Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-7C/120/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou v právnej veci navrhovateľa: MONEY PLUS, a.s., IČO: 35 962 682, so sídlom Bratislava, Palkovičova 217/16, právne zast.: a/k/z/a/ advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 239 000, so sídlom: Žilina, Sládkovičova 6, proti odporcovi: H. O., A.. XX.XX.XXXX, U. XX/A, F., o návrhu na zaplatenie 443,56 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom z 03.12.2012 doručeným súdu 11.12.2012 navrhol, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 443,56 eur spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 166,29 eur od 09.05.2008 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 277,27 eur od 27.06.2008 do zaplatenia a zároveň na náhradu trov konania. Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že navrhovateľ uzatvoril dňa 10.05.2007 s odporcom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 663,87 eur a odporca sa zaviazal poskytnutý úver spolu s úrokom 15% p.a. a celkovými nákladmi spojenými so spotrebiteľským úverom v celkovej sume 1.070,16 eur vrátiť v 52 týždenných splátkach po 20,58 eur, pri ročnej percentuálnej miere nákladov 177,73%. Navýšenie je tvorené úrokom vo výške 15% ročne 51,28 eur a administratívnym poplatkom za poskytnutie úveru a správu úveru vo výške 355,01 eur. Odporca svoj záväzok vrátiť poskytnutý úver spolu s navýšením napriek upomienkam zo strany navrhovateľa riadne neplnil, pretože navrhovateľovi uhradil len splátky č. 1 až 43 každú vo výške 20,58 eur a čiastočne splátku č. 44 vo výške 18,93 eur. Posledná splátka v zmysle zmluvy bola splatná k 08.05.2008. Odporca sa tak dostal do omeškania s úhradou splátok, pričom ku dňu splatnosti poslednej dohodnutej splátky bol celkový dlh na splátkach vo výške 166,29 eur. Odporca ku dňu podania návrhu na súd dlžnú sumu neuhradil. Odporca uznal dlh čo do dôvodu a výšky uznaním záväzku zo dňa 17.01.2012. Navrhovateľ tiež uzatvoril dňa 28.06.2007 s odporcom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi poskytnutý úver vo výške 597,49 eur a odporca sa zaviazal poskytnutý úver spolu s úrokom 15% p.a. a celkovými nákladmi spojenými so spotrebiteľským úverom v celkovej sume 963,04 eur vrátiť v 52 týždenných splátkach každá po 18,52 eur, pri ročnej percentuálnej miere nákladov 177,73 %. Navýšenie je tvorené úrokom vo výške 15% ročne vo výške 46,15 eur a administratívnym poplatkom za poskytnutie úveru a správu úveru vo výške 319,40 eur. Odporca svoj záväzok vrátiť poskytnutý úver spolu s navýšením napriek upomienkam zo strany navrhovateľa riadne neplnil, pretože navrhovateľovi uhradil len splátky č. 1 až 37 každú vo výške 18,52 eur a čiastočne splátku č. 38 vo výške 0,53 eur. Posledná splátka v zmysle zmluvy bola splatná k 26.06.2008. Odporca sa tak dostal do omeškania s úhradou splátok, pričom ku dňu splatnosti poslednej

dohodnutej splátky bol celkový dlh na splátkach vo výške 277,27 eur. Odporca uznal dlh čo do dôvodu a výšky uznaním záväzku zo dňa 17.01.2012.

