Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/100/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom Žilina, Pri Rajčianke 2927/8, IČO: 36 442 151, proti odporcovi M. V., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX, právne zastúpenému advokátom JUDr. Milošom Gerom, so sídlom F., U. XXX, o zaplatenie 1.143,10 eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -419 zo dňa 4. decembra 2014 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 185,85 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 160,65 eur od 20.7.2010 až do zaplatenia; vo zvyšku návrh navrhovateľa o zaplatenie 1.143,10 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 1.143,10 eur od 20.7.2010 až do zaplatenia z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý titulom náhrady trov konania, predstavujúcich trovy právneho zastúpenia, zaplatiť odporcovi sumu 300 eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Miloša Gera.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol vo zvyšnej časti (o zaplatenie 1.143,10 eur s príslušenstvom) návrh navrhovateľa. Vychádzal z toho, že navrhovateľ svoj nárok jednoznačne kvalifikoval podľa § 39 ods. 1 písm. b/ zák. č. 656/2004 Z.z., čomu zodpovedalo vymedzenie na súvisiacej faktúre, aj na prvých pojednávaniach; neskôr zmenil - „bez relevantného zdôvodnenia kvalifikáciu pôvodne ním tvrdenú“ - na nárok podľa § 39 ods. 1 písm. c/ označeného zákona. Podľa okresného súdu bol však v doterajšom priebehu konania (vrátane konania pred odvolacím súdom) opomenutý oznam na faktúre, kde navrhovateľ kvalifikoval neoprávnený odber (práve) prostredníctvom § 39 ods. 1 písm. b/ zák. č. 656/2004 Z.z. V zmysle dotknutého zákonného ustanovenia ide o subjektívnu zodpovednosť, pričom zavinenie odporcu, resp. vykonanie neoprávneného zásahu odporcom do určeného meradla preukázaný nebol. V danej spojitosti okresný súd uviedol, že v obdobnom prípade bolo odvolacím súdom (sp. zn. ) konštatované, že vymedzenie vykonané dodávateľom (navrhovateľom) je nemenné. Okresný súd zdôraznil, že na meradle odberného miesta odporcu bola nulová spotreba vykazovaná už od 11.6.2009 a navrhovateľ „nelogicky“ až 30.6.2010 vykonal kontrolu predmetného odberného miesta. Z uvedeného vyplýva, že nulovú spotrebu v predchádzajúcom období akceptoval. Okresný súd konštatoval, že navrhovateľ ku kontrole odberného miesta, resp. určeného meradlá neprizval odporcu a ani policajtov; v danej súvislosti zároveň uviedol, že prítomnosť policajtov „sa nevyžaduje v zmysle právnych predpisov“. Svedka navrhnutého navrhovateľom - pána F. - vyhodnotil ako nehodnoverného, lebo sa na výpoveď vopred pripravil a „určité skutočnosti si podozrivo pamätal a k niektorým sa

