Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_34Cb-102-2014.pdf
PDF · 112.55 KB
Case nature
Area
Subarea
34Cb/102/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martou Barkovou v právnej veci žalobcu: KO&KA, spol. s r.o., so sídlom Kadnárova 102, 831 06 Bratislava, IČO: 31 355 412, zastúpený: JUDr. Peter Krivák, so sídlom Gájova č. 13, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: ESSENTIAL CONSULTING GROUP, s.r.o., so sídlom Šenkvická cesta 1719/8, 902 01 Pezinok, IČO: 44 428 197, zastúpený: Mgr. Ivan Petkov, Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku
rozhodol:
Súd z r u š u j e podľa § 40 ods. 1 písm. g) ZRK rozhodcovský rozsudok Bratislavského rozhodcovského súdu zriadeného pri Capitol Legal Arbitration s.r.o. zo dňa 11.04.2014, sp. zn.: 6 Rci 1010/13, ktorým bola účastníkovi rozhodcovského konania uložená povinnosť uhradiť záväzok vo výške 3 601,48 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 16 791,52 € za obdobie od 31.05.2013 do 25.07.2013 a s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3601,48 € od 26.07.2013 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške 600 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 500,18 €. Rozhodcovská doložka zostáva v platnosti. Rozhodca zúčastnený na rozhodcovskom rozsudku Mgr. S.. sa z nového prerokovania a rozhodnutia vylučuje.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 331,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 304,06 € na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v A. banka, a.s., č. ú.: XXXXXXXXXX/ XXXX, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca, KO&KA, spol. s.r.o., so sídlom Kadnárova 102, 831 06 Bratislava, IČO: 31 355 412, sa žalobou zo dňa 30.04.2014, doručenou na Okresný súd Bratislava I dňa 05.05.2014, domáhal proti žalovanému, ESSENTIAL CONSULTING GROUP, s.r.o., so sídlom Šenkvická cesta 1719/8, 902 01 Pezinok, IČO: 44 428 197, zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Bratislavským rozhodcovským súdom, zriadeným pri Capitol Legal Arbitration s.r.o., ďalej len ,,Rozhodcovský súd“ zo dňa 11.04.2014, sp. zn.: 6 Rci 1010/13 podľa § 40 ods.1, písm. f), g) a j) Zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní v platnom znení (ďalej len „ZRK“).
Žalobca žiadal, aby súd rozhodol nasledovne:
„Rozhodcovský rozsudok Bratislavského rozhodcovského súdu zriadeného pri Capitol Legal Arbitration s.r.o. zo dňa 11.04.2014 sp. zn.: 6Rci 1010/13, ktorým bola účastníkovi rozhodcovského konania uložená povinnosť uhradiť záväzok vo výške 3 601,48 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 16 791,52 € za obdobie od 31.05.2013 do 25.07.2013 a s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3 601,48 € od 26.07.2013 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške 600 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 500,18 € sa z r u š u j e.
Rozhodcovská doložka zostáva v platnosti. Rozhodca zúčastnený na rozhodcovskom rozsudku L.. Q. Q. sa z nového prerokovania a rozhodnutia vylučuje. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“
Žalobca zároveň žiadal o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.
Súd uznesením č.k. 34Cb/102/2014-38, zo dňa 01.08.2014 odložil podľa § 40 ods. 2 druhá veta ZKR vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku vydaného Bratislavským rozhodcovským súdom zriadeného pri Capitol Legal Arbitration s.r.o. zo dňa 11.04.2014, sp. zn.: 6 Rci 1010/13.
