Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13CoE-161-2015.pdf
PDF · 95.2 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/161/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s. r. o., IČO: 45 869 464, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou, advokátkou so sídlom AK Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnému: L. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom P.O. W. XXX/X, XXX XX F. B., o vymoženie 3 491,72 € s prísl., vedenej pod značkou EX 3726/2015 súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad Rimavská Sobota, so sídlom, Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na odvolanie oprávneného zo dňa 03. 08. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 10Er/296/2015-38 zo dňa 01. 07. 2015, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
V dôvodoch rozhodnutia okresný súd uviedol: „Návrhom zo dňa 15.03.2015, doručeným súdu spolu so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia dňa 28.04.2015 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 3.491,72 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok sp. zn. IA-A/0712/0050, vydaný dňa 17.05.2013 rozhodcami Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky ( č.l. 15.3) v Zmluve o úvere zo dňa 27.04.2011. Rozhodcovská doložka bola rovnako tak obsiahnutá aj v Obchodných podmienkach pre úver (č.l. 10 bod 10.2.2). Zmluvu o úvere podpísal povinný ako dlžník s Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom, pričom však pred začatím rozhodcovského konania došlo k postúpeniu pohľadávky Poštovej banky na spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o.. Exekučný titul bol preto vydaný v prospech postupníka PRO CIVITAS ako veriteľa.
Súd sa oboznámil s návrhom na vykonanie exekúcie, so žiadosťou exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, s exekučným titulom, so zmluvou o úvere, so všeobecnými obchodnými podmienkami a zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť.
Z obchodného registra súd zistil, že Poštová banka, a.s. (ako subjekt uzatvárajúci zmluvu o úvere s povinným) je podnikateľ, predmetom činnosti ktorého je okrem iného poskytovanie úverov. Z listinných dôkazov nevyplýva, že by bol povinný podnikateľ, respektíve že by zmluvu o úvere uzavrel za účelom podnikania.
Zmluva o úvere, ktorú účastníci uzavreli, má formu štandardnej (typovej) spotrebiteľskej zmluvy. Jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky (Obchodné podmienky pre úver), ktoré sú vopred pripravené a ktoré dlžník nemohol pred podpisom zmluvy ovplyvniť. Súčasťou všeobecných obchodných
podmienok je rozhodcovská doložka, ktorá ustanovuje, že akékoľvek spory vzniknuté zo zmluvy o úvere budú riešené dohodou, a v prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh Poštovej banky na riešenie vzájomných sporov v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,ZRK"), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len "EP"), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách 1. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 2. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. 3. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Občiansky zákonník"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenie, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k), r), 5, Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Systém ochrany spotrebiteľa bol zavedený do práva Európskych spoločenstiev smernicou 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98).
Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ bol viazaný nekalou podmienkou a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudok zo dňa 26.10.2006 vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL, C-168/05).
Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve rozhodcovskou zmluvou (doložkou). Ak súd v exekučnom konaní skúma platnosť rozhodcovskej doložky, zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v prípade iných exekučných titulov uvedených v § 41 exekučného poriadku. Predpokladom na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke. K týmto predpokladom súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 20/2008 z 22. 4. 2009).
Pôvodný veriteľ, t.j. Poštová banka, a.s. a povinný uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter zmluvy spotrebiteľskej. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné obchodné podmienky, v ktorých sa nachádza rozhodcovská doložka, na podklade ktorej v spore medzi účastníkmi rozhodol vybraný rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná. Dlžník ju nemohol ovplyvniť, pretože je inkorporovaná do obchodných podmienok - v prípade, ak chcel zmluvu o úvere uzavrieť, musel ju akceptovať. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Je síce pravdou, že rozhodcovská doložka neupiera právo obrátiť sa v spore aj na všeobecný súd, avšak toto právo je len formálne, pretože je obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi - spotrebiteľovi. V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky (jej včlenením do formulára zmluvy alebo do všeobecných obchodných podmienok), nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne.
Podľa § 4 ods. 2 ZRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Rozhodcovskú doložku v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ iniciuje voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy, súd považuje za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú, pretože poskytuje veriteľovi neprimeranú a nedôvodnú výhodu voči dlžníkovi spočívajúcu v tom, že môže vopred určiť súkromnoprávny subjekt, ktorý bude rozhodovať prípadný spor so spotrebiteľom a vylúčiť tak ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom.
Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na neplatnom právnom úkone v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie zamietol. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Súdu predložené rozhodnutie rozhodcovského súdu je preto aktom nulitným, a nemôže teda vytvoriť ani prekážku veci rozhodnutej (inak brániacu ďalšiemu uplatneniu pohľadávky oprávneného na všeobecnom súde).
Ak je exekučný súd povinný zastaviť exekúciu aj bez návrhu vždy vtedy, keď vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (takou okolnosťou je aj neexistencia vykonateľného exekučného titulu), je exekučný súd bezpochyby povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie vtedy, keď okolnosť takejto povahy vyjde najavo už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. (Rozhodnutie najvyššieho súdu z 13.10.2011 sp. zn. 3 Cdo/146/2011)
Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa tunajší súd v súlade s § 44 ods. 2 EP s poukazom na § 45 ods. 1, 2 ZRK žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom zamietol“.
