Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/106/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného N. P., I. so sídlom v D., C. XXX/., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného S.. C. J., N.., advokátkou so sídlom v D., K. XX proti povinnému S. K., bytom C. XXX, o vymoženie 1.139,22 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 12. mája 2015, č.k. - 13, v senáte jednomyseľne takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekučné konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 103, § 159 ods. 3 a § 251 ods. 4 O.s.p.. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci sa oprávnený návrhom zo dňa 15.03.2015 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému, a to na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri W., O. O. K., O.., sp. zn. IIA0410032 zo dňa 22.10.2010. Okresný súd sa oboznámil s návrhom na vykonanie exekúcie, so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, s exekučným titulom a s obsahom pripojeného spisu okresného súdu sp. zn. a zistil, že exekučné konanie je potrebné zastaviť. Na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou bolo vedené exekučné konanie pod sp. zn. voči povinnému na podklade rovnakého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku I. W. I. zriadeného pri W., O. A K., O. sp. zn. IIA0410032 zo dňa 22.10.2010 ako v predmetnom exekučnom konaní. Uznesením tamojšieho súdu č.k. - 56 zo dňa 26.08.2011 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. - 79 zo dňa 12.04.2012 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. zo dňa 30.04.2013 dovolanie oprávneného odmietol a povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. Uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 17. júla 2013 č.k - 123, právoplatným dňa 23.08.2013 bolo exekučné konanie zastavené. Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už skôr právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania (iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). Z ustanovení § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei iudicatae dochádza vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky, a to: začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté; začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi; začne sa opätovne konať o tej istej veci. Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. možno vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania, t.j. ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, exekučný súd je povinný exekučné konanie zastaviť vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 251 ods. O.s.p. Vzhľadom k tomu, že Exekučný

poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné na exekučné konanie aplikovať ustanovenie § 159 ods. O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Exekučný súd konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č.k. -56 zo dňa 26.08.2011, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.05.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. - 79 zo dňa 12.04.2012. Nakoľko uvedeným uznesením o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti exekučného titulu zostali nezmenené a následne bolo právoplatným uznesením tunajšieho súdu č.k. -123 zo dňa 17.07.2013 rozhodnuté o zastavení exekučného konania, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci, a teda keďže oprávnený podal v totožnej veci návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať a bolo potrebné exekučné konanie zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie oprávnený. Podané odvolanie odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e) O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. d), f) a h) O.s.p.. Zastával názor, že v tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Napriek tomu exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ani jedným z uvedených spôsobov, ale exekučné konanie zastavil z dôvodu prekážky rozhodnutej veci. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , a uznesenie Ústavného SR sp. zn. III. ÚS. 254/2012. Bol toho názoru, že v danom prípade exekučný súd nesprávne aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie aplikovať zásadu res iudicata. Poukázal na to, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Vyjadril názor, že exekučný súd svojím postupom a napadnutým rozhodnutím porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a súčasne účastníkom odňal možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. . Bol toho názoru, že súd prvého stupňa prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd je oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. V tomto štádiu súd nie je oprávnený rozhodovať ani o zastavení konania, a to už vôbec nie pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou o udelení, resp. neudelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Súd sa tak v prvom rade mal vysporiadať so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a až potom, čo uznesenie o prípadnom zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia nadobudne právoplatnosť môže exekučný súd rozhodnúť o zastavení konania. Týmto tak mal prvostupňový súd porušiť právo oprávneného na spravodlivý proces a odňať mu možnosť konať pred súdom. Mal za to, že prvostupňový súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu. Exekučný súd uprel oprávnenému právo byť účastným na takomto zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Svoju argumentáciu podporil s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. . Poukázal na porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy voči skutkovo a právne obdobných veciach poverenie vydajú aj zmietajú. Taktiež poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. -25 zo dňa 26.06.2012, č. k. -36 zo dňa 30.11.2012 a č. k. -23. Je toho názoru, že postupom prvostupňového súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinná urobila akýkoľvek právny úkon, ju súd nezákonne zvýhodňuje len na základe jej postavenia. Na záver z vyššie uvedených dôvodov navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správne.

Podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 09.10.2015, teda v priebehu odvolacieho konania, predtým ako odvolací súd rozhodol o podanom odvolaní, oprávnený žiadal zastavenie exekučného konania, ktoré podanie z hľadiska jeho obsahu odvolací súd posúdil ako späťvzatie návrhu na začatie exekučného konania. Podľa § 38 ods. 3 Exekučného poriadku ak oprávnený vezme späť návrh na začatie exekučného konania skôr, ako súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, súd exekučné konanie zastaví a rozhodne o trovách konania.

Podľa § 208 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučného poriadku) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Návrh na vykonanie exekúcie môže podať ten, v prospech koho svedčí exekučný titul. Ustanovenie § 38 ods. 3 Exekučného poriadku upravuje dispozíciu návrhom na vykonanie exekúcie. Exekučný poriadok rozlišuje pojmy zastavenie exekučného konania a zastavenie exekúcie. V zásade sa o zastavenie exekučného konania jedná v štádiu do vydania poverenia na vykonanie exekúcie a o zastavenie exekúcie po vydaní poverenia. Oprávnený má právo disponovať návrhom na vykonanie exekúcie do momentu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ návrh vezme späť, súd exekučné konanie zastaví.

V preskúmavanej veci uznesením zo dňa 12. mája 2015 č.k. - 13 prvostupňový súd o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol tak, že exekučné konanie zastavil pre prekážku právoplatnej rozhodnutej veci. Predmetné rozhodnutie bolo v zákonom stanovenej lehote napadnuté odvolaním oprávneného. V priebehu odvolacieho konania, teda skôr, ako odvolací súd vecne o podanom odvolaní rozhodol, oprávnený v zmysle svojho podania doručeného súdu dňa 09.10.2015 posúdiac toto podľa jeho obsahu ako späťvzatie návrhu, vzal svoj návrh na začatie exekučného konania v celom rozsahu späť. Keďže k späťvzatiu návrhu došlo pred rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia, v ktorom štádiu mohol týmto návrhom oprávnený disponovať, ide o prípad upravený ust. § 38 ods. 3 Exekučného poriadku, pričom vzhľadom k skutočnosti, že k nemu došlo v priebehu odvolacieho konania, odvolací súd aplikujúc primerane ust. § 208 O.s.p., odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a exekučné konanie zastavil.

O trovách exekučného konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 38 ods. 3 Exekučného poriadku).

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .