Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_64Ek-1350-2021.pdf
PDF · 81.78 KB
Case nature
Subarea
64Ek/1350/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: 1./ mal. V. L., O.. XX.XX.XXXX, Z. P. G. XX, XXX XX G., zast. zák. zástupcom: L. L., O.. XX.XX.XXXX, Z. P. G. XX, XXX XX G. a 2./ F. L., O.. XX.XX.XXXX, Z. P. G. XX, XXX XX G., proti povinnej: W. L., O.. XX. XX. XXXX, Z. P. U. H. XXX/X, XXX XX M., o vymoženie zameškaného výživného vo výške 353,04 eur spoločne pre oboch oprávnených a bežného výživného vo výške 30% životného minima na každé dieťa mesačne od 01.05.2021, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD., so sídlom exekútorského úradu K. Mikszátha 268, 97901 Rimavská Sobota, IČO: 35 678 691, pod sp. zn. 45EX/438/21, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v časti zameškaného výživného vo výške 4 eur z a s t a v u j e . II. Súd prvý návrh povinnej na zastavenie exekúcie doručený dňa 28.12.2021, druhý návrh povinnej na zastavenie exekúcie doručený dňa 12.01.2022 a tretí návrh povinnej na zastavenie exekúcie doručený dňa 04.08.2022 podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnení sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 02.05.2021 domáhali od povinnej vymoženia zameškaného výživného vo výške 353,04 eur a bežného výživného vo výške 30% životného minima na každé dieťa mesačne od 01.05.2021 na podklade exekučných titulov - rozsudku vydaného Okresným súdom Žiar nad Hronom dňa 20.10.2020, sp. zn. 9P/22/2020, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 26.10.2020 a uznesenia vydaného Okresným súdom Žiar nad Hronom dňa 24.11.2020, sp. zn. 24Pc/6/2020, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 07.12.2020
2. Exekučný súd na základe poverenia na vykonanie exekúcie č. 6121311014 zo dňa 10.05.2021, poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., so sídlom exekútorského úradu K. Mikszátha 268, 97901 Rimavská Sobota, IČO: 35 678 691, pod sp. zn. 45EX/438/21.
3. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 07.06.2021 bolo povinnej doručené do vlastných rúk dňa 11.06.2021. Prvý návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol poverenému súdnemu exekútorovi doručený dňa 28.12.2021. Následne bol dňa 12.01.2022 doručené Okresnému súdu Banská Bystrica druhý návrh povinnej na zastavenie exekúcie, ktorý bol odoslaný dňa 10.01.2022, a ktorý bol súdom postúpený poverenému súdnemu exekútorovi. Dňa 02.08.2022 bol napokon odoslaný tretí návrh povinnej na zastavenie exekúcie, ktorý bol dňa 04.08.2022 doručený Okresnému súdu Žiar nad Hronom, ktorý ho následne postúpil Okresnému súdu Banská Bystrica, ktorému bol doručený dňa 11.08.2022. V danom prípade ide už v prípade prvého návrhu povinnej na zastavenie exekúcie o podanie, ktoré v zmysle § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako ,,Exekučný poriadok“) nebolo podané v lehote.
4. Povinná sa vo všetkých troch návrhoch na zastavenie exekúcie domáha zastavenia exekúcie v celom rozsahu, nakoľko má za to, že dlh (výživné) splatila. V druhom návrhu na zastavenie exekúcie navyše tiež uviedla, že by jej deťom rada platila bez súčinnosti súdneho exekútora. Dňa 08.02.2022 sa povinná prostredníctvom e-mailov adresovaných Okresnému súdu Banská Bystrica dopytovala na dôvody prebiehajúcej exekúcie, nakoľko podľa jej tvrdení výživné zaplatila.
5. Oprávnení sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie v rámci stanovenej lehoty nevyjadrili.
6. Poverený súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie priamo nevyjadril.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho rozhodnutie neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
12. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaný z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto existovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu“.
13. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti uvádzané povinným, a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na
ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili.
14. Povinná urobila tri podania, ktoré možno podľa obsahu identifikovať ako návrhy na zastavenie exekúcie. Vzhľadom k tomu, že vo všetkých troch podaniach namieta rovnakú skutočnosť, pričom každé z podaní bolo povinnou adresované inému subjektu (súdnemu exekútorovi, Okresnému súdu Banská Bystrica a Okresnému súdu Žiar nad Hronom), súd nebude o týchto podaniach z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania rozhodovať samostatne, ale v rámci jedného rozhodnutia.
