Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/148/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou v právnej veci navrhovateľa: R. V., nar.XX.XX.XXXX, bytom XXXX W.. Y. E., Z. K., USA, zastúpený advokátom JUDr. Vojtechom Kubalom, Vajnorská 8/A, Bratislava proti odporcom: 1/ A. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. F. XX, Žilina, 2/ V. V., nar. XX.XX.XXXX, Na Ú. XX, Bratislava, 3/ V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., odporcovia 1/, 2/ zastúpení advokátom JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, Kutlíková 17, Bratislava o určenie neplatnosti listiny a závetu alternatívne o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané takto

rozhodol:

Súd určuje, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení zo dňa 29. 4. 2009, spísané poručiteľkou A. V., rodenou L., nar XX. X. XXXX, zomr. X.X.XXXX nie sú dané.

Súd určuje, že závet zo dňa 29. 4. 2009 spísaný poručiteľkou A. V., rodenou L., nar XX. X.XXXX, zomr. X. X.XXXX v časti, v ktorej odporuje právu navrhovateľa podľa § 479 Občianskeho zákonníka na jeho dedičský podiel je neplatný.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 1. 8. 2012 domáhal, aby súd určil, že závet zo dňa XX. 4. XXXX a listina o vydedení zo dňa XX.XX.XXXX spísané poručiteľkou A. V., rodenou L., nar XX. X. XXXX, zomr. X.X.XXXX 2

sú neplatné, alternatívne aby súd určil, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení zo dňa 29. 4. 2009, spísané poručiteľkou A. V., rodenou SZ., nar XX. X. XXXX, zomr. X. X.XXXX nie sú dané. Vo svojom návrhu navrhovateľ uviedol, že v dedičskom konaní po svojej matke A. V. zistil, že matka spísala za života dňa XX.X.XXXX Závet a Listinu o jeho vydedení. V Závete ustanovila pre prípad smrti za jediného univerzálneho dediča svojho syna V. V.. V Listine o vydedení zo dňa 29. 4. 2009 A. V. vydedila svojho syna - navrhovateľa. Ako dôvod vydedenia uviedla, že navrhovateľ sa k nej správal spôsobom, ktorý je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, neprejavoval o ňu opravdivý záujem, aký by ako jej potomok prejavovať mal. Okrem iného v listine uviedla, že ju vylúčil zo vzájomných kontaktov so svojimi deťmi, jej vnukmi, že im zakázal sa s ňou kontaktovať. V listine tiež uviedla, že navrhovateľ sa nestaral ani o jej veľmi zlý zdravotný stav. Obe listiny sú spísané, alografnou formou s dvoma svedkami týchto právnych úkonov. Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 30. 4. 2012, v dedičskom konaní po poručiteľke

A. V. bol navrhovateľ upravený, aby v lehote do 60 dní odo dňa doručenia uznesenia podal na súde žalobu o neplatnosť závetu a listiny o vydedení. Uznesenie v dedičskom konaní navrhovateľ prevzal dňa 4. 6. 2012. Z uvedeného dôvodu, v súdom stanovenej lehote podal žalobu spolu s alternatívnym petitom na určenie, že dôvody uvedené v listine o vydedení nie sú dané.

Navrhovateľ poukázal na to, že je občanom Slovenskej republiky aj USA, trvale žije aj s rodinou v USA. Bol si vedomý, že matka starne a potrebuje čoraz väčšiu starostlivosť, bol s ňou v telefonickom aj písomnom styku a relatívne veľa času trávil aj na území Slovenska. Po roku 1990 chodil na Slovensko veľmi často a snažil sa matke zariadiť všetky jej životné potreby tak, aby mohla spokojne a bez existenčných starostí žiť. Iné záujmy ako venovať sa matke počas svojich pobytov na Slovensku nemal. O matku sa staral a zabezpečoval jej opateru až do februára 2008, kedy ho mala matka pod vplyvom odporcu 2/ vyhodiť z domu s tým, že ho nechce viacej vidieť. K celej situácii došlo potom, ako matke zabezpečil pomoc tak, že požiadal manželov K. E. E. L. aby jej boli k dispozícií ak to bude potrebovať. Matke na tento účel posielal pravidelne menšiu sumu peňazí, aby ich mohla finančne odmeniť. Neskôr mal navrhovateľ zistiť, že matka tieto peniaze na určený účel nepoužila, naopak vzala týmto ľuďom kľúče s tým, že si ich prítomnosť neželá a navyše ich obvinila, že kradnú zeleninu. Navrhovateľ chcel matke zabezpečiť starostlivosť ktorú mala vykonávať jeho snúbenica z USA, ktorá bola ochotná odísť na Slovensko, matka však nemala záujem, vyhodila ju z domu s tým, že s takouto osobou nebude v jednom dome bývať. K zásadnému obratu vo vzťahu matky k navrhovateľovi malo dôjsť vo februári 2008, kedy navrhovateľ prišiel na Slovensko za účelom opravy strechy na rodinnom dome, v ktorom bývala matka. Vtedy mu matka povedala, že už nebude potrebovať jeho pomoc pretože sa o ňu stará odporca 2/, už sa s ním údajne mala dohodnúť, že mu bude musieť dať dom. V minulosti bola voči odporcovi 2/kritická z dôvodu že prehajdákal majetok, ktorý od rodičov dostal a nežil usporiadaným životom. Odmietavý postoj matky k navrhovateľovi vyvrcholil tým, že počas opravy strechy na rodinnom dome prišiel odporca 2/ v prítomnosti matky a s jej pasívnym súhlasom vyhodil navrhovateľa z domu so slovami, že matka si neželá viac jeho prítomnosť v dome. Keď brat z domu odišiel, matka navrhovateľovi dovolila ešte jednu noc prespať v dome, ale trvala na tom, aby sa plnila vôľa odporcu 2/, lebo tento jej zabezpečuje potrebnú starostlivosť. Chovanie matky navrhovateľ nechápal, veľmi ho to ranilo, napriek tomu sa snažil udržiavať kontakt so svojou matkou najmä telefonicky a tiež jej častejšie písal. Telefonický kontakt s matkou bol však stále ťažší, lebo v telefóne nebola dostupná. Matka následne žila v domove dôchodcov v H. L., v ktorom zariadení ju navštívil asi 3 až 4 krát a mal s ňou dlhšie rozhovory, kedy spozoroval, že sa zhoršuje jej 3

