Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/23/2015

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, vo veci starostlivosti súdu o v čase podania návrhu maloletého I. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky S. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. L., M. 9A a otca F.. I. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. L., M. XA, o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky z 12. mája 2015 č. k. -142, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. -7 zo dňa 26. 09. 2001 v časti o výživnom na maloletého I. K. tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 500,- Sk (16,59 eura) na sumu 250 eur mesačne od 01. 07. 2014. Zročné výživné na maloletého za obdobie od 01. 07. 2014 do 30. 04. 2015 vo výške 633 eur uložil otcovi zaplatiť v splátkach po 100 eur mesačne, spolu s bežným výživným až do vyrovnania, pod stratou výhody splátok. Návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 24 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, keď vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v danom prípade došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa i na strane rodičov. Zmenu pomerov na strane maloletého vzhliadol v tom, že od posledného rozhodovania o výživnom, ktoré bolo v roku 2001 sa potreby maloletého výrazne zvýšili v súvislosti s vekom, jednak na oblečenie, obuv, stravu a školské potreby. Maloletý v čase posledného rozhodnutia súdu mal štyri roky, v súčasnej dobe navštevuje tretí ročník strednej školy. Na strane matky konštatoval, že je zamestnaná v riadnom pracovnom pomere, jej príjem sa od posledného rozhodovania o výživnom zvýšil, pričom priemerný mesačný čistý príjem za obdobie od júna 2012 do mája 2013 bol vo výške 485,70 eura. Za rok 2014 dosahovala matka čistý mesačný príjem vo výške 516,29 eura. Okrem toho poberá rodinné prídavky na jedno dieťa vo výške 23,52 eura mesačne a ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Na strane otca konštatoval, že otec pracoval v Čechách v spoločnosti ABOUT ME, s.r.o. Praha 6, kde mal priemerný mesačný čistý príjem v roku 2012 vo výške 16.567,- Kč a za mesiace január a marec 2013 mal priemerný mesačný čistý príjem 17.885,- Kč. Otec bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 18. 01. 2013 do 02. 06. 2013 v Českej republike a poberal podporu v nezamestnanosti v priemernej výške 5.937,83,- Kč. Neskôr sa zamestnal v Rakúsku, kde jeho čistý príjem za obdobie júl až október 2013 bez diét bol 1.444 eur a s diétami 2.165,36 eura. V období od 01. 01. 2014 bol vedený v evidencii uchádzačov v Českej republike a od tohto dátumu mu bola priznaná podpora v nezamestnanosti vo výške 14.281,- Kč mesačne po celú podpornú dobu, teda päť mesiacov. Následne sa otec zamestnal opäť v Rakúsku, kde mal prácu od júna do novembra 2014 a jeho priemerný mesačný čistý príjem za toto obdobie bol vo výške 2.053,38 eura. Poukázal na dohodu rodičov o úprave práv a povinností k maloletému zo dňa 12. 05. 2015, z ktorej mal preukázané, že sa rodičia dohodli, že maloletý bude zverený obom rodičom do striedavej osobnej starostlivosti, otec bude platiť matke výživné

300 eur, rodinné prídavky bude poberať otec dieťaťa a daňový bonus si uplatní matka. Mal za zistené, že rodičia aj maloletý skúšali aj striedavú osobnú starostlivosť, ktorá však podľa uvedenia maloletého nefungovala a vlastne trvala od novembra 2013 do júna 2014, pretože jeho otec stále niekde cestoval, pracuje v zahraničí a on chcel zostať u mamy. Návrh na striedavú osobnú starostlivosť vzhľadom na vyššie uvedené zamietol aj napriek predloženej dohode rodičov o striedavej osobnej starostlivosti. Návrh matky na zvýšenie výživného čo do základu považoval za dôvodný, nakoľko potreby maloletého sa podstatným spôsobom zvýšili a od posledného rozhodovania o výživnom uplynulo 14 rokov. Bol toho názoru, že otec vzhľadom na svoj vek, možnosti, schopnosti a tiež svoje majetkové pomery, môže prispievať na výživu svojho maloletého syna sumou 250 eur mesačne, vzhľadom na jeho priemerný čistý mesačný zárobok, ale tiež aj vzhľadom na výšku podpory v nezamestnanosti, ktorú poberal, a to bez ohrozenia svojho životného minima a dotknutia jeho životnej úrovne. Zvýšil výživné od 01. 07. 2014, pretože mal preukázané, že striedavá osobná starostlivosť fungovala do júna 2014. Otec zaplatil v júli a v auguste 2014 po 150 eur, v septembri 117 eur, v októbri a v novembri po 200 eur a v decembri 2014 zaplatil 250 eur. Od januára potom otec každý mesiac platil po 200 eur mesačne. Otcovi vznikol za obdobie od 01. 07. 2014 do 30. 04. 2015 nedoplatok vo výške 633 eur, ktorý mu povolil splácať v splátkach podľa § 160 odsek 1 OSP po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odsek 1 písmeno a/ Občianskeho súdneho poriadku.

Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadol otec, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa rozhodol v jeho neprítomnosti aj napriek tomu, že sa riadne ospravedlnil neodkladne potom, ako sa dozvedel o dôvode neprítomnosti. Mal za to, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Za nepochopiteľné považoval konštatovanie súdu, že je zamestnaný v Rakúsku, keď on sám dňa 12. 05. 2015 (deň vyhlásenia rozsudku) nemal istotu, že získa prácu, o ktorú sa uchádza. Namietal nedostatočne zistený skutkový stav, keď súd jeho príjem len predpokladal. Tvrdil, že súd porušil jeho práva aj tým, že nerešpektoval dohodu uzavretú s matkou.

Matka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. S tvrdeniami uvádzanými otcom v odvolaní nesúhlasila. K dohode uzavretej s otcom uviedla, že sám otec ju v júni 2015 nedodržal a na syna poslal len 150 eur, čo jej spôsobilo finančné problémy.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie (§ 212 ods. 2 písm. a/ OSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné ako nepreskúmateľné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie v zmysle § 221 ods. 2 OSP.

Predmetom konania je návrh matky podaný 07. 06. 2013 na zvýšenie výživného na maloletého I. K. zo sumy 500,- Sk na sumu 300 eur mesačne od 01. 06. 2013 a návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého zo sumy 500,- Sk (16,59 eura) mesačne na sumu 250 eur mesačne od 01. 07. 2014. Zročné výživné na maloletého za obdobie od 01. 07. 2014 do 30. 04. 2015 vo výške 633 eur uložil otcovi zaplatiť v splátkach po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania, pod stratou výhody splátok od vykonateľnosti rozsudku. Návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamietol.

Podľa § 78 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej aj „ZoR“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 120 ods. 2 OSP vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo

veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.

Podľa § 122 ods. 1 OSP súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Podľa § 123 OSP účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali.

Podľa § 101 ods. 2 OSP súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Zákonné ustanovenie § 78 ods. 1 ZoR vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov, zistenej porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho súdneho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodovania súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť nárast potrieb detí najmä v súvislosti s ich pribúdajúcim vekom, fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ale i zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu, alebo o také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného a to nielen na krátky čas.

Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy a musí taktiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu, zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako tak nemôže opomenúť existenciu ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka.

Ustanovenie § 157 OSP uvádza podstatné obsahové náležitosti rozhodnutia. Ich správnosť a úplnosť je preto podkladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Nedostatok odôvodnenia je vadou konania. Odôvodnenie rozhodnutia má kľúčový význam, pretože dáva odpoveď na otázku, prečo súd rozhodol práve tak a nie inak. Medzi jednotlivými zložkami odôvodnenia rozhodnutia musí existovať vzťah založený na logickom usudzovaní a pravidlách logiky. V opačnom prípade nie je zrejmé, že rozhodnutie je výsledkom právom upraveného procesu za dodržania princípov spravodlivosti, ale je výsledkom svojvôle realizovanej súdnou mocou, čo je v rozpore s princípmi spravodlivého súdneho konania (§ l a § 2 OSP). Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd ich vec vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodnutí o veci samej. Odôvodnenie je z hľadiska jeho preskúmateľnosti jednou z podstatných záruk kontroly výkonu súdnej moci.

