Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8To/74/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru a sudcov JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Lenky Salokovej v trestnej veci proti obžalovanému Ing. B. Z. pre zločin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. c/, ods. 5 písm. a/ Tr. zák. a iné, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 1. 4. 2015 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 30. novembra 2015 takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice I rozsudkom sp. zn. zo dňa 1. 4. 2015 podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodil obžalovaného Ing. B. Z. spod skutku obžaloby právne kvalifikovaného ako pokus zločinu poškodzovania veriteľa podľa § 14 ods. 1 k § 239 ods. 1 písm. c/, ods. 5 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

ako predseda predstavenstva obchodnej spoločnosti Geotechnik - holding, a.s. so sídlom na ul. Chrapčiakovej 7 v Spišskej Novej Vsi podal dňa 6. 11. 2008 na Okresnom súde Košice I na ul. Štúrovej 29 v Košiciach návrh na vyhlásenie konkurzu danej spoločnosti, prílohou ktorého bol aj zoznam jej záväzkov, do ktorého obžalovaný neoprávnene zahrnul neexistujúci záväzok spoločnosti voči fiktívnemu veriteľovi obchodnej spoločnosti Carducci Tagmac Frozen, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Pražská 4, ktorý mal vyplývať zo zmluvy o pôžičke vo výške 7 000 000.- Sk (232 357,43 eur) zo dňa 8. 9. 2008 a to aj napriek tomu, že v danom prípade k poskytnutiu uvedenej pôžičky v zmysle tejto zmluvy nedošlo, po zistení čoho správca konkurznej podstaty predmetný neexistujúci záväzok v rámci konkurzného konania poprel, čím sa obžalovaný takto svojím konaním pokúsil ponížiť uspokojenie nárokov iných svojich neoprávnených veriteľov v rámci konkurzného konania neoprávneným uznaním neexistujúceho záväzku voči spoločnosti Carducci Tagmac Frozen, s.r.o. vo výške 7 000 000.- Sk (232 357,43 eur),

pretože skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor, ktoré písomne odôvodnil. V písomnom odôvodnení podaného odvolania prokurátor má za to, že obžalovaný skutok spáchal a podľa jeho právneho názoru je trestným činom tak, ako bola podaná obžaloba pre tento skutok.

Prokurátor poukázal na potvrdenie okresného súdu o vykonaní zápisu zmien údajov v obchodnom registri z 10. 10. 2008, kde bol zapísaný ako predseda predstavenstva obchodnej spoločnosti Geotechnik - holding, a.s. Spišská Nová Ves. Vystupujúc v pozícii štatutára danej spoločnosti uzatvoril dňa 8. 5. 2008 ako dlžník zmluvu o pôžičke s obchodnou spoločnosťou Carducci Tagmac Frozen v zastúpení konateľom Ing. L. T. ako veriteľom, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažnej pôžičky vo výške 7 000 000.- Sk (232.357,43 €). Podľa bodu I.2. uvedenej zmluvy mali byť požičané peňažné

prostriedky určené na rozvoj podnikateľskej činnosti spoločnosti Geotechnik - holding, a.s. Spišská Nová Ves (č.l. 236-237 vyš. spisu.).

Poukázal ďalej, že 6. 11. 2008 podal obžalovaný ako predseda predstavenstva obchodnej spoločnosti Geotechnik - holding a.s. Spišská Nová Ves na Okresnom súde Košice I návrh na vyhlásenie konkurzu, nakoľko spoločnosť ako dlžník bola v úpadku z dôvodu dlhodobej neschopnosti uhradiť splatné záväzky svojím veriteľom. Súčasťou podaného návrhu bol aj písomný zoznam evidovaných záväzkov spoločnosti, pričom jedným z nich na č.l. 13 zoznamu bol aj peňažný záväzok voči veriteľovi Carducci Tagmac Frozen vo výške 7 000 000.- Sk (232.357,43 €).

