Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20P/17/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. X., X.. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka E. F., X.. XX.XX.XXXX, L. X. X. XX, L., otec H. X., X.. XX.XX.XXXX, L. V. XXX, Z. - V., v konaní o návrhu otca na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Žiar na Hronom č. k. -41 zo dňa 31.10.2008 tak, že matka je p o v i n n á počnúc dňom 12.06.2015 prispievať na výživu mal. H. X., X.. XX.XX.XXXX sumou 60,- Eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletého.

II. Zročné výživné n e v z n i k l o .

III. Vo zvyšku súd návrh otca z a m i e t a .

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 12.06.2015 žiadal otec zvýšiť výživné na maloletého počnúc dňom podania návrhu zo sumy tzv. minimálneho mesačného výživného na sumu 100,- Eur mesačne dôvodiac tým, že od poslednej úpravy výživného v roku 2008 došlo k zvýšeniu nákladov na maloletého.

Matka sa vyjadrila, že môže prispievať na výživu maloletého maximálne sumou 35,- Eur mesačne, pričom svoju vyživovaciu povinnosť si plní aj zakupovaním oblečenia alebo úhradou stravy v škole.

Kolízny opatrovník sa pripojil k návrhu otca, nakoľko od roku 2008 došlo k zmene potrieb dieťaťa. Navrhol výživné zvýšiť primerane pomerom matky pri zohľadnení plnenia si vyživovacej povinnosti matkou aj naturálnou formou.

Súd po vykonanom dokazovaní predloženými listinnými dôkazmi a po vypočutí oboch rodičov zistil nasledovné:

Naposledy bolo o výživnom matky k maloletému rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 31.10.2008 č.k. -41 (právoplatným dňa 08.12.2008) tak, že na základe schválenej rodičovskej dohody bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca a matka sa zaviazala prispievať na jeho výživu tzv. minimálnym výživným, ktoré podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. (ďalej len „zákon o rodine“) predstavuje 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu.

Otec v tom čase pracoval na živnosť ako stolár - tesár a mal mesačný príjem v čistom okolo 20.000,- Sk.

Matka pracovala brigádnicky na dohodu o vykonaní práce. Vyjadrila sa, že v čistom zarobí 2.000,- Sk mesačne.

Maloletý mal vtedy dva roky a v prevažnej miere sa o neho staral otec za pomoci svojej matky, nakoľko matka maloletého žila v nevyhovujúcich bytových pomeroch.

Rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemali a to sa ani v súčasnosti nezmenilo.

Aktuálne otec pracuje ako vodič na poľnohospodárskom družstve s príjmom 450,- až 500,- Eur mesačne.

Matka býva a pracuje v Bratislave ako čašníčka na základe dohody o pracovnej činnosti. V čistom zarobila v auguste 2015 sumu 66,64 Eur a v septembri 2015 sumu 70,15 Eur s tým, že na trinkgeltoch zarobí 50,- až 60,- Eur mesačne.

Maloletý má teraz 9 rokov, je v súčasnosti žiakom tretieho ročníka základnej školy. Otec mesačné výdavky na maloletého deklaroval vo výške 90,- Eur (20,- Eur cestovné, 22,- Eur obedy v škole, v priemere 2,- Eur mesačne ZRPŠ + poistné na šatňu, 25,- Eur mimoškolské aktivity - plavecký výcvik a divadlo a 20,- Eur desiata) plus náklady na oblečenie a pomôcky do školy.

Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že vyživovacia povinnosť matky k maloletému stále trvá podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, ktorý určuje, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Súčasne bolo preukázané, že je dôvod na zmenu pôvodne určeného rozsahu vyživovacej povinnosti matky podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, ktorý stanovuje, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Zmena pomerov oproti predchádzajúcej úprave výživného spočíva predovšetkým v tom, že náklady na maloletého v súvislosti s uspokojovaním jeho potrieb sa vzhľadom na jeho fyzický a psychický vývoj zvýšili. Na strane maloletého sa zmenili potreby ako školopovinného dieťaťa navštevujúceho prvý stupeň základnej školy s čím sú nepochybne spojené vyššie výdavky v porovnaní s dieťaťom vo veku dvoch rokov. To v konečnom dôsledku nespochybňovala ani matka, ktorá sa bránila svojim nízkym príjmom a tým, že na výživu maloletého prispieva aj v naturálnej forme. Zmena spočíva aj v čiastočnom poklese príjmu otca. Napokon je potrebné zohľadniť vzhľadom na dobu 7 rokov, ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného tzv. valorizačnú klauzulu v § 78 ods. 3 zákona o rodine, ktorá sama o sebe predstavuje objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia o výživnom.

Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine platí, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti súd podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine vychádza z odôvodnených potrieb oprávneného, ako aj zo schopností, možností a majetkových pomerov povinného.

Po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach matky prispievať na výživu maloletého sumou 60,- Eur mesačne odo dňa podania návrhu 12.06.2015.

Ako už bolo uvedené, náklady na všestranné uspokojovanie potrieb maloletého sa zvýšili. Otec síce vyčíslil mesačné náklady na maloletého na sumu 90,- Eur mesačne, no je zrejmé, že táto suma nezahŕňa ešte náklady na stravu maloletého v domácnosti otca, oblečenie, obuv a školské pomôcky. Súd preto vychádzal z toho, že mesačné náklady na maloletého sú minimálne o 30,- Eur vyššie, t.j. spolu minimálne 120,- Eur mesačne a teda suma 27,13 Eur ako minimálne výživné matky je už skutočne nepostačujúca.

Z pomerov matky je zrejmé, že sa jej zvýšil príjem a je schopná prispievať na výživu maloletého sumou 60,- Eur tvoriacou polovicu mesačných nákladov, pretože nemá inú vyživovaciu povinnosť a býva v Bratislave kde sú možnosti pracovného uplatnenia sa pomerne široké. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine súd pri určení výživného prihliada okrem iného aj na schopnosti a možnosti výživou povinnej osoby a

preto súd nemohol vychádzať zo skutočného príjmu matky ale z toho, že je v jej možnostiach zarobiť aj viac než cca 130,- Eur mesačne. Dôkazom toho je aj fakt, že matka v konaní preukázala, že od júna tohto roku do súčasnosti naturálne prispela na maloletého celkovo sumou viac než 500,- Eur (úhradou stravy v škole, resp. nákupom oblečenia a obuvi, atď.). To súd samozrejme zohľadnil pri tzv. zročnom výživnom, no otec, ktorý má maloletého v osobnej starostlivosti sa nemôže spoliehať na to, či matka prispeje na maloletého okrem minimálneho výživného aj iným plnením. Preto súd návrhu otca čiastočne vyhovel a vo zvyšku ho zamietol.

Za obdobie od 12.06.2015 do vyhlásenia rozsudku sa stalo zročným výživné za mesiace jún až december 2015 (keď zročnosť výživného bola rozsudkom zo dňa 31.10.2008 č.k. -41 určená na 25. deň predchádzajúceho mesiaca) s tým, že toto má podľa otca matka uhradené. Mesačné zvýšenie výživného predstavuje 32,87 Eur (60,- Eur mínus 27,13 Eur), čo za necelých 7 mesiacov od 12.06.2015 predstavuje cca 210,- Eur a pokiaľ matka za uvedené obdobie popri doteraz stanovenom výživnom plnila vyživovaciu povinnosť aj naturálnym plnením v hodnote viac než 500,- Eur, súd vyslovil, že zročné výživné nevzniklo.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, ktorý určuje, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho podáva

- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok, alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v 3 rovnopisoch, inak súd vyhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na exekúciu podľa Zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.