duševný stav. Pri ostatnej návšteve jej dlhšie trvalo, kým navrhovateľa spoznala. O matku bolo v domove dôchodcov dobre postarané, trpela však stareckou demenciou, mala podozrenia, že ju niekto chce okradnúť preto si schovávala veci do skriniek a tieto si zamykala. Navrhovateľ mal zato, že dôvody na vydedenie neboli dané, k matke mal veľmi vrúcny vzťah staral sa o ňu v rámci svojich možností až do doby, pokiaľ jeho starostlivosť bola ochotná prijať. Podľa navrhovateľa jej negatívne postoje boli spôsobené vplyvom odporcu 2/ a tiež jej zlým zdravotným stavom, keď jej tento nedovoľoval rozpoznať jeho pomer k nej a mieru starostlivosti o ňu. Navrhovateľ bol presvedčený o tom, že iniciátorom spísania napadnutých listín bol práve odporca 2/. Vzťah bratov je zlý, odporca 2/ podľa navrhovateľa konal zo zištných dôvodov za účelom zmocniť sa majetku po matke.

Navrhovateľ mal za to, že Listina o vydedení a Závet sú neplatné podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že poručiteľka v čase ich spísania nebola spôsobilá na takýto závažný právny úkon. Svoje tvrdenie zdôvodnil jednak osobnou skúsenosťou s matkou, ako aj skúsenosťou nezaujatých členov rodiny, pozorovaním ľudí, ktorí sa o ňu pred jej smrťou starali ako aj lekárskymi správami. Jej zdravotný stav sa začal zhoršovať od roku 2007 najmä tým, že bola nestála vo svojich názoroch, každého upodozrievala, že ju chce okradnúť, preto všetko zamykala, následne mala problém tieto veci nájsť. A. V. absolvovala CT mozgu, ktoré preukázalo atrofiu mozgového parenchýmu kombinovaného typu, ktoré spôsobuje postupné chátranie a strácanie rozumových schopností.

Odporkyňa 3/ vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že s návrhom navrhovateľa súhlasí, počas života ich matka vždy zdôrazňovala, že všetky svoje 4 deti má rovnako rada a chce svoj majetok rozdeliť spravodlivo na 4 diely preto ich aj po smrti otca požiadala aby sa deti svojho podielu po otcovi vzdali v jej prospech čo aj urobili okrem brata V. V., ktorý ju od smrti otca už ani nenazýval matkou len menom

".T. V.. Matka tým veľmi trpela, odporkyňu 3/ žiadala o pomoc pri zmierení sa so synom V.. 4 roky sa snažili zjednať nápravu avšak bezvýsledne. Dom potom darovala navrhovateľovi aby ju chránil a staral sa o ňu. K zmene došlo, keď sa V. V. dozvedel o tom, že matka darovala navrhovateľovi dom, zmieril sa s matkou a žiadal ju, aby požiadala R. o vrátenie daru. Matka bola šťastná, že V. sa s ňou zmieril a bola ochotná darovaciu zmluvu zrušiť. Nasledovalo stupňujúce sa nepriateľstvo medzi oboma bratmi a odchod matky do penziónu. Syn V. ju v penzióne ovplyvňoval a v roku 2010 ju vzal z penziónu k sebe, čím stratili ostatné deti kontakt s matkou, pretože táto mohla telefonovať iba z V. telefónu a navštevovať ju im bolo zakázané. Navrhovateľ stále trval na pomoci matke, mal ju rád a starostlivosť o ňu nikdy nezanedbával. Nikto zo štyroch súrodencov jej nepomáhal tak ako on.

Právny zástupca odporcov 1/, 2/ vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že s návrhom sa nestotožňujú, nie sú splnené zákonné znaky neplatného právneho úkonu, tvrdenia navrhovateľa sa nezakladajú na pravde a sú motivované snahou o získanie majetkového prospechu. Poukázal na to, že darovacou zmluvou zo dňa 26. 2. 2004 darovala A. V. navrhovateľovi spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9/10 k celku nehnuteľnosti - rodinného domu súpisné číslo XXXX, postavený na parcele číslo XXXX T., katastrálne územie M., mestská časť Bratislava - C., vedený Správou katastra pre hlavné mesto Bratislavu na LV číslo XXXX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 4/5 k celku na nehnuteľnostiach - pozemkoch registra C, parcela číslo XX XX T. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 98 metrov štvorcových, parcela číslo XXXXX/X - Záhrady o výmere 24 metrov štvorcových, parcela číslo XXXXX - zastavané plochy a na dvoria o výmere 134 metrov 4

štvorcových nachádzajúce sa v obci Bratislava, mestská časť Bratislava II, katastrálne územie M. vedený na LV XXXX. Následne, vzhľadom na správanie navrhovateľa, podala A. V. návrh na zrušenie darovacej zmluvy a vrátenie daru. Po čase sa však rozhodla poskytnúť navrhovateľovi priestor, aby svoje správanie zmenil a návrh vzala späť. Nakoľko sa však správanie navrhovateľa nezmenilo a bolo naďalej v rozpore s dobrými mravmi, podala opätovne návrh na začatie konania o zrušenie darovacej zmluvy a vrátenie daru.