15. Návrhom na vykonanie exekúcie oprávnení požadovali vymoženie zameškaného výživného vo výške 353,04 eur a bežného výživného vo výške 30% životného minima mesačne počnúc májom 2021. Na rovnakú sumu bolo tiež vydané poverenie na vykonanie exekúcie zo dňa 10.05.2021. V návrhu na vykonanie exekúcie bolo však v časti „E) Vymáhaný nárok“ v rámci doplňujúcich informácií o vyživovacej povinnosti uvedené, že vymáhaná suma zameškaného výživného predstavuje „zameškané výživné na Borisa od októbra 2020 do apríla 2021 205,94 - úhrada 2,00 € = 203,94 € a zameškané výživné na Sabrínu od decembra 2020 do apríla 2021 147,10 - úhrada 2,00 € = 145,10 €“. Z uvedeného vyplýva, že výška zameškaného výživného je 349,04 eur, nakoľko povinná ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie uskutočnila úhradu vo výške 2 eur na výživné každého z oprávnených. Súd preto dospel k záveru, že v časti vymáhaného nároku vo výške 4 eur, exekúcia nebola vedená zákonne a je potrebné ju v tejto časti zastaviť.
16. Súd pred preskúmaním návrhov povinnej na zastavenie exekúcie z obsahového hľadiska skúmal, či boli podania povinnej urobené, resp. odoslané v rámci zákonom predpísanej lehoty. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku môže povinný podať návrh na zastavenie exekúcie do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Vzhľadom k tomu, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené dňa 11.06.2021 a prvý návrh na zastavenie exekúcie bol súdu doručený až o viac ako pol roka, a to dňa 28.12.2021, súd konštatuje, že lehota v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku zachovaná nebola. Skutočnosti, ktoré povinná v prvom návrhu na zastavenie exekúcie namieta, zároveň nemajú povahu skutočností, ktoré nastali až po uplynutí tejto lehoty, resp. povinná vo svojom podaní nijako nešpecifikovala v akom období malo k zaplateniu zameškaného výživného dôjsť. Uvedené platí aj pre v poradí ďalšie návrhy povinnej na zastavenie exekúcie, nakoľko vo všetkých podaniach namieta rovnakú skutočnosť. Súd dodáva, že povinnou namietané skutočnosti by vo vzťahu k vedenej exekúcii nemali relevanciu ani v prípade, ak by lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie bola zachovaná, k čomu sa bližšie vyjadruje v nasledujúcom texte odôvodnenia.
17. Súd nad rámec potrebnej argumentácie uvádza, že preskúmaním návrhov povinnej na zastavenie exekúcie zistil, že exekúcia bola začatá oprávnene a ňou namietané skutočnosti, nemajú povahu okolností, ktoré by viedli k nevykonateľnosti exekučného titulu, respektíve ktoré by zapríčinili zánik nároku oprávneného. Povinná súdu nepreukázala, že by do dňa začatia exekúcie, ktorá sa v zmysle § 57 ods. 1 druhej vety Exekučného poriadku začína doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi, teda v tomto prípade do 10.05.2021, svoj dlh splnila. Vzhľadom k tomu, že dôkazné bremeno spadá v exekučnom konaní na ťarchu povinného, povinná by musela zaplatenie zameškaného výživného exaktne preukázať, a to napr. výpisom z účtu alebo zaslanými poštovými poukazmi. Exekučné konanie a exekúcia boli teda začaté dôvodne, preto nemožno exekúciu považovať za nezákonnú. Dôvod na zastavenie exekúcie na základe uspokojenia vymáhaného nároku zo strany povinného v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku je v zásade daný iba vtedy, ak k uspokojeniu judikovanej pohľadávky oprávneného došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekúcie. Ak nastane uspokojenie vymáhaného nároku oprávneného povinným až po začatí exekúcie, nejde o dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle uvedeného ustanovenia, ale o plnenie považované za vymožené súdnym exekútorom, kedy nie je potrebné rozhodovať o zastavení exekúcie uznesením súdu. Uvedené plnenia iba zohľadní súdny exekútor pri ďalšom vedení exekúcie. Súd zároveň poukazuje na § 61h ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ak povinný pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom zaplatil zameškané výživné vrátane trov oprávneného a exekútora, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že bežné výživné bude ďalej prostredníctvom exekútora plniť dobrovoľne. Na toto ustanovenie nadväzuje § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom, ktorá bola odložená podľa § 61h ods. 1 písm. e), povinný prostredníctvom exekútora splnil riadne a včas bežné výživné počas troch po sebe nasledujúcich mesiacov.
18. So zreteľom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že v časti vymáhaného nároku vo výške 4 eur exekúcia nemala byť začatá a súd ju preto v tejto časti v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil (I. výrok tohto rozhodnutia). Vzhľadom k tomu, že návrhy na zastavenie exekúcie boli povinnou podané oneskorene, súd podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku prvý, druhý a tretí návrh povinnej na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol (II. výrok tohto rozhodnutia).
19. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
20. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
21. Žiaden z účastníkov konania si neuplatnil nárok na náhradu trov konania v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie, súd preto o trovách účastníkov konania nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.