Žalobca v žalobe uviedol, že sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ods. 1 písm. f), g) a j) ZRK a to že:
1) žalovaný pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť vylúčenie rozhodcu z rozhodovania (§ 40 ods. 1 písm. f), 2) v konaní pred rozhodcovským súdom bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 40 ods. 1 písm. g), 3) pri rozhodovaní boli závažným spôsobom porušené všeobecne záväzné hmotnoprávne predpisy a na ochranu práv spotrebiteľa. (§ 40 ods. 1 písm. j),
ad 1) Žalobca uviedol, že jediným úkonom rozhodcu Rozhodcovského súdu bolo zaslanie mu výzvy na písomné vyjadrenie k žalobe s prílohami. Spolu zo žalobou však rozhodca nezaslal žalobcovi (v rozhodcovskom konaní žalovanému) Rokovací poriadok a ani rozhodnutie predsedu Rozhodcovského súdu o ustanovení Mgr. Branislava Bušu za rozhodcu. Zmluvné strany uzatvorili rozhodcovskú doložku, ale nedohodli sa na osobe rozhodcu a ani 34Cb/102/2014 - 87
na počte rozhodcov, ktorí by vzniknutý spor mali prejednávať a v spore rozhodnúť. Spor sa mal viesť pred tromi rozhodcami podľa § 7 ods. 3 ZRK lebo platí všeobecný zákon ktorým je ZRK. Strany neboli oboznámené s rokovacím poriadkom.
Je povinnosťou rozhodcu, aby okrem samotnej žaloby s prílohami, zaslal žalovanej strane platný Rokovací poriadok, lebo žalovaná strana nemá možnosť sa účinne brániť a namietať procesné postupy rozhodcu, lebo nie sú jej známe. Táto povinnosť je rozhodcovi Rozhodcovského súdu daná v § 18 ods. 2 zákona ZRK.
Podľa § 10 rokovacieho poriadku v konaní pred Rozhodcovským súdom rozhoduje spravidla jediný rozhodca, ktorého na prejednanie a rozhodnutie ustanoví predseda Rozhodcovského súdu. Podľa § 12 ods. 1 Rokovacieho poriadku (posledná veta) „ustanovenie rozhodcu v príslušnej veci sa oznámi účastníkom konania v prvých doručovaných písomnostiach“. Žalovanému v rozhodcovskom konaní musí byť doručené rozhodnutie o ustanovení rozhodcu ale aj vyjadrenie samotného ustanoveného rozhodcu, že funkciu rozhodcu prijíma podľa § 8 ods. 3 ZRK. Všetky tieto písomnosti sa musia žalovanej strane doručiť. Je to zákonná povinnosť, ktorá vyplýva z ustanovenia § 18 ods. 2 ZRK. Ak sa tak nestane, je to porušenie procesného postupu Rozhodcovského súdu a odňatie práva žalovanej strany podať námietky k osobe rozhodcu, (§ 9 ods. 2 ZRK) a poznať rokovací poriadok Rozhodcovského súdu a týmto poriadkom sa riadiť a využívať svoje práva na právom chránené záujmy. Nestačí žalovanej strane meno rozhodcu oznámiť v poučení vo výzve Rozhodcovského súdu zo dňa 04.10.2013, ktorou písomnosťou rozhodca vyzýva žalovanú stranu na vyjadrenie sa k podanej žalobe žalobcu.
Žalobca uviedol, že postupom Rozhodcovského súdu bolo žalovanému odňaté právo voľby rozhodcu, voľby počtu rozhodcov a právo podať námietky k ustanovenému rozhodcovi, a preto takéto porušenie je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1. písm. f) ZRK.
ad 2) Žalobca uviedol, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, nakoľko mu ako žalovanému v rozhodcovskom konaní, Rozhodcovským súdom nebolo zaslané vyjadrenie žalovaného zo dňa 17.12.2013 (v rozhodcovskom konaní žalobcu), a nemohol zaujať stanovisko k tvrdeným skutočnostiam a o jeho obsahu nemá dodnes žiadnu vedomosť. Nemohol sa preto riadne
brániť a predkladať dôkazy o opaku tvrdených skutočnosti žalobcom. Obsah vyjadrenia je mu známy iba z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku.
Postupom rozhodcu Rozhodcovského súdu bola zásadným spôsobom porušená zásada rovnosti účastníkov konania podľa § 17 ZRK, a preto takéto porušenie je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1. písm. f) ZRK.
ad 3) Žalobca uviedol, že žalovaný mu vystavoval nesprávne faktúry v rozpore so zákonom o účtovníctve a zákonom o DPH. Pri rozhodovaní boli tak závažným spôsobom porušené všeobecne záväzné hmotnoprávne predpisy a zmluvné dojednania sporových strán (§ 40 ods. 1 písm. j).