Dňa 2. 1. 2009 Ing. L. T. podal prihlášku pohľadávky svojej spoločnosti voči úpadcovi vo výške 7 252 000.- Sk pozostávajúcej z istiny 7 000.000.- Sk a úrokov z omeškania 252.000.- Sk.

Po zistení, že predmetná pôžička netvorí súčasť účtovnej evidencie úpadcu, správca konkurznej podstaty túto poprel, čo veriteľ nenapadol žalobou o určenie pravosti pohľadávky. S poukazom na vyššie uvedené prokurátor má za to, že obžalovaný úmyselne zahrnul pohľadávky obchodnej spoločnosti Carducci Tagmac Frozen s.r.o. do zoznamu záväzkov úpadcu.

Podľa názoru prokurátora uvedené svedčí o úmysle obžalovaného neoprávnene ukrátiť iných opodstatnených konkurzných veriteľov na úkor Carducci Tagmac Frozen s.r.o., k čomu však v dôsledku aktivity správcu konkurznej podstaty nedošlo.

Prokurátor na časť odôvodnenia rozsudku, ktorý sa vyčerpávajúco zaoberal rozborom jednotlivých znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu podotkol, že podstatou pokusu zločinu poškodzovania veriteľa podľa § 14 ods. 1, § 239 ods. 1 písm. c/, ods. 5 písm. a/ Tr. zák. je konanie páchateľa, spočívajúce v snahe čo aj len čiastočne zmariť uspokojenie svojho veriteľa predstieraním alebo uznaním neexistujúceho práva alebo záväzku a spôsobil mu tak škodu veľkého rozsahu.

Argumentácia okresného súdu o nevyhnutnosti následnej reálnej alebo fiktívnej úhrade neexistujúceho dlhu páchateľom je neopodstatnená a právne irelevantná.

Prokurátor s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaný Ing. Peter Z. sa prostredníctvom svojho obhajcu písomne vyjadril k podanému odvolaniu a vyjadril nasledovné procesné vyjadrenie :

Napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice I obžalovaný považoval za zákonný a vecne správny. Predovšetkým sa nestotožnil s deklarovaným skutkovým zistením, že predmetná pôžička netvorí súčasť účtovnej evidencie, pričom prokurátor skutkové zistenia opiera predovšetkým a výlučne o rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. . Deklarované zistenie - záver, že predmetná pôžička netvorí súčasť účtovnej evidencie úpadcu je v rozpore s obsahom vo veci produkovaných dôkazov (predovšetkým listinného charakteru) a to predovšetkým v rozpore s obsahom záznamu v elektronickom peňažnom denníku, ako aj v rozpore s obsahom záznamu v pomocnej účtovnej evidencii vo forme likvidačného listu. Tvrdenie správcu konkurznej podstaty, že dodatočne malo dôjsť k nejakým zásahom do účtovnej evidencie úpadcu neboli nijako objektivizované a sú len domnienkou. Je potrebné uzavrieť, že predmetný záväzok deklarovaný v zozname záväzkov úpadcu na č.l. 2.13 existoval v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu a bol reálny. Úpadca pokiaľ zaradil predmetný záväzok do zoznamu aktív a pasív úpadcu, konal legge artis, pretože vychádzal zo stavu deklarovaného v účtovnej evidencie úpadcu a oprávnenosť zaúčtovať záväzok úpadcu do jeho účtovnej evidencie vyplýva z ustanovenia § 47 opatrenia Ministerstva financií SR zo dňa 16. 12. 2002 č. 23054/249. Obžalovaný zdôraznil, že uzatvorením Zmluvy o pôžičke, ani jej nasledovným zaevidovaním v účtovnej evidencii úpadcu ako záväzku v budúcom období nedochádza ku generovaniu reálneho, ale účtovného záväzku, ktorý nie je objektívne spôsobilý ponížiť reálne aktíva a generovať reálne pasíva spoločnosti a teda nie je objektívne spôsobilý znížiť skutočnú hodnotu disponibilného dlžníkového majetku.

