Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoP-26-2022.pdf
PDF · 134.58 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/26/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Jána Auxta, v právnej veci manželky W. C., rodenej U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N., C. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Máriou Stahovcovou, advokátkou, so sídlom Brezno, ČSA 18, proti manželovi A. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Bacúch, právne zastúpenému JUDr. Petrom Šramkom, advokátom, so sídlom Brezno, Štúrova 51, o návrhu manželky na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: A. C., nar. XX. XX. XXXX a mal. W. C., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom ako matka, v konaní zast. opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 1P/99/2021-97 zo dňa 27. 04. 2022, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 1P/99/2021-97 zo dňa 27. 04. 2022 v napadnutých výrokoch IV., V. a VII. p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Brezno (ďalej aj len „súd prvej inštancie“, alebo „okresný súd“) výrokom I. manželstvo manželky W. C., rod. U., nar, XX. XX. XXXX a manžela A. C., nar. XX. XX. XXXX, uzatvorené XX. XX. XXXX v N., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Brezno vo zv. XX, ročník XXXX na strane XXX, pod poradovým číslom XX, rozviedol. Výrokom II. rozhodol, že maloletého A. C., nar. XX. XX. XXXX, zveruje na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky W. C.. Výrokom III. zveril maloletého W. C., nar. XX. XX. XXXX, na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky W. C.. Výrokom IV. uložil otcovi maloletých detí povinnosť prispievať na výživu maloletého A. sumou 280,- Eur mesačne, a to vždy do 15-teho dňa každého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode a výrokom V. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého W. sumou 220,- Eur mesačne, a to vždy do 15-teho dňa každého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode. Výrokom VI. súd upravil styk otca s maloletými tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi od 01. 07. od 14.00 hod. do 14. 07. do 14.00 hod. a od 15. 08. od 14.00 hod. do 29. 08. do 14.00 hod. a od 26. 12. od 14.00 hod. do 30. 12. do 14.00 hod. Zároveň súd vyslovil, že styk otca s maloletými deťmi počas roku 2022 bude prebiehať len na území Slovenskej republiky. Totožným výrokom matke maloletých detí uložil povinnosť maloleté deti na styk s otcom pripraviť a otcovi styk s maloletými umožniť. Otec si maloleté deti prevezme v stanovenom čase v bydlisku matky a v stanovenom čase maloleté deti na tom istom mieste odovzdá. Výrokom VII. súd prvej inštancie žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že manželka sa návrhom doručeným tamojšiemu súdu dňa 13. 12. 2021 domáhala, aby súd manželstvo s manželom rozviedol, maloletého A. a maloletého
W. pochádzajúcich z manželstva zveril do starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého A. vo výške 350,- Eur (neskôr 400,- Eur) na A. a na maloletého W. výživným vo výške 300,- Eur (neskôr 350,- Eur mesačne). Návrh odôvodnila tým, že manžel od roku 2016 pracuje v zahraničí a i počas pobytu na Slovensku nemá čas na rodinu, preto je manželstvo trvalo rozvrátené, nespĺňa svoj spoločenský účel a nie je šanca na obnovu spolužitia.
3. Súd prvej inštancie v ďalšom odôvodnení rozhodnutia konštatoval jednotlivé vyjadrenia účastníkov konania a prednesy učinené v konaní pred súdom prvej inštancie. Konštatoval vykonané dokazovanie a závery z neho vyplývajúce.
4. Na vec súd aplikoval ust. § 18, § 22, § 23, § 24, § 25, § 62, § 75 a § 76 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Pokiaľ ide o rozvod manželstva, súd mal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že nastal trvalý rozvrat manželských vzťahov, vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd konštatoval záver, že manželstvo účastníkov konania je nefunkčné, a preto ho rozviedol.
5. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým na čas po rozvode súd obe maloleté deti zveril do starostlivosti matky, nakoľko maloleté deti boli v starostlivosti matky už v čase rozhodovania súdu, v tejto starostlivosti neboli zistené nedostatky, starostlivosť o maloletých je na dobrej úrovni. Rovnako otec maloletých detí so zverením oboch maloletých do starostlivosti matky súhlasil. Matka bude zároveň maloletých zastupovať a spravovať ich majetok, čím nie sú dotknuté rodičovské práva a povinnosti otca podľa § 28 Zákona o rodine. Pokiaľ ide o určenie a výšku výživného, súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí a z možností, schopností a majetkových pomerov manžela. Uviedol, že matka žiadala na maloletého A. výživné vo výške 400,- Eur mesačne. Súd akceptoval výdavky matky na maloletého A. celkovo vo výške 339,- Eur mesačne, avšak konštatoval, že v tejto sume nie sú započítané náklady matky na kúpu palivového dreva, ani náklady na rozsiahle voľnočasové aktivity maloletého, ktoré sú nepochybne dosť finančne náročné, a preto súd považoval za primeranú sumu nákladov matky na maloletého vo výške 560,- Eur. Z tejto sumy súd potom odpočítal sumu prídavku vo výške 25,88 Eur mesačne a celkové náklady matky na maloletého A. vyčíslil sumou 534,- Eur mesačne. Súd mal zato, že takto stanovené náklady sú primerané veku maloletého, regiónu v ktorom maloletý žije, ale aj primerané rozvoju jeho osobnosti. Pokiaľ ide o určenie a výšku výživného na maloletého W., na menovaného matka žiadala výživné vo výške 350,- Eur mesačne. Súd akceptoval výdavky matky na maloletého W. celkovo vo výške 277,- Eur mesačne, pričom v uvedenej sume opätovne nie sú započítané náklady matky na kúpu palivového dreva, ani náklady na rozsiahle voľnočasové aktivity maloletého, ktoré sú nepochybne dosť finančne náročné, a preto súd považoval za primeranú sumu nákladov matky na maloletého vo výške 440,- Eur. Po odpočítaní prídavku ma dieťa vo výške 25,88 Eur mesačne súd ustálil celkové náklady matky na maloletého W. vo výške 414,- Eur mesačne. Súd pri určení vyživovacej povinnosti vychádzal z príjmu otca maloletých detí vo výške 2.100,- Eur mesačne (ako priemer jeho príjmu v roku 2021 vo výške 2.200,- Eur a z príjmu v tomto roku vo výške 2.000,- Eur) a pri zohľadnení výdavkov v celkovej výške 1.270,- Eur (525,- Eur mesačne za bývanie, 45,- Eur mobil, povinné odvody vo výške 240,- Eur, 10,- Eur lieky, strava 300,- Eur, ošatenie a hygiena 150,- Eur) súd v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine stanovil výživné na maloletého A. v sume 280,- Eur mesačne, ako o čosi viac ako približnú polovicu nákladov manželky na maloletého. Takto určené výživné súd považoval za primerané veku a potrebám dieťaťa, ale aj zárobkovým, majetkovým možnostiam a schopnostiam otca. Súd konštatoval, že výživné na maloleté dieťa má prednosť pred ostatnými výdavkami (spotrebný úver, resp. cestovné do práce, ktoré si v konečnom dôsledku otec uplatní pri výdavkoch pri podaní daňového priznania), pričom súd nemôže prihliadať na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný rodič na seba berie. Preto súd pri určovaní výšky výživného neprihliadol na výdavky otca, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Súd konštatoval, že je zrejmé, že aj matka má voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť, avšak vzhľadom na to, že v prevažnej miere sama zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa, nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby zo svojho príjmu finančne zabezpečovala výživu dieťaťa v rovnakej miere ako otec. Súd preto pri určovaní výšky výživného prihliadol i na túto skutočnosť.
6. Pokiaľ sa týka maloletého W., súd prvej inštancie vychádzal z rovnakých kritérií a z rovnakého zisteného príjmu otca a výživné na maloletého W. stanovil v celkovej výške 220,- Eur mesačne, ako sumu o čosi viac prevyšujúcu približnú polovicu nákladov matky na maloletého W.. Súd mal za to, že výška takto určeného výživného na obe maloleté deti nebude pre otca znamenať neprimerané finančné
zaťaženie. Konštatoval, že dieťa má v zmysle zákona o rodine právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, a zároveň bol súd toho názoru, že takáto výška výživného bude v súlade s odôvodnenými potrebami maloletých detí. Súd mal však za to, že vyššie výživné by vzhľadom na súčasné príjmy a životnú úroveň otca nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach.
7. Pokiaľ sa týka úpravy styku otca s maloletými deťmi, súd prihliadol na dohodu oboch rodičov. Súd tiež prihliadol najmä na záujem dieťaťa, resp. maloletých detí, ktorý je prvoradý a ktorý musia obaja rodičia rešpektovať. Súd bol toho názoru, že pre zdravý duševný vývoj dieťaťa je dôležité, aby sa dieťa kontaktovalo so svojím otcom, zachovalo si k nemu pozitívny postoj, udržiavalo s ním pozitívne citové väzby. Preto po úprave styku rozhodol v súlade s dohodou rodičov maloletých detí.
8. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ustanovenia§ 262 ods. 1 CSP a § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.
9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletých detí prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom rozsudok súdu prvej inštancie napadol v jeho výrokoch IV. a V. o výživnom pre maloletého A. a maloletého W. a v závislom výroku VII. o trovách konania. Otec odvolanie odôvodnil tým, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, napadnuté rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a napadnuté rozhodnutie nie je podľa názoru otca riadne a dostatočne odôvodnené v časti napádaných výrokov. Podľa výpočtu súdu prvej inštancie, ktorý vzal do úvahy tvrdené výdavky matky pre maloleté deti, ktoré však otec považoval za v konaní spochybnené, nadsadené, nepreukázané a nereálne, by mali predstavovať výdavky matky na deti a domácnosť v celkovej výške 950,- Eur, čo je viac ako jej deklarovaný mesačný príjem (700,- Eur mzda + 50,- Eur rodinné prídavky). I z toho vyplýva, že matka reálne nemohla také výdavky vynaložiť, teda ani preukázať ich potrebu a odôvodnenosť. Súd v odôvodnení rozhodnutia síce všeobecne konštatuje celkové mesačné výdavky matky na maloletého A. vo výške 339,- Eur a na maloletého W. 277,- Eur, ďalej konštatuje, že v uvedenej sume nie sú započítané náklady matky na kúpu palivového dreva ani náklady na rozsiahle voľnočasové aktivity maloletých, avšak súd bližšie nešpecifikuje, ktorú položku tvorí palivové drevo, resp. ktoré voľnočasové aktivity a v akej výške predstavujú podľa súdu náklady na maloletého A. vo výške 534,- Eur mesačne a ktoré voľnočasové aktivity a ďalšie náklady predstavujú celkové náklady na maloletého W. sumu 414,- Eur mesačne. V danom prípade je rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti nepreskúmateľné, bez náležitého riadneho odôvodnenia, pretože nie je zrejmé, akým spôsobom (výpočtom) súd dospel k uvedeným sumám. Naopak pri posudzovaní výšky nákladov nevzal súd do úvahy ďalšie mesačné nevyhnutné a preukázateľné výdavky otca, a to v sume 200,- Eur na dochádzanie do práce (pohonné hmoty), ako nevyhnutný náklad na dosahovanie príjmu a neprihliadol ani na spotrebný úver vo výške mesačnej splátky 250,- Eur, keď otec zvýraznil tú skutočnosť, že úver, ktorý spláca bol použitý na modernizáciu a rekonštrukciu nehnuteľnosti, v ktorej býva matka s maloletými deťmi, čo otec uviedol v konaní a táto skutočnosť nebola popretá, teda ani sporná. V podanom odvolaní otec uviedol súdu novú skutočnosť, ktorá nastala po vyhlásení rozhodnutia, tzv. novotu v odvolacom konaní na strane otca, a to zvýšenie nákladov na ubytovanie od júna 2022 „na sumu 25,- Eur mesačne“, čím v priemere náklady otca len na ubytovanie v práci v súčasnosti predstavujú sumu 750,- Eur a ako to vyplýva zo zápočtového listu po odpočítaní z príjmu 2.150,- Eur suma na úhradu po započítaní predstavuje 1.400,- Eur. Potom, po odpočítaní ďalších nevyhnutných nákladov otca (pohonné hmoty, strava, mobil, ošatenie a hygiena, lieky, spotrebný úver), spolu minimálne mesačné náklady otca predstavujú 955,- Eur a rozdiel, ktorý mu zostane, je suma 445,- Eur. V prípade, ak by z tejto sumy mal otec prispievať na výživné v zmysle napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie spolu sumou 500,- Eur, nezostali by otcovi prakticky žiadne finančné prostriedky, čo jednoznačne predstavuje neprimerané finančné riziko, ktoré by nemohol zvládnuť. Otec preto navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie, alebo aby zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti o výživnom tak, že otcovi uloží povinnosť prispievať na výživu obidvoch maloletých detí po 150,- Eur mesačne, alebo v inom pomere, avšak spolu do výšky 300,- Eur mesačne.
10. Odvolanie otca maloletých detí bolo doručené kolíznemu opatrovníkovi dňa 13.06.2022 s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť v lehote 10 dní a doručené matke maloletých detí prostredníctvom jej právnej zástupkyne dňa 24.06.2022 s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť v lehote 10 dní.
