2014 bol žalobkyni doručený dňa 20.11.2014 (ako to vyplýva z doručenky, ktorá je obsahom rozhodcovského spisu), pričom žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podala na tunajšom súde dňa 11.12.2014, bola jej žaloba podaná včas, a preto súd pristúpil k vecnému prejednaniu podanej žaloby.

Žalobkyňa namietala ako dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku neplatnosť rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej právomoc rozhodcovského súdu na konanie, keď žalobkyňa si nie je vedomá, že Osobitnú rozhodcovskú zmluvu s Dodávateľom uzavrela. Ak aj zmluvu podpísala, urobila tak z dôvodu, že jej bola predložená spolu so Zmluvou o úvere a prezentovaná ako súčasť úverovej dokumentácie, ktorú

je nevyhnutné pre poskytnutie úveru zo strany spotrebiteľky podpísať. Spotrebiteľka ako osoba bez právneho vzdelania nebola a ani nie je spôsobilá posúdiť obsah rozhodcovskej zmluvy a najmä nie dôsledky z nej vyplývajúce. V neposlednom rade spotrebiteľke bola úverová dokumentácia, vrátane Zmluvy o úvere a pravdepodobne aj Rozhodcovská zmluva predložené zo strany Dodávateľa ako zmluvný podklad, ktorý nie je spotrebiteľka oprávnená meniť alebo dopĺňať, a to v podobe štandardných formulárových zmlúv. Z tohto dôvodu nie je možné považovať údajnú rozhodcovskú zmluvu, či zmluvu o úvere za dojednanie, ktoré by bolo individuálne dojednané v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Poukazovala tiež na to, že v neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj rozhodcovská zmluva, ktorá formálne spotrebiteľovi umožňuje výber medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom a to z dôvodu, že možnosť iniciovania sporu spotrebiteľom je iba akademická. Rozhodcovská zmluva údajne dojednaná Dodávateľom vyvolala rozhodcovské konanie v mieste sídla Dodávateľa, t.j. v značnej vzdialenosti od bydliska spotrebiteľky. Dodávateľ nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcu. Neplatnosť zmluvy namietala aj podľa § 39a Občianskeho zákonníka a poukazovala aj na ďalšie neprijateľné podmienky ako nárok na vrátenie štvornásobku plnenia, ktoré bolo poskytnuté žalobkyni, jej niekoľkonásobný postih za to isté porušenie povinnosti (omeškanie sú splátkami).

V predmetnej veci bolo preukázané, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá dňa 30.11.2012 spolu so zmluvou o úvere. Rozhodcovská zmluva dojednaná medzi zmluvnými stranami je na samostatnej listine, podľa názoru súdu podpísaná obidvomi zmluvnými stranami, Žalobkyňa svojim podpisom na uvedenej zmluve podľa čl. IV. bod 4. potvrdila, že prevzala jedno vyhotovenie zmluvy. Preto nebola dôvodná námietka žalobkyne, že rozhodcovská zmluva jej pri uzatvorení úverovej zmluvy nebola predložená, preto je neplatná. Rozhodcovskú zmluvu nie je možné považovať za neplatný právny úkon pre jej neurčitosť. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že tento žalobkyňou uplatnený dôvod nepovažoval za majúci za následok neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, preto tento dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku nepovažoval za uplatnený žalobkyňou opodstatnene.

To sa však nedá povedať o ďalších žalobkyňou uplatnených dôvodoch pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, keď podľa ustálenej judikatúry súdov nie je možné považovať dohodu alebo zmluvu za individuálne dojednanú, ak bola vopred dodávateľom predformulovaná, vytlačená a predložená spotrebiteľovi k podpisu, pričom ten nemal možnosť ovplyvniť jej obsah (napr. Rozhodnutie Okresného súdu v Prešove zo 17.1.2011, č.k. ).

Predmetná rozhodcovská zmluva bola uzatvorená vo formulárovej podobe, ktorú predkladal žalovaný spotrebiteľom a táto nemohla byť individuálne dojednaná, keďže jej obsah spotrebiteľ ani ovplyvniť nemohol a dopĺňali sa len údaje o spotrebiteľovi s uvedením jeho mena, bydliska a dátumu narodenia.