vôbec nevedel vyjadriť“. Ďalších „svedkov navrhovateľa“ okresný súd nevypočul, lebo nepovažoval ich výpovede za dôvodné a ani navrhovateľ netrval na ich výsluchu. Po vymedzení všeobecných súvislostí sporového konania, bremena tvrdenia, dôkazného bremena a dokazovania (vrátane východiska, podľa ktorého sa neobjasnená skutková okolnosť považuje za nedokázanú) okresný súd uzavrel, že v súdenej veci k žiadnej skutočnej škode nedošlo. Zdôraznil, že nulová spotreba automaticky neznamená neoprávnený odber, pričom odpočty vykonané pred 30.6.2010 skutočne nulovú spotrebu i potvrdili. Dokonca podľa znaleckého posudku z roku 2006 bol prívod elektrickej energie na danom mieste nefunkčný, elektroskriňa v havarijnom stave - nepoužiteľná bez kompletnej repasie. Z vykonaného dokazovania zároveň vyplynulo, že v rozhodnom období dotknutá čistička odpadových vôd (odberné miesto odporcu - ďalej len ČOV) nebola ani v prevádzke, a teda nedošlo k žiadnemu odberu elektrickej energie. Okresný súd doplnil, že aj v prípade, keď sa postupuje podľa vyhlášky č. 154/2005 Z.z. (pretože sa nedá zistiť skutočná potreba), je rozhodujúce, či skutočne došlo k odberu, k čomu v prejednávanom prípade „preukázateľne nedošlo“. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p. tak, že uložil navrhovateľovi povinnosť titulom ich náhrady zaplatiť odporcovi 1.508,70 eur, ktorú výšku trov podrobne zdôvodnil, vrátane vysvetlenia neakceptovania niektorých úkonov právnej služby uplatňovaných odporcom, resp. jeho právnym zástupcom.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že návrhu (v aktuálne uplatňovanom rozsahu) bude v plnej miere vyhovené. Poukazoval na to, že kontrolou na predmetnom odbernom mieste bol dňa 30.6.2010 zistený neoprávnený odber elektrickej energie podľa § 39 ods. 1 písm. c/ zák. č. 656/2004 Z.z., t.j. išlo o odber meraný zariadením, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Ohľadne zmenenej kvalifikácie uplatňovaného nároku odvolateľ uviedol, že zmena skutkových okolností v priebehu konania nemôže byť na jeho škodu, t.j. nemôže spôsobiť „stratu nároku“. Zdôrazňoval, že nie je podstatné, kto meracie zariadenie poškodil; relevanciu má iba to, že odporca porušil povinnosť udržiavať odberné miesto v zodpovedajúcom technickom stave. V tejto spojitosti dodal, že subjektom, ktorý mal prospech z poškodeného meracieho zariadenia, bol odporca. Argumentáciu znaleckým posudkom z roku 2006 považoval navrhovateľ za neprimeranú, keďže od roku 2008 bola na predmetnom odbernom mieste zaznamenávaná spotreba elektriny. Rovnako bola táto zaznamená po výmene (práve v dôsledku kontroly z 30.6.2010) poškodeného zariadenia v období po 30.6.2010. Odvolateľ mal za to, že len z vyjadrení vlastníkov chát, že neboli napojení na ČOV, nevyplýva, že reálne nedochádzalo k odberu energie na odbernom mieste odporcu. Súčasne za nepresné označil stotožňovanie vykonávania odpočtov elektrickej energie s kontrolou konkrétneho odberného miesta. Navrhovateľ uzavrel, že ak v dôsledku poškodenia meracieho zariadenia toto nezaznamenávalo odber, boli naplnené znaky neoprávneného odberu, pričom výška škody sa odvíja od „platnej vyhlášky“.

Odporca žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Trval na tom, že navrhovateľ sa snaží posudzovaným návrhom získať od neho bezdôvodné obohatenie. Zdôrazňoval údaje uvedené na faktúre v časti „Oznamy zákazníkom“, z ktorých je zrejmé, že si navrhovateľ uplatňoval svoj nárok z titulu neoprávneného zásadu odberateľa (odporcu) do určeného meradla, t.j. podľa § 39 ods. 1 písm. b/ zák. č. 656/2004 Z.z.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) zmenil podľa § 220 O.s.p. rozsudok okresného súdu tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozhodnutia.

Odvolací súd zhodne s názorom vysloveným už v prvom (zrušujúcom) rozhodnutí - uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 20.3.2013 - konštatuje, že navrhovateľ svoj nárok z titulu neoprávneného odberu elektrickej energie v zásade v priebehu celého konania vymedzuje prostredníctvom skutkovej podstaty v zmysle § 39 ods. 1 písm. c/ zák. č. 656/2004 Z.z. Hoci zodpovedá skutočnosti, že na faktúre uvádza neoprávnený zásah odberateľa do určeného meradla, t.j. skutkovú podstatu podľa § 39 ods. 1 písm. b/ označeného zákona a tiež na úvodnom pojednávaní (3.2.2012) právne argumentoval týmto zákonným ustanovením, následne jednoznačne a výslovne definoval svoj nárok ako nárok z neoprávneného odberu meracím zariadením, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Dôležitým je, že skutkovo po celý čas navrhovateľ tvrdil neoprávnenosť odberu na odbernom mieste odporcu v dôsledku porušenia zabezpečenia určeného meradla.

