Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-572-2010.pdf
PDF · 86.13 KB
Case nature
Area
Subarea
17Er/572/2010
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové nám. 1, 041 84 Košice, IČO: 30 807 484, proti povinnému: KDS TRADE, spol. s r. o., so sídlom: Hroncova 5, 040 01 Košice, IČO: 36 211 818, o vymoženie 203,40 EUR a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Vladimírom Kotrlom, Exekútorský úrad Malacky, Slovenská 9, P. O. BOX 54, 901 01 Malacky, pod sp. zn. EX 86/2010, takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Povinný je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 60,13 EUR, do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 3. 3. 2010, žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučného titulu
- Rozhodnutia Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, zo dňa 12. 8. 2009, č. 700-3410950009-GC04/09, súd poveril súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Kotrlu vykonaním exekúcie vydaním poverenia č. 5802 055113*, dňa 19. 3. 2010.
Dňa 4. 4. 2014 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok). Súdny exekútor si súčasne uplatnil trovy exekúcie vo výške 150,14 EUR.
Súd šetrením v exekútorskom spise č. EX 86/2010 zistil, že oprávnený svojím elektronickým podaním zo dňa 18. 1. 2012 súdnemu exekútorovi oznámil, že povinný uhradil pohľadávku vymáhanú v tomto exekučnom konaní dňa 16. 1. 2012, teda po začatí exekučného konania.
Ak k plneniu povinným došlo až v priebehu exekúcie, je to dôvod na zastavenie (čo aj čiastočné) exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, prípadne na upustenie od exekúcie zo strany súdneho exekútora.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 559 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, splnením dlh zanikne.
V zmysle § 58 ods. 1 súd môže zastaviť exekúciu ako už bolo vyššie spomenuté na návrh, alebo bez návrhu, teda ex offo. Súd má za to, že ak po vydaní exekučného titulu zaniklo judikované právo priznané týmto rozhodnutím prakticky ktorýmkoľvek zo spôsobov, ktoré hmotné súkromné právo prezumuje ako dôvody zániku záväzkov, je to dôvod na zastavenie exekúcie (môže ísť o započítanie, splnenie dlhu, pokonávku a pod.). Keďže v tomto prípade povinný dňa 16. 1. 2012 uhradil pohľadávku oprávnenému v plnej výške, v predmetnej exekúcii teda došlo po začatí exekučného konania k splneniu dlhu, pre ktorý bola začatá exekúcie, a preto v exekúcii nemožno pokračovať. Na základe uvedeného súd exekúciu zastavil.
Vzhľadom na skutočnosť, že sám oprávnený preukázal splnenie dlhu povinným po začatí exekučného konania, mal súd za dostatočne preukázané, že dôvod na zastavenie exekúcie je daný, nakoľko splnením dlhu zanikla povinnosť dlžníka, ktorej splnenie sa malo vymáhať v tejto exekúcii, preto súd exekúciu zastavil a v nadväznosti na uvedený dôvod zastavenia exekúcie rozhodoval aj o trovách exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určeného podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 197 ods. 1 EP, účinného v čase začatia exekúcie, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
O trovách exekúcie súd rozhodol nasledovne: k zastaveniu exekúcie došlo na základe § 57 ods. 1 písm. f) EP. V zmysle § 203 ods. 1 EP účinného v čase začatia exekučného konania, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. V danom prípade bola exekúcia zastavená z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. Z uvedeného dôvodu nemohol oprávnený procesne zaviniť zastavenie exekučného konania. Rovnako nemohol súd zaviazať oprávneného na uhradenie trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 EP účinného v čase začatia exekučného konania, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. V danom prípade nedošlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, preto nebolo možné dané ustanovenie aplikovať pri rozhodovaní o tom, kto bude uhrádzať trovy exekúcie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zaviazal na uhradenie trov exekúcie povinného (§ 197 ods. 1 EP), pretože súdnemu exekútorovi náhrada trov exekúcie zo zákona (§ 196 EP) patrí a oprávnený svojím konaním nezavinil zastavenie predmetnej exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška) v platnom znení, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení do 30.4.2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Podľa § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení do 30.4.2008, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a), a ods. 2 vyhlášky (tzv. hodinovú odmenu), možno priznať len za čas účelne vynaložený na exekúciu. Jedná sa o čas stráveného exekútorom a jeho zamestnancami, predovšetkým pri vypracovaní úkonov exekútorom, upravený Exekučným poriadkom. Je právom súdu posúdiť, či činnosť uvádzaná exekútorom v špecifikácii jednotlivých úkonov exekučnej činnosti zodpovedá konkrétnej exekučnej veci, a to tak v súvislosti s rozsahom vymáhaného nároku, ako aj v súvislosti s existenciou procesných a faktických prekážok vznikajúcich pri vykonávaní exekúcie. Súd je oprávnený posúdiť aj to, či čas, aký exekútor uvádza v časovej špecifikácii, bol potrebný a účelne vynaložený na exekúciu.
Pri rozhodovaní o priznaní paušálnej odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti treba vychádzať z ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky. Ak sa úkon odmeňuje paušálnou odmenou nemôže byť odmenený súčasne aj tzv. časovou odmenou.