K žalobe sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dňa 22.02.2015 (č.l.48 - 54 s. sp.), v ktorom uviedol, že žaloba žalobcu o zrušenie rozhodcovského rozsudku je v celom rozsahu nedôvodná, a ani jeden zo zákonných dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorých existenciu žalobca v žalobe uvádza, nie je daný.
Žalovaný vo vyjadrení k námietke žalobcu, že mu nebol zaslaný Rokovací poriadok Rozhodcovského súdu uviedol, že považuje takéto tvrdenie žalobcu za špekulatívne, účelové a bez akejkoľvek opory v zákone. Rozhodcovský súd má povahu Stáleho rozhodcovského súdu, a ten má výlučne povinnosť Rokovací poriadok Rozhodcovského súdu zverejniť v Obchodnom vestníku a nie doručovať ho účastníkovi rozhodcovského konania.
Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že žalobca mal možnosť sa oboznámiť so zoznamom všetkých osôb, ktoré ako rozhodcovia pôsobia na Rozhodcovskom súde a môžu byť do funkcie rozhodcu ustanovené, a zároveň sa z výzvy zo dňa 04.10.2013 dozvedel aj o osobe, ktorá bola ako rozhodca ustanovená v predmetnej veci. Teda mohol namietať jej prípadnú zaujatosť vo veci a dosiahnuť jej vylúčenie z funkcie rozhodcu.
Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, len z dôvodu, že žalobca nemal „posledné slovo“ nedošlo, a preto nie je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ako žalovaný uviedol vo vyjadrení pre Rozhodcovský súd zo dňa 17.12.2014, trval na svojich nárokoch uplatnených v návrhu na začatie konania na tom istom skutkovom a právnom základe, tak ako to uviedol v žalobe podanej na Rozhodcovský súd, a žalobca sa k nim vyjadril. Preto v danom prípade nešlo o zásah do zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.
Žalovaný sa vo vyjadrení zaoberal aj ďalším dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku, a podľa jeho názoru, v tomto prípade nie je možné hovoriť o existencií dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý by mal spočívať v údajnom závažnom porušení všeobecne záväzných hmotnoprávnych predpisov, ktoré žalovaný úplne vylučuje. Taktiež nie je možné, aby sa žalobca dovolával predpisov smerujúcich k ochrane spotrebiteľa, nakoľko spor má obchodnoprávnu povahu, keďže obe zmluvné strany sú obchodnými spoločnosťami a teda podnikateľmi.
Žalovaný z tohto dôvodu, žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú a uhradiť trovy konania žalobcom.
Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 13.11.2015, na pojednávaní sa zúčastnil žalobca, právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného a dňa 01.12.2015 stanovil termín na vyhlásenie rozsudku.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: výpisom z obchodného registra žalobcu a žalovaného, rozhodcovským spisom sp. zn.: 6 Rci 1010/13 Rozhodcovského súdu, rozhodcovským rozsudkom vydaným Rozhodcovským súdom zo dňa 11.04.2014, sp. zn.: 6 34Cb/102/2014 - 88
Rci 1010/13, Štatútom Rozhodcovského súdu pri Capitol Legal Arbitration s.r.o. (OV 1A/2006), Rokovacím poriadkom Bratislavského rozhodcovského súdu pri Capitol Legal Arbitration s.r.o. (OV 12A/2010), vyjadrením žalovaného k žalobe zo dňa 22.02.2015, prednesmi právnych zástupcov žalobcu a žalovaného, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise na pojednávaniach a zistil nasledovný skutkový stav:
Povinnosťou súdu je zisťovať, či žaloba o zrušenie Rozhodcovského súdu bola podaná v zákonnej lehote podľa cit. § 41 ods. l veta prvá ZRK, v zmysle ktorého, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku je možné podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Súd preto zo zákona skúmal, či bola zachovaná 30 - dňová lehota podľa § 41 ods. l veta prvá zákona ZRK, na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobcom.
Súd z originálu rozhodcovského spisu Bratislavského rozhodcovského súdu zriadeným pri Capitol Legal Arbitration s.r.o. sp.zn. 6 Rci 1010/13 - rozhodcovského rozsudku 6 Rci 1010/13, vydaným Rozhodcovským súdom dňa 11.04.2014 a z dokladu o doručení (doručenky) tohto rozsudku žalobcovi (v rozhodcovskom konaní žalovanému) zistil, že predmetný rozsudok mu bol doručený dňa 15.04.2014. V danom prípade žalobca mohol podať na súde žalobu najneskôr do 15.05.2014, t. j. do tejto lehoty mala byť reálne doručená žaloba na súde.
