Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-72-2014.pdf
PDF · 102.86 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/72/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľa M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, zast. JUDr: Anna Žedényiová, advokátka, Palackého 85/5, Trenčín, proti odporcom: 1. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, J., 2. W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. 11, J., obaja zast. Advokátska kancelária Škoda Legal, s.r.o., Komenského 18/B, Banská Bystrica, o vypratanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
1. Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í vypratať nehnuteľnosť - byt č. XX, 3. p. bytového domu - S. 9, XX-XX b. j. so súpisným číslom XXXX, vchod S. XX, na ul. S. v J., zapísaný na LV č. XXXXX pre k. ú. J. a tento odovzdať navrhovateľovi, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi trovy konania 99,50 eur a k rukám zástupcu navrhovateľa trovy právneho zastúpenia 728,90 eur, všetko do troch dní právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcom vypratania nehnuteľnosti - bytu č. XX, 2. P. bytového domu S. 9, XX-XX b. j. č. s. XXXX, vchod S. XX, J., na tom základe, že darovacou zmluvou právoplatnou dňa 15. 2. 2012 /V XXXX/XX, vz. XXXX/XX/ sa stal výlučným vlastníkom bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu, ako i pozemku. V konaní vedenom na tunajšom súde 13C 60/12 došlo k nahradeniu prejavu vôle na uzavretie kúpnej zmluvy vo veci odkúpenia sporného bytu na základe Zmluvy o budúcej zmluve, v prospech odporcov. Toto rozhodnutie má konštitutívne účinky, kúpna zmluva nebola a nebude vložená do katastra nehnuteľností vzhľadom na to, že vlastníkom nehnuteľností je už navrhovateľ. Zmluva o budúcej zmluve pôsobí len medzi účastníkmi zmluvy, nespôsobuje bez ďalšieho neplatnosť zmluvy. Práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o budúcej zmluve zaniknú pre nemožnosť plnenia. Navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú užívajú odporcovia bez právneho dôvodu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ v konaní žiadal, aby odporcovia 1.a 2. boli zaviazaní na vypratanie bytu č.XX, S. 1, J., na tom základe, že navrhovateľ je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a odporcovia nemajú žiadny právny titul, ktorý by ich oprávňoval na užívanie predmetnej nehnuteľnosti. Je pravdou, že odvolací súd zmenil rozhodnutie OS J. 13C 60/2011 a nahradil prejav vôle matky navrhovateľa Mgr. A., avšak kúpna zmluva, ktorou bol nahradený prejav vôle, nikdy nebola zavkladovaná do KN. Odporcovia sa teda nestali vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, ktorú žiada vypratať a s navrhovateľom nemajú uzavretú žiadnu zmluvu, ktorá by ich oprávňovala k užívaniu, teda nemajú žiadny právny titul na užívanie nehnuteľnosti. Navrhovateľ sa stal vlastníkom nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy od svojej matky. K odporu
v časti námietky, že darovacia zmluva bola špekulatívna, uviedol, že zmluva bola uzavretá v čase, keď Okresný súd J. rozhodol tak, že návrh navrhovateľa (v tomto konaní odporcov) zamietol. Navrhovateľ so svojou matkou čakali na rozhodnutie OS J. a mali za to, že prvostupňové rozhodnutie je správne. A nebol teda dôvod, ktorý by im bránil v uzavretí darovacej zmluvy. Zmluva o budúcej zmluve je záväzok iba medzi účastníkmi a v prípade nedodržania záväzku uzavrieť riadnu zmluvu zakladá právo poškodenej strany na náhradu škody. Darkyňa, teda pani A., nie je nemajetná a pokiaľ by vznikol záväzok na vrátenie zálohy, bol by to jej záväzok. Nebol to jediný jej majetok a teda nemala v úmysle zbaviť sa majetku tak, aby bola nemajetná. Svedkyňa A. v roku 2010 oslovila odporcov na prevod bytu alebo uzavretie nájomnej zmluvy, kúpna cena ale bola iná ako v roku 2002. K uzavretiu darovacej zmluvy došlo preto, že súd dal j matke za pravdu a aby nemusel platiť za internát a aby mal kde bývať. V byte však bývajú odporcovia. Býva na priváte. Pred uzavretím zmluvy mu matka povedala, že súd vyhrala. Ďalej už priebeh sporu nesledoval. Matka vyriešenú bytovú otázku mala, je jej jediné dieťa. Pri uzavretí darovacej zmluvy nevidel žiadny úmysel, pretože sa mu zdalo logické, že matka, keď spor vyhrala, dá byt jemu. V byte nemienil bývať sám, malo ich tam byť viac študentov. Keď sa matka pôvodne súdila, chodila domov nešťastná, tí čo tam bývali, neplatili. Vie, že tam išlo o byt, teda že sa matka súdila o byt. Nevie, či matka vystupovala v pozícii navrhovateľa alebo odporcu. Vedel, že byt je obývaný. Uzavretie darovacej zmluvy iniciovala matka, nie on. S matkou neriešili to, že v byte niekto býva. Nikdy osobne nekomunikoval s odporcami. Za byt neplatil nájomné ani rekonštrukciu. Vie, že matka platila nejaké nedoplatky. Nevedel ani, či a v byte niečo opravuje. Kľúče nemá.