Obžalovaný má zato, že zaradením určitého záväzku - záväzku budúcich období do zoznamu pasív spoločnosti nedochádza k majetkovej dispozícii, ktorá by vo svojich dôsledkoch zakladala zmenšenie majetku dlžníka - úpadcu a teda aj zmarenia uspokojenia pohľadávky veriteľa dlžníka.

Na základe uvedeného konštatoval, že v konaní obžalovaného po objektívnej stránke absentujú rozhodujúce pojmové znaky týkajúce sa neexistentnosti a fiktívnosti predmetnej pohľadávky a teda záväzku úpadcu.

Namietal aj subjektívnu stránku trestného činu, t. j. absenciu zavinenia a tu sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvého stupňa.

Obžalovaný navrhol, aby krajský súd v zmysle ustanovenia § 319 Tr. por. odvolanie podané prokurátorom zamietol ako vecne nedôvodné.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní krajský prokurátor v celom rozsahu trval na podanom odvolaní prokurátora.

Obžalovaný a obhajca na verejnom zasadnutí zotrvali na vyjadrení k podanému odvolaniu a navrhli zamietnuť odvolanie prokurátora.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanovením Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy majúce význam pre rozhodnutie a tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 Tr. por. jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a veľmi podrobne rozviedol, na základe akých dôvodov dospel k oslobodzujúcemu rozhodnutiu.

Závery okresného súdu prezentované vo výrokovej časti rozsudku a ich odôvodnenie si krajský súd v celom rozsahu osvojil a preto v podrobnostiach na zákonné a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa odkazuje.

K samotným skutkovým zisteniam, ktoré okresný súd podrobne rozviedol v napadnutom rozsudku krajský súd v stručnosti uvádza a poukazuje na vykonané dôkazy :

Okresný súd vypočul obžalovaného Ing. Z., ktorý na hlavnom pojednávaní vypovedal, že záväzok spoločnosti Geotechnik - holding a.s., voči spoločnosti Carducci Tagmac Frozen bol evidovaný v účtovnej evidencii úpadcu a mal za to, že tento záväzok bol vedený a deklarovaný v zozname záväzkov ako záväzok spoločnosti Geotechnik - holding, ako to vyplýva zo zmluvy o pôžičke. Podľa názoru obžalovaného mohla spoločnosť Geotechnik - holding a.s. tento záväzok zaúčtovať už titulom uzatvorenia zmluvy o pôžičke.

Okresný súd ďalej vypočul svedka JUDr. M. ako správcu konkurznej podstaty, ktorý uviedol, že po vyhlásení konkurzu neboli nájdené žiadne doklady ohľadom tejto pôžičky. V súvislosti s touto výpoveďou a skutočnosťami, ktoré uvádza svedok M. bol vypočutý aj Ing. V. W., ktorý zistil, že v účtovníctve sa nachádzal likvidačný list o zaúčtovaní pôžičky vo výške 7 000 000.- Sk od spoločnosti Carducci Tagmac Frozen a podľa jeho názoru túto pôžičku niekto zaúčtoval po začatí kontroly so spätným dátumom zaúčtovania.

Krajský súd ďalej zistil, že okresný súd dôsledne skúmal, či záväzok bol existujúci alebo neexistujúci a na túto otázku bol v prípravnom konaní vypočutý Ing. L. T. - konateľ spoločnosti Carducci Tagmac

Frozen, ktorý v prípravnom konaní odmietol vypovedať a v priebehu trestného konania zomrel, takže tento dôkaz nebolo možné ďalej vykonať.

