Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/86/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Martinou Koreňovou v právnej veci žalobcu: AB 2 B.V. so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo, zast. Advokátska kancelária Goliášová Gabriela s.r.o. so sídlom Piešťany, Ul. Piaristická č. 707/25, IČO 47 234 679 proti žalovanému: Q. X., B.. XX.XX.XXXX, X. U. X. Č.. XXX o zaplatenie sumy 178,01 eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 35,85 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 35,85 eur od 24.01.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žaloba sa v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 07.01.2015 domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 178,01 eur s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 178,01 eur od 19.11.2014 do zaplatenia a zaplatenia kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 17,34 eur a to z titulu nesplatenia poskytnutého úveru na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.02.2012. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie revolvingového úveru vo výške úverového rámca 1 070,- eur, prostredníctvom úverovej karty. Revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, ktorý je žalovanému poskytnutý k uspokojovaniu priebežných finančných potrieb a umožňuje mu čerpať po odsúhlasení peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v pravidelných mesačných splátkach s termínom splatnosti a vo výške určených v úverovej zmluve, pričom prvú splátku bol žalovaný povinný uhradiť až v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom vykonal prvé čerpanie z úverového účtu. Počet splátok vzhľadom na typ úveru nebolo možné určiť. Žalovaný sa tiež zaviazal zaplatiť úroky z poskytnutého úveru vo výške aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku. Pokiaľ ide o RPMN uviedol, že vzhľadom na typ úveru nie je možné RPMN určiť, pretože sa menia údaje relevantné pre jeho výpočet. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku, čo vyplýva zo splátkového kalendára, ktorý obsahuje prehľad jednotlivých platieb žalovaného a spôsob ich započítania. V zmysle hlavy úverových zmluvných podmienok (ďalej len ÚZP) s názvom Ukončenie úverovej zmluvy bol žalovaný právnym predchodcom žalobcu vyzvaný listom zo dňa 29.11.2013 k splateniu celého zostatku úveru vo výške 593,01 eur v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Žalovaná suma vo výške 178,01 eur predstavuje istinu vo výške 136,23 eur a úrok za hotovostné transakcie vo výške 41,78 eur.

Žalobca do spisu doložil oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 19.11.2014, z ktorého vyplýva, že právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že pohľadávku, ktorú má voči nemu postúpil

na žalobcu. Predmetné oznámenie bolo zaslané žalovanému, čo mal súd za preukázané poštovým podacím hárkom zo dňa 20.11.2014. Žalovaný v priebehu konania nespochybnil doručenie tohto oznámenia. Preto potom súd má za to, že žalobca preukázal, že pohľadávka Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, Teplická 7434/147, Piešťany z úverovej zmluvy uzavretej dňa 13.02.2012 voči žalovanému prešla na základe zmluvy o postúpení pohľadávok na žalobcu - AB 2 B. V., reg. č.: 572 79 667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo, pričom uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému listom zo dňa 19.11.2014, podaným na poštu dňa 20.11.2014. Súd vo veci dňa 12.06.2015 vydal platobný rozkaz č. k. -48, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. Odpor odôvodnil tým, že predmetom úverovej zmluvy nebolo poskytnutie revolvingového úveru ako to tvrdí žalobca, ale poskytnutie bežného revolvingového úveru podľa úverových podmienok uvedených v § 7 Hlavy 6. Z úverového účtu bola na jeho účet prevedená suma 500,- eur a žiadna iná transakcia, resp. iné finančné operácie na využitie úveru z jeho strany neboli realizované. Nikdy nepoužil Tesco Clubcard kreditnú kartu a nečerpal iné prostriedky z úverového rámca. Ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že už zaplatil sumu 114,15 eur a jednorázovo sumu 350,- eur predstavuje jeho dlh ešte sumu 35,85 eur, ktorú je ochotný uhradiť. Ostatné úroky a poplatky neakceptuje, pretože sú v bežných finančných transakciách neobvyklé. Neochotu žalobcu ukončiť s ním úverový vzťah, oneskorené zasielanie výpisov majú podľa neho znaky organizovaného podvodu. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušil a súd vo veci nariadil pojednávanie. Na pojednávanie dňa 01.12.2015 sa neustanovila zástupkyňa navrhovateľa, ktorá sa mailovým podaním doručeným súdu dňa 30.11.2015 ospravedlnila a súhlasila s pojednávaním v jej neprítomnosti. Odporca sa na stanovený termín pojednávania dostavil, avšak vzhľadom na meškanie súdu odišiel z budovy súdu a pojednávanie sa nezúčastnil. O výsledku pojednávania sa informoval telefonicky. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s úverovou zmluvou zo dňa 13.02.2012, Úverovými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. - pre Clubcard kreditnú kartu (ďalej len "ÚP"), listinou označenou ako "Výpis čerpania, splátok a úhrad", výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 29.11.2013 spolu poštovým podacím hárkom bez uvedenia dátumu podania zásielky na poštu, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 19.11.2014 spolu s poštovým podacím hárkom k podaniu predmetnej zásielky na poštu zo dňa 20.11.2014. Podľa ust. § 52 ods. 1 Obč. zák., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 53 ods. 2 Obč. zák., za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 54 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa ust. § 1 ods. 2 Zák.č. 129/2010 Z.z., v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo inej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa ust. § 2 písm. d/ Zák.č. 129/2010 Z.z. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f/, j/ a k/ Zák.č. 129/2010 Z.z., v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať tieto náležitosti:

- dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

- ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej precentuálnej miery nákladov,

- výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa ust. §11 ods. 1 písm. a/ Zák.č. 129/2010 Z.z.,v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebitelský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1.

Podľa § 517 ods.1 Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods.2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nar. vlády č. 87/1995 Z.z., v znení platnom do 31.01.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Na základe citovaných ustanovení a vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavreli dňa 13.02.2012 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Na jej základe poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 500,- eur, čo vyplýva z výpisu, čerpania splátok a úhrad. Žalovaný sa zaviazal úver spolu s príslušenstvom splácať. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 26,28 % a 11,88 %, čo súd považuje za neurčité a nezrozumiteľné dojednanie. RPMN nebola dohodnutá. Predmetná zmluva je štandardnou spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože bola uzavretá medzi žalobcom ako právnickou osobou konajúcou v rámci predmetu svojho podnikania a žalovaným ako fyzickou osobou - spotrebiteľom, ktorý pri jej uzatváraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. v rámci výkonu svojho povolania. Základnou črtou každej spotrebiteľskej zmluvy je, že sa na ňu subsidiárne vzťahuje Občiansky zákonník bez ohľadu na to, či bola spotrebiteľská zmluva pôvodne uzavretá podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. Na túto zmluvu sa ako špeciálny právny predpis vzťahuje aj Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a Zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa predloženého prehľadu splátok a úhrad žalovaný čerpal sumu úveru vo výške 500,- eur a celkovo uhradil na žalovaný úver sumu vo výške 464,15 eur (114,15 eur + 350,- eur) eur (súčet všetkých úhrad v kolónke "úhrada"). Tým, že žalovaný riadne svoj dlh nesplácal, dostal sa do omeškania. Listom označeným ako výzva k splateniu celého úveru zo dňa 29.11.2013 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného k úhrade dlžnej čiastky vo výške 593,01 eur do 15 dní od odoslania tejto výzvy.

Súd uvádza, že vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu túto zmluvu ex offo podrobil kontrole, či obsahuje všetky zákonné náležitosti vyžadované právnou úpravou v čase uzavretia zmluvy a dospel k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f/ Zák.č. 129/2010 Z.z., a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Významom tejto náležitosti zmluvy je, aby spotrebiteľ už bol pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp. kedy a v akej výške a ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti (splácať istinu, úroky a poplatky) vyplývajúce zo zmluvy. Vyžaduje sa teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru jedným časovým údajom, ktorý bude predstavovať konečnú splatnosť úveru. Ďalej zmluva neobsahuje náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zák.č. 129/2010 Z.z. a to výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Teda zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok úveru tak, aby bolo zrejmé aká čiastka z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, úrok a iné poplatky. V zmluve v bode 41 je uvedená výška mesačnej splátky 4 % z dlžnej sumy. Primárnemu účelu tejto právnej úpravy pritom zodpovedá len taký výklad tohto ustanovenia, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami "suma, počet a termíny splátok" viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Pokiaľ teda zmluva takto určenú konečnú splatnosť a takto urobený rozpis splátok neobsahuje, je tento úver potrebné v zmysle ust. §11 ods. 1 písm. a/ Zák.č. 129/2010 Z.z. považovať za bezúročný a bez poplatkov. Výkladom ust. §11 ods. 1 písm. a/ Zák.č. 129/2010 Z.z. totiž možno dospieť k záveru, že absencia akejkoľvek náležitosti (teda aj čo len jednej) stanovenej v § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona pod písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1 robí spotrebiteľský úver (za predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je platná) bezúročným a bez poplatkov. Takže vychádzajúc aj z tejto argumentácie je nárok navrhovateľa na zaplatenie úrokov z úveru za hotovostné transakcie uplatnených vo výške 41,78 eur nedôvodný a preto súd tento nárok žabcovi nepriznal. K tvrdeniu žalobcu, že pri tomto type úveru nie je možné určiť RPMN súd uvádza, že s týmto názorom sa nestotožňuje. RPMN je údaj, ktorý spotrebiteľovi umožňuje, v množstve rôznych poplatkov a úroku,