Odporcovia žiadali návrh zamietnuť. Nárok navrhovateľa je odvodený od absolútne neplatného právneho úkonu, ktorý je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, jedná sa o darovaciu zmluvu, ktorou Mgr. A. previedla byt na navrhovateľa, jedná sa úkon medzi blízkymi osobami, ktorý bol uskutočnený jednoznačne s úmyslom zmariť prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na odporcov. Nie je možné stotožniť sa s tvrdením navrhovateľa, že sa nejedná o špekulatívny právny úkon, z dôvodu, že sa uskutočnil po rozhodnutí OS J., nakoľko Mgr. A. mala právneho zástupcu. Mala teda možnosť vedieť, že prvostupňové rozhodnutie nie je právoplatné. V období, keď bolo zjavné, že bolo podané odvolanie, došlo k uzavretiu darovacej zmluvy na blízku osobu. Z tohto je zjavný úmysle Mgr. A. a navrhovateľa obísť záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve. Toto konanie je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázali na zásadu občianskeho práva, teda že sa nikto nemôže dovolávať vlastnej nepoctivosti. Žalobu o vypratanie bytu považujú za nárok, na ktorý nemá navrhovateľ právo. Darovaciu zmluvu, ktorou navrhovateľ získal nehnuteľnosť, považujú za absolútne neplatnú. Nie je možné prihliadať iba na nesplnenie záväzku zo zmluvy o budúcej zmluve, ale celkové právne vzťahy, ktoré viedli k zmareniu prevodu nehnuteľnosti na odporcov. V byte bývajú od septembra 2002, pani A. im odovzdala kľúče od bytu, zobrala od nich zálohu 470.000 Sk. Od toho času platia všetky platby za byt, vrátane energií pod jej menom. Problém nastal vtedy, keď sa dozvedeli od susedov, že byty sú odkúpené a naliehali na pani A., aby na nich urobila prevod, na základe zmluvy o budúcej zmluve. Potom podali žalobu o nahradenie prejavu vôle. Ak boli na byte nedoplatky, o týchto odporcovia nikdy neboli informovaní, preplatky brala vždy pani A., odporcovia po celý čas hradili, keďže boli v dobrej viere. Celkový proces darovania predmetnej nehnuteľnosti bol účelový, za účelom zmariť vykonateľnosť rozhodnutia prvostupňového súdu, resp. odvolacieho. Nikdy nedošlo fakticky k odovzdaniu daru, súčasný vlastník bytu nemá vedomosť o histórii sporu, takisto nemá vedomosť o tom, kto byt užíva a na základe akého právneho titulu. Celé konanie navrhovateľa a jeho matky je účelové. Vzhľadom k tomu majú za to, že darovacia zmluva, ktorou navrhovateľ nadobudol predmetný byt od svoje matky je neplatná z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, nakoľko matka navrhovateľa sa darovaním predmetnej nehnuteľnosti snažila zmariť prípadné negatívne rozhodnutie odvolacieho súdu. Navrhovateľ ani jeho matka nekomunikovali s odporcami a celý prevod nehnuteľnosti bol uskutočnený počas prebiehajúceho konania pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia a z toho je zrejmý úmysel navrhovateľa a jeho matky zabrániť tomu, aby predmetná nehnuteľnosť bola prevedená na odporcov.
