Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/150/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľky: H. W., A.. XX.X.XXXX, W. Q. O.G., H. XXX/X, zast.: Mgr. Drahoslav Potoček, advokát, so sídlom v Košiciach, Čajakova 5, proti odporcom v 1. rade: GMAC, s.r.o. so sídlom v Prahe, Olbrachtova 9, IČO: 25634208, v 2. rade: Daňový úrad v Košiciach, Rozvojová 2, Košice, v konaní o vylúčenie veci z exekučného konania takto

rozhodol:

Konanie voči odporcovi v 1. rade z a s t a v u j e .

Vo vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom v 1.rade žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Návrh vo vzťahu k odporcovi v 2. rade z a m i e t a .

Odporcovi v 2. rade náhradu trov konania voči navrhovateľke nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 26.3.2015 domáhala, aby súd vylúčil majetok navrhovateľky a to dom súp.č. X na parcele č. XX/X v obci O., v spoluvlastníckom podiele 1, zastavané plochy a nádvoria na parcele č. XX/X v obci O. vo výmere 290 m2, v spoluvlastníckom podiele 1 a záhrady na parcele č. XX vo výmere 1654 m2 v spoluvlastníckom podiele 1, zapísané na LV č. XXX kat. úz. O., obec O., okres Rožňava z exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Richardom Gibartim pod sp.zn. Ex 493/2009 na základe poverenia sp.zn. vydaného Okresným súdom Košice I, ako aj z exekúcie vykonávanej Daňovým úradom Košice I pod sp.zn. .

Navrhovateľka návrh odôvodnila skutočnosťami, že jej manželstvo s P. Š. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. -8 zo dňa 9.12.1996, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.1.1997. K uvedenému dňu zaniklo zo zákona bezpodielové spoluvlastníctvom manželov. Navrhovateľka a jej bývalý manžel boli ku dňu rozvodu manželstva bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v kat. úz. O.. Po rozvode manželstva nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou ani súdnou cestou. K vyporiadaniu BSM preto došlo zo zákona, v zmysle ust. § 149 ods. 4 Obč. zákonníka, uplynutím troch rokov ku dňu 23.1.2000. V zmysle cit. zák. ustanovenia, čo sa týka nehnuteľných vecí platí, že tieto sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Na LV č. XXX sú zapísané ťarchy, pochádzajúce z dlhov bývalého manžela navrhovateľky, ktoré sú vymáhané Daňovým úradom Košice ako aj v exekučnom konaní vedenom u JUDr. Richarda Gibartiho a tieto boli podané a zapísané v katastri nehnuteľností až po zániku BSM. Z tohto dôvodu nemôžu zaťažovať celé nehnuteľnosti vo vzťahu k obom spoluvlastníkom, ale iba polovicu nehnuteľnosti, t.j. iba nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele P. Š.Y. v rozsahu 1 v pomere k celku. Navrhovateľka na základe vyššie uvedených skutočností dňa 5.6.2014 požiadala Správu katastra Rožňava, aby

zapísala zmeny týkajúce sa spoluvlastníckych pomerov, vrátane vymedzenia tiarch na liste vlastníctva. Katastrálny odbor Okresného úradu Rožňava dňa 28.7.2014 oznámil navrhovateľke, že na zrušenie tiarch potrebuje doložiť právnu listinu na výmaz.

Odporca v 1. rade sa k návrhu nevyjadril. V priebehu konania, ku dňu 18.11.2015, tento subjekt zanikol bez právneho nástupcu.

Odporca v 2. rade nárok navrhovateľky uznal, zároveň však uviedol, že Daňový úrad Košice na predmetnú nehnuteľnosť nezačal daňové exekučné konanie. Poukázal na skutočnosť, že rozhodnutím č. 695/310/85054/00JAC len zriadil záložné právo na zabezpečenie daňového nedoplatku daňového dlžníka P. Š..