Podľa § 115a ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. 2) Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Vzhľadom ku skutočnosti, že predmetom konania je návrh na zaplatenie sumy vo výške 443,56 eur, t.j. ide o drobný spor, súd s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenia vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi konania, keďže to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu 09.11.2015. Návrh s prílohami bol odporcovi doručený do vlastných rúk 25.02.2015, ku ktorému sa nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.05.2007, platobnou históriou k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, uznaním dlhu zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.01.2012, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.06.2007, platobnou históriou k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, uznaním dlhu zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.01.2012, ako aj s ďalším obsahom spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Obchodná spoločnosť EURO PROVIDUS, a.s. (od 12.02.2014 zmena obchodného mena na MONEY PLUS, a.s.) ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli dňa 10.05.2007 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 663,87 eur (20.000,-Sk), a záväzok dlžníka splatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o poplatok a úrok 15% ročne spolu v celkovej výške 1.070,16 eur (32.240,-Sk). Celkové náklady dlžníka spojené so spotrebiteľským úverom boli v zmluve vyčíslené sumou 406,29 eur (12.240,-Sk). Dlžník podpisom zmluvy potvrdil prijatie poskytovaného úveru, pričom sa zaviazal veriteľovi úver spolu s poplatkom a úrokom splatiť v 52 týždenných splátkach po 20,58 eur (620,-Sk). Podľa platobnej histórie navrhovateľa k tejto zmluve odporca uhradil splátky č. 1-43, pričom splátku č. 44 uhradil v sume 18,93 eur. Ostatné splátky odporca neuhradil, pričom posledná, t.j. 52. splátka bola splatná dňa 08.05.2008. Dňa 17.01.2012 odporca podpísal uznanie dlhu, v ktorom potvrdil, že k tomu dňu má zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXX dlh vo výške 166,29 eur na neuhradených splátkach úveru. Tento dlh odporca uznal a zaviazal sa splácať pravidelne mesačne čiastkou minimálne 15 eur, vždy do 25-teho dňa v mesiaci počínajúc mesiacom február 2012

Obchodná spoločnosť EURO PROVIDUS, a.s. (od 12.02.2014 zmena obchodného mena na MONEY PLUS, a.s.) ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli dňa 28.06.2007 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 597,49 eur (18.000,-Sk), a záväzok dlžníka splatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o poplatok a úrok 15% ročne spolu v celkovej výške 963,15 eur (29.016,-Sk). Celkové náklady dlžníka spojené so spotrebiteľským úverom boli v zmluve vyčíslené sumou 365,66 eur (11.016,-Sk). Dlžník podpisom zmluvy potvrdil prijatie poskytovaného úveru, pričom sa zaviazal veriteľovi úver spolu s poplatkom a úrokom splatiť v 52 týždenných splátkach po 18,52 eur (558,-Sk). Podľa platobnej histórie navrhovateľa k tejto zmluve odporca uhradil splátky č. 1-37, pričom splátku č. 38 uhradil v sume 0,53 eur. Ostatné splátky odporca neuhradil, pričom posledná, t.j. 52. splátka bola splatná dňa 26.06.2008. Dňa 17.01.2012 odporca podpísal uznanie dlhu, v ktorom potvrdil, že k tomu dňu má zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 9150701068 dlh vo výške 277,27 eur na neuhradených splátkach úveru. Tento dlh odporca uznal

a zaviazal sa splácať pravidelne mesačne čiastkou minimálne 15 eur, vždy do 25-teho dňa v mesiaci počínajúc mesiacom február 2012.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (znenie účinné ku dňu podpisu zmluvy) sa na účely tohto zákona rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (znenie účinné ku dňu podpisu zmluvy) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 54 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv, (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 52 odsek 2 tretia veta Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.05.2014, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb., v znení účinnom do 30.06.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. (2) Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 5b z.č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa), orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Zákon č. 634/1992 Zb. bol s účinnosťou od 01.07.2007 zrušený a nahradený zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý neobsahuje prechodné ustanovenia vo vzťahu k zákonu č. 634/1992 Zb. Na základe zákona č. 102/2014 Z.z. (čl. VIII.) došlo k novele zákona č. 250/2007 Z.z., na základe ktorej

