Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3NcKR-5-2013.pdf
PDF · 78.07 KB
No categories available
3NcKR/5/2013
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa - dlžníka: V. M., nar.XX.X.XXXX, bytom XXX XX T. č.XXX práv. zast. JUDr. Anton Kupšo, advokát, Moyzesova 34, 022 01 Čadca o návrhu na povolenie oddlženia, takto
rozhodol:
I. Povoľuje oddlženie dlžníka: V. M., nar.XX.X.XXXX, bytom XXX XX T. č.XXX .
II. Ustanovuje do funkcie správcu: SKKB, k.s. so sídlom kancelárie Štúrova 1, 010 01 Žilina.
III. Určuje rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré budú počas skúšobného obdobia podliehať písomnému súhlasu správcu nasledovne:
- právne úkony dlžníka smerujúce k skončeniu pracovného pomeru
- založenie obchodnej spoločnosti, družstva alebo inej právnickej osoby, nadobudnutie účasti alebo prevod účasti na obchodnej spoločnosti, družstve alebo inej právnickej osobe
- úkony týkajúce sa účasti v štatutárnych alebo dozorných orgánoch obchodných spoločností, družstiev alebo iných právnických osôb
- zabezpečenie cudzieho záväzku, prevzatie cudzieho záväzku, pristúpenie k cudziemu záväzku alebo poskytnutie sľubu odškodnenia za škodu spôsobenú treťou osobou
- uzatvorenie zmluvy o úvere, o pôžičke alebo o inom dočasnom poskytnutí alebo prijatí peňažných prostriedkov
- uzatváranie a ukončovanie platnosti zmlúv, ktorých predmetom bude jednorazové plnenie, presahujúce v peňažnom vyjadrení sumu 300,- EUR alebo opakujúce sa plnenie presahujúce v peňažnom vyjadrení sumu 200,- EUR v jednom kalendárnom mesiaci
- odmietnutie daru alebo dedičstva.
IV. Dlžník je povinný poskytnúť na konci každého skúšobného roka na uspokojenie svojich záväzkov správcovi sumu 1.440,- EUR.
V. Správca je povinný v priebehu skúšobného obdobia oznamovať súdu bez zbytočného odkladu všetky významné skutočnosti, ktoré sa týkajú plnenia povinností dlžníkom. Zároveň je správca povinný vždy v polovici a na konci každého skúšobného roka, aj bez osobitnej žiadosti súdu, podať súdu podrobnú písomnú správu o plnení povinností dlžníkom počas tohto roka či polroka.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 19.6.2013, doručeným súdu dňa 20.6.2013, sa navrhovateľ spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu domáhal povolenia svojho oddlženia. V návrhu poukázal na svoje záväzky voči veriteľom.
Konkurzný správca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 25.5.2015 uviedol, že dlžník si riadne plnil svoje povinnosti a spolupracoval pri uspokojovaní veriteľov.
Dlžník na pojednávaní dňa 20.10.2015 uviedol, že trvá na podanom návrhu. Má záujem vysporiadať sa so svojimi veriteľmi pokiaľ to bude možné a v rozsahu v akom to bude možné. Pracuje v spoločnosti MIRENSSI, s.r.o. ako zámočník. Nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Žije s manželkou, ktorá sa stará o jeho mamu. Výdavky sú tvorené inkasom vo výške 97,64 eur, splátkou úveru 270 eur a na chod domácnosti dávajú s manželkou 400 eur. S príjmom svojim a manželkiným by nevyšli, preto im pomáhajú deti.
Správca na pojednávaní uviedol, že počas konkurzu neuplatňoval odporovateľnosť právnych úkonov.
Z obsahu konkurzného spisu súd zistil, že majetok, s ktorým dlžník vstupoval do konkurzu bol tvorený nehnuteľnosťami - pozemkami v k.ú. Radôstka. Na uspokojenie nezabezpečených veriteľov bola v rozvrhu výťažku konkurzu určená suma 3174,44 eur, miera uspokojenia pohľadávok veriteľov bola cca 4,9 %.
Súd počas konkurzného konania nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o nepoctivom zámere dlžníka.
Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. ZKR,, dlžník - fyzická osoba má právo sa po zrušení konkurzu za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať na súde zbavenia svojich dlhov. O možnosti oddlženia súd dlžníka v konkurznom konaní primerane poučí.
