Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/328/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v právnej veci žalobkyne: U. U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. E. XXXX/X, XXX XX P. X, I. E., proti žalovanému: E. M., bytom U. O. XX, XXX XX P., právne zastúpenému: Advokátska kancelária BABIN, PETKO & partners, s.r.o., Hlavná 29, Prešov, o náhradu škody, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -113 zo dňa 23.01.2015 jendohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 38,27 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v sume 121,26 eura na účet právneho zástupcu žalovaného, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa sa žalobou podanou 20.07.2011 domáhala toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 10.000 Kč + tzv. obvyklý úrok od 09.07.2010 do zaplatenia dôvodiac, že žalovaný v októbri 2000 jej a jej manželovi ponúkol riešenie ich zložitej životnej situácie prácou v H., mal im tvrdiť, že v H. by zo začiatku mohli bývať s ním, zaistil by im ubytovanie aj prácu. V súvislosti s prípravami na cestu im radil, že bolo by dobré, keby najprv priletela do H. ona a až neskôr zvyšok rodiny. Žalovaný im mal takto radiť počas cesty autom, keď ho viezli ako stopára. So žalovaným sa dohodli na letisku v P., žalovaný sa k nim však nehlásil a koncom roku 2001 jej napísal list o tom, aký je život v H. ťažký, nevie si vysvetliť, čo spôsobilo zmenu v jeho prístupe. Jednanie žalovaného bolo podľa žalobkyne podvodné, z toho dôvodu žiadala, aby mu súd uložil zaplatiť sumu 10.000 Kč, ktorá predstavuje pôžičku na platby za vybavovanie víz a cestu do P. ako náhradu škody, ktorá jej mala vzniknúť.

Vykonaným dokazovaním - výsluchom žalovaného, mal súd za zistené, že je pravdou, že žalobkyňa a jej manžel ho viezli autom, žalovaný potvrdil, že komunikovali o tom, že pracuje v H. a že ho oslovili, či by im nevedel vybaviť nejakú prácu. Sám im však nič neponúkal, nebolo to tak, aby to nejakým spôsobom inicioval. Len na základe iniciatívy žalobkyne bol ochotný pomôcť jej v začiatkoch pokiaľ by do H. vycestovala. Je samozrejmé, že vybavenie víz niečo stojí, že je potrebné vycestovať do P., žalobkyňa si to s prácou v H. asi rozmyslela, keďže mala nejaké náklady a keďže vedela, že on pracuje v H., predpokladala, že jej to môže uhradiť.

Súd vo veci rozhodol v neprítomnosti žalobkyne, ktorá sa na pojednávanie, na ktorom bola vec prejednaná, neustanovila napriek tomu, že bola riadne predvolaná, žalobu zamietol majúc za to, že žalobkyňa nepreukázala splnenie základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, t.j. porušenie právnej povinnosti, existenciu škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Nepreukázala taktiež existenciu škody, v žalobe síce tvrdila, že jej vznikla škoda 10.000 Kč z titulu pôžičky na vybavenie víz a zaplatenie cestovného do P., túto škodu nepreukázala žiadnymi dôkazmi. Pokiaľ jej mal žalovaný sľúbiť, že jej pomôže v začiatkoch pri sprostredkovaní práce v H., takýto prísľub nie je porušením právnej povinnosti, navyše žalobkyňa do H. ani nevycestovala a nežiadala žalovaného o pomoc pri sprostredkovaní akejkoľvek práce. Súd prvého stupňa žalobu pre neunesenie dôkazného bremena ako nedôvodnú zamietol; v rozhodnutí citoval ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, v ktorom zopakovala tvrdenia, ktoré boli obsahom samotnej žaloby, argumentujúc, že keď podávala žalobu, verila že jej bude poskytnutá pomoc, že súd v právnom štáte bude ctiť nielen zákon, ale aj to, aby jeho verdikt bol v súlade so spravodlivosťou, je zaskočená nielen tým, že bol vydaný rozsudok bez toho, aby jej bolo umožnené dodať potrebné listiny, prípadne vyjadrenia a nimi vyvrátiť nepravdivé tvrdenia žalovaného. Žalovaný ponúkal svoju pomoc z vlastnej iniciatívy, ani ona a ani jej manžel nie sú osobami, ktoré by sa odhodlali k riziku vycestovať do neznáma bez ponúkanej pomoci. Požičali si čiastku 10.000 Kč, v okamihu, kedy im žalovaný sľúbenú pomoc odmietol, záležitosť ohľadne vycestovania do H. uzavreli s tým, že sami na vlastnú päsť by sa na cestu nevydali. Od žalovaného bolo nefér ponúkať im niečo, o čom vedel, že nemôže alebo nechce splniť. Svojim konaním im spôsobil zbytočné náklady. Žalobkyňa v odvolaní taktiež uviedla, že je potrebné prehodnotiť závery Okresného súdu Prešov a vziať do úvahy to, že nemala možnosť brániť svoje záujmy, ako aj to, že nebola informovaná o konečnom výsledku konania ohľadne jej žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku a pridelenie advokáta.

