Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Co-265-2015.pdf
PDF · 85.96 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/265/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa - Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, proti odporcovi - V. L., nar. XX.X.XXXX, bytom J. a V. G. č. XXX, o zaplatenie sumu 2.570,42 eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7C/254/2014-52 zo dňa 28.11.2014 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e časť výroku, v ktorom okresný súd vo zvyšnej časti, konkrétne ohľadne sumy 524,10 eur návrh navrhovateľa zamietol, vo zvyšnej časti zamietnutia návrhu m e n í rozsudok tak, že odporca je p o v i n n ý navrhovateľovi zaplatiť úrok z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 2.000 eur počnúc 20.9.2014 až do zaplatenia istiny.
N e d o t ý k a sa rozsudku okresného súdu vo zvyšku.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd vyhovel čiastočne návrhu navrhovateľa a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.000 eur v mesačných splátkach po 25 eur. V zostávajúcej časti návrh navrhovateľa zamietol. Navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.
Vychádzal zo spotrebiteľského charakteru právneho vzťahu, ktorý účastníci založili úverovou zmluvou dňa 12.11.2013. Ide o právny vzťah, na ktorý dopadajú ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v znení neskorších predpisov (do 31.5.2014).
V konaní bolo nesporné, že odporca na základe označenej zmluvy obdŕžal sumu 2.000 eur, ktorú nesplácal. Bezpochyby porušil zmluvné povinnosti. Zmluva o spotrebiteľskom úvere však neobsahovala obligatórnu náležitosť zmluvy: výšku, počet a termíny splátok nielen istiny, ale aj úrokov a iných poplatkov, neobsahovala obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. Z tohto dôvodu poskytnutý úver sa zo zákona považoval za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve nebola splnená základná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, ale aj úrokov a iných poplatkov, teda „rozčlenenie jednotlivých čiastok, nielen výšku splátok“, zo zákona bolo preto potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Na tomto základe okresný súd konštatoval, že nebolo možné priznať navrhovateľovi sumu 524,10 eur titulom zmluvného úroku, poplatku za možnosť zmeny splátok, poplatku za upomienky. Súd nepriznal navrhovateľovi ani úroky z omeškania zo sumy 2.000 eur, považoval priznanie úrokov navrhovateľovi za rozpor s dobrými mravmi, pretože odporca po podpise zmluvy sa dostal do mimoriadne nepriaznivej
situácie, bol umiestnený v Špecializovanom sociálnom zariadení pre seniorov so zaradením do VI. stupňa odkázanosti, z dôvodu zdravotného a psychického stavu sa nemohol dostaviť ani na súdne pojednávanie, zo svojho dôchodku uhrádza náklady na svoj pobyt v uvedenom zariadení, výdavky aj na liečbu z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu a už vymáhanie samotnej istiny 2.000 eur je s prihliadnutím na pomery odporcu ťaživé, znamenajúce neprimeranú až likvidačnú záťaž.
Otázku náhrady trov konania okresný súd posudzoval podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Konštatoval úspech navrhovateľa ohľadne sumy 2.000 eur, ide o jeho úspech v rozsahu 78%, odporcov úspech bol v pomere 22%, čistý úspech navrhovateľa zodpovedá rozsahu 56%. V pomere tohto čistého úspechu by mal mať navrhovateľ právo na náhradu trov od odporcu - neúspešnej procesnej strany. V danej otázke však okresný súd aplikoval ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., konštatoval existenciu dôvodov osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej procesnej strane v rozsahu jeho čistého úspechu, vychádzal z totožných dôvodov, pre ktoré (nepriaznivé osobné, majetkové, príjmové pomery odporcu) nepriznal navrhovateľovi úroky z omeškania zo sumy 2.000 eur. Vychádzajúc z konštatovaných záverov súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ, jeho odvolanie smeruje do výroku, v