Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4C-176-2014.pdf
PDF · 78.6 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-4C/176/2014
Rozhodnutie
Okresný súd v Novom Meste nad Váhom v právnej veci navrhovateľa KESIDY, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 1/1562, Trebišov, IČO: 46 045 082, zast. JUDr. Tomáš Zaleta, advokátska kancelária, so sídlom Prešovská 17, Sabinov, proti odporcovi: I. T.I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníkom v osobe Mgr. Andreja Peterku, vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, o zaplatenie 81,70 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 60,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 60,- Eur od 13.07.2011 do zaplatenia, a zmluvnú pokutu vo výške 9,- Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.
III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 16,50 Eur titulom uhradeného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 49,28 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 81,70 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške 60,- Eur, odplaty vo výške 11,10 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 10,60 Eur. Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ s odporcom uzatvorili dňa 27.05.2011 Zmluvu o pôžičke, ktorá nie je spotrebiteľským úverom, na základe ktorých sa odporca zaviazal vrátiť sumu do 21.06.2011 s odplatou za spracovanie žiadostí o pôžičku a za poskytnutie pôžičky vo výške 71,10 Eur (60 + 11,10). Zmluvné úroky si účastníci nedohodli. Odporca doposiaľ dlžnú sumu nezaplatil. Navrhovateľ svoje služby ponúka na diaľku prostredníctvom svojej internetovej stránky, na ktorej sú uvedené informácie vo vzťahu k poskytnutej službe.
Odporca sa k návrhu nevyjadril, výzvu na vyjadrenie spolu s návrhom a prílohami sa odporcovi nepodarilo doručiť, nakoľko sa zdržiava na neznámom mieste. Z tohto dôvodu mu bol ustanovený opatrovník v zmysle § 29 ods.2 O.s.p.
Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000,- Eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Vzhľadom na to, že v tomto konaní ide o drobný spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu na deň 01.12.2015.
Opatrovník odporcu sa k návrhu nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, s on-line žiadosťou, s osobným účtom k pôžičke, zmluvami o pôžičke, zmluvnými podmienkami, upomienkou a ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav.
Súd mal za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom bola dňa 27.05.2011 uzavretá Zmluva o pôžičke na sumu 60,- Eur. Z obsahu zmluvy vyplýva, že pri uzavretí zmluvy navrhovateľ konal v rámci svojho predmetu podnikania a odporca uzavrel zmluvu ako fyzická osoba - občan pre svoje súkromné účely. Podľa obsahu zmluvy a pripojených všeobecných obchodných podmienok sa dá posúdiť, že ide o tzv. typovú zmluvu, vyhotovenú pre širší neurčitý okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou zasiahnuť do obsahu podmienok zmluvy a tak podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu zmluvy ako aj postavenia účastníkov zmluvy dospel k záveru, že právny vzťah, založený predmetnou zmluvou, je treba považovať za vzťah spotrebiteľský.
Navrhovateľ na základe uzavretej zmluvy poskytol odporcovi pôžičku a odporca sa zaviazal poskytnutú pôžičku spolu s odplatou vrátiť navrhovateľovi do 21.06.2011.
Odporca svoj záväzok porušil a navrhovateľovi nezaplatil ani časť dlžnej sumy. Upomienkou č.1, 2 a výzvou na zaplatenie žiadal navrhovateľ zaplatiť dlh do 12.07.2011.
Uzavretý zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania je treba posúdiť podľa ustanovení zmluvy o pôžičke, pričom žalujúca strana preukázala platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy, t. j. reálne poskytnutie druhovo určenej veci (v prejednávacej veci peňažných prostriedkov) odporcovi ako dlžníkovi, dočasnosť zmluvného vzťahu, ako aj povinnosť odporcu vrátiť veci rovnakého druhu. Keďže navrhovateľ preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku na základe zmluvy o pôžičke a reálne poskytol peňažné prostriedky vo výške 60,- € odporcovi, vznikla odporcovi povinnosť vrátiť požičané peňažné prostriedky po uplynutí dohodnutej doby. Vzhľadom na to, že odporca z požičanej sumy nevrátil ani časť, súd v tejto časti návrhu navrhovateľa vyhovel a zaviazal odporcu zaplatiť mu požičanú sumu vo výške 60,- €.