Faktúra nie je titulom uplatňovania hmotnoprávneho nároku tak vo všeobecnosti, ako ani v prejednávanej veci. Taktiež právna kvalifikácia nepredstavuje obligatórnu náležitosť návrhu na začatie konania; navyše, na spomínanom pojednávaní dňa 3.2.2012 síce navrhovateľ argumentoval § 39 ods. 1 písm. b/ zák. č. 656/2014 Z.z., ale skutkovo uvádzal neregistrovanie spotreby v dôsledku poškodenia elektromeru. V tejto spojitosti je nutné dodať, že poukazovanie na bezdôvodnú zmenu právnej kvalifikácie, či už okresným súdom alebo odporcom, je irelevantné. Účastníkovi konania nič nebráni v jeho priebehu modifikovať vlastnú právnu argumentáciu; dokonca zákonom predpísaným postupom môže meniť aj skutkové tvrdenia (čo však nie je prípad súdenej veci). Pokiaľ okresný súd dával do pozornosti rozhodnutie v inej súdnej veci (sp. zn. Krajského súdu v Žiline ), išlo o skutkovo odlišný prípad, kedy bolo plnené zo strany odberateľa na základe konkrétneho skutkového i právneho vymedzenia, pričom odberateľ sa neskôr domáhal voči dodávateľovi vydania bezdôvodného obohatenia. Záver o nemožnosti zmeny nielen právnej, ale i skutkovej, kvalifikácie sa tak viazal k záväzku, ktorý už medzičasom zanikol splnením.

Následne je možné uzavrieť, že predmetom posúdenia v prejednávanom prípade bol neoprávnený odber elektrickej energie, ktorého základom bol odber meraný meracím zariadením, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - § 39 ods. 1 písm. c/ zák. č. 656/2004 Z.z. Už v predchádzajúcom rozhodnutí odvolací súd konštatoval (tiež) objektívny charakter zodpovednosti odberateľa za to, že na „jeho“ odbernom mieste nedôjde k nedovolenej manipulácii s meracím zariadením; rovnako tak neexistenciu povinnosti dodávateľa (resp. subjektu vykonávajúceho pre neho kontrolnú činnosť) prizývať ku kontrole meracieho zariadenia či už samotného odberateľa alebo príslušníkov polície, prípadne iné nezainteresované osoby. Predmetné stanovisko o tom, že nevyplnenie všetkých „koloniek“ na tlačive týkajúcom sa vykonania kontroly (eventuálne na tlačive týkajúcom sa pripojenia k odberu elektrickej energie) neznamená neúčinnosť/neplatnosť kontroly (zmluvy o dodávke energie) sa viaže aj k tvrdeniam odporcu ohľadne chýbajúcich čísel plombovacích klieští.

Na základe uvedeného je namieste vysloviť, že na strane odporcu došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie, za ktorý odber i zodpovedá. Rozhodujúcim dôkazom je protokol o kontrole, vrátane pripojenej fotodokumentácie; samotné vykonávanie kontroly dňa 30.6.2010 napokon potvrdzoval samotný odporca. Je neprijateľné požadovať od dodávateľov energií, aby vykonávanie priebežných kontrol možných neoprávnených odberov zaznamenávali vysoko sofistikovaným spôsobom, ktorý vylúči akékoľvek (hoci i vyložene účelovo teoretické) námietky odberateľov. Predmetná kontrola teda prebehla v súlade so všetkými požadovanými štandardmi. Hoci okresný súd viac-menej nerešpektoval právne závery odvolacieho súdu z predošlého rozhodnutia, vykonal dokazovanie a ustálil skutkové okolnosti, ktoré sú primeraným základom pre rozhodnutie o výške povinnosti, ktorá zaťažuje odporcu v súvislosti s neoprávneným odberom elektrickej energie v rámci ČOV. Predmetný nárok navrhovateľa má dve relatívne samostatné zložky - tzv. zisťovací poplatok a úhradu za (samotný) neoprávnený odber elektrickej energie v čase porušenia zabezpečenia meracieho zariadenia.