Svedkyňa O. A., matka navrhovateľa, uviedla, bola vlastníčkou sporného bytu. Prvostupňový súd rozhodol v jej prospech, teda zamietol návrh a bola sa informovať na katastri, či je možné urobiť vklad a keď jej povedali, že je to možné, previedla byt na syna. Nezaujímala sa o to, či je podané odvolanie. Ešte pred rozhodnutím prvostupňového súdu sa snažila kontaktovať s odporcami, chcela s nimi uzavrieť zmluvu o prevode alebo zmluvu o nájme. Neprijala od nich žiadne plnenie. Odporcovia ju v roku 2002 oslovili, že majú problémy s bratom a nemajú kde bývať. Mala voľný byt a oni poznali jej bývalého manžela, dovtedy ich nepoznala. Nebola vlastníčkou bytu, takže zmluvu s nimi neuzavrela a iba tam bývali. Keď sa v roku 2010 stala vlastníčkou bytu, znova kontaktovala odporcov o prevode vlastníctva
alebo nájomnej zmluvy. S ničím však nesúhlasili. Preto previedla byt na syna. Dôvodom bolo aj to, že je onkologický pacient, a preto sa rozhodla byt darovať synovi. Nebolo to účelové, vychádzala z rozhodnutia prvostupňového súdu. Ak by chcela špekulovať, mohla to urobiť v priebehu konania. Zmluva o budúcej zmluve bola napísaná s ich menami a rodnými číslami, ostatné veci boli vybodkované. Okrem syna nemá žiadnych iných dedičov. Na syna byt previedla, pretože prvostupňový súd rozhodol ako rozhodol, syn študuje v I., býva na priváte a za jednu izbu platí 200 eur. Keď aj vedela, že v byte bývajú odporcovia, mala za to, že keď byt prevedie, bude si to on riešiť. Susedia ju informovali o všetkých rekonštrukciách, či už domu, alebo bytu, tiež ju informovali, že odporca im nechcel opraviť stupačku. Do bytu nechodila, lebo sa jej stále vyhrážali. Od roku 2012 sú tam nedoplatky na vyúčtovaní, ktoré sama platila, v sume 109,34 eur. Na rekonštrukcii sa nepodieľala, lebo sa s nimi snažila dohodnúť, bývali tam oni a nebola ochotná platiť. Od nej si žiadny súhlas nepýtali. Odporcom posielala návrhy na nájomnú zmluvu a odkúpenie bytu. Prevod urobila po rozhodnutí okresného súdu. O opravách resp. úpravách jej telefonicky oznámil niekto z domu, a osobne ju potom navštívil v práci, ale meno nevie. Musela podpísať súhlas so stupačkami. Vtedy ju dotyčný informoval, že odporcovia ich nechcú pustiť do bytu. O rekonštrukciu bytu sa nezaujímala. Nie je pravdou, že by ju niekto vyzýval na zaplatenie rekonštrukcie.
Z obsahu spisu tunajšieho súdu 13C 60/11 vyplýva, že predmetom konania bolo nahradenie vyhlásenia vôle odporkyne Mgr. O. A. na uzatvorenie kúpnej zmluvy. Navrhovateľmi boli v tomto konaní účastníci na strane odporcov. Návrh bol podaný z dôvodu, že na základe Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 5. 11. 2002, ktorú /v tom konaní/ navrhovateľ uzavrel s odporkyňou prisľúbila odporkyňa /p. A./, ktorá v čase uzavretia zmluvy nebola vlastníčkou bytu, odpredať sporný byt a uzavrieť kúpnu zmluvu najneskôr v lehote do 5 dní od momentu, kedy sa predávajúci dozvedel o tom, že bol v KN povolený vklad jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. K uzavretiu kúpnej zmluvy napriek nadobudnutiu vlastníckeho práva nedošlo. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 15. 2. 2012 č. k. 13C 60/11-114 bol návrh zamietnutý, Rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 18. 12. 2013 č. k. 11Co 225/12-170 bolo toto rozhodnutie zmenené tak, že súd nahradil vyhlásenie vôle odporkyne na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu.