11. Dňa 22.06.2022 sa k odvolaniu otca vyjadril kolízny opatrovník. Uviedol, že určené výživné na maloleté deti v sume 280,- Eur na maloletého A. a v sume 220,- Eur na maloletého W. je v prospech maloletých detí a prvostupňový súd rozhodol o výške výživného v záujme maloletých detí. Kolízny opatrovník za maloleté deti navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny.
12. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletých detí prostredníctvom právneho zástupcu. Uviedla, že otec v odvolaní uvádza výdavky, o ktorých počas konania na okresnom súde jednak nehovoril, ani ich nepreukázal. V odvolaní otec uvádza, že od júna a mu zvýšil nájom za bývanie na 25,- Eur mesačne, údajne až po vynesení rozsudku. Táto uvádzaná okolnosť je irelevantná. Súd rozhodoval podľa stavu, aký bol v čase rozhodnutia súdu. Súd všetky výdaje otca, ktoré uvádzal a niektoré aj dokladoval (nájom za bývanie 17,50 Eur noc) bral do úvahy pri rozhodovaní o výške výživného. Spotrebný úver, ktorý spláca otec maloletých detí súd ani nemohol brať do úvahy, nakoľko sa jedná o výdavok, ktorý si musí vysporiadať s majiteľom nehnuteľnosti, na ktorú rekonštrukciu si údajne otec maloletých bral úver. Výživné na maloleté deti nemôže byť v dôsledku toho krátené. Matka zvýraznila, že otec má na pomery zárobkov v Slovenskej republike nadpriemerný príjem. Na matkin osobný účet chodieval čistý príjem otca, pričom tieto výpisy mala matka aj fyzicky u seba na pojednávaní okresného súdu. Z uvedeného vyplýva, že jeho čistý mesačný príjem v roku 2021 bol až 2.233,- Eur. Otec na pojednávaní predložil potvrdenie len od jedného zmluvného partnera na sumu 2.000,- Eur mesačne. Pritom z výpisov z osobného účtu vyplynulo, že za rok 2021 mal príjem aj od iného zmluvného partnera, a to od spoločnosti TOSA PLUS, s.r.o. - podľa výpisu z osobného účtu matky za august, vo výške 2.147,50 Eur. Otec je tak schopný prispievať na výživu svojich maloletých detí sumou, ktorú určil súd. Matka zvýraznila, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, a že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Záverom doplňujúco uviedla, že rozsudok okresného súdu sa stal predbežne vykonateľný dňa 24.05.2022, kedy ho podľa oznámenia okresného súdu prevzal právny zástupca otca. Napriek tomu otec odmietol zaplatiť svojim maloletým deťom už máji výživné za mesiac jún. Poslal matke na deti len 300,- Eur, takže ku dňu vyjadrenia dlhuje na výživnom sumu 200,- Eur. Matka preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti o výživnom potvrdil ako vecne správny a navrhla priznať matke i trovy odvolacieho konania.
13. Vyjadrenie matky k odvolaniu otca bolo doručené otcovi maloletých detí dňa 08. 07. 2022 s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť.
14. Dňa 20. 07. 2022 sa k vyjadreniu matky vyjadril otec maloletých detí. Uviedol, že spotrebný úver, ktorý otec deklaroval ako svoje výdavky, bol použitý na modernizáciu a rekonštrukciu rodinného domu, v ktorom bývajú a žijú maloleté deti, a teda ide o výdavok, ktorý v konečnom dôsledku prispieva k zlepšeniu komfortného bývania maloletých detí. Otec poprel skutočnosť, že u otca by malo ísť o nadpriemerný príjem v rámci Slovenskej republiky, ale aby dosiahol svoj príjem, musí vynaložiť tiež výdavky, ktoré sú v zahraničí nepochybne vyššie ako v Slovenskej republike. Otec riadne preukázal svoj mesačný príjem ako aj mesačné výdavky, resp. náklady vrátane pohonných hmôt na cestu do práce. Poprel skutočnosť, že by bol v omeškaní s povinnosťou platiť výživné v zmysle predbežne vykonateľného rozhodnutia súdu prvej inštancie. Záverom zotrval na odvolacích dôvodoch tak ako boli uvedené v odvolaní.
15. Vyjadrenie otca k vyjadreniu matky bolo doručené kolíznemu opatrovníkovi dňa 03. 08. 2022 s možnosťou k uvedenému sa v lehote 10 dní vyjadriť.