Skutkový stav podľa názoru krajského súdu bol preukázaný aj z rozsudku Okresného súdu Košice I , uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. a z tohto spisu a rozsudku vyplýva, že Ing. T. doručil súdu notársku zápisnicu, v ktorej vyhlásil, že obžalovaný ako štatutárny zástupca neprevzal od neho peňažnú sumu vo výške 7 000 000.- Sk a aj napriek tomu, že spoločnosť Carducci Tagmac Frozen túto pohľadávku prihlásila do konkurzného konania, táto pohľadávka bola správcom konkurznej podstaty popretá a veriteľ nepodal žalobu o určenie pravosti pohľadávky. Z týchto dôkazov aj podľa názoru krajského súdu vyplýva záver, že suma 7.000.000.- Sk nebola žalovaným prevzatá a že by na základe zmluvy o pôžičke mala spoločnosť Geotechnik - holding a.s. povinnosť zaplatiť spoločnosti Carducci Tagmac Frozen túto sumu titulom poskytnutej pôžičky, ako aj titulom zmluvnej pokuty a tak obžalovaný nemohol spôsobiť spoločnosti Geotechnik - holding a.s., ani jej veriteľom škodu vo výške 232.357,43 eur.

Z týchto skutkových zistení aj krajský súd zhodne s názorom okresného súdu dospel k záveru, že zo strany obžalovaného ako predsedu predstavenstva Geotechnik - holding a.s. došlo k uznaniu neexistujúceho záväzku, avšak nebolo preukázané konanie obžalovaného úmyselne spôsobiť inému škodu.

Týmto jeho konaním tak, ako na to správne poukázal okresný súd, neboli naplnené ako po objektívnej, tak aj po subjektívnej stránke znaky žalovaného trestného činu podľa obžaloby prokurátora.

K tomuto krajský súd zhodne s názorom okresného súdu uvádza :

Len samotným uznaním neexistujúceho záväzku bez ďalšieho nedochádza k žiadnemu úbytku na majetku dlžníka, teda len týmto právnym úkonom nedochádza k zmenšeniu majetku dlžníka, z ktorého by mohol byť veriteľ dlžníka uspokojený. Za škodu veriteľa preto nie je možné považovať len vznik určitého záväzku, pretože vznikom záväzku nedochádza k úbytku na majetku určitej osoby, ktorý ho na seba prevzal, alebo ktorý vznikol na podklade rozhodnutia súdu, či zo zákona. Záväzky nie sú (na rozdiel od pohľadávok) súčasťou majetku. Pribúdaním záväzkov, ktoré majú vplyv na trhovú hodnotu majetku ešte nedochádza k úbytku na majetku. K úbytku na majetku a prípadne aj ku vzniku škody na majetku môže dôjsť až poskytnutím plnenia na ich vyrovnanie. Majetok sa teda nezmenšuje o hodnotu existujúcich záväzkov, ale až odčerpaním určitých majetkových hodnôt na ich úhradu. V samotnom navýšení záväzkov teda nie je možné vidieť spôsobenie škody a to ani v právnom, ani ekonomickom slova zmysle.

Pri trestnom čine poškodzovania veriteľa konanie páchateľa, ktorý uzná neexistujúci záväzok musí smerovať k tomu, aby následne došlo k odčerpaniu majetku použiteľného na uspokojenie veriteľa, pričom musí prísť buď ku skutočnému odčerpaniu, t. j. vtedy, ak by obžalovaný uhradil neexistujúci dlh, resp. k fiktívnemu odčerpávaniu t. j. vtedy, ak by obžalovaný predstieral, že uhradil neexistujúci dlh a tým došlo k odčerpaniu časti majetku Geotechnik - holding a.s.