V časti o zaplatenie odplaty vo výške 11,10 Eur súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Súd zdôrazňuje, že zmluva o pôžičke je spravidla bezodplatným právnym úkonom. Za odplatnú sa považuje vtedy, keď odplatný charakter zmluvy o pôžičke vyplýva z jej obsahu. Pri peňažnej pôžičke vyplýva odplatnosť zmluvy z povinnosti dlžníka platiť úroky (zmluvné úroky) ako odplatu za poskytnutie pôžičky. V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi bezúročnú pôžičku, čo napokon tvrdil aj samotný odporca a nasvedčuje tomu aj samotné znenie zmluvy o pôžičke, bod 1. zmluvy. V prípade, ak si zmluvné strany dojednali záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi, čiže navrhovateľovi odplatu za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky, uvedené zmluvné dojednanie je v uvedenej časti absolútne neplatné v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, keďže je v rozpore s ustanovením § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak je pôžička, v prejednávanej veci peňažné prostriedky, poskytnutá ako bezúročná, t. j. zmluvné strany si nedohodli povinnosť dlžníka zaplatiť úroky za poskytnutie pôžičky, akékoľvek iné zmluvné dojednania o povinnosti dlžníka zaplatiť veriteľovi plnenie nad rámec istiny (t. j. požičanej sumy peňazí) je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zmluve o pôžičke, v dôsledku čoho je absolútne neplatné. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže od začiatku je neplatný. V zmysle ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, a to bod 2. Zmluvy o pôžičke, a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z obsahu právneho úkonu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy, t. zn. uvedené dojednanie nemá vplyv na platnosť ostatných
zmluvných dojednaní, obsahujúcich podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke, ktoré sú obsiahnuté v bode 1. zmluvy o pôžičke. Je vylúčené kvalifikovať uzavretý zmluvný vzťah ako zmluvu o úvere, keďže pojmovým znakom zmluvy o úvere je povinnosť dlžníka platiť úroky za poskytnuté peňažné prostriedky a v prejednávanej veci uzavreli účastníci zmluvu o bezúročnej pôžičke, t. j. podľa tvrdení navrhovateľa odporca ako dlžník neplatí žiadny úrok.
Súd návrhu navrhovateľa vyhovel v časti, pokiaľ sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty od odporcu podľa bodu 6.2 zmluvných podmienok. Navrhovateľ žiadal priznať zmluvnú pokutu vo výške 15% z dlžnej sumy, a to istiny vrátane odplaty vo výške 10,60 €.
Súd priznal navrhovateľovi zmluvnú pokutu, ktorá bola dohodnutá medzi účastníkmi konania, a to v súlade so zmluvnými podmienkami vo výške 15%, avšak len z požičanej sumy 60,- € (výšku odplaty súd nezahrnul do výpočtu pre určenie výšky zmluvnej pokuty).
Súd preto priznal zmluvnú pokutu len vo výške 9,- € (15 % z požičanej istiny 60,- €). Vo zvyšnej časti zmluvnej pokuty súd návrh navrhovateľa zamietol.
Odporca sa s plnením dostal do omeškania, preto navrhovateľovi vzniklo aj právo na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ, v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., účinného do 31.1.2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov, účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013 (§ 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., účinný od 1.2.2013). Súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške 8,5% ročne, a to počnúc dňom 13.07.2011, čiže počnúc dňom, nasledujúcim po 12.07.2011, ktorý dátum uviedol navrhovateľ v 2. upomienke, ktorou vyzýval odporcu k úhrade dlžnej sumy.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP, podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ mal v konaní úspech čiastočný, avšak neúspech mal v nepatrnej časti, súd mu priznal plnú náhradu trov konania. Súd priznal navrhovateľovi trovy konania na zaplatenom súdnom poplatku vo výške 16,50,- € a trovy právneho zastúpenia, pričom súd vychádzal z výšky priznanej istiny. Súd priznal trovy právneho zastúpenia za prípravu a prevzatie veci a spísanie návrhu (dvakrát po 16,60 €) a režijný paušál dvakrát po 8,04 € plus DPH 20%. Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 49,28 € podľa vyhl. MS SR 655/2004 Z.z..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že § sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, § ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, § účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, § v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, § sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, § účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca, § súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, § konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, § súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa), § rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.).