Do roku 2007 bol zdravotný stav vtedy 85 ročnej A. V. dobrý, následne jej bola diagnostikovaná rakovina pečene, postupom času aj vzhľadom na jej vysoký vek sa objavovali aj známky stareckej demencie, nie však v takom rozsahu, aby si plne neuvedomovala následky svojho konania. A. V. netrpela žiadnou duševnou poruchou, respektíve inou chorobou, ktorá by mohla zapríčiniť jej nespôsobilosť na právne úkony. Odporcovia 1/, 2/ návrh navrhovateľa žiadali v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich právnych zástupcov, svedkov, oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu spisovej značky XXD XXX/XXXX, lekárskymi správami A. V., obsahom písomného vyjadrenia inžinierky K. C., Y.. Y. E.I., M. R., ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

V dedičskom konaní po poručiteľke A. V., rod. SZ., nar.XX. X. XXXX, zomr. dňa X. X. XXXX sa vedie dedičské konanie pod spisovou značkou XXD XXX/XXXX, pred notárom JUDr. Petrom Kriškom ako súdnym komisárom pod spisovou značkou H. XX/XXXX. Uznesením zo dňa 30. 4. 2012 súd podľa § 175k ods. 2 O. s. p. upravil R. V. ako syna poručiteľky a dediča na podanie žaloby na Okresný súd Bratislava II o určenie neplatnosti listiny o vydedení v lehote do 60 dní odo dňa doručenia uznesenia s tým, že ak žaloba podaná nebude rozhodne o spornej skutočnosti súd sám, bez zreteľa na nároky navrhovateľa. Zároveň týmto uznesením bolo dedičské konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. prerušené až do právoplatného rozhodnutia súdu o spornej skutočnosti. V dedičskom konaní bolo zistené, že poručiteľka A. V. pred smrťou spísala Listinu o vydedení svojho syna V. V., narodeného XX. X. XXXX ako aj Závet. Uznesenie zo dňa 30. 4. 2012, číslo konania XXD XXX/XXXX - XX prevzal právny zástupca R. V. dňa 4. 6. 2012 a žalobu na súd podal dňa 1. 8. 2012, teda v zákonnej 60 dňovej lehote.

Z obsahu dedičského spisu súd zistil, že poručiteľka A. V., rod. L., zomrela dňa X.X.XXXX. Zanechala po sebe štyri deti - R. V., V. V., A. V. E. V.W. G.. Poručiteľka pred svojou smrťou spísala dňa 29. 4. 2009 Závet, ktorým ustanovila pre prípad svojej smrti za jediného a univerzálneho dediča celého svojho hnuteľného aj nehnuteľného majetku svojho syna V. V., narodeného 24. 3. 1949. Druhého syna R. V.

ako neopomenuteľného dediča sa rozhodla vzhľadom na jeho správanie Listinou o vydedení vydediť. Závet poručiteľka spísala za prítomnosti dvoch svedkov R.. R. F. E. Y.. V. F..

Toho istého dňa teda dňa 29. 4. 2009 spísala poručiteľka aj spomínanú Listinu o vydedení podľa § 469a Občianskeho zákonníka z dôvodu, že jej syn R. V. sa k nej mal správať spôsobom, ktorý bol v hrubom rozpore s dobrými mravmi a neprejavil o svoju matku opravdivý záujem ako by ako potomok mal prejavovať. Od roku 2005 jej pri 5

návštevách v jej rodinnom dome neprejavoval pozornosť ani neposkytol v chorobe a zlom zdravotnom stave potrebnú pomoc, práve naopak hrubo ju urážal, vyhrážal sa jej a odstrkoval ju a posielal preč od seba so slovami, že mu je z jej prítomnosti zle, je z nej chorý, nie je jeho matkou, ale "špinavou ženou". Počas návštevy v roku 2005 po Vianočných sviatkoch bolo jeho správanie rovnako hrubé a citovo zraňujúce, nakoľko jej syn pri odchode výslovne povedal, že nie je jeho matka a bez slova odišiel. Vylúčil ju zo vzájomných kontaktov s jeho deťmi - jej vnukmi a zakázal im akýkoľvek kontakt so starou matkou, čo ju citovo zraňuje a má zato, že to má neblahý vplyv aj na duševný vývin vnukov. Na dané konanie mu poručiteľka nedala nikdy dôvod ani žiaden priamy alebo nepriamy podnet. Veľmi ju ranil a svojou ignoranciou a arogantným prístupom ju veľmi urazil. Nemá o ňom správy, neozýva sa a ani nestará o jej veľmi zlý zdravotný stav. Pravdivosť ňou uvedených tvrdení môžu dosvedčiť ostatní členovia rodiny.

Navrhovateľ sa na pojednávaní súdu pridržiaval písomne podaného návrhu, dodal že v USA že žije od roku 1968 nepretržite. Matka chodila za ním približne 2 krát do roka a zostala približne na 1 mesiac, niekedy aj 3 mesiace, jeho synovia chodili na Slovensko pokiaľ nedovŕšili 13 rokov každý rok tak, že posledný mesiac chodili jeho synovia do školy na Slovensku, aby sa naučili slovenský jazyk. Deti tu teda boli od konca mája až do septembra. Navrhovateľ chodil na Slovensko 3 krát do roka a zotrval tu celý mesiac. Zdravotný stav jeho matke dovoľoval cestovať do Ameriky do roku 2004, potom už chodieval navrhovateľ na Slovensko. Jeden zo synov navrhovateľa je inštalatér - kúrenár a v roku 1997 vymenil matke v dome kotol. A v roku 2002 boli obaja synovia navštíviť svojou starú matku a boli s ňou aj u očnej lekárky v Banskej Bystrici v nemocnici, prítomný bol aj navrhovateľ, matka v nemocnici absolvovala 4 operácie šedého zákalu. V roku 2004 navrhovateľ vymaľoval matke kúpeľňu a jednu izbu, následne si matka zohnala maliarov, ktorí jej vymaľovali celý dom, opravili omietky vnútorné, natreli radiátory, dvere, syn navrhovateľa natrel vonkajšie ploty a všetky tieto úpravy financoval navrhovateľ. V roku 2005 vymenil matke kuchynskú linku, vtedy bol na Slovensku aby skontroloval ako bola linka namontovaná a finančne vyrovnal všetky náklady. Navrhovateľ uviedol, že jeho matke pomáhali manželia L., boli to susedia, ktorých si našla sama jeho matka, on im platil za poskytnuté služby, naposledy v roku 2006 - 150 dolárov. Týchto manželov následne matka prepustila, našla si zdravotnú sestru pani V.. Na dopyt či ide o rodinu povedala matka že nie. V marci 2006 poslal matke 200 dolárov pre novú pomocníčku. Všetky peniaze navrhovateľ dával matke v hotovosti keď prišiel na Slovensko. Na účet jej žiadne peniaze neposielal. S matkou chodil aj do kúpeľov v H. L., naposledy v roku 2005, vtedy sa zastavili aj u bratranca R. V., ktorý spomínal, že v H. L. je pekný domov dôchodcov, že tam má kamaráta riaditeľa p. V., že ak by matka potrebovala, môže vybaviť miesto. Rok je tam držali miesto, ktoré bolo pre ňu pripravené s tým, že hocikedy môže prísť. Naposledy ako bola matka u sestry A. v Žiline došlo medzi nimi ku konfliktu a matka sa vtedy rozhodla, že odíde do domova dôchodcov. V čase, keď bola matka v domove dôchodcov, teda od roku 2006 do roku 2010, ju navštívil 2 krát. Matku chcel v domove dôchodcov navštíviť aj viackrát dozvedel sa ale, že matka v domove nie je pretože ju zobral V. k sebe a nevedeli, kedy sa vráti. Naposledy matku videl v decembri 2010, keď bola v záhrade u syna V., kde ho navštívil aj so sestrou V.. Vtedy bol už jej zdravotný stav veľmi zlý. Nikto z rodiny mu neoznámil, že matka zomrela. Od roku 2010, keď matka odišla z domova do roku 2011, keď zomrela nemal s ňou žiaden kontakt, pretože v kontakte mu bránil brat V. V. a sestra A. V.. Navrhovateľ ďalej uviedol, že matka sa svojho syna V. bála, domnievala sa, že má záujem o dom a myslela si, že v prípade, ak dom daruje navrhovateľovi, nebude ju už ohrozovať. Navrhovateľ bol toho názoru, že matka 6