16. Vyjadrenie otca bolo doručené matke maloletých detí prostredníctvom právnej zástupkyne dňa 06. 08. 2022 s možnosťou k uvedenému sa v lehote 10 dní vyjadriť.
17. K vyjadreniu otca maloletých detí sa vyjadril kolízny opatrovník podaním zo dňa 04. 08. 2022, doručeným okresnému súdu totožného dňa. Kolízny opatrovník zotrval na svojom vyjadrení zo dňa 22. 06. 2022 a mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol o výške výživného ma maloleté deti v ich prospech. Opätovne navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o výživnom potvrdil ako vecne správny.
18. Matka sa k vyjadreniu otca nevyjadrila.
19. V dôsledku podaného odvolania otca maloletých detí krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch IV. a V. o výživnom a v závislom výroku VII. o trovách prvoinštančného konania postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
20. Podľa § 1 CMP, podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
21. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
23. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
24. Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
25. Podľa § 62 ods. 4 a 5 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Na základe podaného odvolania otca maloletých detí, odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, a preto je odvolací súd viazaný zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie a z tohto pri svojom rozhodovaní vychádzal. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe skutkových zistení dospel k správnemu záveru v časti určenia výšky výživného na obe maloleté deti. Odvolací súd tak vyhodnotil odvolanie otca maloletého dieťaťa ako nedôvodné.
27. Odvolací súd uvádza, že právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká narodením a vyživovacia povinnosť trvá, pokiaľ dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, pričom vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo starostlivosťou o domácnosť, ďalšou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného prostriedku na úhradu potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ako je bývanie, strava, nákup, ošatenie, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a podobne a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Základnou zásadou pre stanovenie výšky výživného u povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, možno zaviazať povinného rodiča i na plnenie všetkých preukázateľných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom sa vychádza z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovania bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosiahne v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti,
ako sú fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky a podobne. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti dané jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí, pracovných skúseností a podobne. Ak súd zistí, že rodič zmenil doterajšie zamestnanie za menej výhodné, musí skúmať, či sa tak stalo z dôležitého dôvodu a ak to tak nie je, bude vychádzať z jeho príjmu pred zmenou zamestnania. Ak stratil zamestnanie úplne, bude súd skúmať, z akého dôvodu sa tak stalo, či dostal odstupné a v akej výške.
28. Na strane druhej základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Výška mesačných nákladov na dieťa predstavuje vyčíslenie pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb, pričom medzi základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, prípadne školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky.
29. V súdenej veci súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním ustálil priemerný čistý príjem otca maloletých detí a zároveň boli v konaní, predovšetkým dôkazmi predkladanými matkou a jej vyjadreniami, zisťované a dokazované náklady matky spojené so starostlivosťou a výživou pre obe maloleté deti.
30. Pri zistenom príjme otca vo výške 2.100,- Eur mesačne, ako príjme priemernom, vypočítannom zo zárobku v roku 2021 a z príjmu v kalendárnom roku 2022 vo výške 2.000,- Eur, súd určil výživné na maloletého A. vo výške 280,- Eur a na maloletého Dominika vo výške 220,- Eur mesačne.
31. V podanom odvolaní otec maloletých detí súdom určené výživné považuje za neprimerane vysoké, keď namieta jednak vyššie náklady, ktoré on sám musí vynakladať, v súvislosti so zamestnaním v zahraničí a cestovaním do práce a jednak namieta nadsadené, nepreukázané náklady matky maloletých detí, ktoré vynakladá v súvislosti so starostlivosťou o ne. Otec tiež považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti o výživnom na maloleté detí za nepreskúmateľné, až arbitrárne.
