Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17C-433-2015.pdf
PDF · 87.98 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/433/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom 812 36 Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom 811 01 Bratislava, Ventúrska 16, IČO: 47 234 547, proti odporcovi: C. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX J. č. XXX, o zaplatenie 703,22 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 579,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 23. 5. 2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 12. 6. 2015 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 703,22 eura spolu s úrokmi vo výške 44,50 % p.a. zo sumy 579,- eur od 6. 5. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % p.a. zo sumy 703,22 eura od 6. 5. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 17. 10. 2013 uzavrel navrhovateľ ako veriteľ s odporcom ako dlžníkom zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok navrhovateľa poskytnúť odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 579,- eur a súčasne záväzok odporcu nahradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom a to formou 18 mesačných splátok vo výške 46,15 eura, t. j. celkom 830,70 eura so splatnosťou prvej splátky 15. 11. 2013. Odporca svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany odporcu navrhovateľ vyhlásil dňa 5. 5. 2014 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal splatným dlh odporcu v celej výške.
Okrem uvedenej sumy je odporca povinný zaplatiť aj úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 44,50 % p.a. zo sumy 579,- eur od 6. 5. 2014 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,25 % p.a. zo sumy 703,22 eura od 6. 5. 2014 do zaplatenia.
Odporca sa k návrhu nevyjadril, hoci ho osobne prevzal dňa 16. 7. 2015.
Súd vo veci postupoval a rozhodol podľa § 115a ods. 2 O.s.p.
Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17. 10. 2013, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s doručenkou a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Navrhovateľ podal návrh tak, ako je uvedené vyššie.
Dňa 17. 10. 2013 uzatvoril navrhovateľ s odporcom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorej bol odporcovi schválený a poskytnutý úver vo výške 579,- eur na nákup tovaru. Podľa úverovej zmluvy úver bol dohodnutý so splatnosťou 18 mesiacov, vždy k 15. dňu v mesiaci po 46,15 eura počnúc od 15. 11. 2013, konečná splatnosť úveru 15. 4. 2015, RPMN úveru 54,80 %, ročná úroková sadzba 44,50 %, pričom zo zmluvy nevyplýva splatnosť istiny, úrokov a poplatkov ako ani ich výška.
V uvedenej zmluve absentujú údaje podľa § 9 ods. 2 písm. h) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. (účinného k 17. 10 2013) o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov; a to h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, nakoľko navrhovateľ plnil v rámci svojej podnikateľskej činnosti, odporca vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ.
Navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 579,- eur a to dňa 18. 10. 2013 a tento odporca do dňa rozhodnutia súdu nesplatil a to ani čiastočne.
Je potrebné konštatovať, že predložená úverová zmluva neobsahuje zákonné náležitosti tak, ako je uvedené vyššie, teda podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (účinný k 17. 10. 2013), (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, účinný od 1. 4. 2015, Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Aj NS SR v rozsudku zo dňa 21. 4. 2015, sp. zn. 3MCdo/14/2014, ustálil, že ako § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tak aj § 52 ods. 2 veta tretia občianskeho zákonníka, nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.
Keďže z návrhu a listinných dôkazov vyplýva, že odporcovi mal byť poskytnutý a vyplatený úver vo výške 579,- eur, tento vzťah sa riadi ustanoveniami zák. č. 129/2010 Z.z. účinného k 17. 10. 2013. Jedná sa o spotrebiteľský úver, preto je potrebné pri posudzovaní vzájomných práv a povinností použiť ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Nie je možné ho posúdiť ako absolútny obchod podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nakoľko takýto výklad by bol v príkrom rozpore so záujmami spotrebiteľa a v jeho neprospech a porušením § 54 ods. 2 OZ. K uvedenému smeruje aj doterajšia súdna prax, ako aj zmena Občianskeho zákonníka, ktorá síce bola pôvodne účinná od 12. 6. 2014 (ďalšou novelou č. 151/2014 Z.z. je účinnosť odložená na 1. 4. 2015), avšak je len potvrdením zámeru zákonodarcu pri ochrane práv spotrebiteľa.
Podľa § 9 ods. 2 písm. h) a k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) cit. zák., Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
Súd vzhľadom na uvedené považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov a v dôsledku toho je odporca povinný vrátiť navrhovateľovi len sumu, ktorú mu navrhovateľ reálne vyplatil, t.j. 579,- eur titulom úveru. Na uvedenom závere nič nemení ani listinný dôkaz predložený navrhovateľom (č. l.10), jedná sa o prehľad mesačných splátok, z ktorého síce vyplýva splátka istiny, úrokov, poistenia, avšak táto listina nie je zmluvou, nie je podpísaná účastníkmi zmluvného vzťahu a nie je ani jasné, či bola súčasťou zmluvy pri jej podpise, pravdepodobne sa jedná len o neskôr vygenerovanú listinu zo systému navrhovateľa.