Súdny exekútor vo vyúčtovaní predloženom súdu dňa 4. 4. 2014 si uplatňoval:
1) podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 cit. vyhlášky:
- prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie 3,32 EUR
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 EUR
- doručenie upovedomenia 3,32 EUR
- zisťovanie majetku povinného 3,32 EUR
- zisťovanie účtu povinného 3,32 EUR
- zisťovanie sídla povinného 3,32 EUR
- doručenie príkazu na začatie exekúcie - 4x 13,28 EUR
- doručenie exekučného príkazu - 4x 13,28 EUR
- doručenie príkazu na úhradu trov exekúcie - 4x 13,28 EUR
- doručenie oznámenia o stave exekučného konania 3,32 EUR
- doručenie špecifikácie trov exekútora v exekučnom konaní 3,32 EUR
- vrátenie poverenia 3,32 EUR
- vedenie spisu a archivácia 10,- EUR Spolu: 79,72 EUR
2) podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky:
- poštovné 38,40 EUR
- elektronická lustrácia bánka 10x 7,- EUR Spolu: 45,40 EUR
Celkom: 125,12 EUR DPH 20% : 25,02 EUR Spolu: 150,14 EUR
Po preverení výpočtu trov exekúcie a oboznámení sa s exekučným spisom č. EX 86/2010, súd priznal exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 26,56 EUR (za 8 úkonov exekučnej činnosti). Súd nepriznal exekútorovi paušálnu odmenu za úkony:
- prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie,
- doručenie príkazu na úhradu trov exekúcie,
- doručenie oznámenia o stave exekučného konania,
- doručenie špecifikácie trov exekučného konania,
- vrátenie poverenia,
- vedenie spisu a archivácia, pretože Vyhláška č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v ust. § 15 ods. 1 taxatívne vypočítava úkony exekučnej činnosti, za ktoré môže súd priznať paušálnu odmenu. Vyššie uvedené úkony vyúčtované exekútorom nie sú zahrnuté v ustanovení § 15 ods. 1 písm. a) až j), preto súd paušálnu odmenu za tieto úkony exekútorovi nepriznal. Súd zároveň podotýka, že náhrada za niektoré úkony už je zahrnutá v odmene exekútora. Je potrebné zdôrazniť, že odmena sa exekútorovi nepriznáva podľa toho, či niektorý z úkonov mu zákon ukladá realizovať, ale podľa toho, či je úkonom exekučnej činnosti. Administratívne úkony exekútora, ktoré súvisia s výkonom exekučnej činnosti, nezostávajú bez priznania odmeny za ich uskutočnenie, ale naopak, to že ich exekútor vykonáva, je už zohľadnené v odmene exekútora, tak ako to vyplýva zo znenia ust. § 25 vyhlášky.
Súd však priznal súdnemu exekútorovi iba raz odmenu za úkon „doručenie príkazu na začatie exekúcie“ a „doručenie exekučného príkazu“. Pri rozhodovaní súd vychádzal z gramatického výkladu ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky, podľa ktorého sa paušálnou odmenou odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Z citovaného ustanovenia jasne vyplýva, že súdnemu exekútorovi patrí odmena za doručenie príkazu na začatie exekúcie iba raz, a taktiež odmena za doručenie exekučného príkazu mu patrí iba raz. Zákonodarca nemal na mysli „každé“ doručenie príkazu na začatie exekúcie a „každé“ doručenie exekučného príkazu, ako to jednoznačne vyplýva z písmena g), h), i), j), kedy súdnemu exekútorovi patrí odmena za každé zisťovanie bydliska, platiteľa mzdy, účtu a akékoľvek každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Čo sa týka hotových výdavkov, súd priznal poštovné v sume 23,55 EUR (doručenie žiadosti o udelenie poverenia 1,40 EUR, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému 1,30 EUR, doručenie príkazu na začatie exekúcie do bánk 5,20 EUR, doručenie exekučného príkazu povinnému 1,30 EUR, doručenie výzvy povinnému 2,80 EUR, doručenie príkazu na úhradu trov exekúcie do bánk 5,20 EUR a povinnému 1,30 EUR, doručenie oznámenia o blokácii mot. vozidla povinnému 1,40 EUR, doručenie návrhu na zastavenie exekúcie na súd 1,75 EUR, doručenie ex. spisu na súd 1,90 EUR), nakoľko z exekútorskeho spisu bolo preukázané doručovanie prostredníctvom pošty v takejto sume. Zvyšné doručovania súdny exekútor nepreukázal, že ich vykonal prostredníctvom pošty.
Súdny exekútor svojím podnetom na zastavenie exekúcie poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16. 1. 2015, č. k. 63Er/1040/2014-13, ktorým priznal súd exekútorovi poštovné, ktoré vznikne exekútorovi po ukončení exekúcie.
Ako vyplýva z § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., súdnemu exekútorovi patrí aj náhrada hotových výdavkov, iba ak boli vynaložené účelne v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti. Súdny exekútor teda musí preukázať, že hotové výdavky skutočne vynaložil a na aký účel ich musel vynaložiť.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že nemôže súdnemu exekútorovi priznať výdavky, ktoré ešte neboli vynaložené, teda výdavky do budúcna. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie, súd rozhoduje o výdavkoch, ktoré súdny exekútor skutočne reálne vynaložil a preukázal, že mu vznikli v súvislosti s vykonávaním exekúcie a posudzuje ich účelnosť a hospodárnosť, čo pri výdavkoch do budúcna (vyznačenie právoplatnosti uznesenia, zaslanie faktúry za priznanie trov, vrátenie poverenia) nie je možné.
Súd zároveň nepriznal exekútorovi náhradu hotových výdavkov - elektronická lustrácia bánk, nakoľko z exekútorskeho spisu nebolo preukázané vykonanie tohto úkonu, ani vynaloženie týchto výdavkov.
Trovy exekúcie, ktoré súd priznal exekútorovi, predstavujú sumu 60,13 EUR, ktorá pozostáva z odmeny vo výške 26,56 EUR, náhrady hotových výdavkov vo výške 23,55 EUR a dane z pridanej hodnoty vo výške 10,02 EUR.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ktoré je potrebné podať na Okresný súd Košice I, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.