32. Otec maloletých detí v podanom odvolaní vychádzal z výšky svojho príjmu v sume 2.150,- Eur, avšak namietal, že súd prvej inštancie dostatočne neprihliadol na dodatočné náklady, ktoré otcovi vznikajú, konkrétne náklady na pohonné hmoty vo výške 200,- Eur , ako náklad vzniknutý v súvislosti s cestovaním (dochádzaním) do práce. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že s uvedenou otázkou sa vysporiadal už súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia, keď konštatoval jednak, že výživné má prednosť pred ostatnými vynakladanými výdavkami a osobitne k nákladom na dochádzanie uviedol, že uvedené si otec má možnosť uplatniť ako výdavok pri podaní daňového priznania, čím zníži svoju daňovú povinnosť. Navyše, odvolací súd, stotožňujúc sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie a naň odkazujúc, konštatuje, že uvedený náklad v otcom uvádzanej výške otec v konaní hodnoverne nepreukázal, túto nákladovú položku v uvedenej výške súdu len sám uviedol, čo konajúci súd akceptoval. Zároveň, pokiaľ uvedené náklady na pohonné hmoty vo výške takmer rovnajúcej sa mesačnému výživnému určenému súdom prvej na maloletého W., otca maloletých finančne zaťažujú tak neprimerane, že by uvedená položka mala byť dôvodom pre určenie výšky výživného pre maloleté deti v nižšej sume, otec má možnosť zvážiť i iné alternatívy cestovania do práce, ktorými by tieto náklady mohli byť podstatne znížené, ako napr. využívanie prostriedkov verejnej hromadnej dopravy alebo zdieľanie motorového vozidla určeného na dochádzanie do práce s inými osobami. Uvedené alternatívy sú možno menej komfortné, avšak rozpočet otca zároveň i menej zaťažujúce, tak aby z príjmu otca zostal dostatok finančných prostriedkov, na výživu jeho dvoch maloletých detí, ktoré sú na neho odkázané výživou.
33. V podanom odvolaní otec namietal, že súd neprihliadol ani k nákladom otca vynakladaným pravidelne na splátku spotrebného úveru vo výške 250,- Eur mesačne, keď doplnil, že finančné prostriedky zo spotrebného úveru investoval do nehnuteľnosti, v ktorej maloleté deti bývajú. Odvolací súd uvedenú odvolaciu námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže podľa ust. § 62 Zákona o rodine, má výživné prednosť pred ďalšími výdavkami rodičov a zároveň súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť a preto splátka spotrebného úveru, ktorý bol otcom maloletých detí čerpaný z vlastného uváženia a rozhodnutia, nemôže byť dôvodom pre určenie vyživovacej povinnosti na maloleté deti v nižšej sume. Otec ani v konaní pred súdom prvej inštancie a ani v odvolacom konaní nepreukázal, že by prostriedky zo spotrebného úveru boli čo i len čiastočne
použité na rekonštrukciu tvrdenej nehnuteľnosti, v ktorej maloleté deti bývajú; uvedené zostalo len v rovine tvrdenia otca, pričom však uvedené je otázkou vzájomného vyporiadania s vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti (ktorým zároveň nie je matka maloletých detí) a otcom tvrdená, avšak nepreukázaná investícia do nehnuteľnosti nemôže byť kompenzovaná s výživným pre maloleté deti. Námietka o výške splátky spotrebného úveru, preto nemôže byť spôsobilá privodiť rozhodnutie súdu o určení výživného pre maloleté deti v nižšej sume.
34. Otec v podanom odvolaní tiež uviedol: „ poukazujeme tiež na nové skutočnosti, ktoré vznikli po vyhlásení rozhodnutia, tzv. novotu v odvolacom konaní na strane otca a to zvýšenie nákladov na ubytovanie od júna 2022 na sumu 25,- Eur mesačne, čim v priemere náklad otca len na ubytovanie v práci v súčasnosti predstavujú mesačne sumu 750,- Eur“. Odvolací súd k uvedenému konštatuje, že súd prvej inštancie v čase rozhodovania zisťoval otcom udávané náklady, z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie vzhliadol ako odôvodnené náklady na bývanie vo výške 525,- Eur, pri cene 17, 50 Eur za noc. Vo veci samej bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 27. 04. 2022, pričom otec v podanom odvolaní uvádza okolnosti, ktoré mali nastať až po rozhodnutí vo veci samej, pričom tieto nespôsobujú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Otec argumentuje okolnosťami, ktoré mali nastať, resp. nastali od júna 2022 s účinkami do budúcna.