ktorom okresný súd v zostávajúcej časti jeho návrh zamietol a do výroku o náhrade trov konania. Nesúhlasil s právnym posúdením veci pokiaľ súd konštatoval, že zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované v zmysle § 9 ods. 2 písm. l/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, teda „výšku, počet a termíny splátok, nielen istiny, ale aj úrokov a iných poplatkov“. On uviedol v súlade so smernicou 2008/48/EHS článok 10 ods. 2 písm. h/ výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa, celkovú výšku mesačného poplatku v sume 74,57 eur, počet splátok 66. V jednotlivých splátkach je zahrnutá: príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a prípadná náhrada za poistenie a poplatok za možnosť zmeny splátok. Takýto spôsob uvedenia podstatných obsahovaných náležitostí odvolateľ považuje za súladné s článkom 10 ods. 2, písm. h/ smernice 2008/48/EHS; s princípom (ratio legis) celej právnej úpravy zákona a smernice, ktorým je ochrana spotrebiteľa prostredníctvom jeho informovanosti, stručnosti a jasnosti; s pojmovou nejednostnosťou zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a o pôžičkách spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý stotožňuje pojmy výška, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa s výškou, počtom a termínom splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (napr. § 3 ods. 1 písm. g/, § 4 ods. 2, príloha č. 3 až 5) so znením úvodného odôvodnenia predmetnej smernice (bod 19 preambula), ktorý prenecháva na veriteľa spôsob započítania úrokov z úveru v splátkach; v súlade s § 9 ods. 3 a 5 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov; s podstatou zmluvného vzťahu, v ktorom sa dlžník zaviazal vrátiť svoj dlh spolu s úrokom (poplatkom) v 66 splátkach. Pokiaľ ide o záver, že uplatnenie nároku na úrok z omeškania bol v danom prípade v rozpore s dobrými mravmi, okresný súd nevyložil v okolnostiach prejednávanej veci tento neurčitý pojem, keď zároveň absentuje vážiaca formula, ktorá uvádza čo je a čo nie je v rozpore s dobrými mravmi. V súvislosti s tvrdením súdu, že nepriznaním úroku z omeškania navrhovateľ v porovnaní s odporcom nebude natoľko dotknutý, odvolateľ poukazoval na potrebu vyvarovať sa svojvôle (arbitrárnosti) zo strany súdu a potrebu založiť interpretáciu právnej normy na racionálnej argumentácii. V danej časti v dôsledku nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia došlo k odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred súdom. Čo sa týka trov konania, odvolateľ namietal, že mu nebola priznaná ich náhrada z dôvodu, pre ktorý bol zamietnutý nárok na úrok z omeškania - pre nepriaznivé osobné a majetkové pomery odporcu. Trovy pritom predstavovali len súdny poplatok, ktorý musel on zaplatiť, ak sa chcel domôcť svojich práv.
Odporca zostal v odvolacom konaní nečinný.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), postupujúc podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. viazaný rozsahom i dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) potvrdil napadnutý výrok rozsudku (zamietnutie návrhu navrhovateľa v časti) čiastočne, konkrétne o sumu 524,10 eur potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. a vo zvyšnej časti zamietnutie návrhu zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že vyhovel navrhovateľovi ohľadne požadovaných úrokov z omeškania zo sumy 2.000 eur.
Ako je zrejmé, odvolanie navrhovateľa je opodstatnené, avšak len v časti.
Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (po prijatí publikovaného pod č. 129/2010 Z.z.), zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má dostatočné množstvo informácii o podmienkach úveru, nákladov a záväzkov, ktoré z neho vyplývajú. Medzi podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patria napríklad výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti teda splácať istinu, úroky a iné poplatky vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere).
