Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43C-19-2022.pdf
PDF · 77.41 KB
Case nature
Area
Subarea
43C/19/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Uhríkom, v právnej veci žalobcu: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, proti žalovanému: T. W., nar. XX.XX.XXXX, s prechodným pobytom M. O. XXXX/X, XXX XX U., o zaplatenie 91 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 91,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 91,- € od 21.06.2020 do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré bude žalovaný povinný zaplatiť do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 16.05.2022 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 91,- € s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 09.04.2021 boli odboru právnych služieb sekcie legislatívy a právnych služieb Ministerstva vnútra Slovenskej republiky odstúpené podklady na vymáhanie pohľadávky štátu voči povinnému: T. W. (ďalej ako ,,žalovaný“). Žalovanému bola dňa 21.05.2020 vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX, vo výške 91,- €, splatná dňa 20.06.2020 za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení Š. Z. R. za obdobie od 06.05.2020 do 13.05.2020. Keďže žalovaný pohľadávku štátu v lehote splatnosti faktúry neuhradil, žalobca zaslal žalovanému výzvu na úhradu pohľadávok po lehote splatnosti - strava počas karanténny zo dňa 19.10.2020, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do 30 dní od doručenia tejto výzvy. Uvedené doporučená listová zásielka bola vrátená s poznámkou ,,adresát neznámy“. Keďže žalovaný dlžnú sumu neuhradil v lehote určenej vo výzve, žalobca následne zaslal žalovanému výzvu na úhradu pohľadávky štátu vo výške 91,- € zo dňa 11.04.2022, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Uvedená doporučená listová zásielka bola žalobcovi vrátená s poznámkou ,,zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Keďže žalovaný nezaplatil dlžnú sumu v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca si okrem dlžnej istiny uplatňoval aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, a to zo sumy 91,- € od 21.06.2020 do zaplatenia.
2. Žalobca ďalej uviedol, že podľa § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. Predmetné ustanovenie umožňuje obmedziť vlastníctvo fyzickej osoby v rozsahu nákladov, ktoré vzniknú
pri plnení povinností uložených fyzickej osobe v záujme ochrany verejného zdravia tým, že tieto náklady je fyzická osoba povinná znášať. Uloženie povinnosti podľa ustanovenia § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. znášať náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, osobe, ktorá je povinná tieto povinnosti plniť, je podľa Ústavného súdu SR v súlade s ustanoveniami Ústavy SR (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2021).
3. Faktúra predstavuje plnenie v podobe paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanému zabezpečená počas doby nariadenej izolácie v karanténnom zariadení. Žalobca zastáva názor, že žalovaný by si potreboval zabezpečiť stravu aj v prípade, ak by nebol umiestnený v karanténnom zariadení, a preto žalobca postupoval v súlade s príslušnými platnými právnymi predpismi a stravu žalovanému zabezpečil. Vychádzajúc z platnej právnej úpravy, žalobca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku štátu v súlade so zákonom NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. V tomto prípade nemožno opomenúť zákon č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ukladá žalobcovi povinnosť využívať všetky právne prostriedky na vymoženie pohľadávky štátu a dbať, aby nedošlo k jej zániku alebo premlčaniu, zániku alebo premlčaniu práv na jej vymáhanie a k zníženiu pohľadávky štátu.
4. Žalovaný sa k žaloby nevyjadril a nárok žalobcu nespochybnil.
5. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 Eur.
6. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
7. Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zradia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 355/2007 Z.z.“), náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.
8. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
9. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
10. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
12. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení bol vo veci dňa 10.10.2022 verejne vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 30.09.2022.
14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, faktúrou číslo XXXXXXXXXX, výzvou na úhradu pohľadávky štátu, výzvou na úhradu pohľadávok po lehote splatnosti - strava počas karanténny a doručenkou doloženou v spise.
15. Podľa skutkového tvrdenia žalobcu žalovanému bola nariadená izolácia v karanténnom zariadení v období 06.05.2020 do 13.05.2020, v uvedenom čase žalobca poskytoval žalovanému stravu. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobca vyfakturoval žalovanému náklady na stravu počas nariadenej karanténny v zariadení Š. Z. R. za obdobie 06.05.2020 do 13.05.2020 sumu 91,- € a žalovaný faktúru nezaplatil. Žalovaný sa k veci nevyjadril, skutkové tvrdenia žalujúcej strany nespochybnil a preto ich súd považoval za nesporné. Súd sa stotožňuje s právnym posúdením veci zo strany žalobcu tak ako je uvedené v bode 2 a 3 odôvodnenia tohto rozsudku, žalobe teda čo do istiny v plnom rozsahu vyhovel.
16. Súd priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania. O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a priznal ich vo výške 5 % ročne. Súd vzhľadom na vyššie uvedené v súlade s cit. zák. ustanoveniami priznal žalobcovi právo na zaplatenie príslušenstva tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
17. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.