Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5S-242-2021.pdf
PDF · 78.13 KB
Case nature
Subarea
5S/242/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Rapid life životná poisťovňa a. s. v konkurze, so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpený advokátom: JUDr. Martin Bezák, PhD., so sídlom Klincová 15, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Národná banka Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, IČO: 30 844 789, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp. Z č. z.: XXX-XXX-XXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) dňa 20.09.2021 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp. Z č. z.: XXX-XXX-XXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný konanie o rozklade žalobcu zo dňa 29.06.2017 proti prvostupňovému rozhodnutiu Národnej banky Slovenska, útvaru dohľadu nad finančným trhom sp. č. Z č. z. XXX-XXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX o zavedení nútenej správy (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) zastavil.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 23.06.2022 k procesným podmienkam konania uviedol, že nútená správa je správnym konaním, ktoré sa týka celého majetku podliehajúceho konkurzu. Podľa názoru žalovaného ustanovenia § 47 ods. 1, 4 a 5 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“) sa vzťahujú aj na druhostupňové konanie NBS sp. č. Z o rozklade z XX.XX.XXXX vo veci zavedenia nútenej správy spoločnosti Rapid life životná poisťovňa a. s. a na nadväzné súdne konania. Zákon o konkurze v § 47 ods. 4 ustanovuje, že v akomkoľvek súdnom alebo inom konaní, ktoré sa týka majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, a ktoré je od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu prerušené podľa § 47 ods. 1 zákona o konkurze, možno pokračovať len na návrh správcu úpadcu (konkurzného správcu). Pritom tento správca úpadcu sa podaním návrhu na pokračovanie v súdnom alebo inom konaní stáva účastníkom dotyčného konania namiesto úpadcu. Zároveň zákon o konkurze v § 47 ods. 5 ustanovuje, že v súdnych a iných konaniach, ktoré sa začali po vyhlásení konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, tak priamo zo zákona účastníkom konania namiesto úpadcu je správca úpadcu. Z uvedených skutočností je zrejmé, že za spoločnosť Rapid life životná poisťovňa a. s. mohol a môže konať iba konkurzný správca aj v konaní Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 5S/242/2022, keďže toto konanie sa začalo po vyhlásení konkurzu a týka sa majetku podliehajúceho konkurzu.
3. Žalobca na predmetné vyjadrenie reagoval tak, že táto námietka žalovaného je právne irelevantná z toho dôvodu, že správne súdy si v minulosti nielen museli riešiť otázku splnenia procesných podmienok konania vrátane procesnej legitimácie žalobcu na podanie všeobecnej správnej žaloby o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutí vydaných žalovaným v konaní o zavedení nútenej správy, ale túto otázku si aj vyriešili, keď so žalobcom nielen ako s procesne legitimovaným subjektom konali, ale svojimi rozhodnutiami konštatovali porušenie práv žalobcu a na základe jeho všeobecnej správnej žaloby zrušili rozhodnutie žalovaného o prerušení konania o rozklade žalobcu proti rozhodnutiu o zavedení nútenej správy. Súdy takýmto spôsobom rozhodli už v čase, keď bol na majetok žalobcu vyhlásený konkurz, teda za rovnakého právneho stavu, aký pretrváva aj v súčasnosti. Ďalej žalobca považoval za nepochybné, že správne konanie o rozklade žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného o zavedení nútenej správy, ani správne súdne konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí vydaných žalovaným v takomto správnom konaní, sa netýka majetku žalobcu, keďže predmetnom prvého z nich je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o zavedení nútenej správy a predmetom druhého z nich súdne preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného vydaných v takomto správnom konaní, ako aj postupov, ktoré ich vydaniu predchádzali. Predmetom ani jedného z týchto konaní nie sú podľa žalobcu žiadne majetkové práva žalobcu. Nakoniec poukázal na to, že právo predstavenstva konať v mene žalobcu vo veciach prostriedkov, ktorými napáda zákonnosť postupov a rozhodnutí žalovaného vydaných v konaní o zavedení nútenej správy, vyplýva priamo z ustanovenia § 149 ods. 1 tretia veta zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
5. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
6. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
7. Podľa § 61 písm. a) SSP žaloba je procesný úkon, ktorým fyzická osoba alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu.
8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
9. Podľa § 177 ods. 2 SSP ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.
10. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
11. Podľa § 47 ods. 5 zákona o konkurze súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.
12. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
13. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.
14. Žalobná legitimácia (aktívna procesná legitimácia) sa skúma podľa jednotlivých typov konaní (§ 6 ods. 2 SSP), v ktorých je ustanovené, kto môže žalobu podať. Ide o účastníka administratívneho konania, voči ktorému bolo vydané napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým bol ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Žalobná legitimácia je procesnou podmienkou, nedostatok ktorej nie je odstrániteľný (§ 98 ods. 1 písm. e/ SSP).
15. Správny súd z Obchodného vestníka č. 20/2018 zistil, že na žalobcu bol uznesením sp. zn. 31K/28/2017 zo dňa 29.01.2018 vyhlásený s účinnosťou odo dňa 30.01.2018 konkurz. Správna žaloba bola v predmetnej veci podaná dňa 20.09.2021, teda až po vyhlásení konkurzu na majetok žalobcu. Vyhlásením konkurzu sa na žalobcu začal vzťahovať osobitný právny režim podľa zákona o konkurze. Zákon o konkurze v § 47 ods. 5 ustanovuje, že súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca. Správny súd po preskúmaní procesných podmienok konania dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie týkajúce sa zavedenia nútenej správy u žalobcu sú rozhodnutiami, ktoré sa týkajú celého majetku žalobcu. Nútenou správou podľa zákona o poisťovníctve je reštrukturalizačné a reorganizačné opatrenie, ktorým môžu byť dotknuté existujúce práva tretích osôb, vrátane možnosti pozastavenia výplaty poistného plnenia alebo zníženia poistného plnenia. Reštrukturalizácia a reorganizácia v rámci nútenej správy predstavuje ozdravovací proces, ktorý má najmä zabezpečiť, aby poisťovňa ďalej fungovala. Nútený správca je oprávnený na dosiahnutie účelu nútenej správy okrem iného aj na prijatie ozdravného režimu alebo na zabezpečenie podmienok na uplatnenie nárokov klientov poisťovne, čo predpokladá aj nakladanie s celým majetkom poisťovne. Je preto nepochybné, že v rámci nútenej správy, na dosiahnutie jej účelu podľa § 147 ods. 2 zákona o poisťovníctve, sa nakladá s celým majetkom poisťovne, a teda rozhodnutie o zavedení nútenej správy sa dotýka celého majetku poisťovne, v tomto prípade žalobcu. Po vyhlásení konkurzu na majetok žalobcu je tak aktívne legitimovaným subjektom na podanie všeobecnej správnej žaloby o preskúmanie takýchto rozhodnutí podľa § 47 ods. 5 zákona o konkurze len správca konkurznej podstaty. Správny súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že za žalobcu mohol a môže konať iba konkurzný správca aj v konaní Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 5S/242/2022. Podanie správnej žaloby priamo spoločnosťou Rapid life životná poisťovňa a. s., za ktorú koná predstavenstvo tejto spoločnosti, je tak potrebné vyhodnotiť ako správnu žalobu podanú neoprávnenou osobou, resp. osobou bez aktívnej procesnej legitimácie. Žaloba je preto podaná zjavne neoprávnenou osobou a správny súd nemôže postupovať inak, ako žalobu z tohto dôvodu odmietnuť.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že správnu žalobu proti napadnutému rozhodnutiu nepodala oprávnená osoba. Správny súd z uvedeného dôvodu postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP a žalobu odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
17. Námietky žalobcu správny súd vyhodnotil vo vzťahu k podaniu správnej žaloby voči preskúmavanému konečnému rozhodnutiu o rozklade v konaní o zavedení nútenej správy ako nedôvodné, pretože po vyhlásení konkurzu je oprávnený za žalobcu konať vo veciach týkajúcich sa majetku podliehajúceho konkurzu správca konkurznej podstaty. Pri rozhodnutí súdov o zrušení rozhodnutia o prerušení konania o rozklade v konaní o zavedení nútenej správy sa nejedná o rovnakú situáciu, keďže rozhodnutie o prerušení konania je procesným rozhodnutím netýkajúcim sa majetku žalobcu. Z tohto dôvodu mohla byť žaloba podaná po vyhlásení konkurzu na majetok žalobcu aj priamo žalobcom a nielen správcom konkurznej podstaty.
18. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá a nebol zistený žiaden dôvod pre aplikáciu ust. § 171 ods. 1, nakoľko žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli.
19. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.