Vo všeobecnosti pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu ide vždy aj vtedy, ak je rozsudok súdu nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť.

V prejednávanej veci otec v odvolaní namietal, že mu súd odňal možnosť konať pred súdom, keď konal a rozhodol na pojednávaní v jeho neprítomnosti napriek skutočnosti, že svoju neprítomnosť ospravedlnil. Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že termín pojednávania určeného na deň 12. 05. 2015 o 13.45 hod. bol matkou i otcom vzatý na vedomie. Písomným mailovým podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 12. 05. 2015 o 7.56 hod. otec požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní z dôvodu, že len pár dní pracuje na novej pozícii v Rakúsku a netrúfa si požiadať o voľno a na získaní pracovnej pozície mu záleží. Požiadal o schválenie predloženej rodičovskej dohody a v prípade, ak táto nebude schválená, požiadal o odročenie pojednávania. V zápisnici z pojednávania zo dňa 12. 05. 2015 je uvedené, že otec svoju neúčasť ospravedlnil, ale súd jeho ospravedlnenie neakceptoval, keďže termín pojednávania otec zobral na vedomie. Na to súd prvého stupňa pojednával v neprítomnosti otca, vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka a oboznámením listinných dôkazov. Následne vo veci vyhlásil napadnutý rozsudok.

Odvolací súd hodnotiac uvedené zistenia v zmysle vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že otcovi sa postupom prvostupňového súdu odňala možnosť konať pred súdom. Samotné neustanovenie sa na súd totiž nemôže zakladať zodpovednosť účastníka alebo inej osoby; musí vždy ísť o také neustanovenie sa na súd, ktoré bolo bezdôvodné alebo bez primeraného, súdom uznaného dôvodu. V danom prípade s ohľadom na okolnosti vedúce otca k jeho neúčasti na pojednávaní dňa 12. 05. 2015 neboli splnené zákonné dôvody podľa ust. § 101 ods. 2 OSP umožňujúce súdu meritórne prejednať vec bez prítomnosti otca. Zvlášť za situácie, keď súd na pojednávaní vykonal dôkazy súvisiace s meritórnym rozhodnutím veci bez možnosti otca sa k nim vyjadriť. Ide tak o nesprávny postup súdu prvého stupňa v dôsledku ktorého bol otec vylúčený z realizácie procesného práva, ktoré jej priznáva Občiansky súdny poriadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Tým mu odňal možnosť konať pred súdom.

Naviac odvolací súd vyzdvihuje dispozičnú zásadu, ktorá je jednou z najcharakteristickejších zásad civilného procesu. Charakteristickou črtou dispozície (z lat. dispositio - nariadenie, usporiadanie, vedenie) je autonómia možností oprávnených disponentov určitú vec určitým spôsobom konať či naopak, nekonať. V súkromnoprávnych vzťahoch, vychádzajúc z ustanovenia článku 2 ods. 3 Ústavy SR, môže každý konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Je teda výlučne otázkou slobody vôle subjektu súkromnoprávneho vzťahu, akú formu ochrany svojich práv a oprávnených záujmov zvolí. V procese ovládanom dispozičnou zásadou účastníci disponujú s konaním. Otec predložil súdu prvého stupňa dohodu uzavretú medzi ním a matkou ohľadom zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému, ktorú súd neakceptoval. Odvolací súd dospel k záveru, že ak súd prvého stupňa neprihliadol na dohodu uzavretú medzi účastníkmi konania ohľadom prejednávaných skutočností, odňal tým účastníkom možnosť konať pred súdom.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP), v ktorom bude súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP). S ohľadom na skutočnosť, že I. K., nar. XX. XX. XXXX nadobudol dňa 25. 07. 2015 plnoletosť, bude potrebné konať s ním ako s účastníkom konania, nanovo preveriť pomery na strane dieťaťa za jeho účasti. V ďalšom konaní prvostupňový súd po náležitom zistení skutkového stavu opätovne rozhodne, svoje rozhodnutie náležite odôvodní a zároveň rozhodne i o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 241 ods. 2 OSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.