Podľa § 167 ods. 1 ZKR, návrh na oddlženie je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou, spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu, prípadne počas konkurzného konania až do zrušenia konkurzu. Návrh na povolenie oddlženia okrem všeobecných náležitostí návrhu 4) musí obsahovať aj odôvodnenie, ktoré vyjadruje poctivý zámer dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov.
Podľa § 167 ods. 2 ZKR, súd oddlženie dlžníka povolí, ak zistí, že dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom, inak jeho návrh na oddlženie zamietne. O povolení oddlženia rozhodne súd bezodkladne po zrušení konkurzu.
Podľa § 167 ods. 3 ZKR, v uznesení o povolení oddlženia súd ustanoví správcu a určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré budú počas skúšobného obdobia podliehať súhlasu správcu; za správcu ustanoví toho, kto vykonával funkciu správcu v čase zrušenia konkurzu, ak takého niet, použije sa postup podľa § 40. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí dlžníkovi a správcovi, ktorého v uznesení ustanovil.
Podľa § 167 ods. 4 ZKR, v uznesení o povolení oddlženia súd určí aj sumu peňažných prostriedkov, ktoré dlžník na konci každého skúšobného roka poskytne správcovi na uspokojenie svojich záväzkov.
Podľa § 168 ods. 1 ZKR, právoplatnosťou uznesenia o povolení oddlženia sa začína trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého je dlžník povinný vždy na konci skúšobného roka poskytnúť správcovi peňažné prostriedky v sume určenej súdom, najviac však 70% svojho celkového čistého príjmu za uplynulý skúšobný rok, ktoré správca po odpočítaní odmeny pomerne rozdelí podľa konečného rozvrhu výťažku medzi veriteľov dlžníka.
Podľa § 168 ods. 2 ZKR, dlžník je povinný počas skúšobného obdobia vynaložiť primerané úsilie na získanie zamestnania ako zdroja príjmu alebo začať podnikať s týmto cieľom a poskytovať správcovi všetky správcom požadované informácie, najmä informácie o príjme a výdavkoch a o zmene bydliska, zamestnania alebo miesta podnikania.
Podľa vety prvej § 171 ods. 1 ZKR, súd zruší skúšobné obdobie, ak zistí, že dlžník opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo že príjem dlžníka nepostačuje ani na úhradu odmeny správcu.
Základným predpokladom pre povolenie oddlženia je, aby na majetok úpadcu - fyzickú osobu prebehol konkurz, pričom tento nebol zrušený preto, že majetok dlžníka nepostačoval ani na úhradu pohľadávok proti podstate. Konkurz vyhlásený na majetok úpadcu bude zrušený po splnení rozvrhového uznesenia. Ďalším predpokladom pre povolenie oddlženia je, aby si dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti.
Po zrušení konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka po splnení rozvrhového uznesenia preskúmal súd návrh dlžníka na povolenie jeho oddlženia v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Z vyjadrenia dlžníka a správkyne ako aj zo skutočností, ktoré vyšle najavo v priebehu konkurzu považuje súd za preukázané, že dlžník v priebehu konkurzu riadne plnil svoje povinnosti, spolupracoval so správcom, vynaložil snahu uspokojiť aspoň čiastočne svojich veriteľov, čo sa podarilo v relatívne malej miere, keďže pohľadávky veriteľov boli v konkurze uspokojené v rozsahu cca 4,9%.
Pred povolením oddlženia súd pri svojom rozhodovaní vykonal test prípadného zneužitia oddlženia zo strany dlžníka. Medzi indikátory zneužitia oddlženia možno podľa názoru súdu zaradiť najmä: a) nesplnenie si povinnosti dlžníka podať včas návrh na konkurz, na čo možno usudzovať najmä v prípade, ak konkurzné konanie bolo začaté z iniciatívy veriteľa, b) majetok, s ktorým dlžník vstupuje do konkurzu je hodnotovo blízky alebo rovný minimálnej sume potrebnej pre začatie konkurzného konania, c) zistenie odporovateľných či neplatných právnych úkonov vykonaných dlžníkom pred začatím konkurzného konania s cieľom ukrátiť svojich veriteľov, d) ľahkovážny prístup dlžníka k zdroju svojich príjmov, napr. bezdôvodné rozviazanie pracovného pomeru samotným dlžníkom alebo jeho zamestnávateľom z dôvodu porušovania pracovnej disciplíny, e) nespolupráca dlžníka so správcom konkurznej podstaty a neplnenie si povinností stanovených ZKR, či dokonca spáchanie trestného činu dlžníkom v súvislosti s konkurzným konaním, f) vyhlásenie konkurzu podľa § 107a ZKR po tom čo bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku alebo ochranné opatrenie o zhabaní majetku.