Súd zistil, že žaloba bola žalobcom podaná osobne do podateľne súdu dňa 05.05.2014 a teda bola zachovaná lehota na jej podanie v zmysle § 41 ods. l veta prvá zákona č. 244/2002 Z.z. ZRK.
Žalobca sa domáhal proti žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovským súdom zo dňa 11.04.2014, sp.zn.: 6 Rci 1010/13 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), podľa § 40 ods.1, písm. f), g) a j) ZKR.
Súd zistil zo Štatútu Rozhodcovského súdu z ust. § 1, bodu 3, že Rozhodcovské konanie vo veci prejednáva a rozhoduje rozhodca alebo senát v súlade s rokovacím poriadkom, štatútom a organizačným poriadkom BRS platným v čase začatia konania.
Súd zistil zo Štatútu Rozhodcovského súdu z ust. § 9 bodu 1, že Rozhodca je menovaný a odvolávaný predsedníctvom BRS, s výnimkou menovania rozhodcov pri zriadení BRS. Rozhodca BRS musí spĺňať všeobecné podmienky na výkon rozhodcu podľa ust. § 6 Zákona o rozhodcovskom konaní a osobitné podmienky na výkon funkcie rozhodcu podľa štatútu BRS v znení platnom v čase menovania rozhodcu.
Súd zistil z Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu z ust. § 3, bodu 2, že vo veciach neupravených týmto Rokovacím poriadkom a ani inými predpismi BRS sa na rozhodcovské konania použijú príslušné ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní, zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a v nich obsiahnuté právne zásady.
Súd zistil z Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu z ust. § 10 bodu 1, že v konaní pred BRS rozhoduje v prvom stupni spravidla jediný rozhodca, ktorého na prejednanie a rozhodnutie vo veci ustanoví predseda BRS, výnimky z rozhodovania veci jediným rozhodcom sú možné na základe písomnej dohody účastníkov pred začatím konania v rozhodcovskej zmluve, alebo v zmluve s rozhodcovskou doložkou.
Súd sa v konaní zaoberal návrhom žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa podľa § 40 ods.1, písm. f) ZRK a dospel k záveru, že žalobca (v rozhodcovskom konaní žalovaný), sa z výzvy rozhodcovského súdu zo dňa 04.10.2013, dozvedel o osobe, ktorá bola ako rozhodca ustanovená v predmetnej veci a teda mohol namietať jej prípadnú zaujatosť vo veci a dosiahnuť jej vylúčenie z funkcie rozhodcu. Žalobca, ak pochyboval o nezaujatosti rozhodcu, ktorý mal rozhodnúť predmetný spor, mal voči nemu podať námietky avšak len z dôvodov, o ktorých sa dozvedel po ustanovení rozhodcu do jeho funkcie. Súd zistil, že v Rokovacom poriadku je len upravený postup podávania námietok predpojatosti rozhodcu v konaní pred rozhodcovským súdom. V danom prípade sa preto postupuje podľa § 9 ZRK, z ktorého vyplýva, že strana, ktorá sa o dôvode predpojatosti rozhodcu dozvedela, je oprávnená podať námietku do 15 dní odo dňa získania takejto informácie, pričom rozhodnutie o námietke voči rozhodcovi vydáva vybraná osoba (§ 6 ods. 3 ZRK), alebo všeobecný súd.
Súd v konaní nemal preukázané, že žalobca (v rozhodcovskom konaní žalovaný), namietal zaujatosť rozhodcu v rozhodcovskom konaní, alebo že by si ju bez svojej viny nemohol uplatniť a že existovali pre ňu objektívne dôvody, preto tento dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku neuznal.
Súd neuznal argument žalobcu, že mu nebol zaslaný Rokovací poriadok Rozhodcovského súdu, nakoľko Rozhodcovský súd má povahu Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý má povinnosť ho zverejniť iba v Obchodnom vestníku a nie doručovať ho účastníkovi rozhodcovského konania.