35. Porovnateľnú situáciu by však bolo možné konštatovať i na strane maloletých detí, keď maloletý W. 3. mája 2016 dovŕšil vek 6 rokov, a nastúpil na základnú školu na povinnú školskú dochádzku, s čím sú nepochybne spojené zvýšené jednorazované náklady spojené s nástupom do školy a so zakúpením školských pomôcok a iných potrebných vecí, ale zároveň od uvedeného momentu vznikajú i zvýšené pravidelne opakujúce sa náklady, ktoré je potrebné maloletému v súvislosti so školskou dochádzkou uhrádzať a ktoré v konaní dokazované neboli, keďže na uvedené nebol v danom čase dôvod, resp. boli dokazované len v časti včasného zakúpenia školskej tašky a niektorých školských pomôcok, v rámci prípravy na nástup dieťaťa do školy. Teda pokiaľ otec v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré nastali až po rozhodnutí vo veci (27. 04. 2022), od 01. júna 2022 s účinkami do budúcna, odvolací súd na uvedené neprihliadal. Otcom uvádzané okolnosti by však neboli spôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci, nakoľko výška zisteného priemerného príjmu otca v sume 2150,- Eur, bezpochyby umožňuje, aby otec prispieval na svoje dve maloleté deti celkovou sumou výživného 500,- Eur a je len na zvážení otca, či bude vynakladať na ubytovanie v súvislosti s výkonom práce tvrdenú sumu 750,- Eur, ktorý samotný náklad výrazne prevyšuje určené výživné pre obe deti na jeden celý mesiac. Výživné určené súdom prvej inštancie na dve maloleté deti tak predstavuje cca 23% zo zisteného dosahovaného príjmu otca. Nemožno sa preto stotožniť s námietkou otca, že výživné predstavuje pre neho „neprimerané finančné riziko, ktoré by nemohol zvládnuť“. Prispievanie na výživu svojich maloletých detí vo výške štvrtiny čistého dosahovaného príjmu nemožno mať za „neprimerané finančné riziko“. Odvolací súd vyhodnotil v tejto časti odvolaciu námietku otca ako nedôvodnú.
36. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky otca o tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v časti ustálených nákladov na obe maloleté deti nepreskúmateľné, až arbitrárne, keď súd vyčíslil náklady na maloletého A., ako aj W. s dodatkom všeobecného konštatovania, že matkou vyčíslené náklady nezahŕňajú jednak náklady na kúpu palivového dreva, ani náklady na rozsiahle voľnočasové aktivity maloletých, ktoré sú nepochybne dosť finančne náročné, v uvedenom odvolací súd nevzhliadol dôvod, ktorý by spôsoboval arbitrárnosť rozhodnutia, resp. zakladal dôvod na zrušenie rozhodnutia odvolacím súdom.
37. Súd prvej inštancie ustálil pravidelné mesačné náklady, ktoré matka maloletých detí súdu uviedla a preukázala, pričom položkovito uviedol, ktoré náklady matka súdu dokladovala a ktoré z nich súd považoval za opodstatnené (odsek 22 odôvodnenia rozsudku týkajúci sa nákladov na maloletého A. a odsek 24. odôvodnenia rozsudku týkajúci sa nákladov na maloletého W.). Súd prvej inštancie ustálil, že akceptoval výdavky na maloletého Patrika v celkovej výške 339,- Eur, ktorá suma predstavuje súčet súdom uvádzaných a vyčíslených nákladov, pričom však súd uviedol, že v uvedenej sume nie sú započítané náklady matky na kúpu palivového dreva, ani náklady na rozsiahle voľnočasové aktivity maloletého (výlety plávanie, lyžovanie atď). Zároveň bolo v konaní zistené, že maloleté deti žijú s matkou v domácnosti v rodinnom dome u starej matky, spoločne s ňou, kde je potrebné vynakladať ďalšie dodatočné náklady na kúrenie palivovým drevom, ktoré matka súdu uviedla sumou 390,- Eur ročne, pričom listinami vedela preukázať náklad vo výške 258,- Eur. Hoci konajúci súd sám
náklady na vykurovanie do nákladov na maloletých nepoňal konkrétnou alikvótnou časťou, uvedené zohľadnil, nakoľko zabezpečenie vykurovania domácnosti, v ktorej maloleté deti bývajú je nepochybne opodstatnenou potrebou a oprávnenou nákladovou položkou.