Žalovaný k odvolaniu žalobkyne uviedol, že dôvody uvedené v odvolaní sú právne irelevantné, navrhuje, aby odvolací súd odvolanie zamietol a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal rozsudok v rozsahu, v akom bol napadnutý ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa 13.11.2015 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobkyne dôvodným nebolo.

Podľa § 1 O.s.p., Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Vzhľadom na to, že žalobkyňa v odvolaní argumentovala tým, že nemala možnosť „hájiť svoje záujmy“ poukazujúc taktiež na to, že údajne nebola informovaná o tom, aký bol výsledok konania o jej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie advokáta, zaoberal sa odvolací súd prioritne vyhodnotením tohto tvrdenia žalobkyne, či bola alebo nebola jej odňatá možnosť konania pred súdom. Zo spisu vyplýva, že žalobkyňa bola uznesením zo 17.04.2012 (č.l. 26 spisu) poučená o právach a povinnostiach účastníkov v konaní pred súdom. Napriek poučeniu o povinnosti tvrdenia a povinnosti dôkaznej neoznačila ani nepredložila súdu žiadne dôkazy ani návrhy na vykonanie dôkazov, ktorými by preukázala relevantnosť tvrdení, uvedených v žalobe. Na pojednávania, ktoré súd na prejednanie veci

nariadil, sa neustanovila, ospravedlňujúc svoju neúčasť buď zdravotnými dôvodmi alebo tým, že čaká, ako bude posúdená jej žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu Centrom právnej pomoci Bratislava. Svoju neúčasť na pojednávaní dňa 23.01.2015, na ktorom súd vec prejednal a rozhodol, neospravedlnila a na pojednávanie sa neustanovila.

Procesná aktivita účastníka nie je zásadne nevyhnutná pre to, aby súd mohol pokračovať v začatom konaní, procesná pasivita účastníka konania nemôže mať za následok zásah do práva druhého účastníka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V sporovom konaní, ktoré je ovládané zásadou kontradiktórnosti, musí účastník, ktorý tvrdí skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, predložiť k tvrdeným skutočnostiam dôkazy, inak úspešným byť nemôže.

Zo spisu vyplýva, že žalobkyňa len tvrdila existenciu dôvodov, pre ktoré by mal súd uložiť žalovanému zaplatiť jej sumu, zaplatenie ktorej žiadala. Dôvodnosť svojho nároku však nijak nedokázala. Konaním pred súdom prvého stupňa nebola jej odňatá možnosť konať pred súdom. Pokiaľ opakovane argumentovala tým, že jedným z dôvodov jej neprítomnosti je aj to, že nebolo Centrom právnej pomoci rozhodnuté o jej požiadavke o ustanovenie právneho zástupcu, jej tvrdenie nebolo pravdivé. Zo spisu vyplýva, že Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. -49 zo dňa 10.06.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 27.08.2014, potvrdil rozhodnutie Centra právnej pomoci sp. zn. 171/13 (), ev. č.: 4083/2013 z 05.02.2013, ktorým Centrum právne pomoci nepriznalo žalobkyni nárok na poskytnutie právnej pomoci; vzhľadom na to, že tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 27.08.2014 (č.l. 88 spisu), je zrejmé, že tvrdenie žalobkyne uvedené v odvolaní o tom, že nebola informovaná o výsledku konania ohľadne jej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu, sa nezakladalo na pravde.

Odvolací súd stotožniac sa s dôvodmi, pre ktoré súd prvého stupňa žalobu zamietol, odvolaním napadnutý rozsudok postupom podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Správnemu rozhodnutiu súdu vo veci samej zodpovedá aj výrok o trovách konania.

Čo sa týka trov odvolacieho konania, žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania, aj keby si ich bola uplatnila. Úspešný žalovaný, právne zastúpený, žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu. Súd mal tieto trovy žalovaného za účelné, ich výšku kvantifikoval v súlade s Vyhláškou č. 655/2004 Z. z., keď hodnota jedného úkonu právnej služby poskytnutého právnym zástupcom žalovaného bola vo výške 29,88 eura, spolu s režijným paušálom 8,39 eura predstavuje jeden úkon právnej pomoci čiastku 38,27 eura a zaplatenie náhrady trov odvolacieho konania v tejto výške uložil súd žalobkyni v lehote a s miestom plnenia ako je uvedené vo výroku rozhodnutia vychádzajúc z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.