Právnym základom pre uplatňovanie tzv. zisťovacieho poplatku v prejednávanom prípade bol/je § 1 ods. 5 vyhlášky č. 154/2005 Z.z. Pre posudzovanie dôvodnosti dotknutého nároku je významným (práve) jeho výslovné vymedzenie, resp. označenie v predmetnej právnej norme - „ náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu“. To znamená, že sa nejedná o žiaden paušál, resp. poplatok, ako sa uvedené snaží vykladať (a v bežnej praxi i používať) navrhovateľ, ale o (skutočné) náklady viažuce sa k zisteniu konkrétneho neoprávneného odberu. Bezprostredné úkony v rámci zistenia neoprávneného odberu pre navrhovateľa zabezpečuje na zmluvnom základe spoločnosť SSE - Metrológia, a.s., ktorej navrhovateľ uhrádza súvisiace výdavky. Tieto okolnosti v súdenej veci ani neboli sporné, vrátane výšky nákladov pripadajúcich na zisťovanie neoprávneného odberu na odbernom mieste odporcu - 160,65 eur.

Navrhovateľ si však okrem tejto čiastky uplatňuje v súvislosti so zisťovaním neoprávneného odberu i údajné vlastné náklady, ktoré ale v priebehu celého konania nielenže nijako nepreukázal, ale ani náležite skutkovo nevymedzil. Rozhodne v tomto smere neobstojí odkaz na metodický pokyn, resp. jeho dodatok č. 2 (č.l. 156-158), t.j. na písomnosti vytvorené výlučne samotným navrhovateľom, ktoré neobsahujú žiadnu špecifikáciu reálnych nákladov, ale len paušálne uvedenie sumy 550 eur (zahrňujúce i náklady uhradené spoločnosti SSE - Metrológia, a.s.). Absencii akýchkoľvek konkrétnych tvrdení ohľadne výšky nákladov (priamo) navrhovateľa zodpovedá i jeho prednes na pojednávaní dňa 15.11.2013 (č.l. 183). Vyjadrenie: „mzdové náklady, náklady na materiálové technické vybavenie, softvérové vybavenie,

personálne náklady (v čom sú odlišné od mzdových nákladov je veľmi otázne - pozn. odvolacieho súdu), prevádzku a údržbu technických zariadení, osobných motorových vozidiel, PHM“ (kontrolu na mieste samom pritom vykonáva iný subjekt) totiž neobsahuje ani elementárnu mieru konkrétnosti. Naopak, celkový prístup navrhovateľa k vymedzeniu jeho vlastných nákladov spojených so zisťovaním neoprávneného odberu evokuje dojem, že snahou navrhovateľa je neprijateľne navyšovať svoj zisk, bez špecifikácie a preukázania reálnych nákladov.

Na základe neunesenia bremena tvrdenia a dôkazného bremena ohľadne nákladov spojených so zisťovaním neoprávneného odberu, ktoré prevyšujú sumu uhradenú navrhovateľom spoločnosti SSE - Metrológia, a.s., krajský súd nárok navrhovateľa v dotknutej časti tzv. zisťovacieho poplatku zamietol; zamietnutie sa vzťahuje i na súvisiace príslušenstvo. Odporca je tak v danej spojitosti povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 160,65 eur spoločne s úrokom z omeškania (v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z.) 9% ročne od 20.7.2010, t.j. po splatnosti faktúry, na ktorej boli náklady na zistenie neoprávneného odberu vyčíslené a zadefinované, do zaplatenia.