V konaní nebolo sporné a vyplýva to aj z listu vlastníctva č. XXXXX, že navrhovateľ sa stal vlastníkom bytu na základe darovacej zmluvy právoplatnej dňom 10. 5. 2012 V 1990/12 /darovacia zmluva bola uzavretá medzi Mgr. O. A. ako darkyňou a navrhovateľom ako obdarovaným/. Nebolo ani sporné, že odporcovia byt začali užívať bez právneho dôvodu, neskôr bola uzavretá zmluva o budúcej zmluve, ktorá bola predmetom konania 13C 60/11 a na základe tejto zmluvy sa mali stať vlastníkmi /spoluvlastníkmi/ bytu.
Podľa § 685 ods. 1 a nasl. Obč. zák. nájom bytu /resp. bytovej jednotky v dome/ vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby nájmu, resp. môže vzniknúť inými právnymi dôvodmi v zmysle ustanovení Obč. zákonníka.
V danom prípade odporcom nájom bytu v zmysle citovaného ustanovenia zákona nevznikol, nevzniklo im ani žiadny iný právny titul na užívanie bytu. žiadnym niektorým zo zákonom stanovených a prípustných dôvodov /keďže záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve napriek rozhodnutiu súdu nebol splnený a došlo k prevodu vlastníctva na navrhovateľa/. Odporcom vzniklo právo odvodené zo zmluvy o budúcej zmluve, a to na uzavretie kúpnej zmluvy s Mgr. O. A., ku ktorej však nedošlo.
Odporcovia namietajú platnosť darovacej zmluvy, na základe ktorej sa stal navrhovateľ vlastníkom bytu. Neuplatnili prípadné právo na odporovateľnosť právneho úkonu v zmysle § 42a ods. 1 Obč. zák., v zmysle ktorého veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa ods. 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Podľa ods. 2 odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi /§ 116 a 117/ alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Podľa ods. 3 písm. a/ cit. ust. Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou /§116,117/ alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb,
to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. O taký prípad sa v danej veci nejedná, keď odporcovia z tohto dôvodu neuplatňujú svoju obranu a namietajú absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorý je v hrubom rozpore s dobrými mravmi - darovaciu zmluvu, ktorou Mgr. A. previedla byt na navrhovateľa, jedná sa úkon medzi blízkymi osobami, ktorý bol uskutočnený jednoznačne s úmyslom zmariť prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na odporcov.
Podľa § 123 Obč. zák. vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom sa považuje úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Pojem „dobré mravy“ zákon nedefinuje, pretože podliehajú spoločenskému vývoju a vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatńuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Môže ísť o také okolnosti, ktoré svojou závažnosťou tento mimoriadny ohľad vyžadujú, pričom treba obzvlášť starostlivo dbať o to, aby ten, kto sa ich dovoláva, sám nekonal v rozpore so zásadami dobrých mravov a nevyžadoval ohľady neúmerné okolnostiam konkrétneho prípadu, a zabrániť snahe alebo možnosti ich zneužitia.
Odporcovia považujú darovaciu zmluvu, ktorou sa navrhovateľ stal vlastníkom spornej nehnuteľnosti, za absolútne neplatný právny úkon, ktorý darkyňa Mgr. O. A. urobila v rozpore s dobrými mravmi s úmyslom zabrániť prevodu bytu v prípade neúspechu v prebiehajúcom súdnom spore.
V danom prípade je síce nesporné, že darkyňa porušila záväzok vyplývajúci zo zmluvy o budúcej zmluve /čo bolo potvrdené rozhodnutím KS Trnava/, avšak toto jej konanie nerobí darovaciu zmluvu neplatnou pre rozpor s dobrými mravmi.