Pri trestnom čine poškodzovania veriteľa je preto vždy nevyhnutné, aby dlžník aj vykonal skutočné alebo fiktívne majetkové dispozície a to s úmyslom, aby sa veriteľ nemohol plne uspokojiť z jeho majetku. Ak ide o uznanie neexistujúceho záväzku je nevyhnutné, aby po takomto uznávacom úkone nasledovalo konanie dlžníka, ktorý tento dlh uhradí fiktívne (išlo by o fiktívne zmenšovanie majetku dlžníka, pričom v skutočnosti by sa objem majetku dlžníka nezmenšil) alebo skutočne (išlo by o reálny úbytok na majetku).

Na základe zisteného skutkového stavu a to konkrétne z dôkazov, ktoré boli zákonným spôsobom vykonané okresný súd správne dospel k záveru, že obžalovaný mal uznať neexistujúci záväzok, teda záväzok, ktorý nikdy nevznikol alebo zanikol. Aj podľa názoru krajského súdu tu nie je záväzkovo právny vzťah medzi páchateľom ako dlžníkom a inou osobou ako jeho veriteľom. Ako už z vyššie uvedeného vyplýva, na naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania veriteľa nestačí len konanie páchateľa - obžalovaného, ktorý uzná neexistujúci záväzok, pretože základným znakom skutkovej podstaty tohto činu je aj spôsobenie následku, spočívajúce v čiastočnom alebo úplnom zmarení uspokojenia páchateľov vo veriteľa, t. j. spôsobenie škody veriteľovi a z toho je zrejmé,

že majetkové práva veriteľa musia byť aspoň čiastočne poškodené, teda na majetku veriteľa musí vzniknúť škoda.

Konanie páchateľa - konkrétne obžalovaného týkajúce sa uznania neexistujúceho záväzku musí byť príčinou toho, že veriteľ sa nemôže úplne alebo čiastočne uspokojiť s majetkom dlžníka, t. j. že nedôjde k prírastku na majetku veriteľa v dôsledku úmyselného konania obžalovaného.

Podľa názoru odvolacieho súdu pri trestnom čine poškodzovania veriteľa je vždy nevyhnutné, aby dlžník aj vykonal skutočné alebo fiktívne majetkové dispozície a to s úmyslom, ktorý v celom rozsahu pokrýva všetky pojmové znaky, aby sa veriteľ nemohol plne uspokojiť z jeho majetku. Z toho podľa názoru krajského súdu vyplýva záver, že pri uznaní neexistujúceho záväzku je nevyhnutné a potrebné, aby po takomto uznávacom úkone nasledovalo konanie dlžníka, ktorý tento dlh uhradí fiktívne, pričom by sa v skutočnosti objem majetku logicky nezmenšil alebo skutočne išlo by o reálny úbytok na majetku dlžníka.

Konanie obžalovaného tak, ako na to správne poukázal aj okresný súd nie je možné kvalifikovať ani ako pokus tohto trestného činu, pretože by to bolo možné iba vtedy, ak by bolo preukázané úmyselné konanie obžalovaného spočívajúce v tom, že k uznaniu neexistujúceho záväzku došlo preto, aby následnou majetkovou dispozíciou bolo zmarené uspokojenie veriteľov.

Z toho vyplýva ďalší záver, že z hľadiska subjektívnej stránky, t. j. úmyselného konania vo forme priameho alebo nepriameho úmyslu nepostačuje len to, že obžalovaný úmyselne uznal neexistujúci záväzok, ale vždy je potrebné preukázať, že jeho úmysel, teda subjektívna stránka sa vzťahovala aj na ďalšie znaky skutkovej podstaty poškodzovanie veriteľa, t. j. konkrétne, aby úmysel uznania neexistujúceho záväzku bol jednoznačne preukázaný tak, aby sa veriteľ nemohol uspokojiť.

V súvislosti s týmto názorom krajský súd preto neakceptoval námietky prokurátora vo vzťahu k právnemu posúdeniu skutku, ale v celom rozsahu sa stotožnil s právnou argumentáciou okresného súdu, ako aj právnymi názormi obhajoby obžalovaného, vyjadrené v rámci písomného podania k odvolaniu prokurátora.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.