ho vydedila pod vplyvom V. V.. Pokiaľ matka dom nedarovala navrhovateľovi, V. V. sa o svoju matku vôbec nezaujímal, až následne keď došlo k darovaniu začal sa o matku starať. Vzťahy s V. V. sa zhoršili

vo februári 2006, kedy prišiel matke na 2 týždne opravovať strechu vtedy za ním prišiel V. a vyzval ho, aby z domu odišiel. V. takto konal bez príčiny jednoducho prišiel a povedal navrhovateľovi aby sa pratal.

Právny zástupca odporcov 1/, 2/ na pojednávaní súdu uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí, dôvody vydedenia boli dané, navrhovateľ neprejavoval náležitý záujem o svoju matku v chorobe a starobe, nezúčastnil sa ani na jej pohrebe. V čase spisovania právnych úkonov bola poručiteľka spôsobilá na právne úkony, čo vyplýva zo stanoviska ošetrujúcej lekárky MUDr. E. ako aj stanoviska ošetrujúcej pracovníčky A. R. z domova dôchodcov v H. L.. Poručiteľka v čase spisovania právnych úkonov netrpela žiadnou duševnou poruchou ani len prechodného charakteru, ktorá by ju robila na takýto úkon nespôsobilou.

Odporkyňa 1/ vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že navrhovateľ emigroval zo Slovenska v roku 1969 a od tej doby sa na Slovensko nevrátil. Odporkyňa 1/ s ním 20 rokov nebola v kontakte, nemali dobrý vzťah z dôvodu že mu nevyhovovalo náboženstvo, ktoré vyznával jej bývalý manžel avšak ani po rozvode manželstva sa vzťahy nezlepšili. Prvýkrát po emigrácii videla svojho brata v roku 1999 kedy bola navštíviť svojho brata V. V., ktorý tiež istý čas žil v USA. Vtedy ho videla na trhu ako niečo predáva, spolu sa stretli, navrhovateľ jej začal vulgárne nadávať preto sa ďalej nekontaktovali. Z rozprávania svojej matky vedela, že navrhovateľ k nej chodí na Vianoce, niekedy prišiel na pár dní, pretože bol práve v Európe. Ona sa stretávala s jeho synmi, ktorí chodili k svojej starej matke cez prázdniny a boli tu aj celé 2 mesiace. Od roku 2006 sa odporkyňa 1/ dozvedela od matky, že darovala svoj dom na ulici Na úvrati navrhovateľovi, predtým o tom nič nehovorila. V roku 1998 zomrel otec účastníkov konania a následne asi v roku 2003 prišiel za odporkyňou 1/ navrhovateľ spolu s matkou, bolo to asi 3 - 4 krát v priebehu roka a dohovárali jej, aby sa vzdala svojho podielu, ktorý zdedila po otcovi. Napokon s tým súhlasila a svoj podiel previedla na matku. Navrhovateľ to zdôvodňoval tým, že matka má mať dobrý pocit, že celý dom je jej, aby dožila vo svojom a nemala pocit, že časť nehnuteľnosti patrí deťom. Odporkyňa 1/ sa domnievala, že už vtedy mal navrhovateľ úmysel aby po matke následne mohol získať celý dom. Matka trvala na tom, aby odporkyňa 1/ previedla svoj podiel, v opačnom prípade nemá za svojou matkou ani chodiť. Vtedy sa ich vzťahy zhoršili. Odporkyňa 1/ následne svoj podiel na matku previedla a vzťahy s matkou sa urovnali. V roku 2006 cez Vianoce jej volala matka, že prišiel za ňou navrhovateľ a správal sa k nej zle, sama vtedy prišla vlakom do Žiliny za svojou dcérou. Odporkyňa 1/ ju čakala na stanici, bola vo veľmi zlom stave, jej partner ju musel na rukách odniesť do auta. Keď sa jej pýtali čo sa stalo povedala že R. jej vynadal do "špinavých kuriev". Bolo to z dôvodu, že matka niekedy nevedela udržať stolicu alebo moč až neskôr sa zistilo, že má rakovinu hrubého čreva a pečene. Vtedy matka zostala u odporkyni 1/ 2

- 3 týždne. Následne zavolala, že potrebuje presťahovať veci, že ide do domova dôchodcov. Odporkyňa 1/ o tejto veci nič nevedela a ani to, kto jej domov vybavil a prečo tam je. Od roku 2006 do roku 2010 bola mama v domove dôchodcov následne sa dohodli, že ju odtiaľ zoberú, pretože sa začala čoraz viacej dožadovať prítomnosti svojich detí. Posledný rok pred smrťou sa o ňu starali tak, že najväčšiu časť starostlivosti prevzal V. V., ktorý s ňou býval buď v rodinnom dome na ul. Na úvrati alebo na chate na Zlatých pieskoch. Keď mal V. V. povinnosti prišla do Bratislavy odporkyňa 1/ alebo si mamu zobrala do Žiliny. Za tento posledný rok, keď sa o 7

mamu intenzívne starali sa s navrhovateľom nestretla. Pripustila, že možno telefonoval ale osobne sa s ním nestretla.