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov tvoriacich obsah spisu, ako aj oboznámením exekučného spisu sp.zn. , Ex 493/2009 a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 25.6.2014 súd zistil, že navrhovateľka a P. Š. boli evidovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností: parcely reg. C č. XXX o výmere 1654 m2 záhrady a č. XX/X o výmere 290 m2 zastavané plochy a nádvoria, ako aj domu súp.č. X stojaceho na parcele č. XX/ X v kat. úz. O., obec O., okres H., na základe titulu nadobudnutia - zámennej zmluvy RI 797/91-12/91. V časti C listu vlastníctva - Ťarchy, je evidované: 1./ rozhodnutie Daňového úradu Košice I o určenie záložného práva č. /JAC-Z1812/00 a 2./ exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva vydaný Exekútorským úradom Prešov JUDr. Richardom Gibartim, súdnym exekútorom, č. Ex 493/2009, Z 1809/10.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 5.8.2014 súd zistil, že vyššie špecifikované nehnuteľnosti boli zapísané do podielového spoluvlastníctva navrhovateľky a P. Š., oboch v rozsahu 1 v pomere k celku, na základe návrhu na zápis zmien so skutočným právnym stavom. Zároveň z listu vlastníctva, z časti C

- Ťarchy, súd zistil, že vo vzťahu k obom spoluvlastníckym podielom je evidovaná vyššie špecifikovaná ťarcha (t.j. rozhodnutie daňového úradu o určení záložného práva ako aj exekučný príkaz).

Z oznámenia Okresného úradu Rožňava, katastrálneho odboru zo dňa 28.7.2014 súd zistil, že správa katastra oznámila navrhovateľke, že bol vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam - zosúladenie údajov so skutočným právnym stavom, s tým, že na zrušenie tiarch na spoluvlastnícky podiel navrhovateľky je potrebné doložiť právnu listinu na výmaz.

Z rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. -8 zo dňa 9.12.1996 súd zistil, že manželstvo navrhovateľky a P. Š. uzavreté dňa 21.3.1978 bolo rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.1.1997.

Z exekučného spisu súdneho exekútora JUDr. Richarda Gibartiho, Exekútorský úrad Prešov sp.zn. súd zistil, že odporca v 1. rade ako oprávnený sa návrhom zo dňa 16.10.2009 domáhal voči P. Š. ako povinnému vykonania exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. -48 zo dňa 28.5.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.7.2009, na vymoženie sumy 4.745,10 EUR s prísl. Oprávnený podaním zo dňa 31.5.2010 navrhol zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnostiach vedených na LV č. XXX kat. úz. O.. Súdny exekútor vydal dňa 12.7.2010 exekučný príkaz na zriadenie záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností. Podaním zo dňa 14.3.2012 súdny exekútor požiadal Daňový úrad Košice o udelenie súhlasu s predajom nehnuteľnosti. Daňový úrad podaním zo dňa 25.4.2012 ako záložný veriteľ súhlas s vykonaním exekúcie predajom nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. 111 udelil. Súdny exekútor podaním zo dňa 6.10.2014 predložil Okresnému súdu Košice I exekučný spis na rozhodnutie o zastavení exekúcie z dôvodu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a teda, že exekúciu nie je možné vykonať z dôvodu nemajetnosti povinného, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Oprávnený (t.j. odporca v 1. rade v tomto konaní) listom zo dňa 22.9.2014 vyjadril súhlas so zastavením exekúcie z dôvodu nevymožiteľnosti pohľadávky.

Z rozhodnutia Daňového úradu Košice I č. /JAC zo dňa 19.7.2000 súd zistil, že daňový úrad na zabezpečenie daňového nedoplatku a budúcej istej daňovej pohľadávky daňového dlžníka P. Š. na dani zo mzdy, dani z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov a na dani z príjmov obyvateľstva určil záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX kat. územie O.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.9.2000 a Okresnému úradu Rožňava, odboru katastrálnemu bolo doručené 11.9.2000.

Z výpisu z Obchodného registra Českej republiky súd zistil, že odporca v 1. rade, ktorý ako právny subjekt vznikol dňa 22.12.1997, bol ku dňu 18.12.2015 vymazaný z obchodného registra. Právnym dôvodom výmazu bolo ukončenie likvidácie spoločnosti. Spoločnosť zanikla bez právneho nástupcu.

Podľa ust. § 55 ods. 1 zákona č.233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde návrhom na vylúčenie veci z exekúcie podľa osobitného predpisu.

I. Navrhovateľka sa v predmetnej veci vo vzťahu k odporcovi v 1.rade domáhala vylúčenia vecí z exekúcie, konkrétne spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.XXX kat.územie O..