bolo doplnené nové ustanovenie § 5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Podľa článku XIV. zákona č. 102/2014 Z.z., predmetné ustanovenie nadobudlo účinnosť 01.05.2014. V § 29b zákona č. 102/2014 Z.z. boli prijaté prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.05.2014, nie však k novoprijatému § 5b citovaného zákona. Pokiaľ zákon neobsahuje osobitnú právnu úpravu, je potrebné vychádzať z právnej teórie. Všeobecne v prípadoch časového stretu starej a novej právnej úpravy platí nepravá retroaktivita, t.j. od účinnosti novej právnej normy sa i právne vzťahy, vzniknuté podľa zrušenej právnej normy, riadia novou právnou normou. Vznik právnych vzťahov, existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej normy, právne nároky, ktoré z týchto vzťahov vznikli, ako i vykonané právne úkony, sa riadia zrušenou právnou normou (dôsledkom opačnej interpretácie stretu právnych noriem by bola pravá retroaktivita, ktorá je vo všeobecnosti neprípustná). Aplikuje sa tu princíp ochrany minulých právnych skutočností, najmä právnych konaní. U nepravej retroaktivity platí zásada všeobecnej prípustnosti, u ktorej existujú výnimky neprípustnosti. Vychádzajúc z uvedeného, pokiaľ súd rozhoduje o nároku navrhovateľa ako práva zo spotrebiteľskej zmluvy v čase, keď už vstúpilo do účinnosti ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., je súd oprávnený (a zároveň povinný) prihliadať aj bez návrhu na premlčanie nároku, keďže v danom prípade platí nepravá retroaktivita, t.j. od účinnosti novej právnej normy sa riadia i právne vzťahy, ktoré vznikli podľa predchádzajúcej právnej normy. Z uvedeného je zrejmé, že súd prihliada na premlčanie práva z úradnej povinnosti, nie je povinný prihliadať na podmienky uvedené v § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. prihliadať na premlčanie len na námietku dlžníka (porovnaj rozsudok KS v Trnave sp. zn. , rozsudok NS SR ).

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obchodná spoločnosť EURO PROVIDUS, a.s. (od 12.02.2014 zmena obchodného mena na MONEY PLUS, a.s.) ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli dňa 10.05.2007 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 9210701076 podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť odporcovi peňažné prostriedky a záväzok odporcu vrátiť poskytnuté prostriedky spolu s úrokom a poplatkom v 52 pravidelných týždenných splátkach. Posledná splátka sa v zmysle dojednaného splátkového kalendára stala splatnou 08.05.2008. Odporca dňa 17.01.2012 uznal svoj dlh zo zmluvy č. 9210701076 v sume 166,29 eur, ktorý sa zaviazal splácať s mesačných splátkach počnúc od februára 2012.

Zároveň obchodná spoločnosť EURO PROVIDUS, a.s. ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli dňa 28.06.2007 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 9150701068 podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť odporcovi peňažné prostriedky a záväzok odporcu vrátiť poskytnuté prostriedky spolu s úrokom a poplatkom v 52 pravidelných týždenných splátkach. Posledná splátka sa v zmysle dojednaného splátkového kalendára stala splatnou 26.06.2008. Odporca dňa 17.01.2012 uznal svoj dlh zo zmluvy č. 9150701068 v sume 277,27 eur, ktorý sa zaviazal splácať s mesačných splátkach počnúc od februára 2012.

Súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný z dôvodu premlčania uvedených záväzkov z nasledovných dôvodov. Posledná splátka zo zmluvy č. XXXXXXXXXX bola splatná 08.05.2008. Splatnosť všetkých splátok, a teda celej dlžnej sumy nastala najneskôr uvedeným dňom. Premlčacia doba začala plynúť dňa 09.05.2008, t.j. dňom nasledujúcim po splatnosti všetkých splátok a pri všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe podľa ustanovení Občianskeho zákonníka táto doba uplynula 09.05.2011. Posledná splátka zo zmluvy č. XXXXXXXXXX bola splatná 26.06.2008. Splatnosť všetkých splátok, a teda celej dlžnej sumy nastala najneskôr uvedeným dňom. Premlčacia doba začala plynúť dňa 27.06.2008, t.j. dňom nasledujúcim po splatnosti všetkých splátok a pri všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe podľa ustanovení Občianskeho zákonníka táto doba uplynula 27.06.2011.

Pohľadávky z oboch zmlúv boli uplatnené na súde návrhom zo dňa 03.12.2012 doručeným súdu dňa 11.12.2012, teda po uplynutí premlčacej doby záväzkov z oboch zmlúv. Hoci námietku premlčania odporca v konaní nevzniesol, súd na premlčanie prihliadol z úradnej povinnosti v súlade s § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., v zmysle ktorého súd pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. V dôsledku premlčania uplatneného nároku bolo potrebné návrh navrhovateľa zamietnuť, nakoľko premlčanie sa stalo skutočnosťou, ktorá bráni tomu, aby súd navrhovateľovi jeho právo priznal.