Vzhľadom na to súd návrhu v časti zaplatenia istiny vo výške 579,- eur vyhovel. Vo zvyšnej časti istiny z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti návrh zamietol (poplatky za poistenie, úroky).
Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Ak je v dohode účastníkov určené, že pri nesplnení niektorej splátky nastane splatnosť celej pohľadávky (príp. zvyšku nezaplatenej pohľadávky), veriteľovi vzniká právo uplatňovať voči dlžníkovi celú pohľadávku (resp. jej nezaplatený zvyšok) v prípade, keď dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých splátok alebo súdne rozhodnutie o povolení splátok. Ak pri nezaplatení niektorej splátky veriteľ nevyužije svoje právo a neoznámi dlžníkovi alebo neuplatní na súde najneskôr do splatnosti najbližšej splátky, že trvá na zaplatení celej pohľadávky, a medzitým dlžník zaplatí ďalšiu splátku riadne a včas, veriteľ po zaplatení ďalšej splátky už svoje právo nemôže využiť. Môže vymáhať len nezaplatenú splátku. Právo žiadať zaplatiť celú pohľadávku by veriteľovi vzniklo opäť, ak dlžník znova porušil svoju povinnosť.
Navrhovateľ preukázal súdu postup podľa § 565 OZ, preukázal, že vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 19. 5. 2014 doručil odporcovi a to dňa 21. 5. 2014 preto súd má za to, že mimoriadna splatnosť úveru nastala najskôr dňa 21. 5. 2014 a nie už dňom 5. 5. 2014 ako sa to uvádza v liste, pretože spätne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť je v rozpore s právami spotrebiteľa, ak nastala mimoriadna splatnosť dňom 5. 5. 2014, prečo potom navrhovateľ list vyhotovil až dňa 19. 5. 2014, čím sám navrhovateľ spôsobil, že odporca bol v omeškaní bez svojho zavinenia a to už od 6. 5. 2014 do 21. 5. 2014 bez toho, aby o tom odporca vôbec vedel. Takýto postup je v rozpore s dobrými mravmi ako aj s ochranou práv spotrebiteľov. Preto súd vychádza z toho, že mimoriadna splatnosť úveru mohla nastať až dňom doručenia odporcovi, t.j. dňom 21. 5. 2014, odporca potom mal plniť dňa 22. 5. 2014 podľa § 563 OZ a keďže neplnil, dňom 23. 5. 2014 sa dostal do omeškania. Od tohto dňa súd potom priznal navrhovateľovi úroky z omeškania.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného k 23. 5. 2014, Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V uvedenom období bola platná základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,25 % p.a., potom úrok z omeškania je 5,25 % p.a.
Navrhovateľ požadoval zaplatiť úroky z omeškania od 6. 5. 2014, t.j. po mimoriadnej splatnosti úveru, pričom súd mimoriadnu splatnosť úveru vyhodnotil tak, ako je uvedené vyššie, preto úroky z omeškania priznal až odo dňa 23. 5. 2014.
Vzhľadom na uvedené mal súd za preukázané, že návrh bol podaný v časti istiny 579,- eura dôvodne a preto súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie tejto sumy spolu aj s úrokom z omeškania tak, ako je to uvedené vyššie.
V časti istiny vo výške 124,22 eura, v ktorej súd návrh zamietol spolu s príslušenstvom - úrokmi (266,13 eura ku dňu podania návrhu) a úrokmi z omeškania (38,13 eura ku dňu podania návrhu), je návrh považovaný za neúspech navrhovateľa (spolu 428,48 eura) a úspech odporcu, t.j. navrhovateľ návrhom žiadal zaplatenie sumy 1007,48 eura ku dňu podania návrhu (703,22 eura istina, úroky 266,13 eura a úroky z omeškania 38,13 eura) a teda bol úspešný v časti 579,- eur, t.j. 33,03 % a neúspešný v časti 66,97 %.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Ustanovenie § 142 vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania. Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok, najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, t.j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej. Nárok na čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta tak, že úspech účastníka konania, ktorému vzniká povinnosť na náhradu trov, sa odpočíta od úspechu účastníka, ktorému vzniká právo na náhradu trov, a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva.
V danom prípade súd postupoval tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože odporcovi žiadne trovy nevznikli a navrhovateľ bol menej úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.