Súd indikátory zneužitia oddlženia dlžníkom v posudzovanom prípade v zásade nenašiel. Dlžník podal návrh sám, pričom z obsahu spisu je zistiteľné, že jeho záväzky vyplynuli z nezvládnutej podnikateľskej činnosti.
Hoci nejde o explicitnú zákonnú požiadavku, súd pri povoľovaní oddlženia musí vziať do úvahy aj mieru uspokojenia pohľadávok veriteľov sumárne v konkurznom konaní, ako aj v priebehu oddlženia. Dôsledkom oddlženia je strata vymáhateľnosti pohľadávok veriteľov neuspokojených v oddlžení, čo je závažný zásah do ústavného práva veriteľov vlastniť majetok. Nemožno exaktne stanoviť minimálnu mieru uspokojenia veriteľov potrebnú na povolenie oddlženia (napr. v ČR stanovenú na 30% z výšky pohľadávok), ani s tým súvisiacu výšku príjmu dlžníka, možno však všeobecne konštatovať, že ak primárnym cieľom konkurzu je usporiadať majetkové pomery dlžníka tak, aby bola zabezpečená čo najvyššia miera uspokojenia pohľadávok veriteľov, tak tomuto cieľu by nezodpovedalo konkurzné konanie a naň nadväzujúce skúšobné obdobie oddlženia, v ktorom by veritelia získali iba marginálnu mieru uspokojenia svojich pohľadávok. Na druhej strane je pri povoľovaní oddlženia nutné zobrať do úvahy, že primárnym cieľom skúšobného obdobia v oddlžení už nie je zabezpečenie čo najvyššej miery uspokojenia veriteľov(hoci aj v ňom je samozrejme aspekt uspokojovania pohľadávok prirodzene prítomný), ale umožnenie dlžníkovi, aby tento prejavil snahu aspoň čiastočne sa vysporiadať so svojimi veriteľmi (pričom dlžník si musí byť vedomý, že tento proces bude niečo stáť) a po uplynutí skúšobného obdobia dosiahnuť nevymáhateľnosť svojich dlhov a umožniť mu tzv. „fresh start“. V konkrétnej posudzovanej veci dlžník počas konkurzu uspokojil pohľadávky veriteľov v cca 5%-tnej miere vo všeobecnej podstate. Prípadným povolením oddlženia sa však vytvára možnosť, aby dlžník uspokojoval svojich veriteľov po dobu ďalších troch rokov (skúšobného obdobia) v súdom stanovenej výške.
Súd preto po konštatácii, že dlžník splnil predpoklady pre povolenie oddlženia, vyhovel dlžníkovmu návrhu a povolil oddlženie a v súlade s § 167 ods. 3 ZKR ustanovil dlžníkovi správcu(v zmysle § 167 ods.3 ZKR doterajšieho konkurzného) a určil rozsah právnych úkonov, ktoré budú počas skúšobného obdobia podliehať súhlasu správcu. Ide pritom o právne úkony dlžníka, ktoré sa týkajú predovšetkým nakladania s jeho majetkom, resp. ktorých vykonanie môže mať vplyv na jeho majetkové pomery. Následne súd skúmal zárobkové pomery dlžníka.
V zmysle § 167 ods. 4 ZKR súd určil sumu peňažných prostriedkov, ktoré dlžník na konci každého skúšobného roka poskytne správcovi na uspokojenie svojich záväzkov. Súčasný príjem dlžníka jej mzdou vo výške cca 345 eur netto, jeho výdavky prevyšujú jeho príjem - podľa vlastného vyjadrenia dlžníka mu vypomáhajú jeho deti. Pri zohľadnení výdavkov dlžníka a potreby zachovania dôstojného spôsobu života dlžníka, považoval súd za možné určiť výšku sumy, ktorú je dlžník povinný odviesť správcovi na uspokojenie svojich záväzkov na úrovni 1440.- eur ročne (čo v zásade zodpovedá sume, ktorá doposiaľ bola dlžníkovi zrážaná z jeho mzdy).
Výrokom V. tohto rozhodnutia uložil súd správcovi povinnosť predkladať súdu správy o plnení povinností dlžníkom v stanovených lehotách.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné /§ 198 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov/.