38. Ďalším nákladmi, ktoré súd uznal sú náklady na „výlety, plávanie, lyžovanie atď.“, ktoré súd však neuviedol tieto špecifikujúc výškou k jednotlivým druhom aktivít. Práve v uvedenom vzhliadol otec maloletých detí arbitrárnosť rozhodnutia a jeho nedostatočné odôvodnenie. Uvedenej odvolacej námietke odvolací súd neprisvedčuje, nakoľko sa jedná o náklady, ktoré vznikajú (všetkým rodičom) nepravidelne, náhodile, v priebehu celého roka pri rôznych príležitostiach a rôznych výškach. Výkon uvedených športových a voľnočasových aktivít je bezpochyby na prospech všestranného a zdravého rozvoja maloletého dieťaťa a preto i takého náklady možno považovať za opodstatnené a odôvodnené. Pri reálnom posúdení súčasných životných nákladov a aktuálnych cien tovarov a služieb, i odvolací súd konštatuje dôvodnosť takto vzniknutých nákladov na trávenie aktívneho voľného času maloletých detí napríklad športovými aktivitami alebo výletmi, ktorý voľný čas maloletým zabezpečuje a vypĺňa v prevažnej miere matka maloletých detí. Preto pokiaľ súd prvej inštancie k pravidelným mesačným nákladom vyčíslených sumou 277,- Eur mesačne na maloletého W. pričítal sumu 160,- Eur predstavujúcu dodatočne vznikajúce náklady na vykurovanie a na vyššie uvedené športové a voľnočasové aktivity a sumu 220,-Eur na maloletého A., rovnako predstavujúcu dodatočne vznikajúce náklady na vykurovanie rodinného domu, v ktorom deti bývajú a rozsiahlu športovú a voľnočasovú činnosť staršieho z maloletých detí, uvedené i odvolací súd považoval za odôvodnené potrebám maloletých detí.
39. Účelom výživného je uhrádzať nielen priebežne sa vyskytujúce bežné potreby, ale všetky potreby prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa , teda i potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie. Odvolací súd opätovne zvýrazňuje, že výška výživného bola určovaná najmä s prihliadnutím na zásadu vyplývajúcu z ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard. V danom prípade sú maloleté deti jedinými deťmi otca s priemerným mesačným príjmom 2150,- Eur preto právo detí na zdieľanie výšky životnej úrovne rodiča (otca maloletých) zahŕňa i vytvorenie väčších možností pre deti a širšie spektrum voľnočasových a záujmových aktivít pre deti. Náklady na deti deklarované matkou zahŕňajúce i náklady takéhoto charakteru (záujmová činnosť, výkon rôznych druhov športov) neprekračujú priemernú výšku nákladov vynakladaných ostatnými rodičmi.
40. Podstatnou skutočnosťou v súdenej veci pri určení výživného na maloleté deti bola komparácia príjmov rodičov a komparácia ich životnej úrovne. Matka s dosahovaným príjmom 700,-Eur mesačne, ktorej je vyplácaný i prídavok na obidve deti, spolu celkovo vo výške 50,- Eur, zabezpečuje deťom osobnú starostlivosť, plní svoju vyživovaciu povinnosť okrem osobnej starostlivosti, takisto poskytovaním vecných plnení, ako je bývanie, strava, nákup, ošatenie, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, pričom na strane druhej je rodič - otec maloletých detí, ktorý sa o deti osobne nestará ( v zmysle nezabezpečuje im osobnú starostlivosť), u ktorého deti nebývajú, a ktorý s deťmi netrávi toľko voľného času ako matka - a teda v tejto súvislosti mu nevznikajú zvýšené náklady - dosahuje príjem 2.150,- Eur. Z uvedeného jednoznačne vyplýva že otec maloletých detí dosahuje značne vyššiu životnú úroveň než matka maloletých detí, ktorej boli obe maloleté deti zverené. Odvolací súd zvýrazňuje, tak, ako bolo konštatované vyššie, že ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia, než životná úroveň druhého rodiča, možno uložiť povinnému rodičovi i plnenie všetkých preukázateľných, oprávnených potrieb dieťaťa, pričom sa vychádza z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa.
41. Dôsledne, napĺňajúc zákonnú zásadu, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že príjem otca vo výške 2.150,- Eur pri neexistencii ďalšej vyživovacej povinnosti, umožňuje otcovi maloletých detí prispievať na výživu dvoch maloletých detí vo veku 6 a 9 rokov, celkovou sumou 500,- Eur mesačne. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch IV. a V. o výživnom pre obe maloleté deti potvrdil ako vecne správny.
42. Ako výrok závislý odvolací súd preskúmal i výrok VII. o trovách konania rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým okresný súd vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie správne postupoval podľa osobitného ustanovenia § 52 Civilného
mimosporového poriadku, podľa ktorého v zásade v uvedenom type konania nemá žiaden z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania, vzniknuté trovy znáša každý z účastníkov sám. Z dôvodu vecnej správnosti odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie i v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania ako vecne správny.
43. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 CSP, § 262 ods. 1 CSP a rovnako ako súd prvej inštancie podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, keď odvolací súd nezistil dôvod pre aplikáciu ust. § 54 a § 55 Civilného mimosporového poriadku. Odvolací súd tak rozhodol, že žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
44. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).