Odporca 2/ vo svojej výpovedi uviedol, že zo Slovenska emigroval ešte skôr ako navrhovateľ. Navrhovateľ za ním prišiel do Ameriky spolu s manželkou a jedným synom, ďalší syn sa narodil už v USA. Odporca 2/ sa vrátil z emigrácie v roku 1977 na Slovensko a brat R. V. zostal v Amerike. Každý rok chodil za navrhovateľom na 3 mesiace až do roku 1999. Ich vzťahy sa zhoršili po smrti otca v roku 1998, kedy bola matka v Amerike a pod tlakom navrhovateľa spísala závet dňa 4. 1. 2000. Navrhovateľ mal už od začiatku záujem o rodinný dom na ul. Na Ú.. V dedičskom konaní po otcovi všetkých súrodencov žiadal aby svoje dedičské podiely po otcovi prenechali matke. Odporca 2/ s tým súhlasil za podmienky, že po smrti matky sa mu jeho podiel vráti z dôvodu, že predmetný rodinný dom postavil on osobne spolu s kamarátmi za finančné prostriedky rodičov. Odporca 2/ v tom čase pracoval v Slovnafte a mal výhody za prenájom stavebných mechanizmov. Odporca 2/ teda nechcel prísť o svoj podiel, čo matka oznámila navrhovateľovi a vtedy začalo dochádzať k nezhodám. Navrhovateľ už pred smrťou otca kontaktoval JUDr. Y. ohľadne majetkov. Po smrti otca sa odporca 2/ nasťahoval k matke, aby ľahšie zvládla obdobie

po smrti otca, prispieval matke aj na bývanie avšak matka mu povedala, že sa môže odsťahovať, že ona chce bývať v dome sama. Potom sa s matkou nekontaktoval od roku 2000 do roku 2005. Matku nenavštevoval ani s ňou netelefonoval. Spoločná známa odporcovi 2/ povedala, že matka potrebuje starostlivosť, vtedy ju prvýkrát navštívil. Matka mu vtedy povedala, že navrhovateľ sa k nej zle správa, že jej nadáva do špinavých žien, že nie je jeho matkou. Toto jeho správanie začalo okamihom, keď mu darovala nehnuteľnosť. Matka odporcovi 2/ povedala, že chce od navrhovateľa, aby jej dar vrátil. Nie je pravdou, že navrhovateľ matke vybavil domov dôchodcov v H. L., tento domov jej mal vybaviť odporca 2/ potom čo mu povedala, že v dome už viac bývať nechce, bála sa, že za ňou môže prísť navrhovateľ, že ju môže hocikedy vyhodiť, keďže mu dom darovala. Odporca 2/ išiel za p. V. a spolu spísali zmluvou, na základe ktorej bola matka umiestnená v domove. V tom čase bola ešte čiperná, každý víkend chodila za odporcom 2/ na Zlaté piesky. Neskôr sa dozvedeli od personálu, že do domova chodí za ňou navrhovateľ spolu s odporkyňou 3/ a nahovárajú ju, aby stiahla návrh na vrátenie daru.

Odporkyňa 3/ vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že bola veľmi prekvapená, keď sa dozvedela o Listine o vydedení R. V., pretože tento sa o svoju matku staral v medziach možností, keďže žil v USA. Za mamou chodil viackrát do roka, niekedy aj 3 - 4 krát. O mamu sa staral nielen fyzicky a psychicky, ale aj finančne tak, že keď matka cestovala za ním do Ameriky vždy je zaplatil cestu. Keď otec v roku 1998 zomrel, matka sa bála ako to zvládne sama, ako finančne zvládne celý dom, preto deti poprosila aby na ňu prepísali svoje podiely. Bála sa, že príde o dom, pričom však nemala na to dôvod. Súrodenci, okrem V. sa potom dohodli, že svoj podiel prevedú na matku. Keďže dom si vyžadoval údržbu, videla oporu v synovi R. preto chcela, aby sa on stal výlučným vlastníkom celého domu, ktorý mu následne aj darovala. R. V. jej zabezpečil opravu strechy na dome, vymaľoval, vymenili kuchynskú linku, natretie radiátorov, vymenil kotol. Pri výmene kuchynskej linky bol u matky navrhovateľ, vtedy oslovil aj odporkyňu 3/ s tým, že mám švagra stolára aby dala vyrobiť novú linku a tak sa aj stalo. Vždy, keď mama potrebovala dal jej peniaze. Vzťahy medzi súrodencami od malička neboli dobré, neboli vedení k súrodeneckej súdržnosti a následne po smrti matky kvôli majetkom sa ich vzťahy ešte zhoršili. Kým matka bývala na M. v rodinnom dome bola ešte sebestačná. Žiadny zo súrodencov v tom čase sa pravidelne osobne o matku nestaral, avšak keď niečo potrebovala 8

a zavolala, vždy za ňou prišli. Starostlivosť o matku zabezpečoval brat R. V. z Ameriky tak, že sprostredkoval ľudí, ktorí sa o matku starali tak ako susedov L.. Podľa odporkyne 3/ sama matka sa bola informovať v domove dôchodcov, či by ju tam umiestnili, teda mala zato, že matka si toto umiestnenie zabezpečila sama. Matka bola v domove dôchodcov do februára 2010, potom ju odporca 2/ vybral pričom jej to ani neoznámil. Zistila to tak, že keď sa chcela dovolať mame do domovu dôchodcov bolo jej povedané, že tam už nie je. S bratom V. V. už v tej dobe nekomunikovala. Pred smrťou jej však telefonoval, že s mamou je zle, je hospitalizovaná v nemocnici. Odporkyňa 3/ ju bola v nemocnici navštíviť vtedy už matka nekomunikovala a na 2. deň zomrela. Odporca 2/ jej vtedy napísal e-mail že mama zomrela a na vine je ona pretože deň predtým ju navštívila. Brata sa nepýtala kedy bude pohreb, čakala kedy jej to oznámi, avšak bezvýsledne. Odporkyňa 3/ na pohrebe matky nebola, až cez blog svojej sestry sa dozvedela, kde je matka pochovaná. Odporkyňa 3/ následne oznámila navrhovateľovi, že matka zomrela. V čase, keď zobral odporca 2/ matku z domovu dôchodcov k sebe snažila sa s matkou aspoň telefonicky skontaktovať. Odporca 2/ jej matku nechcel dať k telefónu, zatajoval ju, vždy mal nejakú výhovorku. Niekedy sa stalo, že bola v Bratislave a volala mu, chcela matku navštíviť, zašla na Zlaté piesky, kde bol odporca 2 /spolu s mamou. Nikto jej však neotváral, čakala tam veľmi dlho.

Súd vo veci vypočul svedkov V. F. E. R.. R. F., ktorí boli prítomní pri podpisovaní Závetu ako aj Listiny o vydedení zo dňa 29. 4. 2009, pričom zhodne uviedli, že v čase spisovania závetu poručiteľkou pracovali v advokátskej kancelárii JUDr. R.Č.. A. V. bola dlhoročnou klientkou tejto advokátskej kancelárie. Ohľadne sporných dvoch listín vybavoval všetky záležitostí R.. R.. Svedkovia pri jednaniach prítomní neboli, boli prizvaní iba ku konečnej fáze - k podpisovaniu Závetu a Listiny o vydedení kedy R.. R. Listinu o vydedení a Závet prečítal, dopytoval A. V. či rozumie zmyslu týchto listín, či si je vedomá následkov a ona odpovedala kladne. A. V. prišla v tomto prípade do advokátskej kancelárie sama zdala sa byť po psychickej stránke v poriadku, bola orientovaná, boli jej jasné všetky súvislosti, veci si pamätala, tieto aj súvisle porozprávala.

Svedok K. L.W. vo svojej výpovedi uviedol že A. V. poznal dlhé roky, bola učiteľkou jeho detí a bývala v susedstve. Skamarátili sa napokon tak, že si dokonca aj tykali. A. V. ho jedného dňa oslovila, či by sa nechcel starať o jej záhradu a využívať ju pre svoje účely bezplatne. Túto ponuku prijal, pretože býval v bytovke a bol rád, že môže v záhrade pracovať. Zo začiatku pracoval iba v záhrade, neskôr jej začal pomáhať aj ohľadne technických záležitostí ohľadne domu. S manželkou mu bolo ľúto, že je sama a má problém s financiami, preto jej manželka vždy doniesla navarené alebo napečené. Svedok s ňou chodil každý pondelok do Dunajskej Stredy do kúpeľov, kam ju odviezol, ak potrebovala niečo vybaviť išiel s ňou. Išiel s ňou aj na poštu kedy si išla vybrať peniaze, ktorej poslal syn R.. O tom, že jej syn R. telefonoval mu rozprávala. Stalo sa aj, že mu povedala hodinu kedy bude R. telefonovať, že sa chce rozprávať aj s ním vtedy prišiel k nej domov a rozprával sa s R. o matke čo je nové a podobne. Pomoc A. V. poskytoval bezodplatne, žiadne peniaze od nej nedostával, často sa rozprávali, porozprávala mu o svojej rodine, že na V. je nahnevaná. Jedine R. jej posielal každý mesiac peniaze, iné deti nevidel iba R. a raz prišla k nej A.. Rozprávala mu že po smrti manžela jej deti darovali svoj dedičský podiel po otcovi, jedine V. nie. Potom sa rozhodla darovať časť domu R., pretože jej veľmi pomáhal, každý mesiac jej posiela peniaze, telefonoval jej každý deň. Kontaktovala sa tiež s dcérami, ale s V. vôbec. 9

Svedok k nej chodil každý deň a nikdy nevidel, že by niektoré z detí prišli svoju matku navštíviť. Svedok jej pomáhal pri maľovaní domu, kedy ho navrhovateľ poprosil aby A.i V. pomohol, vtedy mu dal aj nejaké peniaze. Svedok poprel, že by ho navrhovateľ niekedy požiadal, aby zabezpečoval starostlivosť jeho matke. Túto starostlivosť vykonával z vlastnej iniciatívy a žiadne peniaze za to nedostával. Mal vedomosť o tom, že navrhovateľ chodil za svojou matkou asi 2 krát do roka a zotrval u nej asi 5 dní, opravoval matke strechu. Jedného dňa mu A. V. oznámila, že si našla niekoho iného kto k nej bude chodiť preto jej odovzdal kľúče od záhrady. Bol urazený, že to takto skončilo a viac ju už nenavštívil. Jeho starostlivosť o A. V. trvala 1 rok.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal určenia neplatnosti Závetu a Listiny o vydedení podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že poručiteľka v čase spisovania listín trpela duševnou poruchou, pre ktorú nebola spôsobilá na takého úkony, alternatívne sa domáhal určenia, že dôvody vydedenia nie sú dané.

Na posúdenie otázky duševného stavu poručiteľky súd uznesením zo dňa 29. 5. 2014 ustanovil v konaní znalca MUDr. Y. Q., zapísaného v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR pre odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorého úlohou bolo a zistiť či poručiteľka A. V. trpela ku dňu 29. 4. 2009 duševnou poruchou aj prechodného charakteru, pre ktorú nebola schopná urobiť právny úkon, spísať Závet a Listinu o vydedení zo dňa 29. 4. 2009 a či práve pre duševnú poruchu bola neschopná urobiť konkrétny právny úkon buď preto, že nedokázala posúdiť následky takéhoto konania alebo nebola schopná ovládnuť svoje konanie.

Znalec vo svojom znaleckom posudku číslo X/XXXX z obsahu zdravotnej dokumentácie nebohej A. V., denných záznamov uložených v zariadení seniorov v Dunajskej L. zistil, že menovaná ku dňu 29. 4. 2009 trpela duševnou poruchou a to organickou poruchou osobnosti, ku ktorej došlo kombináciou sklerotických zmien ciev v mozgu a atrofie mozgu, ktorá porucha však nedosahovala takú úroveň, aby nebohej A. V. zabránila urobiť právny úkon - spísať závet a listinu o vydedení zo dňa 29. 4. 2009. Poručiteľka teda bola schopná urobiť vyššie uvedené právne úkony.

So závermi znaleckého posudku navrhovateľ nesúhlasil, žiadal, aby vo veci bol ustanovený nový znalec na vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku.