Vylúčenie veci z exekúcie upravuje ust. § 55 ods.1 Exekučného poriadku. Citované ustanovenie vyjadruje jednu zo základných zásad exekučného konania, a to zásadu, podľa ktorej oprávnený má byť uspokojovaný výlučne z majetku povinného. Nemožno totiž vylúčiť, že úkony exekútora postihnú aj veci, ktoré nepatria povinnému, ale svedčí im právo tretej osoby, voči ktorému je exekúcia neprípustná. Chránia sa len práva k veci, a to hnuteľnej aj nehnuteľnej. Spravidla pôjde o vlastnícke a spoluvlastnícke právo tretej osoby. Spor o vylúčení veci z exekúcie začne vtedy, ak sú splnené predpoklady uvedené v § 55 ods. 1 EP, to znamená, že exekútor zahrnul do súpisu vec, ktorá vlastnícky patrí inej osobe, než povinnému. Odporcom v tomto spore je oprávnený. Na vylučovaciu (excindačnú) žalobu je aktívne procesne legitimovaná iba tretia osoba a pasívna legitimácia prislúcha oprávnenému. Treťou osobou treba rozumieť aj manžela povinného, ak by mala byť exekvovaná vec, ktorá nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva, ale do výlučného vlastníctva manžela povinného. Právoplatný rozsudok o vylúčení veci z exekúcie je právnym dôvodom na zastavenie exekúcie [§ 57 ods. 1 písm. e) EP].

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že odporca v 1. rade ako oprávnený sa návrhom zo dňa 16.10.2009 domáhal voči bývalému manželovi navrhovateľky P. Š.(povinný) vykonania exekúcie, ktorá bola vedená u súdneho exekútora JUDr. Richarda Gibartiho, Exekútorský úrad Prešov pod sp.zn. . Na návrh odporcu v 1.rade súdny exekútor vydal dňa 12.7.2010 exekučný príkaz na zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXX. Z listu vlastníctva súd zistil, že citovaný exekučný príkaz je evidovaný ako ťarcha nielen vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu povinného, ale aj vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu, ktorý je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky v pomere 1 k celku.

Je potrebné uviesť, že v čase podania žaloby, vo vzťahu k odporcovi v 1.rade, boli splnené podmienky pre jej vyhovenie. Úkon súdneho exekútora - exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva - postihoval aj vec, ktorá nepatrí povinnému, ani do bezpodielového spoluvlastníctva s manželkou povinného, pretože v rozsahu 1 v pomere k celku svedčí výlučné vlastnícke právo tretej osobe - navrhovateľke.

Vyhovujúci, právoplatný rozsudok o vylúčení veci z exekúcie je právnym dôvodom na zastavenie exekúcie [§ 57 ods. 1 písm. e) EP]. V priebehu konania však nastala okolnosť, pre ktorú súd v merite veci rozhodnúť nemohol a ktorá je sama osebe dôvodom pre zastavenie exekúcie, hoci z iného dôvodu. Touto okolnosťou je zánik subjektu oprávneného. Z výpisu z Obchodného registra Českej republiky súd zistil, že odporca v 1. rade, ktorý ako právny subjekt vznikol dňa 22.12.1997, bol ku dňu 18.12.2015 vymazaný z obchodného registra. Spoločnosť zanikla bez právneho nástupcu. V čase rozhodovania súdu teda už neexistoval subjekt, ktorý sa ako oprávnený domáhal vykonania exekúcie voči povinnému. Naviac, ako súd zistil z exekučného spisu, sám oprávnený ešte pred svojim zánikom navrhol zastavenie exekúcie pre nevymožiteľnosť pohľadávky a súdny exekútor vec predložil súdu na zastavenie exekúcie.

Čo sa týka ďalšieho postupu vo vzťahu k ochrane navrhovateľky ako osoby, ktorej majetok bol postihnutý úkonom súdneho exekútora, súd poukazuje na ust. § 167 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor poverený vykonaním exekúcie je povinný do siedmich dní od zastavenia exekúcie oznámiť príslušnému okresnému úradu zrušenie exekučného záložného práva.

Ustanovenie § 167 ods. 3 Exekučného poriadku bráni tomu, aby vlastnícke právo povinného bolo po neprimeranú dobu obmedzované exekučným záložným právom. Ak došlo k zastaveniu exekúcie, okresný úrad je povinný vykonať úkon podľa § 39 zákona č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov a teda, vymazať exekučný príkaz z časti C - Ťarchy listu vlastníctva.

Podľa ust. § 107 ods.1 a 4 O.s.p., ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať. Ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Zhrnúc vyššie uvedené, súd podľa ust. § 107 ods.1 a 4 O.s.p. zastavil konanie vo vzťahu k odporcovi v 1.rade, pretože odporca v 1.rade ako právnická osoba zanikol bez právneho nástupcu.

Podľa ust. § 146 ods.1písm.c/ O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak je konanie zastavené.