Množstvo skutočne neoprávnene odobratej elektriny nie je presne možné zistiť prakticky žiadnym spôsobom. Napríklad nie je v schopnostiach akéhokoľvek znalca spätne ustáliť, aké spotrebiče (resp. prístroje, či strojné zariadenia) a akým spôsobom boli používané v dobe neoprávneného odberu. Zásadným problémom stanovenia rozsahu neoprávneného odberu sa tak stáva správne nastavenie mechanizmu výpočtu fiktívnej spotreby počas neoprávneného odberu. To znamená takým spôsobom, aby nedochádzalo k nadužívaniu náhradného (fiktívneho) stanovenia výšky škody a aby sa takto určená výška škody, čo najviac približovala k realite. Uvedené východisko rešpektuje i zákonnú právnu úpravu, ktorá preferuje určenie škody „na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov“ a až subsidiárne odkazuje na použitie výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny prostredníctvom všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá ministerstvo - § 39 ods. 2, veta druhá zákona č. 656/2004 Z.z.

Výpočet fiktívnej škody uplatňovaný navrhovateľom (§ 1 ods. 4 písm. b/ vyhlášky č. 154/2005 Z.z.) vychádza z hodnoty hlavného ističa, t.j. fakticky z maximálneho množstva elektriny, ktoré by v danom mieste bolo možné odobrať. Takýto spôsob výpočtu, ktorý nemá žiaden vzťah ku skutočnej spotrebe, ale je výlučne právnym mechanizmom jej stanovenia, je nepochybne vo svojich dôsledkoch zásahom do základného práva vlastniť majetok. Predmetný zásah je dovolený, pokiaľ sleduje legitímny cieľ a zároveň vo vzťahu k nemu je i primeraný. Legitímnosť cieľu je určite splnená, keďže nemožno akceptovať stav, že by neoprávnení odberatelia elektrickej energie neboli fakticky zodpovední/postihnuteľní z toho titulu, že dodávateľ by nebol spôsobilý z titulu dôkaznej núdze preukázať množstvo skutočne neoprávnene odobratej energie. Pri posudzovaní zásady primeranosti je nutné zohľadniť charakter občianskoprávneho inštitútu náhrady škody, ktorý definujú prioritne funkcie kompenzačná a preventívna; náhrada škoda nemá pôsobiť ako akýsi občianskoprávny trest alebo sankcia. Nadväzne je nutné dosiahnuť stav, aby určená výška škody (neoprávneného odberu) zodpovedala okolnostiam zisteným vo vzťahu k obdobiu, kedy došlo k neoprávnenému odberu a aby neprimerane paušálne používanie výpočtu fiktívneho odberu nebolo absolútne neprimerané; napr. i z pohľadu predchádzajúcej spotreby. Samozrejme, nie je vylúčené ani skokové zvýšenie spotreby v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, ale uvedené si vyžaduje určité vysvetlenie/konkrétne skutkové tvrdenie a jeho preukázanie. Doterajšie úvahy odvolacieho súdu možno zhrnúť tak, že prioritne v zmysle § 1 ods. 4 písm. b/ vyhlášky č. 154/2005 Z.z. je namieste vychádzať z konkrétnych skutkových okolností („objektívnych a spoľahlivých podkladov“) obdobia neoprávnenej spotreby; osobitne ak použitie výpočtu fiktívnej spotreby prináša disproporcionálne výsledky vzhľadom k predchádzajúcej, či následnej spotrebe.

V posudzovanej veci je rozhodným obdobím - obdobím posudzovaného neoprávneného odberu - veľmi krátky časový úsek od 8.6.2010 do 30.6.2010, t.j. iba 23 dní. K dotknutému obdobiu sa navrhovateľovi nepodarilo preukázať (a v podstate ani konkrétne tvrdiť) žiadne bližšie okolnosti viažuce sa ku skutočnej spotrebe elektrickej energie odporcom. Jedinou konkrétnejšie namietanou okolnosťou bol údajný odber energie za účelom prevádzky ČOV. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že v rozhodnom období nedošlo k spracovávaniu odpadových vôd ani zo zariadenia Žilinskej univerzity, ktoré ako jediné bolo na ČOV napojené. Navyše, nebolo relevantne spochybnené odporcovo tvrdenie, že aj v prípade využívania/ napojenia daného zariadenia na ČOV, táto nebola funkčná v užšom slova zmysle (nepoužíval sa motor), ale po naplnení príslušnej nádoby by sa jej obsah vyviezol.