Na pojednávaní konanom dňa 1. 12. 2015 súd vypočul znalca MUDr. Y. Q., ktorý uviedol vo svojej výpovedi, že zotrváva na svojich záveroch, ku ktorým dospel v znaleckom posudku číslo X/XXXX. Znalcovi boli doručené vyjadrenia účastníkov konania ako aj námietky k znaleckému posudku, ktoré námietky podľa znalca nie sú spôsobilé zvrátiť záver znaleckého posudku, čo vo svojom znaleckom posudku konštatoval, že poručiteľka síce trpela organickou poruchou osobnosti, boli zistené sklerotické zmeny ciev a atrofia mozgu avšak tieto nemusia v každom prípade znamenať zmenu v úbytku kognitívnych funkcií, neexistuje tu ani žiadna priama úmera. Pokiaľ vo vyjadreniach bolo namietané, že už v roku 1999 bola konštatovaná duševná choroba - incipientný organický psychosyndróm, ide

vlastne o náznak -možnosť ľahkého poklesu psychických funkcií predovšetkým kognitívnych. Pokles týchto kognitívnych funkcií sa môže prejaviť zvýšenou únavou, zníženou schopnosťou koncentrácie, z hľadiska právneho sú však tieto prejavy nepodstatné. Znalec poukázal na to, že mohol vychádzať iba z lekárskych správ pri posúdení zadanej otázky. Ako podstatnú považoval znalec správu psychiatra MUDr. L. zo dňa 1. 2. 2010, vypracovaná po 10

realizácii a spísaní Závetu, kde lekár konštatoval, že súdnosť a kritickosť pacientky sú zachované. Znalec poukázal na to, že pri vypracovaní znaleckého posudku mohol vychádzať iba z existujúcich zdravotných záznamov, o ktorých správnosti nemal dôvod pochybovať.

Navrhovateľ žiadal, aby súd ustanovil nového znalca na podanie kontrolného znaleckého posudku, ktorému návrhu súd nevyhovel z dôvodu, že v prípade MUDr. Q. ide o znalca erudovaného, zapísaného v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR pre odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria , znalec vypracoval znalecký posudok v zmysle pokynov súdu, položené otázky riadne zodpovedal a súd nemal pochybnosti o správnosti ním vykonaného znaleckého posudku a záveroch ku ktorým dospel. Súd nepovažoval v súvislosti s posudzovaním duševného zdravia poručiteľky za účelné a hospodárne vypočúvať ani ďalších svedkov z prostredia domova dôchodcov v H. L. (V., R.) z dôvodu, že tieto osoby síce boli v kontakte s poručiteľkou avšak k jej zdravotnému stavu sa mohli vyjadriť iba laicky. Otázka posúdenia duševného stavu A. V. mohol objektívne zhodnotiť iba znalec.

Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.

Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 460 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.

Podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, ak

a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život. (2) Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.

Podľa § 469a ods. 3 Občianskeho zákonníka, o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

11

Podľa § 473 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.

Podľa § 476 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný.

Podľa § 476a Občianskeho zákonníka, vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný.

Podľa § 476b Občianskeho zákonníka, závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.

Podľa § 175k ods. 1 O. s. p., ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom.

Podľa § 175k ods. 2 O. s. p., ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.

Podľa § 175k ods. 3 O. s. p, ak sú aktíva a pasíva medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti; pri výpočte čistého majetku na ne neprihliada.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal určenia neplatnosti právnych úkonov - Závetu zo dňa 29. 4. 2009 a Listiny o vydedení zo dňa 29. 4. 2009, alternatívne aby súd určil, že dôvody vydedenia uvedené v Listine o vydedení zo dňa 29. 4. 2009 nie sú dané. Neplatnosť závetu a listiny o vydedení dôvodil navrhovateľ tým, že poručiteľka v čase spisovania uvedených listín trpela duševnou poruchou, pre ktorú nebola schopná rozoznať význam a následky svojho konania, preto tieto právne úkony sú podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatné. V tejto časti súd na základe vykonaného znaleckého dokazovania mal za preukázané, že poručiteľka A. V. trpela síce ku dňu spisovania Závetu a Listiny o vydedení duševnou poruchou - organickou poruchou osobnosti, ku ktorej došlo kombináciou sklerotických zmien ciev mozgu a atrofie mozgu, ktorá porucha však nedosahovala takú úroveň, aby nebohej zabránila urobiť právny úkon - spísať závet a listinu o vydedení zo dňa 29. 4. 2009. Poručiteľka teda bola schopná urobiť vyššie uvedené právne úkony.

Predmetom ďalšieho dokazovania bolo zistiť, či boli splnené podmienky vydedenia navrhovateľa v zmysle § 469a Občianskeho zákonníka. Vydedenie prichádza do úvahy iba u neopomenuteľných dedičov. Vydedenie je jednostranný právny úkon (prejav vôle) 12

poručiteľa, ktorým svojho potomka ako neopomenuteľného dediča vylučuje z dedenia na základe niektorého z dôvodov taxatívne uvedených v § 469a Občianskeho zákonníka. Neodmysliteľnou obsahovou náležitosťou prejavu poručiteľovej vôle pre prípad jeho smrti, ktorá obsahuje ustanovenie o vydedení, je výslovné uvedenie zákonného dôvodu vydedenia. Ak by listina o vydedení obsahovala iný dôvod, taký prejav by bol neplatný. Na platnosť právneho úkonu o vydedení sa vyžaduje písomná forma takisto ako pri závete. Prejav o vydedení poručiteľ môže urobiť buď súčasne spolu so závetom alebo aj osobitne. Pokiaľ ide o formálne náležitosti listiny o vydedení, zákon pre ňu predpisuje rovnaké náležitosti ako pri závete. Preto listinu o vydedení možno spísať vlastnoručne alebo ju zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. Dôsledkom vydedenia je to, že inak neopomenuteľný dedič zo zákona nededí, a teda nemá právo ani na svoj zákonný podiel. Z nesporných tvrdení účastníkov konania ako aj z obsahu dedičského spisu vyplynulo, že účastníkmi konania sú deti poručiteľky A. V., ktorá zomrela dňa X. X. XXXX. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázanú existenciu listín a to Závetu a Listiny o vydedení, ktoré spísala poručiteľka. Medzi účastníkmi konania zostalo sporné, či sú dané dôvody vydedenia navrhovateľa jeho matkou, uvedené v Listine o vydedení zo dňa 29. 4. 2009. V Listine o vydedení poručiteľka uviedla, že navrhovateľ ako

jej syn sa správa spôsobom, ktorý je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, neprejavuje o ňu opravdivý záujem, aký by ako potomok mal prejavovať, čím boli naplnené dôvody na vydedenie podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka.