Z vykonaného dokazovania Uznaní dlhu zo dňa 17.01.2012 má súd zistené, že záväzky z oboch zmlúv odporca uznal dňa 17.01.2012. Odporca tak podpísal uznania dlhov až po uplynutí premlčacej doby, teda uznal už premlčané dlhy. Právnym účinkom uznania dlhu je plynutie novej 10ročnej premlčacej doby (§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 558) je uznanie premlčaného dlhu podmienené vedomosťou dlžníka o jeho premlčaní a táto vedomosť je nevyhnutná pre právne účinné uznanie dlhu a vznik právnych následkov uznania. V prípade, ak dlžník uznáva premlčaný dlh, takéto uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny, nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Dlžník sa aj tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania neexistoval. Z obsahu písomných uznaní dlhu nevyplýva, že by odporca mal vedomosť o premlčaní uznávaných dlhov. Tieto uznania dlhu je pritom potrebné chápať ako dodatok k zmluve o spotrebiteľskom úvere, pričom v zmysle § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka v prípade pochybností o obsahu spotrebiteľskej zmluvy platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Na základe uvedených skutočností v súlade s § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka súd má za to, že odporca nemal vedomosť o premlčaní uznávaných dlhov a teda nenastali účinky uznania dlhu a nezačala plynúť nová 10-ročná premlčacia doba.

Hoci navrhovateľ si uplatňuje nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd premlčaciu dobu neposudzoval podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka, ale podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Súd pritom vychádzal zo skutočnosti, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je upravená osobitným právnym predpisom a to zákonom č. 258/2001 Z.z., ktorým sa podľa ust. § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. spravujú oba záväzkové vzťahy (zmluvy) medzi navrhovateľom a odporcom. Pri spotrebiteľských úveroch sa nejedná o vzťah medzi podnikateľmi ako o typický obchodno-záväzkový vzťah, ale o vzťah medzi spotrebiteľom ako fyzickou osobou nepodnikateľom a veriteľom, ktorý vykazuje všetky znaky občiansko-právneho konania. Zmluvy č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX boli uzavreté dňa 10.05.2007 a 28.06.2007, teda ešte za účinnosti zákona č. 634/1992 Zb., pričom majú povahu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a odsek 1 tohto zákona, nakoľko boli uzavreté medzi veriteľom, ktorý konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a spotrebiteľom, na vopred pripravenom formulári veriteľa, kde sa dopĺňali len údaje o dlžníkovi, výške poskytnutého úveru, sume navýšenia úveru, počte a výške splátok úveru. Ustanovenie § 23a ods. 2 na spotrebiteľské zmluvy nariaďuje subsidiárne použitie Občianskeho zákonníka, ktorý v § 54 odsek 1 zakazuje v spotrebiteľských zmluvách odklon od Občianskeho zákonníka, ak by to bolo v neprospech spotrebiteľa. V prípade, ak je dlžníkom spotrebiteľ, je aplikácia ust. § 397 Obchodného zákonníka, ktoré zakotvuje všeobecnú 4-ročnú premlčaciu dobu, nepochybne v neprospech spotrebiteľa, preto je v zmysle § 23a zákona č. 634/1992 Zb. v spojení s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka vylúčená. Na základe uvedeného, hoci je nepochybné, že úverová zmluva má povahu absolútneho obchodu v zmysle Obchodného zákonníka, na otázku premlčania dlhu spotrebiteľa bolo vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. Tento postup je v súlade s § 52 odsek 2 tretia veta Občianskeho zákonníka, ktoré síce nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014, avšak pre absenciu prechodných ustanovení je potrebné toto ustanovenie od jeho účinnosti aplikovať aj na právne vzťahy založené pred nadobudnutím účinnosti (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR ).

Súd pritom prihliadal aj na ustálenú judikatúru v súlade s eurokonformným výkladom smernice 93--/13/ EHS a verejno-právny charakter ochrany spotrebiteľa (povinnosť štátnych orgánov členského štátu Európskych spoločenstiev (pod tento pojem je potrebné zahrnúť aj súd) vykladať svoje právo v čo najvyššej možnej miere eurokonformne, čiže v súlade s právom Európskych spoločenstiev, (t.j. tak aby sa dosiahol cieľ sledovaný komunitárnou normou).

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal, nakoľko odporca si náhradu trov konania neuplatnil a z obsahu spisu súd nezistil, že mu v konaní vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Trnave prostredníctvom Okresného súdu Piešťany v písomnom vyhotovení 2x.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.