základnú orientáciu z hľadiska jeho výhodnosti. Tento údaj zákonodarca považoval za natoľko dôležitý, že s jeho absenciou spojil nemožnosť veriteľa žiadať od spotrebiteľa akékoľvek poplatky a úroky. Súd má za to, že k naplneniu jeho účelu a zmyslu vedie len jeho jasné a konkrétne vymedzenie už pri podpise zmluvy. Úverový produkt sa pri absencii RPMN týmto stáva pre spotrebiteľa neprehľadným, pričom spotrebiteľ vstupuje do záväzku (so všetkými jeho následkami) bez jasného vymedzenia podmienok, čo podstatne sťažuje jeho postavenie. Vzhľadom na to, že predmetná zmluva údaj o RPMN neobsahuje, je nutné v súvislosti s vyššie uvedeným predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Súdu je zo súdnej praxe známa argumentácia o nemožnosti určenia RPMN pri revolvingovom úvere. K uvedenému súd poznamenáva, že revolvingový úver je špecifickým úverom, čo do spôsobu jeho režimu, keďže dochádza k postupnému čerpaniu a splácaniu úverovej sumy preto je určenie RPMN na celkový čas existencie úverového vzťahu na jeho začiatku, nemožné. To však nebráni, aby bola RPMN určená pri počiatku zmluvného vzťahu, tak ako to vyžaduje zákon. Nie je možné pripustiť situáciu, že uvedenie jednotlivých čiastok úveru by bolo svojvoľné, preto musí (aj cez povinné údaje ako RPMN) obsahovať prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa vedel už na začiatku úverového vzťahu zorientovať. Navyše v danom prípade z výpisu čerpania splátok a úhrad má súd za to, že nešlo o čerpanie revolvingu, ale o bežný úver, ktorý bol žalovanému poskytnutý vo výške 500,- eur, pretože žiadne iné postupné čerpanie úveru prostredníctvom kreditnej karty z toho výpisu predloženého žalobcom nevyplýva a preto zmluva mala obsahovať povinný údaj a to RPMN. Súd má za to, že išlo len o formálne uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, hoci prakticky zo strany žalovaného k čerpaniu revolvingu nedošlo. V hlave 3, § 2 ÚZP je uvedená možnosť, že spoločnosť a klient sa dohodli, že prvé čerpanie môže byť klientovi umožnené za účelom kúpy tovaru alebo služieb a to vo výške tohto tovaru alebo služby alebo jej časti a nebude uskutočnené prostredníctvom karty, ale na základe potvrdenia transakcie v úverovej zmluve. Za takéto čerpanie úveru klient nezískava body. Z uzavretej úverovej zmluvy vyplýva, že v kolonke 44 označenej ako "Názov tovaru (typ) služba" je uvedené finančná hotovosť z čoho je zrejmé, že žalovaný nemal úmysel postupne čerpať revolving, ale mal záujem o poskytnutie jednorázovej finančnej hotovosti, ktorú mienil následne splácať. Pre úplnosť ešte súd dodáva, že pre spotrebiteľa zmätočne pôsobí aj uvedenie dvojakej úrokovej sadzby v bode 42 zmluvy, keďže skutočnosť, že výška úrokovej sadzby sa mení v závislosti od výšky vyčerpanej sumy je uvedené iba drobným písmom s odkazom na Sadzobník. Pri tomto súd poukazuje na to, že pri jasnom určení úverového rámca v zmluve, bola zrejmá aj výška konkrétnej úrokovej sadzby, preto nebol dôvod uvádzať inú úrokovú sadzbu, ktorá sa na daný úverový rámec nevzťahuje. Ďalším prvkom, ktorý celý proces dotvára a robí ho nejasným, je rozdielne vyjadrenie úrokovej sadzby v úverovej zmluve a sadzobníku. Toto vyjadrenie úrokovej sadzby síce dosahuje rovnakú úroveň - výšku, ale pre bežného spotrebiteľa, ktorý sa neorientuje v latinských skratkách, ktoré sa viažu na ekonomické relácie, je iné vyjadrenie výšky úroku v percentách s doplnkom p.m. bez vysvetlenia mätúce a nejasné. Splatnosť jednotlivých splátok k 20. dňu v mesiaci je tiež uvedená iba drobným písmom nasledujúcim po texte obsahujúcom jednotlivé náležitosti zmluvy. Na záver súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že Všeobecné obchodné podmienky sa stávajú súčasťou zmluvy prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy. K drobnému písmu porov. nález (ČR). Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text, ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky (lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo môže spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy. V bežnom živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší význam. Opačne text s menším písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy. V spojení s rozsiahlymi podmienkami písanými takmer nečitateľným drobným písmom tak existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu. Neprijateľná inkorporačná doložka v danom prípade nemohla privodiť ani viazanosť Úverových zmluvných podmienok. Uvedené platí aj pre Sadzobník poplatkov, ktorý mal byť súčasťou úverovej zmluvy. Pokiaľ úverová zmluva neobsahuje konkrétny jeden údaj o výške ročnej percentuálnej miery nákladov považuje sa úver podľa § 11 ods.1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy za bezúročný a bez poplatkov.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd ustálil, že žalovaný nárok je dôvodný len pokiaľ ide o povinnosť žalovaného vrátiť žalobcovi sumu 35,85 eur ako rozdiel medzi čerpaným úverom vo výške 500,- eur a

