Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_13CoE-176-2015.pdf
PDF · 85.34 KB
Case nature
Subarea
13CoE/176/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, právne zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnému: B. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, V., vedenej pod sp. zn. EX 25154/14 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, o vymoženie úroku z omeškania v sume 674,38 € s prísl., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na odvolanie oprávneného zo dňa 21. 07. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 1Er/209/2014-32 zo dňa 25. 06. 2015, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
V dôvodoch svojho rozhodnutia súd uviedol: „Právny zástupca oprávneného podal dňa 23.05.2014 formou zápisnice spísanej u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému, ktorým sa domáhal vymoženia neuhradeného úroku z omeškania vo výške 674,38,- Eur spolu s trovami predchádzajúceho konania v sume 127,60 Eur a trovami exekúcie, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp.zn. SR 6291/06 zo dňa 05.12.2006. Na základe návrhu oprávneného súdny exekútor požiadal Okresný súd Zvolen o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Ako exekučný titul bol súdu predložený rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. (bod 17.), na ktoré odkazuje Zmluva o úvere, uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 28.06.2006. Súd preto skúmal, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, a teda či rozhodcovské konanie vedené pred rozhodcovským súdom prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
V exekučnom titule bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie istiny vo výške 10 020 Sk (332,60 Eur) spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 9 840 Sk (326,63 Eur) od 29.08.2006 do zaplatenia a na zaplatenie trov konania v sume 3 844 Sk (127,60 Eur). Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa 28.06.2005, ktorú povinný riadne a včas neplnil. Povinný je v tejto zmluve identifikovaný menom, priezviskom, adresou trvalého bytu, rodným číslom a číslom OP.
Podľa § 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Súd sa oboznámil s návrhom na vykonanie exekúcie, so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia, s exekučným titulom, so zmluvou o úvere a k nej prislúchajúcimi všeobecnými obchodnými podmienkami, a s výpisom z obchodného registra na oprávneného a zistil, že v danej veci existujú okolnosti odôvodňujúce zamietnutie návrhu na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi.
Z obchodného registra súd zistil, že oprávnený je podnikateľ, predmetom činnosti ktorého je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Z listinných dôkazov nevyplýva, že by bol povinný podnikateľom, resp. že by zmluvu o úvere uzavrel za účelom podnikania.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Zmluva o úvere, ktorú účastníci uzavreli, má formu štandardnej (typovej) spotrebiteľskej zmluvy. Jej súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky (Všeobecné podmienky poskytnutia úveru), ktoré boli vopred pripravené a ktoré dlžník nemohol pred podpisom zmluvy ovplyvniť. Podľa všeobecných obchodných podmienok, bod 17., všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Celkové koncipovanie rozhodcovskej doložky síce vyvoláva zdanie možnosti voľby orgánu, ktorý bude vec rozhodovať, avšak z úradnej činnosti súdu je známe, že voľba rozhodcovského konania spočíva na strane podávajúcej žalobný návrh, t.j. takmer vždy výhradne na veriteľovi.
Pri skúmaní uzatvorenej rozhodcovskej doložky bral súd do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011)
Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve rozhodcovskou zmluvou (doložkou). Ak súd v exekučnom konaní skúma platnosť rozhodcovskej doložky, zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v prípade
iných exekučných titulov uvedených v § 41 exekučného poriadku. Predpokladom na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke. K týmto predpokladom súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 20/2008 z 22. 4. 2009).
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) v znení účinnom od 01.01.2015, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 4 ods. 1 ZRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 ZRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 3 ZRK, písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, a) ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo b) ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila.
Zo súdu predložených listín vyplýva, že medzi povinným a oprávneným nebola uzavretá rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy. Rozhodcovská doložka tvorí súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na ktoré odkazuje Zmluva o úvere, ktoré však nie sú podpísané zmluvnými stranami, preto súd nemôže akceptovať takto dojednanú rozhodcovskú doložku za platne dojednanú. Takáto rozhodcovská doložka nespĺňa formu požadovanú zákonom o rozhodcovskom konaní, ktorý na uzatvorenie zmluvy vyžaduje dokument podpísaný oboma zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch.
Zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľskou zmluvou formulárového typu, ktorú uzatvára oprávnený ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti s vopred neurčitým počtom spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú a prijímajú tzv. všeobecné obchodné podmienky dodávateľa ako celok. V predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj dojednania majúce povahu všeobecných obchodných podmienok.
V zmysle § 43a Občianskeho zákonníka má z návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy vyplývať vôľa navrhovateľa, aby bola v prípade prijatia návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom takýmto návrhom viazaná a podrobila sa rozhodcovskému konaniu. Podľa § 44 ods. 1 OZ, mlčanie alebo nečinnosť spotrebiteľa samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu navrhovateľa na uzavretie rozhodcovskej zmluvy.
Z formy a obsahu predloženej zmluvy je zrejmé, že povinný ako spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah ustanovení formulárovej zmluvy, ktorej súčasťou sú aj uvedené všeobecné obchodné podmienky zmeniť, resp. ich pôsobnosť na predmetný zmluvný vzťah vylúčiť. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Z hľadiska formy je rozhodcovská doložka súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.
Všeobecné podmienky nútia spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť predloženej rozhodcovskej doložke bez alternatívnej možnosti jej odmietnutia. Predmetná rozhodcovská doložka je pripravená ako súčasť Všeobecných obchodných podmienok oprávneného a núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Súd vyhodnotil takého dojednanie rozhodcovskej zmluvy ako neplatné, nakoľko nespĺňa špecifickú formu predpísanú zákonom o rozhodcovskom konaní, pričom takto dojednanú rozhodcovskú doložku nemožno považovať za výslovné prijatie návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.
Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd / rozhodca je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istou, že si ho môže do zmluvy uvádzať.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Rozhodcovský súd zaviazal v rozsudku povinného na úhradu istiny s príslušenstvom, ktoré pozostávalo z úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne z dlžnej sumy. Zo samotného rozhodcovského rozsudku nie je možné posúdiť ani rozlíšiť, čo tvorí samotnú istinu a čo sú poplatky a sankcie za nesplnenie zmluvných povinností, a preto nie je možné posúdiť ani ich primeranosť a súlad so zákonom, a teda zastaviť exekúciu len v časti. Už samotné dojednanie takto vysokej sankcie za porušenie zmluvných povinností je samo osebe nekalou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve. Rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktoré zaväzovalo povinného na úrok z omeškania vo výške 91,25 % ročne, je pritom rozhodnutím, ktoré zaväzuje na plnenie zákonom nedovolené a odporujúce dobrým mravom.
Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na neplatnom právnom úkone v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka (neprijateľne dojednanej rozhodcovskej doložke) a navyše zaväzuje účastníka konania na plnenie v rozpore s právnymi predpismi, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor ani len prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Na základe uvedeného súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol“.
Proti uzneseniu odvolanie podal oprávnený a uviedol, že napadnuté uznesenie je nezákonné z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e), f) OSP. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Neskôr svoje odvolanie na výzvu súdu doplnil obsiahlym „traktátom“. K podstate rozhodnutia súdu prvého stupňa v skutočnosti uvádza, iba že súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď tvrdí, že rozhodcovská doložka je neprijateľná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.
V tejto súvislosti odvolateľ uvádza svoje vlastné názory a táto skutočnosť má byť dôvodom na vydanie rozhodnutia krajským súdom, ktorý má napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP, ako vo výroku vecne správne.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia (§ 219 ods. 2 OSP) a k podanému odvolaniu udáva.
Samotná skutočnosť, že odvolateľ má iný názor pokiaľ ide o platnosť rozhodcovskej doložky, ešte nepodmieňuje automaticky povinnosť odvolacieho súdu zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa.
Odvolací súd je totiž viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami uvedenými v odseku 2 až 7 § 213 OSP.
Odvolateľ nenavrhuje vykonať nejaké dôkazy, ale žiada, aby bez ďalšieho odvolací súd prijal iný právny záver, než súd prvého stupňa. Takýto postup je však zo zákona vylúčený.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.