Podľa § 575 ods. 1 Obč. zák. ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne. Uzavretím darovacej zmluvy medzi Mgr. O. A. a navrhovateľom /resp. vkladom zmluvy a vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností/ práva a povinnosti zo zmluvy o budúcej zmluve zanikli. Tu treba poukázať na ust. § 123 Obč. zák., ktorý darkyňu oprávňoval v nakladaní s predmetom vlastníctva, až do zmeny vlastníctva - zápisu vlastníckeho práva navrhovateľa do KN. V zmysle Rozsudku NS SR 1Cdo 31/2000 zo dňa 30: 1. 2010 „ak tá istá nehnuteľnosť bola prevádzaná dvakrát, resp. viackrát, stane sa jej vlastníkom ten, komu ako prvému bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ten, kto bol dvojitým scudzením poškodený, má nárok na náhradu vzniknutej škody podľa všeobecných ustanovení o zodpovednosti za škodu /§ 420 a nasl. Obč. zák./. Teda pokiaľ aj KS Trnava nahradil prejav vôle - uzavretie kúpnej zmluvy, tomuto predchádzala darovacia zmluva a zápis vlastníckeho práva na navrhovateľa, do ktorej doby mohla darkyňa s nehnuteľnosťou ako svojím vlastníctvom nakladať a voči nej je prípadne možné uplatňovať si náhradu škody. Vzhľadom na uvedené sa však nemôže jednať o neplatný právny úkon. Podľa § 133 Obč. zák. vlastníctvo k nehnuteľnosti sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností.
Samotná skutočnosť, že sa v prípade darovacej zmluvy jednalo o prevod medzi osobami blízkymi, nemá za následok neplatnosť takej zmluvy. Mohlo by sa prípadne jednať o neúčinnosť právneho úkonu / ktorý nie je predmetom konania/, avšak i tu súd poukazuje na už citované ustanovenie zákona, v zmysle ktorého by sa jednalo o neúčinnosť len voči oprávnenému subjektu pri preukázaní zákonných podmienok. Tak ako zmluva o budúcej zmluve zaväzuje len samotných účastníkov zmluvy a nie i ostatné subjekty, tak i v prípade neúčinnosti právneho úkonu sa nejedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ale o neúčinnosť voči konkrétnemu subjektu /i tu je však úspešnosť žaloby podmienená viacerými faktormi vrátane úmyslu krátiť veriteľa/. S poukazom na uvedené potom nie je ani rozhodujúci skutočný
dôvod, pre ktorý došlo k uzavretiu darovacej zmluvy, rozhodujúcou je skutočnosť, že darkyňa nakladala so svojím vlastníctvom v súlade so zákonom, k vkladu darovacej zmluvy došlo zákonným spôsobom a prípadné nároky vyplývajúce odporcom zo zmluvy o budúcej zmluve, si môžu uplatňovať len voči Mgr. O. A., nie však vo vzťahu k navrhovateľovi.
Okolnosť porušenia záväzku zo zmluvy o budúcej zmluve podľa § 50a OZ jej účastníkom, ktorý prevzatú zmluvnú povinnosť o prevode nehnuteľnosti nerešpektoval a budúcu zmluvu neuzavrel, ale uzavrel zmluvu s treťou osobou /v tomto prípade darovaciu zmluvu/ sama osebe nezakladá rozpor s dobrými mravmi, a teda nemá za následok neplatnosť darovacej zmluvy. Účel darovacej zmluvy nemožno považovať za rozpor s dobrými mravmi. Porušenie záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o budúcej zmluvy pôsobí len medzi účastníkmi tejto zmluvy a nemá vplyv na právne postavenie navrhovateľa ako tretej osoby. Súdna judikatúra a prax dospela k záveru, že porušením skoršej zmluvnej povinnosti nenastala neplatnosť následného právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi. Treba rozlišovať vecnoprávny účinok /vklad do katastra nehnuteľnosti/ od obligačného účinku zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorým je vznik nároku žiadať prevedenie vlastníckeho práva. Zmluva o prevode nehnuteľnosti nemá prevodný účinok, ale má účinok obligačný, ktorým zaväzuje scudziteľa - prevodcu. Na tento nadväzuje vklad do katastra nehnuteľností podľa § 133 ods. 2 OZ, podľa ktorého sa nadobúda v prípade nehnuteľnosti vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností.