doteraz zaplatenou sumou na úvere vo výške 464,15 eur a vo zvyšku nesplateného úveru na istine, úroku z úveru za hotovostné transakcie považoval nárok vzhľadom na vyššie uvedené (konštatovanie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru) za nedôvodný a žalobu zamietol. Pre úplnosť súd dodáva, že pokiaľ ide o žalovaný nárok v časti istiny vo výške 100,38 eur (t. j. rozdiel výškou žalovanej istiny 136,23 eur a priznanou sumou 35,85 eur), súd konštatuje, že úverová zmluva neobsahuje rozpis jednotlivých splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré spolu tvoria jednotlivú splátku, t.j. údaj o tom z čoho pozostáva úverová splátka s tým, že osobitne pri každej jednotlivej splátke malo byť zvlášť uvedené, aká suma predstavuje výšku samotnej splátky, aká suma predstavuje úverový úrok a aká suma predstavuje ďalšie náklady spotrebiteľa, čo má za následok, že poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v predmetnej časti nároku na istine vo výške 100,38 eur zamietol. Čo sa týka uplatneného príslušenstva považuje súd za dôvodný a preukázaný nárok žalobcu na úrok z omeškania len vo výške 8,05 % ročne z priznanej sumy 35,85 eur od 24.01.2015 až do zaplatenia a preto návrhu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v predmetnej časti vyhovel a vo zvyšku úrokov z omeškania žalobu zamietol. Nárok na úrok z omeškania priznal súd žalobcovi od 24.01.2015, nakoľko žalovaný mal možnosť sa prvýkrát oboznámiť so žalobou pri doručení platobného rozkazu dňa 22.01.2015 (plus jeden deň na dobrovoľné plnenie, § 563 Obč. zák.), kedy sa preukázateľne dozvedel výšku dlhovanej sumy, pričom doručenie platobného rozkazu spolu so žalobou a prílohami tak možno považovať za relevantnú výzvu na plnenie. Nárok na úrok z omeškania súd priznal z priznanej sumy istiny vo výške 35,85 eur. Ku uvedenému dňu, t.j. 24.01.2015 bola platná základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,05 % ročne, ktorej zvýšenie o 8 percentuálnych bodov predstavuje 8,05 % ročne. Preto potom súd žalobu v prevyšujúcej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p.. tak, že žalovanému ako v prevažnej miere úspešnejšiemu účastníkovi, ktorému vzniklo právo na náhradu trov konania, právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p. nepodal návrh na náhradu trov konania a zo spisu mu ani žiadne trovy nevyplývajú. Žalovaný by inak mal právo na náhradu trov konania vo výške 59,72 %, keď jeho úspech v konaní predstavuje 79,86 % a neúspech predstavuje 20,14 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak si žalovaný nesplní v stanovenej lehote uložené povinnosti možno podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku.