Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoE/104/2015

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra SR, so sídlom 812 72 Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, proti povinnému: Z. E., narodený XX.XX.XXXX, bydlisko C. E. XXXX, o vymoženie 100 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno z 12. januára 2015 pod č. k. -7, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Buriho, LLM, Exekútorský úrad so sídlom Levice, Ku Bratke 3, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzal zo zistenia, že súdny exekútor na základe návrhu oprávneného požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 100,- eur s príslušenstvom. Za exekučný titul označil rozhodnutie o priestupku zo dňa 28.07.2011 sp. zn. Pk-493/2011-RL. S poukazom na ust. § 51 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. () dospel k záveru o uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu, t. j. zaniklo právo ním priznané. Zdôraznil, že zachovanie trojročnej lehoty nemožno spájať so začatím exekučného konania. Ďalej uviedol, že v danom prípade žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mu bola doručená dňa 25. 09. 2014, teda jeden deň pred uplynutím trojročnej zákonnej lehoty, ktorá v prípade exekučného titulu uplynula dňa 26. 09. 2014. V tejto lehote bolo podľa súdu potrebné pre úspešné vymáhanie pohľadávky oprávneného, aby sa exekučné konanie nachádzalo v štádiu, keď proti doručenému upovedomeniu o začatí exekúcie nemožno podať námietky, resp. po tom, keď sa súdnemu exekútorovi doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli a ktoré v takomto prípade možno považovať za nariadenie výkonu rozhodnutia, ako to predpokladá § 71 ods. 3 Správneho poriadku. V intenciách ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preto žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Buriho, LLM o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia. Dôvodil, že neboli dané zákonné dôvody na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vykonanie exekúcie a súd mu odňal možnosť domôcť sa zákonným spôsobom výkonu vykonateľného exekučného titulu. Podľa neho súd nesprávne aplikoval ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku, keď z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty za rozhodujúci moment neurčil podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Dodal, že vydanie upovedomenia súdnym exekútorom je závislé od poverenia súdu. Pokiaľ by bol súd vo veci nečinný, mohlo by podľa neho dôjsť k situácii, že by sa svojho práva nedomohol len v príčinnej súvislosti s nečinnosťou súdu. Zastal preto názor, že svoje právo na vykonanie exekučného titulu môže uplatniť kedykoľvek s tým, že momentom nariadenia výkonu rozhodnutia sa rozumie podanie návrhu. Okrem toho namietal, že Exekučný poriadok nepozná pojem „nariadenie výkonu rozhodnutia“ a právny záver, na ktorom spočíva napadnuté rozhodnutie, nemá oporu v zákone. V tomto smere uviedol, že po doručení návrhu na začatie exekúcie plynú procesnoprávne lehoty, prekluzívne (hmotnoprávna) lehota ale neplynie. Opačný názor by podľa neho viedol k právnej neistote a jeho dôsledkom by bolo aj to, že výsledok exekučného konania by celkom závisel iba od rýchlosti konania súdneho exekútora a exekučného súdu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojim návrhom požiadal dňa 08.08.2014 súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Buriho, LLM, so sídlom Exekútorského úradu v Leviciach, Ku Bratke 3 o vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 100 eur s príslušenstvom. Za exekučný titul označil rozhodnutie o priestupku zo dňa 28.07.2011 sp. zn. Pk-493/2011-RL, vydaný (vtedajším) Obvodným úradom Komárno, odbor všeobecnej vnútornej správy, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.08.2011 a vykonateľnosť dňa 19.09.2011. Vyššie označený súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa dňa 25.09.2014 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.

Podľa § 51 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 71 ods. 3 zák. č. 71/1967 o správnom konaní, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti.

Výkon rozhodnutia správneho orgánu (tzv. správna exekúcia) je procesná činnosť správneho orgánu, smerujúca k vynútenému splneniu povinností uložených v rozhodnutí správneho orgánu. Výkon rozhodnutí správnych orgánov sa môže uskutočniť formou správnej exekúcie alebo exekúcie vykonanej exekútorom. V prípadoch upravených v osobitných predpisoch môže byť postup pri výkone správnej exekúcie modifikovaný podľa špecifických podmienok na danom úseku. V záujme právnej stability ustanovuje 3- ročnú hmotnoprávnu lehotu, v ktorej je potrebné rozhodnutie vykonať, pričom začiatok plynutia tejto prekluzívnej lehoty je viazaný na uplynutie lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti (tzv. paričnej lehoty). Na zánik tohto práva príslušný orgán vykonávajúci rozhodnutie prihliada z úradnej povinnosti.

Exekučný poriadok nepozná termín „nariadenie výkonu rozhodnutia“. Základnou otázkou pri zisťovaní, či v posudzovanej veci možno rozhodnutie o priestupku považovať za spôsobilý exekučný titul, je určenie skutočnosti, s ktorou má byť spájané zachovanie trojročnej prekluzívnej lehoty, v ktorej má byť nariadený výkon správneho rozhodnutia, ak jeho splnenie má byť vynútené exekúciou podľa Exekučného poriadku.

V čase do účinnosti novely Správneho poriadku vykonanej zákonom č. 527/2003 Z.z. bolo možné správne rozhodnutie vykonať výkonom rozhodnutia súdom alebo správnym orgánom a exekúciou súdnym exekútorom. Termín „nariadenie výkonu rozhodnutia“ bol do účinnosti uvedenej novely upravený iba v ust. § 261 Občianskeho súdneho poriadku. Začatie výkonu rozhodnutia správnym orgánom sa v zmysle Správneho poriadku len oznamovalo a uskutočňovalo sa na základe exekučného príkazu, pričom Exekučný poriadok takýto termín vôbec nepoužíval (a dodnes nepoužíva). Zákonom č. 341/2005 Z.z., účinným od 01. 09. 2005 bol novelizovaný Občiansky súdny poriadok. Jednou z najpodstatnejších zmien tejto novely bolo vylúčenie možnosti, aby výkon správnych rozhodnutí uskutočňoval súd (zrušenie § 261 OSP). V súčasnosti výkon rozhodnutia tak môžu uskutočňovať len správne orgány podľa Správneho poriadku alebo súdni exekútori podľa Exekučného poriadku.

V prípade núteného výkonu správneho rozhodnutia exekúciou podľa Exekučného poriadku je preto potrebné termín „nariadenie výkonu rozhodnutia“ interpretovať tak, aby bol zachovaný účel a cieľ ustanovenia § 71 ods. 3 Správneho poriadku, a to ústavne súladným spôsobom s poukazom na čl. 152 ods. 4 Ústavy SR.

V zmysle ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku v znení do 31.12.2003 správne rozhodnutie bolo možné vykonať najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie v ňom uloženej povinnosti. Novelou vykonanou zákonom č. 527/2003 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2004 sa znenie tohto ustanovenia zmenilo tak, že výkon správneho rozhodnutia bolo možné nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie v ňom uloženej povinnosti. Podľa dôvodovej správy k novele zákona poznatky z praxe signalizovali, že trojročná lehota na výkon rozhodnutia (teda na jeho realizáciu) bola v niektorých prípadoch nedostatočná, preto došlo k zmene § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. tak, že výkon rozhodnutia nebolo treba v trojročnej lehote realizovať, ale ho treba v tejto lehote iba nariadiť. Účelom uvedeného ustanovenia je časové obmedzenie spôsobilosti správneho rozhodnutia byť exekučným titulom s cieľom iniciovať jeho realizáciu v primeranom čase. Pokiaľ je v tejto lehote nariadený jeho výkon, zachováva si spôsobilosť byť exekučným titulom.

V súdnej praxi sa vyskytujú rozdielne názory na určenie momentu „nariadenia výkonu rozhodnutia“ podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku. Pod „nariadením výkonu rozhodnutia“ v exekúcii vykonávanej podľa Exekučného poriadku sa chápe vydanie upovedomenia o začatí exekúcie súdnym exekútorom (porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 25. 01. 2012 sp. zn. , uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27. 03. 2012 sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 03. 2009 sp. zn. ), udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 30.08.2013 sp. zn. , uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 30.04.2012 sp. zn. , uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 18.07.2012 sp. zn. ), uplynutie lehoty na podanie námietok proti exekúcii po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, resp. právoplatné rozhodnutie exekučného súdu o námietkach (porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.02.2012 sp. zn. ), vydanie exekučného príkazu (porovnaj napr. odlišné stanovisko sudcu JUDr. Ivana Machyniaka k odôvodneniu uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.05.2013 sp. zn. ), podanie návrhu na vykonanie exekúcie (porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 29.02.2012 sp. zn. , odlišné stanovisko sudcu JUDr. Rudolfa Čirča k uzneseniu Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.05.2013 sp. zn. ).

Podľa názoru odvolacieho súdu ústavne súladnou a rešpektujúcou princíp právnej istoty je taká interpretácia, podľa ktorej „nariadením výkonu rozhodnutia“ v prípade núteného výkonu správneho rozhodnutia v exekúcii podľa Exekučného poriadku, sa rozumie začatie exekučného konania (t.j. doručenie návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Preto pokiaľ oprávnený najneskôr do troch rokov od uplynutia lehoty určenej v správnom rozhodnutí na splnenie uloženej povinnosti podá návrh na jeho nútený výkon (exekúciu), zachováva si toto rozhodnutie spôsobilosť byť exekučným titulom. Takýto výklad zodpovedá aj právnej zásade „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“). Ak má oprávnený niesť zodpovednosť za neustráženie si svojho práva, potom musí byť ustráženie tohto práva závislé od jeho vôle po celú dobu danú mu zákonom k dispozícii. Iba oprávnený môže svojím konaním predísť účinkom uplynutia prekluzívnej lehoty, po ktorej exekučný titul stráca materiálnu vykonateľnosť. Táto nemôže byť závislá na konaní či nekonaní iného subjektu (vrátane súdneho exekútora a exekučného súdu). Oprávnený si musí sám ustriehnuť, aby podnikol potrebné opatrenia smerujúce k uplatneniu svojho práva, a teda k výkonu rozhodnutia.

Vo všetkých ostatných prípadoch by zachovanie trojročnej prekluzívnej lehoty, v ktorej má byť nariadený výkon správneho rozhodnutia, a teda zachovanie jeho spôsobilosti byť exekučným titulom, bolo závislé na náhodilej udalosti, ktorú by oprávnený nemohol ovplyvniť. Podmienenie osudu vymáhaného nároku okolnosťami, ktoré závisia od toho, kedy súdny exekútor podá žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, kedy vydá upovedomenie o začatí exekúcie, resp. kedy mu exekučný súd udelí poverenie na vykonanie exekúcie, odporuje princípu právnej istoty a z neho vyvoditeľných princípov legitímneho očakávania a predvídateľnosti právnych účinkov uplatnenia ochrany práva.

Súd prvého stupňa preto nemohol konštatovať uplynutie prekluzívnej lehoty na nariadenie výkonu rozhodnutia s odôvodnením, že exekučné konanie sa malo nachádzať v štádiu, keď proti doručenému upovedomeniu o začatí exekúcie nemožno podať námietky.

Ako už odvolací súd uviedol, plynutie prekluzívnej lehoty na nariadenie výkonu rozhodnutia je závislé výlučne na konaní, resp. nekonaní oprávneného, teda či tento svojimi úkonmi zabráni jej uplynutiu. V prípade, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi pred uplynutím lehoty v zmysle § 71 ods. 3 Správneho poriadku, jej ďalšie plynutie nemôže byť ďalej podmieňované (ne)konaním súdneho exekútora alebo exekučného súdu. Iným slovami, k uplynutiu (a ani plynutiu) prekluzívnej hmotnoprávnej lehoty nemôže dôjsť v čase, keď je ďalší procesný postup závislý od týchto subjektov a včasnosti ich úkonov.

Výkon rozhodnutia sa začína uplatnením práva a končí sa uspokojením práva. V prípade postupu podľa Exekučného poriadku, uplatnenie práva spočíva v podaní návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. To znamená, že výkon rozhodnutia sa začína momentom dôjdenia návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi. A teda pod termínom „nariadenie výkonu rozhodnutia“ v zmysle § 71 ods. 3 Správneho poriadku, treba chápať začatie exekučného konania v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku.

V danej veci exekučný titul, ktorým je rozhodnutie o priestupku zo dňa 28.07.2011 sp. zn. Pk-493/2011- RL, nadobudol vykonateľnosť dňa 19.09.2011, a teda trojročná lehota na nariadenie výkonu rozhodnutia uplynula dňa 19.09.2014. Za situácie, že oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doručil súdnemu exekútorovi dňa 08.08.2014, je preto v intenciách vyššie citovanej právnej úpravy dôvodný záver, že výkon rozhodnutia bol nariadený v lehote 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (paričnej lehoty).

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil, keďže nesprávnym právnym posúdením veci bola účastníkovi konania odňatá postupom súdu možnosť konať a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP), v ktorom bude súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 226 OSP ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.