Na druhej strane neobstojí obrana navrhovateľa, že z hľadiska odberu elektrickej energie bol objekt ČOV nefunkčný, čo má dosvedčovať znalecký posudok z roku 2006. Jeho obsahu síce zodpovedá záver o značnom poškodení „elektroskrine“, ale z histórie spotreby je nepochybné, že v neskoršom období bol na danom odbernom mieste zaznamenávaný odber; osobitne v rokoch 2008 až 2009. Z hľadiska preukázania odberu elektrickej energie po roku 2006 je nepodstatné, či odporca opravil, resp. dal opraviť zariadenie zabezpečujúce odber elektrickej energie, eventuálne energiu odoberal prostredníctvom technicky nevyhovujúceho zariadenia. Z histórie spotreby na dotknutom odbernom mieste zároveň vyplýva, že po vykonaní kontroly dňa 30.6.2010 a súvisiacich nevyhnutných technicko-montážnych úkonov opätovne odberné miesto odporcu vykazovalo spotrebu/odber elektrickej energie. Z daného titulu nie je možné sa stotožniť so záverom okresného súdu, že nakoľko nedochádzalo k žiadnemu odberu, neprichádza do úvahy uloženie povinnosti odporcovi platiť za neoprávnený odber ani z hľadiska jeho (hypotetickej) objektívnej zodpovednosti. Inými slovami, bolo dostatočne preukázané, že k odberu elektrickej energie dochádzalo aj v rozhodnom období - od 8.6. do 30.6.2010, t.j. v období, keď poškodené, resp. znefunkčnené meracie zariadenie na odbernom mieste odporcu vykazovalo nulovú spotrebu/odber.

Vzhľadom na vyššie uvedené všeobecné východiská krajský súd nepovažoval za primerané a zodpovedajúce okolnostiam súdenej veci použitie výpočtu fiktívnej spotreby v zmysle dotknutej vyhlášky, ale stanovenie rozsahu neoprávneného odberu „na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov“. Prioritne prihliadol na históriu spotreby v období tak pred vykonaním kontroly (zahrňujúcom i bezprostredne predchádzajúci časový úsek od 1.1. do 7.6.2010, kedy bola taktiež vykazovaná nulová spotreba), ako i po vykonaní kontroly. Najväčšie množstvo odobratej elektrickej energie za jednotlivé odpočtové obdobia - cca polročné - činilo 671 kWh. Z daného hľadiska by bolo značne neadekvátnym rešpektovanie rozsahu neoprávneného odberu za 23 dní vo výške 4.703 kWh (ako by vyplývalo z výpočtu fiktívneho odberu), t.j. za polrok cca 36.800 kWh. Išlo by takmer o 55 násobok najväčšieho množstva reálne odobratej elektrickej energie v predchádzajúcom, resp. neskoršom období. Aj pri zohľadnení hypotetickej úvahy, že práve v čase neoprávneného odberu dotknutý odberateľ maximálne využíval elektrickú energiu, je fiktívne stanovené množstvo elektrickej energie absolútne neprimerané. Osobitne, ak na zmluve o dohode o dodávke elektrickej energie (prílohová obálka č.l. 108) priamo zamestnanec navrhovateľa poznamenal, že „odber bude slúžiť ako chata. ČOV sa nepoužíva“.