Právna norma v § 9 ods. 2 písm. h/ zák. č. 129/2010 Z.z. upravuje obligatórnu obsahovú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivých nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Z vyššie citovanej časti dôvodovej správy k označenému ustanoveniu vyplýva účel, pre ktorý zákonodarca zakotvil požiadavku obligatórnej obsahovej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere - týmto účelom je dostatočná informovanosť spotrebiteľa o podmienkach spotrebiteľského úveru, konkrétne o výške, počte a termínoch splátok a to nielen istiny, ale aj úrokov a (iných) poplatkov, ktorá požiadavka bola premietnutá aj do normatívneho textu - do znenia zákona. V zmluve o úvere zo dňa 12.11.2013 je uvedená výška mesačnej splátky v bode 43. - 74,57 eur, počet splátok v bode 44. - 66 a termíny splátok v bode 48. - prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, prípadne posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca, splatnosť druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň kalendárneho mesiaca. Absentuje v nej však údaj akú výšku istiny úroku a poplatkov dlžník v rámci splátky uhrádza, teda vlastne zloženie jednotlivej splátky. Odvolateľ zároveň nenamieta skutkové zistenia okresného súdu, že dotknutá zmluva o úvere neobsahuje údaje predovšetkým o výške (ako aj o počte a termíne splátok úroku a iných poplatkov). Vzhľadom na uvedené sa krajský súd stotožnil so záverom okresného súdu, že úver poskytnutý navrhovateľom odporcovi na základe zmluvy o úvere zo dňa 12.11.2013 medzi nimi uzatvorenej je bezúročný a bez poplatkov, keďže v dotknutej zmluve o spotrebiteľskom úvere absentujú obsahové náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. h/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Krajský súd sa v zásade stotožnil s argumentáciou odvolateľa, že cieľ sledovaný článkom 10 ods. 2 písm. h/ Smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/EHS, by bol dosiahnutý už tým, žeby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bol iba údaj o výške, počte a termínoch splátok. Je však potrebné uviesť, že jednak členský štát je viazaný smernicou, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa ňou sleduje, nie jej textom v zmysle, žeby musel byť bezpodmienečne prevzatým do vnútroštátnej úpravy; zároveň, a to je podľa názoru krajského súdu aj prípad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, členský štát môže prijať právnu normu aj nad rámec smernice, pokiaľ s ňou nie je v rozpore. Nakoľko účelom dotknutého ustanovenia Smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/EHS je informovať spotrebiteľa o parametroch splátok spotrebiteľského úveru, týmto účelom nie je v rozpore ale naopak, ešte viac ho napĺňa požiadavka v norme ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, že obsahovou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere má byť údaj o výške, počte a termínoch splátok, nielen istiny ale aj úrokov a (iných) poplatkov. Možno teda čiastkovo uzavrieť, že dotknutá zmluva o spotrebiteľskom úvere by síce spĺňala požiadavky v zmysle Smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/EHS, avšak nespĺňa požiadavku Slovenského zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V dôsledku toho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda zamietnutie návrhu navrhovateľa ohľadne týchto nárokov bolo správne a v tejto časti výrok rozsudku okresného súdu, pokiaľ zamietol návrh navrhovateľa ohľadne týchto konkrétnych nárokov, potvrdil. Krajský súd sa však stotožnil s námietkou odvolateľa vo vzťahu k nepriznaniu nároku na úrok z omeškania zo sumy 2.000 eur. Nárok na úrok z omeškania je zákonným nárokom veriteľa voči dlžníkovi, ktorý je v omeškaní. Uvedený nárok upravuje ustanovenie § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že odporca sa dostal do omeškania so splnením dlhu v sume 2.000 eur a podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné voči odporcovi uplatňovať ochranu postupom v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka a na tomto základe nadväzne nepriznať nárok navrhovateľovi na
úrok z omeškania zo sumy 2.000 eur, keď odporca sám porušil svoju povinnosť, dlh z úverovej istiny splácať riadne a včas.
Odvolací súd o trovách celého konania rozhodoval podľa § 224 ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom (žiadnemu z nich) ich náhradu nepriznal (ide o trovy tak prvostupňového ako i odvolacieho konania). Preukázateľne v konaní navrhovateľ mal prevažný úspech, i keď ohľadne uplatneného nároku celý úspech v konaní nemal. Minimálne v pomere čistého úspechu vzhľadom k istine, ako aj k priznaným úrokom z omeškania z istiny 2.000 eur v konaní bol úspešný, jeho úspech by zakladal i právo na čiastočnú náhradu trov konania. Odvolací súd však bol názoru, že v posudzovanej veci je daný solídny základ na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. a z dôvodov osobitného zreteľa navrhovateľovi, ktorému by patrila hoc pomerná náhrada trov konania, tieto trovy nepriznal. Preukázateľne odporca sa nachádza v nepriaznivej životnej situácii, má zhoršené zdravie, umiestnený v sociálnom zariadení, je poberateľom príjmu sociálneho charakteru. Uvedené osobné, majetkové pomery odporcu, ktoré ani odvolateľ zásadným spôsobom nenamietal, zakladajú základ aj pre rozhodovanie o trovách konania z dôvodov osobitného zreteľa a pre nepriznanie týchto trov navrhovateľovi.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e