Veriteľ môže teda na základe takto sformulovanej rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu a tak vylúčiť z prejednania všeobecný súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ tým stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíva výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh, ktorý v zásade iniciuje práve veriteľ. Práve veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej forme aj jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Vopred stanovená podmienka predajcom alebo spotrebiteľom v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, ktorá nebola individuálne dohodnutá, a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa , nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť kvalifikovaná ako nekalá, takáto podmienka ukladá spotrebiteľovi povinnosť uznať výlučnú právomoc súdu, ktorý by mohol byť od jeho bydliska vzdialený, čo môže sťažiť jeho možnosť dostaviť sa na súd. V prípade sporov týkajúcich sa nižších peňažných súm by mohli byť náklady spotrebiteľa spojené s dostavením sa na súd odstrašujúce a viesť spotrebiteľa k tomu, že sa vzdá možnosti podať žalobu na súd alebo svojich práv na obranu. Takáto podmienka je podmienkou, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek opravný prostriedok. Nekalá zmluvná podmienka nezaväzuje spotrebiteľa. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí z 24.2.2011, č.k. -19 konštatoval, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej

zmluve je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu.

V ďalšom súd uvádza, že rozhodcovskú zmluvu, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený prispôsobiť sa rozhodcovskému konaniu. Priestor pre rozhodcovské konanie bude len pri individuálne vyjednanej rozhodcovskej zmluve zo strany spotrebiteľa.

V posudzovanej veci bola dojednaná rozhodcovská zmluva, ktorú odporca v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Žalobkyňa nemala reálnu možnosť podstatným obsahom obsah zmluvy o úvere, vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru prílohou ktorej je rozhodcovská zmluva ovplyvniť, ich obsah bol dopredu daný a žalovaným (dodávateľom) vopred pripravený. Žalobkyňa (spotrebiteľ) nemala možnosť výberu ani vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve, ktorú spolu so zmluvou o úvere mohla buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Rozhodcovský rozsudok bol tak vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy, ktorú si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a podľa ktorej všetky spory bude rozhodovať buď rozhodca v rozhodcovskom konaní alebo príslušný všeobecný súd,

Rozhodcovská zmluva v danej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, tak fakticky znemožňuje voľbu žalobkyne (spotrebiteľa) dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak žalovaný (dodávateľ) ešte pred ním podal žalobu na rozhodcovskom súde, a bol povinný sa rozhodcovskému konaniu podrobiť so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie.

Je nepochybné, že žalobkyňa sa v postavení spotrebiteľa nachádzala pri uzatváraní zmluvy o úvere v porovnaní so žalovaným ako dodávateľom v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, čo ju v konečnom dôsledku viedlo k pristúpenie na podmienky vopred pripravené žalovaným (dodávateľom) bez toho, aby mohla podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah, vrátane rozhodcovskej zmluvy, ktorá nebola individuálne dojednaná. Hoci mala žalobkyňa možnosť, vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, treba považovať toto právo výberu za zdanlivé, pretože ako by podľa tejto zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh žalovaného (dodávateľa), žalobkyňa (spotrebiteľ) by bola nútená podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na príslušnom všeobecnom súde, ak by chcela zabrániť rozhodcovskému konaniu. Za týchto podmienok ide o nekalú (nevyváženú) rozhodcovskú zmluvu, vyvolávajúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný ako veriteľ tak mohol vec predložiť rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a tým fakticky vylúčil súd, ktorý by inak bol všeobecne príslušný ba konanie, na základe takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy, spotrebiteľ vlastne ešte pred vznikom sporu, stráca reálne právo brániť sa voči nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska.

Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že sú splnené zákonné predpoklady pre zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku.

Keďže uvedené dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku boli takého zásadného charakteru, že v ďalšom konaní pred rozhodcovským súdom (§ 47 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z.) nemôžu viesť k inému výsledku, ako zamietnutiu žaloby rozhodcovským súdom ako nedôvodnej v celom rozsahu (ak nedôjde k späťvzatiu žaloby), nepovažuje súd za potrebné podrobne sa vyjadrovať k ďalším dôvodom namietaným žalobkyňou (porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa), súd len v stručnosti poukazuje na to, že plnenie, ktoré si dal žalovaný zo strany žalobkyne v zmluve o úvere sľúbiť, a ktoré si v rozhodcovskom konaní uplatňoval, t.j. sumu 1.329,68 eur je vzhľadom na plnenie poskytnuté žalovaným žalobkyni vo výške 350 eur v hrubom nepomere, pričom žalovaný pri uzatváraní

zmluvy o úvere zneužil finančnú tieseň žalobkyne, jej neskúsenosť v oblasti poskytovania úverov a dôverčivosť. Z tohto dôvodu je zmluva o úvere neplatná a nemôže zakladať žiadne práva a povinnosti.