S poukazom na uvedené v danej veci nebol zistený žiadny dôvod, ktorý by zakladal neplatnosť darovacej zmluvy podľa § 39 Obč. zák. Zmluva neodporuje žiadnemu ustanoveniu zákona a nie je možné vyvodiť ani rozpor zmluvy s dobrými mravmi.
Skutočnosť, že nebol splnený záväzok zo zmluvy o budúcej zmluvy, nezakladá právny titul odporcov na užívanie bytu. Pokiaľ nedošlo k fyzickému odovzdaniu predmetu daru navrhovateľovi, toto nemá za následok neplatnosť zmluvy ani žiadne iné relevantné právne účinky /nejedná sa o hnuteľnú vec, u ktorej je odovzdanie a prevzatie veci spravidla nutné/, vlastníctvo k nehnuteľnosti vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Ani samotná skutočnosť, že navrhovateľ ako obdarovaný nevenoval pozornosť predchádzajúcemu súdnemu konaniu a tomu, že v byte bývajú odporcovia, nemá za následok neplatnosť zmluvy /vzhľadom na vek navrhovateľa v čase darovania tejto okolnosti súd ani nepripisuje týmto skutočnostiam zásadný význam, vôbec nie vo vzťahu k právnemu základu veci/. Ako bolo uvedené, darkyňa nakladala s predmetom vlastníctva, darovacia zmluva spĺňala všetky zákonné náležitosti a neboli zistené žiadne dôvody neplatnosti tohto právneho úkonu. Vlastnícke právo v prospech navrhovateľa bolo zapísané skôr ako nadobudlo právoplatnosť rozhodnutia v konaní 13C 60/2011. Obsahom a záväzkom darkyne zo zmluvy o budúcej zmluve nie je dôvod v tomto konaní sa zaoberať, nakoľko bola predmetom uvedeného konania a za daných okolností vzhľadom na prevod vlastníckeho práva toto rozhodnutie samo osebe nemá vplyv na posúdenie nároku v tomto konaní, keď odporcovia nepreukázali žiadny relevantný právny titul na užívanie bytu - keď v dôsledku prvotného zápisu vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa už nie je možné na základe súdneho rozhodnutia vo veci 13C 60/2011 ich vlastníctvo zapísať. Rovnako spochybňovanie účelu uzavretia darovacej zmluvy je irelevantné, nakoľko ako bolo uvedené, účel darovacej zmluvy za daných, resp. obdobných okolností, nemožno považovať za rozpor s dobrými mravmi.
Na strane odporcov nevznikol žiadny právny titul na užívanie nehnuteľností vo vzťahu k navrhovateľovi ako vlastníkovi nehnuteľnosti, a teda byt užívajú bez právneho dôvodu.
Za daného stavu potom súd konštatoval, že nárok je v celom rozsahu dôvodný a preukázaný, a preto bolo potrebné mu vyhovieť.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. úspešnému navrhovateľovi priznal súd náhradu trov konania za súdny poplatok, ako aj trovy právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia, napísanie návrhu, vyjadrenie k odporu, pojednávanie 4. 12. 2014 á 61,87 eur, paušál á 8,04 eur, pojednávania 26. 6. 2015, 1. 12. 2015 á 64,53 eur, paušál á 8,39 eur, cestovné Trenčín - Trnava a späť vozidlom R. /spotreba 7,4l/100 km/ za každé pojednávanie 2,88,9 kmx0,291 = 51,74 eur, 3x51,74 eur = 155,22 eur, strata času za 1 cestu na pojednávanie 4xpolhodina á 12,35 eur = 49,40 eur, 3x49,40 eur = 148,20 eur, spolu trovy právneho zastúpenia 728,90 eur, v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ , § 14 ods. 1, 15 písm. a) a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. /doklady o vozidle boli súdu predložené/.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.