II. Čo sa týka ďalšej časti petitu návrhu, navrhovateľka sa zároveň vo vzťahu k odporcovi v 2.rade domáhala, aby súd rozhodol aj o vylúčení tých istých vecí z exekúcie vykonávanej odporcom v 2.rade pod sp.zn. .

Podľa ust. § 81 ods.1zákona č.563/2009 Z.z. Daňového poriadku, na zabezpečenie daňového nedoplatku môže rozhodnutím správcu dane vzniknúť záložné právo k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Rovnako môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky.

Podľa ust. § 130 ods.1 Daňového poriadku, správca dane vykoná daňovú exekúciu predajom nehnuteľnosti, bytu alebo nebytového priestoru (ďalej len "nehnuteľnosť") vtedy, ak je preukázané, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve alebo v spoluvlastníctve daňového dlžníka.

Podľa ust. § 130 ods.6 Daňového poriadku, správca dane po nadobudnutí právoplatnosti daňovej exekučnej výzvy vydá daňový exekučný príkaz na predaj nehnuteľnosti. Daňový exekučný príkaz sa doručí do vlastných rúk okrem osôb uvedených v § 92 ods. 3 aj spoluvlastníkovi a osobám, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné alebo iné vecné právo, ak sú známe zo spisov, katastru nehnuteľností, obvodnému úradu a obci, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza.

Súd v tejto časti dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Vykonaným dokazovaním síce bolo preukázané, že rozhodnutím Daňového úradu Košice I č. /JAC zo dňa 19.7.2000 daňový úrad na zabezpečenie daňového nedoplatku a budúcej istej daňovej pohľadávky daňového dlžníka P. Š.M. na dani zo mzdy, dani z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov a na dani z príjmov obyvateľstva určil záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX kat. územie O. a toto rozhodnutie bolo zapísané na ako ťarcha nielen vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu daňového dlžníka, ale aj vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu, ktorý je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky v pomere 1 k celku, avšak samotné vydanie predmetného rozhodnutia nepredstavuje skutočnosť, na základe ktorej sa začína daňové exekučné konanie. Vydanie rozhodnutia o určení záložného práva predstavuje len zabezpečovací inštitút podľa ust. § 81 Daňového poriadku. Daňové exekučné konanie sa začína vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Ako uviedol sám odporca v 2.rade, daňové exekučné konanie voči P. Š. ešte nezačal.

Bez ohľadu na vyššie uvedené je však potrebné zdôrazniť, že daňové exekučné konanie predstavuje špecifické konanie, osobitne upravené v Daňovom poriadku, na ktoré sa nevzťahuje Exekučný poriadok a teda, ani ust. § 55 ods.1. Ak by aj v danom prípade došlo k začatiu daňového exekučného konania,

z vyššie cit.ust. § 130 ods.1 Daňového poriadku vyplýva, že v daňovom exekučnom konaní, v prípade exekúcie predajom nehnuteľností, zákon taký prostriedok ochrany, akým je žaloba na vylúčenie veci z exekúcie, ani nepripúšťa. Daňový úrad je teda oprávnený vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti aj za situácie, že vec má daňový dlžník v spoluvlastníctve s inou osobou. Z tohto dôvodu sa daňový exekučný príkaz na predaj nehnuteľnosti doručuje aj spoluvlastníkovi (§ 130 ods.6 Daňového poriadku) a spoluvlastník alebo viac spoluvlastníkov nehnuteľnosti môžu zabrániť predaju nehnuteľnosti len v prípade, ak zložia z ceny určenej znaleckým posudkom sumu zodpovedajúcu hodnote podielu, a to buď pripísaním na účet správcu dane, alebo v hotovosti, a to najneskôr hodinu pred začiatkom dražby. zvýhodnil spoluvlastníka a jeho záujem o nehnuteľnosť zaradil pred výkon dražby (§ 130 ods.11 Daňového poriadku).

Zhrnúc vyššie uvedené, súd uzavrel, že nie je v právomoci súdu, ani iného orgánu, rozhodovať o vylúčení nehnuteľnosti z daňového exekučného konania a preto návrh vo vzťahu k odporcovi v 2.rade zamietol.

Podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania vo vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom v 2.rade súd rozhodol podľa vyššie cit.zák.ustanovenia. Odporca mal v konaní úspech, preto by mu patrilo právo na náhradu trov proti navrhovateľke. Odporca si však náhradu trov neuplatnil, preto súd vyslovil, že mu náhradu trov proti navrhovateľke nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods.1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p.).

Podľa ust. § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.