Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozhodnutie_13C-274-2015.pdf
PDF · 80.95 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/274/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Katarína Šťastná, v právnej veci žalobcu: AB 1 B. V., so sídlom Strawinskylaan 933, Amsterdam, Holandské kráľovstvo, registračné číslo 56007043, právne zastúpený : Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., Piaristická 707/25, Trenčín, IČO : 47234679 proti žalovanému : R. Q., W.. XX.XX.XXXX, F. W., L. C. XXX/XX, o zaplatenie 94,30€ s prísl. takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Žalobcovi súd nepriznáva právo na zaplatenie náhrady trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca doručil tunajšiemu súdu dňa 15.06.2015 návrh, ktorým žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 94,30€ s prísl. a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 06.06.2013 uzavretá Úverová zmluva č. 4306022382, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 289,-€. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 18 mesačných splátkach po 22,68€. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku, preto bol listom zo dňa 30.09.2014 vyzvaný k splateniu celého úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky, zmluvnej pokuty a zo zosplatnených budúcich splátok. Žalovaná suma pozostáva z úroku vo výške 2,99€, zosplatnenej istiny vo výške 83,03€ a upomienky vo výške 8,28€.
Žalovaný sa k návrhu nijako nevyjadril. Návrh s prílohami a procesné poučenia podľa § 114 ods. 3 O.s.p. a § 120 ods. 4 O.s.p. mu boli doručené do vlastných rúk dňa 27.08.2015.
Podľa 115a odsek 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa § 200ea odsek 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1. 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 200ae odsek 3 O.s.p. ak je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa odseku 1, konanie sa považuje za drobný spor. Predmetom konania je zaplatenie sumy 94,30€ , na základe čoho sa jedná o tzv. drobný spor, na prejednanie ktorého súd nemusí nariaďovať pojednávanie. Žalobca bol od podania žalobného návrhu riadne zastúpený právnym zástupcom a žalovaný bol riadne poučený o svojich procesných právach.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd vo veci nenariadil pojednávanie a o veci rozhodol na základe listinných dôkazov predložených žalobcom. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo na úradnej tabuli tunajšieho súdu vyvesené od 04.11.2015 a taktiež bolo zverejnené prostredníctvom internetovej stránky.
Po oboznámení sa s obsahom predložených listinných dôkazov zistil súd tento skutkový stav:
Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 4306022382 bola uzavretá dňa 06.06.2013 a v zmysle zmluvy predchodca žalobcu poskytol žalovanému účelový úver na nákup tovaru vo výške 289,-€ , ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 18 mesačných splátkach po 22,68€ s dátumom prvej splátky dňa 06.07.2013 a lehotou splatnosti dňa 30.10.2014. Ročná percentuálna miera nákladov ( RPMN ) poskytnutého úveru je v zmluve uvedená vo výške 52,9%, priemerná hodnota RPMN je uvedená vo výške 48,52% a ročná úroková sadzba 42,49 %. Celková čiastka splatná spotrebiteľom je uvedená vo výške 408,24€. Podľa Výpisu čerpania, splátok a úhrad žalovaný čerpal úver vo výške 289,-€ dňa 06.06.2013 a doposiaľ uhradil sumu 408,24€.
Listom zo dňa 30.09.2014 predchodca žalobcu vyzval žalovaného k splateniu dlhu vo výške 207,70€ z dôvodu omeškania s úhradou záväzkov z úverovej zmluvy č. 43060223282 v lehote do 15 dní od odoslania výzvy .Odoslanie zásielky žalovanému je evidované na podacom hárku EPH003172085 list č. 23/26.
Listom zo dňa 27.11.2014 bolo žalovanému oznámené postúpenie pohľadávky z Úverovej zmluvy č. 4306022382 a zároveň bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy. Odoslanie zásielky žalovanému je evidované na podacom hárku EPH003525682 list č. 36/60.
Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy t. j. ku dňu 06.06.2013 ( ďalej len " Občianskeho zákonníka " ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 3, 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 06.06.2013 ( ďalej len " zákona " ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 1 ods. 8 zákona, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.
Podľa § 2 zákona na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená dňa 06.06.2013 zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver, ktorý sa zaviazal zaplatiť v 18 mesačných splátkach po 22,68€, teda celkove sa za poskytnutý úver vo výške 289,-€ zaviazal zaplatiť sumu 408,24€ ( 18 mesiacov x 22,68€ ). Po posúdení hodnoty RPMN vo výške 52,9% dospel súd k záveru, že táto podstatným spôsobom prevyšuje priemerné sadzby za spotrebiteľské úvery požadované bankami v danom období. Podľa štatistických údajov Národnej Banky Slovenska ( zdroj z internetovej stránky www.nbs.sk) priemerná hodnota RPMN z úverov obchodných bánk v čase uzatvorenia úverovej zmluvy t.j. v mesiaci jún 2013 , predstavovala výšku 16,41 % . Žalobcom požadovaná RPMN vo výške 52,9% tak viac ako trojnásobne prevyšuje odplatu požadovanú bankami pri spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie NS ČR č. 21 Cdo 1484/2004, v zmysle ktorého neprimeranou, a teda odporujúcou dobrým mravom, je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru uplatňovanú bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Vzhľadom na neprimeraný rozdiel odplaty v úverovej zmluve a odplaty z úveru v bankách, má súd za to, že odplata bola určená v rozpore s dobrými mravmi ako aj s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda neplatnú. Zo strany žalobcu bolo preukázané, že žalovanému poskytol finančné prostriedky vo výške 289,-€ a žalovaný doposiaľ uhradil sumu 408,24€. Výšku RPMN, ktorá v zmysle vyššie citovaného zákona zahŕňa celkové náklady vrátane úrokov a všetkých poplatkov akéhokoľvek duhu, súd vyhodnotil ako neplatné ustanovenie, na základe čoho je poskytnutý úver bez poplatkov a bezúročný a žalovaný je tak povinný zaplatiť len skutočnú výšku poskytnutého úveru. Keďže žalovaný doposiaľ zaplatil sumu 408,24€ a úver bol poskytnutý vo výške 289,-€ , je zrejmé, že žalovaný poskytnutý úver už zaplatil, preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.
Žalobca si uplatnil náhradu trov konania.
O návrhu žalobcu na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalobca bol v konaní neúspešný, nakoľko súd jeho návrh v celom rozsahu zamietol, preto vzhľadom na uvedené žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 250a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a exekučnom poriadku.