O neposkytnutie pomoci za podmienok uvedených v písmene a), b) § 469a Občianskeho zákonníka pôjde najmä vtedy, keď dedič poručiteľovi odkázanému na pomoc v chorobe a starobe neposkytol potrebnú pomoc, hoci o tejto odkázanosti poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne možnosti a schopnosti mu pomoc poskytnúť mohol, o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Potreba pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť dediča poručiteľovi pomoc poskytnúť sa musí v každom konkrétnom prípade posudzovať osobitne. Treba to posúdiť z toho hľadiska, či dedičove správanie bolo v rozpore s dobrými mravmi. Vydediť potomka možno iba z dôvodov uvedených v zákone a tento dôvod musí existovať už v čase pred prejavom poručiteľovej vôle v listine o vydedení. Súd je toho názoru, že nebolo preukázané, že v čase pred prejavom poručiteľky o vydedení tento dôvod existoval. Z výpovede účastníkov konania a svedkov mal súd za preukázané, že navrhovateľ od roku 1968 žil a pracoval nepretržite v USA. Podľa odporkyne 3/ sa žiaden zo štyroch súrodencov nestaral o matku tak ako navrhovateľ, matke posielal peniaze, chodil na Slovensko za matkou, pokiaľ matka bola mobilná navštevovala ona navrhovateľa v USA, jeho synovia chodili k poručiteľke kým nedosiahli vek 13 rokov a na Slovensku strávili 3 mesiace počas letných prázdnin z čoho 1 mesiac chodili na Slovensku do školy, aby sa naučili po slovensky. Svedok L. potvrdil, že jedine navrhovateľ sa o svoju matku zaujímal, mal vedomosť o tom, že svojej matke posielal peniaze, matke telefonoval a zaujímal sa o ňu. Počas doby jedného roka kedy sa svedok L. staral o poručiteľku nestretol v jej dome žiadne z jej iných detí. A. V. mu rozprávala o navrhovateľovi ako sa o ňu stará, ako jej každý mesiac posiela peniaze a každý deň jej telefonuje. On sám s navrhovateľom telefonoval, keď bol u A. V. a navrhovateľ si ho vypýtal k telefónu. Vykonaným dokazovaním bolo tiež preukázané, že do roku 2006, kým A. V. bývala vo svojom dome na ulici Na Ú. v Bratislave bola sebestačná a nebola odkázaná na pomoc inej osoby, následne keď sa jej zdravotný stav zhoršil vybavila si umiestnenie do domova dôchodcov v H. L.. Odporkyňa 3/ pred súdom poukázala na to, že vzťahy medzi súrodencami

13

neboli nikdy vrúcne. V konaní nebolo preukázané, že pred spísaním Závetu a Listiny o vydedení by ostatné deti poskytovali pomoc svoje matke, bol to práve navrhovateľ, ktorý ako jediný sa o svoju matku zaujímal, finančne ju podporoval a telefonicky sa s ňou kontaktoval. Do roku 2004 A. V. navštevovala navrhovateľa pravidelne každý rok v USA, následne z dôvodu jej vyššieho veku chodil už navrhovateľ za ňou na Slovensko.

Podľa § 469a ods. 1 písm. a), b) Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, ak v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Pri posudzovaní či ide o neprejavenie opravdivého záujmu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých vydedení došlo, najmä či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu a zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. a), b) Občianskeho zákonníka totiž vyžaduje, aby prejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Z vykonaného dokazovania výpoveďou navrhovateľa, odporkyne 3/, svedka L. mal súd preukázané, že navrhovateľ sa s poručiteľkou pravidelne kontaktoval telefonicky, na Slovensko chodil podľa svojich možností približne 3- 4 krát ročne, svojej matke každý mesiac posielal peniaze. Súd je toho názoru, že celá situácia v rodine vznikla po smrti otca účastníkov konania a následne potom ako A. V. darovacou zmluvou zo dňa 26. 2. 2004 darovala navrhovateľovi nehnuteľnosť v katastrálnom území M.. Neskôr sa A. V. v súdnom konaní domáhala vrátenia tohto daru, ktorý návrh zobrala neskôr späť. Už aj darovanie nehnuteľnosti a neskôr späťvzatie návrhu na vrátenie daru nasvedčujú tomu, že poručiteľka mala s navrhovateľom dobrý vzťah a nemala výhradu voči jeho starostlivosti o ňu.

V časti návrhu, v ktorej navrhovateľ žiada určiť, že vydedenie je neplatné súd jeho návrh zamietol. Určenie neexistencie dôvodov vydedenia spôsobuje neúčinnosť tohto jednostranného právneho úkonu

a nie jeho neplatnosť. Neplatnosť právneho úkonu môže nastať len z dôvodov uvedených v § 37 až 40a Občianskeho zákonníka. Keďže v konaní znaleckým dokazovaním nebolo preukázané, že by poručiteľka v čase spisovania listiny o vydedení trpela duševnou poruchou, právny úkon vydedenia je potrebné považovať za platný, avšak vzhľadom na jeho neúčinnosť sa naň nemôže prihliadať dedičskom konaní po poručiteľke A. V..

Podľa § 479 Občianskeho zákonníka maloletým potomkom sa v dedičskom konaní musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov. Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia v časti určenia neplatnosti právneho úkonu - závetu zo dňa 30. 4. 2009 súd tento v časti, v ktorej odporuje ustanoveniu § 479 Občianskeho zákonníka vyhlásil za neplatný a vo zvyšnej časti neplatnosti závetu, keďže neboli zistené dôvody neplatnosti podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka zamietol.

O trovách konania bude rozhodnuté podľa § 151 ods. 3 O. s. p. do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods. 2 O. s. p.