Proti uzneseniu podal oprávnený rozsiahle odvolanie. Navrhol uznesenie Okresného súdu zmeniť tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Ako dôvod odvolania oprávnený uviedol § 205 ods. 2 písm. a) OSP, § 205 ods. 2 písm. d) OSP, § 205 ods. 2 písm. f) OSP, § 205 ods. 2 písm. e) OSP, § 221 ods. 1 písm. d) OSP, § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 221 ods. 1 písm. h) OSP.
Odvolateľ vytýkal procesnému exekučnému súdu prekročenie zákonných limitov pre skúmanie žiadostí o vydanie poverenia a to skúmaním iných listín ako to pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 EP. V tejto súvislosti dôvodil, že ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu, nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, a len ako tzv. exekučný súd.
Oprávnený ďalej dôvodil, že súd prekročil zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu podľa § 45 ods. 1, 2 ZoRK a prekážky rozsúdenej veci a to skúmaním rozhodcovskej doložky súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, atď.
Vo veci bola prekážka „res judicata“ a konaním súdu došlo k porušeniu čl. 2 ods. 2 zák. č. 460/1992 Z. z. Ústavy SR.
Súd vylučoval možnosť riešiť spory podľa ZoRK a to nesprávnou aplikáciou právnych predpisov. Exekučný súd nesprávne aplikuje ustanovenia OZ a stotožňuje sa s odôvodnením nálezu Ústavného súdu II. ÚS 499/2012.
Súd mal nesprávne aplikovať § 53 ods. 4 OZ. V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch strán, a konanie by prebiehalo „na štátnom súde“,
súd sa nevyjadril akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud z váženej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, náležite naplánovať.
V rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy trojčlenný senát, pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa i na výbere predsedajúceho člena senátu (rozhodcu). Odvolateľ vytýka súdu aplikáciu sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskeho súdneho dvora.
Pokiaľ súd neprimerane zvýhodňoval povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí atď.
Takto odvolateľ v rôznych pozíciách opakoval svoje tvrdenia, ktoré vmontoval do obsiahleho odvolania a tak mienil dokázať, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne.
Vyjadrenie podané nebolo.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods.1 OSP ako vecne správne.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov.
Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k podanému odvolaniu krajský súd naviac dodáva.
Odvolanie oprávneného je síce rozsiahle a zaoberá sa rozborom právnych otázok, ktoré pri rozhodnutí súdu prvého stupňa nemali vôbec podstatný význam. Odvolateľovej pozornosti ušlo, že súd prvého stupňa neskúmal exekučný titul rozhodcovského súdu, ale skonštatoval, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodol rozhodcovský súd, je neplatná. Ak je rozhodcovská doložka, na základe ktorej konal rozhodcovský súd neplatná, rozhodnutie rozhodcovského súdu, aj keď bolo vydané, vo svetle práva neexistuje.
Odvolací súd považuje za vhodné zdôrazniť, že podľa procesného práva rozhodcovský súd nevydal rozhodnutie, ktoré by mohlo mať záväzné právne následky stanovené objektívnym právom. Rozhodnutie - decisio v občianskom súdnom konaní je výrok súdu, ktorý má záväzné právne následky stanovené objektívnym právom.
Rozhodnutie z hľadiska jeho možnosti spôsobovať právne následky, medzi ktoré treba započítať aj možnosť viesť na jeho základe exekúciu, je pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie potrebné skúmať. Či nejde o decisio nullum (neplatné rozhodnutie), alebo o non desicio (zdanlivé rozhodnutie), teda decisio putativum.
Decisio nullum. K neplatnému rozhodnutiu dochádza iba na náklade právoplatného súdneho rozhodnutia, ktoré vyslovuje neplatnosť iného rozhodnutia, obyčajne rozhodnutie vyššieho súdu, ktorým sa ruší rozhodnutie nižšieho súdu, prípadne pri inej revízii súdneho rozhodnutia.
Non decisio, teda putatívne rozhodnutie je zdanlivé rozhodnutie, teda rozhodnutie neexistujúce. K zdanlivému rozhodnutiu prichádza vždy tam, kde na vydanie riadneho rozhodnutia neboli splnené všetky zákonom predpokladané a požadované podmienky a preto v takom prípade nemožno hovoriť o rozhodnutí vôbec. Za takýchto podmienok sa má za to, že rozhodnutie nebolo vôbec vydané a je pochopiteľné, že nemožno potom skúmať jeho správnosť.
Decisio nullum (neplatné rozhodnutie) sa stane neplatným, len čo ho právoplatne za neplatné vyhlási súd.
Non decisio - decisio putativum - je rozhodnutie zdanlivé a teda rozhodnutie neexistujúce.
V predmetnom konaní súd prvého stupňa správne konštatoval po zohľadnení všetkých okolností, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodoval rozhodcovský súd a vydal rozhodnutie, bola neplatná. Rozhodcovský súd preto nemal oprávnenie ani zmocnenie rozhodovať na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Ak napriek tomu rozhodol, je rozhodnutie vydané nespôsobilým orgánom a jeho rozhodnutie je iba zdanlivé a teda neexistuje.
Prvostupňový súd nerušil ani nemenil rozhodnutie, ktoré by bolo exekučným titulom, neskúmal jeho správnosť, ale konštatoval, že takéto rozhodnutie neexistuje.
Žiadne ustanovenie Exekučného poriadku nehovorí o tom, že súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nesmie skúmať či exekučný titul vôbec existuje. Práve naopak, je to jeho prvoradou povinnosťou a exekúcia nemôže byť nariadená na základe paaktu.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.