Nadväzne krajský súd na základe voľnej úvahy (§ 136 O.s.p.) považoval za primerané vyššie uvedeným skutkovým okolnostiam stanovenie posudzovaného neoprávneného odberu v období 23 dní mesiaca jún 2010 v rozsahu 200 kWh. Takéto vymedzenie prihliada na rámec daný históriou spotreby a dostatočne reaguje aj na legitímny cieľ zásahu do práva vlastniť majetok pri znášaní dôsledkov (objektívnej) zodpovednosti za škodu v súvislosti s neoprávneným odberom. Je potrebné dodať, že i takto stanovený rozsah neoprávneného odberu predstavuje cca 5-6 násobok najväčšieho nameraného (reálneho) odberu na predmetnom odbernom mieste. Z daného titulu odvolací súd dospel k záveru, že predmetný postup plne rešpektuje reparačnú a preventívnu funkciu inštitútu zodpovednosti za škodu. Vo finančnom vyjadrení ide o sumu 25,20 eur; cena kWh v predmetnom období a v danej tarife (D2) činila 0,126 eur. Vo zvyšnej časti krajský súd návrh navrhovateľa na uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť za samotný neoprávnený odber (t.j. mimo tzv. zisťovacieho poplatku) zamietol. Zamietnutie sa týka v plnej miere tiež uplatňovaného príslušenstva - úroku z omeškania. V otázke nároku na úrok z omeškania bolo podstatným nielen to, že dotknutú sumu určil až odvolací súd na základe voľnej úvahy, ale predovšetkým fakt, že navrhovateľ odporcovi zaslal iba prvotnú faktúru/vyúčtovanie, ktorá znela na sumu 4.761,13 eur a (najmä) vychádzala z absolútne odlišného rozhodného obdobia. „Prepracovanú“ faktúru (č.l. 57), ktorá súvisela i s čiastočným späťvzatím návrhu v priebehu konania, navrhovateľ zaslal už iba svojmu vtedajšiemu právnemu zástupcovi Mgr. Karmanovi; navrhovateľ sa tak v súvislosti s úhradou za neoprávnene odobratú elektrickú energiu nedostal do omeškania.

V dôsledku zmeny rozsudku okresného súdu krajský súd rozhodoval o náhrade trov celého konania - § 224 ods. 2 O.s.p. V otázke tohto procesného nároku je nepochybné, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie 3.618,03 eur s príslušenstvom. V tejto časti totiž vzal návrh na začatie konania späť bez toho, aby zo strany odporcu došlo k plneniu/uspokojeniu jeho pôvodne uplatňovaného nároku. Nadväzne je navrhovateľ v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. povinný nahradiť protistrane súvisiace trovy (bližšie napr. rozhodnutie publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod R 49/1993).

Pre úplnosť je potrebné dodať, že pôvodne uplatňovaného nároku/istiny vo výške 4.761,13 eur sa týkalo iba prvých 5 úkonov právnej služby, z celkovo nárokovaných 18 úkonov, pričom zároveň ich súčasťou boli i argumenty viažuce sa ku zvyšnej časti návrhu.

Vo zvyšnej časti nároku - o zaplatenie 1.143,10 eur s príslušenstvom - bol navrhovateľ v konečnom dôsledku taktiež (v prevažnej miere) neúspešný. Úspech dosiahol len v časti o zaplatenie 185,85 eur, čomu zároveň zodpovedá neúspech v časti o 957,25 eur; následne v percentuálnom vyjadrení tzv. čistý neúspech navrhovateľa (a súčasne čistý úspech odporcu) predstavuje 67,5% . Odvolací súd však zohľadnil, že obrana odporcu obsiahnutá v úkonoch právnej služby nebola (v rozhodujúcej miere) dôvodná. Zásadná argumentácia odporcu o neexistencii jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom nebola vyhodnotená ako vecne správna, a teda z hľadiska náhrady trov konania ako účelná. Naopak, krajský súd konštatoval danosť (objektívnej) zodpovednosti odporcu za neoprávnený odber elektrickej energie v období od 8.6. do 30.6.2010.

Za popísanej situácie je namieste aplikovať prístup využívaný v otázke rozhodovanie o trovách konania Európskym súdom pre ľudské práva a zohľadniť inštitút spravodlivého usporiadania veci medzi účastníkmi. V rozoberaných konkrétnostiach prejednávanej veci krajský súd považoval za primerané uloženie povinnosti navrhovateľovi zaplatiť titulom náhrady trov konania odporcovi sumu 300 eur, ktorá predstavuje trovy právneho zastúpenia (§ 151 ods. 8 O.s.p.) a ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.