Súd sa v konaní zaoberal ďalej návrhom žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods.1, písm. j) ZRK a dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa (napríklad ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka, zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a, iné) a taktiež ani Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej je v zmysle článku 2 písm. b spotrebiteľom akákoľvek fyzická osoba, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom nevzťahujúcim sa k jeho
34Cb/102/2014 - 89
obchodom, podnikaniu alebo profesii, a preto tento dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku neuznal.
Súd sa zaoberal dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedeným žalobcom podľa § 40 ods. 1 písm. g) ZRK, a to či bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania z dôvodu, že Rozhodcovský súd, že nezaslal žalobcovi (v rozhodcovskom konaní žalovanému), vyjadrenie žalobcu zo dňa 17.12.2013, doručené Rozhodcovskému súdu dňa 20.12.2013.
Súd mal v konaní preukázané, a táto skutočnosť nebola v konaní ani sporná (potvrdil ju na pojednávaní dňa 13.11.2015 žalovaný), a to, že Rozhodcovský súd nezaslal žalobcovi (v rozhodcovskom konaní žalovanému), predmetné vyjadrenie. Súd nevzal do úvahy tvrdenie žalovaného (v rozhodcovskom konaní žalobcu), ktorý uviedol, že jeho vyjadrenie zo dňa 17.12.2013, ktoré bolo doručené Rozhodcovskému súdu dňa 20.12.2013, bolo len jeho vyjadrením k vyjadreniu žalobcu (v rozhodcovskom konaní žalovaného) a ktoré neuvádzalo žiadne nové skutočnosti k prejednávanej veci v rozhodcovskom konaní, nakoľko žalobca (v rozhodcovskom konaní žalovaný), sa nemal možnosť vyjadriť k tomuto písomnému vyjadreniu, hoci naň v odôvodnení rozhodcovského rozsudku poukazuje Rozhodcovský súd.
Rovnosť strán v konaní znamená, že strany majú v v rozhodcovskom konaní rovné postavenie a musí byť im daná plná príležitosť k uplatneniu ich práv. Tento princíp je vyslovene vyjadrený v § 17 ZKR, podľa ktorého, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Predmetné ustanovenie tak predovšetkým zdôrazňuje základnú zásadu rozhodcovského konania, ktorou je rovnosť sporných strán v tomto konaní. Rovnosťou strán je treba rozumieť predovšetkým rovné postavenie strán z hľadiska procesných práv a povinností a z hľadiska poskytovanej možnosti pre ich uplatnenie. Rovnosť strán je potrebné zachovávať mimo iného aj tým, že žiadnej zo strán nebude poskytovaná neodôvodnená výhoda napríklad tým, že jej bude umožnené pripraviť sa na niektoré úkony za výhodnejších podmienok, napríklad so znalosťou argumentácie druhej strany, zatiaľ čo druhá strana takúto znalosť mať nebude. Uvedené požiadavky na zachovanie rovného postavenia je však potrebné chápať nie ako absolútne či dogmatické požiadavky, ktoré musia byť zachované za každých okolností, ale vždy so zohľadnením konkrétnej procesnej situácie. Povinnosť poskytnúť sporovým stranám príležitosť k uplatneniu ich práv spočíva predovšetkým v povinnosti rozhodcov primeraným spôsobom umožniť stranám, aby v konaní uplatnili tvrdenia v svoj prospech a navrhli dôkazy nevyhnutné k preukázaniu týchto tvrdení. Povinnosť rozhodcu je splnená okamžikom, kedy bola strane uvedená príležitosť primeraným spôsobom poskytnutá, nespadá však už medzi túto povinnosť rozhodcu realizáciu uvedeného práva spornou stranou zabezpečovať.
Súd dospel k záveru, že v rozhodcovskom konaní bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania (§ 40 ods. 1 písm. g) ZRK), a preto má za to, že porušenie tohto práva žalobcu je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. poučení, ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 133 O.s.p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.
Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení v rozhodnom čase: § 9 ods.1 osoba ustanovená za rozhodcu je povinná bez zbytočného odkladu informovať zmluvné strany o všetkých skutočnostiach, pre ktoré by mohla byť z prejednávania a rozhodovania veci vylúčená, ak so zreteľom na jej pomer k veci alebo k zmluvným stranám možno mať pochybnosť o jej nepredpojatosti. Rovnakú povinnosť má rozhodca od jeho ustanovenia do tejto funkcie počas rozhodcovského konania okrem prípadu, ak zmluvné strany o takýchto skutočnostiach už skôr informoval. § 9 ods.2 zmluvné strany môžu namietať predpojatosť rozhodcu, ktorého ustanovili alebo na ktorého ustanovení sa podieľali, len z dôvodov, o ktorých sa dozvedeli po jeho ustanovení do funkcie rozhodcu. § 9 ods.4 ak sa zmluvné strany nedohodnú o postupe podávania námietok voči rozhodcovi, zmluvná strana, ktorá chce podať námietku voči rozhodcovi, zašle do 15 dní odo dňa, keď sa dozvedela o okolnostiach podľa odseku 1 alebo o nesplnení podmienok podľa § 6 ods. 1 <http:// www.zakonypreludi.sk/zz/2002-244>, písomné oznámenie dôvodov námietky rozhodcovskému súdu. Ak sa rozhodca, voči ktorému bola námietka vznesená, funkcie nevzdá, alebo ak druhá zmluvná strana nebude s námietkou súhlasiť, o námietke rozhodne na žiadosť zmluvnej strany rozhodcovský súd do 60 dní od jej doručenia. § 9 ods.5 ak sa námietke voči rozhodcovi nevyhovelo alebo sa o nej nerozhodlo v lehote podľa odseku 4, môže namietajúca strana v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia o zamietnutí námietky alebo po uplynutí lehoty na rozhodnutie o námietke podľa odseku 4 požiadať, aby o námietke rozhodol súd. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky proti rozhodcovi nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok. 34Cb/102/2014 - 90 § 17 účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. § 40 ods.1 účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), § 41 ods.1 žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. § 41 ods. 2, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. § 43 ods.1 ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
§ 43 ods.2, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8. Podľa § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
Podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Podľa § 82 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu. Súd prejednal vec v rozsahu predložených listinných dôkazov žalobcom a žalovaným a nimi tvrdených rozhodujúcich skutočností počas konania a z ktorých žalobca vyvodzoval opodstatnenosť žalobného návrhu. Týmito skutkovými tvrdeniami vymedzil žalobca predmet konania, v intenciách ktorého dôvodnosť návrhu súd posúdil. Na základe uvedeného, súd vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len podľa § 40 ods. 1 písm. g) ZRK), nakoľko v konaní neboli preukázané dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. f) a j) ZRK. Z uvedeného vyplýva, že keďže súd zrušil rozhodcovský rozsudok len podľa § 40 ods. 1 písm. g) ZRK), v zmysle ustanovenia § 43 ods.2 ZRK, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti, pričom rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení.
Súd preto návrhu žalobcu, ktorý žiadal, aby súd vyslovil, že rozhodcovská doložka zostáva v platnosti a že rozhodca zúčastnený na rozhodcovskom rozsudku Mgr. Q. Q. sa z nového prerokovania a rozhodnutia vylučuje, vyhovel, v nadväznosti na vyhovenie dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g) ZRK a ustanovenie § 43 ods.2 ZRK.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalobca mal vo veci plný úspech, preto súd zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania žalobcovi.
Výška trov konania žalobcu pozostávala zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v hodnote 331,50 € podľa zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 304,06 € podľa ust. § 1 ods. 3 v spojení s ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za nasledujúce úkony právnej služby: 1) 1 úkon PS - prevzatia a príprava právneho zastúpenia za rok 2014 vo výške 61,87 € (neurčitá hodnota predmetu sporu) + režijný paušál 8,04 € + 20% DPH, 2) 1 úkon PS - podanie žaloby na súd v roku 2014 vo výške 61,87 € + režijný paušál 8,04 € + 20% DPH, 3) 1 úkon PS - účasť na súdnom pojednávaní dňa 13.11.2015 vo výške 64,53 € + režijný paušál 8,39 € + 20% DPH, 4) 1 úkon PS - účasť na súdnom pojednávaní dňa 01.12.2015 vo výške 32,26 € (1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny, nakoľko na pojednávaní došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia) + režijný paušál 8,39 € + 20% DPH.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).