Podľa ustálenej judikatúry súdov je neprijateľnou podmienkou, keď dodávateľ za to isté porušenie povinnosti (omeškanie so splátkami) dojednal niekoľkonásobný postih spotrebiteľa. Súd poukazuje na to, že rozhodcovský súd priznal žalovanému aj zmluvnú pokutu, ktorá ale nebola zmluvnými stranami dohodnutá priamo v zmluve o úvere, ale iba vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru bode 5., čo je v zmysle Nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. zo dňa 11.11.2013 neprípustné. Zmluvné dojednania (úverové podmienky) majú totiž slúžiť tomu, aby v každej zmluve nebolo potrebné uvádzať ustanovenia technického alebo vysvetľujúceho charakteru, a nie na to, aby do nich zmluvný partner (dodávateľ, ktorý zmluvné dojednania predpripravil bez možnosti druhej zmluvnej strany - spotrebiteľa do nich akokoľvek zasahovať alebo inak ovplyvniť ich obsah) v neprehľadnej, zložito formulovanej a malými písmenami zvolenej forme skryl pre spotrebiteľa ustanovenie, ktoré sú pre neho nevýhodné a o ktorých predpokladá, že uniknú jeho pozornosti.

Celkom na záver k námietke žalovaného, že súd by sa v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemal zaoberať argumentmi žalobkyne obmedzujúcimi sa na preskúmanie rozhodcovského rozsudku z hmotnoprávnej stránky, nakoľko je to vzhľadom na právnu úpravu vylúčené, súd uvádza, že táto námietka vyznieva rovnako nepochopiteľne ako vyššie označený postup rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní. Bez potreby podrobnejšej argumentácie súd odkazuje žalovaného na platnú právnu úpravu - § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. (obdobne predchádzajúca právna úprava - § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.), kde sú uvedené dôvody, pre ktoré sa účastník rozhodcovského konania môže na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, a medzi ktorými sú aj také, ktorými sa súd musí zaoberať ex offo (§ 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z.), čo v posudzovanej veci súd aj urobil.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania spočívajúcich z trov jej právneho zastúpenia v sume 255,24 eur za 3 úkony právnej služby a to prevzatie a prípravu zastúpenia, písomné podanie na súd zo dňa 8.12.2014 a za účasť na pojednávaní konanom dňa 1.12.2015, pri hodnote jedného úkonu právnej služby v roku 2014 v sume 61,85 eur a v roku 2015 v sume 64,53 eur, 2x režijný paušál po 8,04 eur a 1x 8,39 eur, plus 20% DPH (83,87 x 2 + 87,50).

Pri stanovení výšky cestovných výdavkov právnej zástupkyne žalobkyne súd postupoval v súlade so zákonom č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Cestovnú náhradu za účasť na pojednávaní konanom dňa 1.12.2015 pri použití motorového vozidla BMW X3 2.OD z Bratislavy, C. O. a späť (vzdialenosť 2x13 km), pri spotrebe motorovej nafty 26x0,067 l/1km x 0,092 činí 1,90 eur a výška základnej náhrady činí sumu 4,76 eur, celkovo sumu 6,66 eur.

Náhradu za stratu času stráveného cestou na pojednávanie za každú aj začatú polhodinu, čo pri ceste z Bratislavy C. O. a späť cca 50 min. predstavuje podľa žalobkyňou predloženého vyúčtovania spolu 2 polhodiny. Znamená to potom, že právnej zástupkyni žalobkyne patrí náhrada za stratu času suma 27,96 eur (2x 13,98 eur).

Spolu trovy právneho zastúpenia žalobkyne v sume 289,86 eur (255,24 + 6,66 + 27,96). Odmenu advokáta súd vyčíslil podľa § 11 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, § 16 ods. 3, § 16 ods. 3, § 16 ods. 4, § v spojení s § 7 ods. 4 a ods. 6 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestných náhradách v platnom znení, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.

Keďže žalobkyňa bola v konaní od poplatku oslobodená podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a súd jej žalobe vyhovel, uložil v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 prvá veta v spojení s § 5 ods. 1 písm. h) a § 8 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. a § 166 ods. 1 O.s.p. , podľa výsledku konania povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu žalovanému. Výšku súdneho poplatku súd stanovil na sumu 331,50 eura s poukazom na položku 3 písm. c) prílohy I. sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.