Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_36C-101-2011.pdf
PDF · 113.15 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/101/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v právnej veci žalobcu: C.. B. H., M..R.., M..G., E. E. R. XX/C, XXX XX R., B.:XXXXXXXX právne zastúpený AK Vasiľová, s.r.o. so sídlom Bajkalská 29/ C, 821 01 Bratislava, IČO:36800392, proti žalovanej: G.. R. L., U. R. D. X, L., t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpená opatrovníkom JUDr. D. N., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Košice - okolie, o zaplatenie 926 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 926 EUR s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 926 EUR od 21.4.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 2.947,53 EUR, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 55,50 EUR a trov právneho zastúpenia vo výške 2.892,03 EUR, na účet Advokátska kancelária AK Vasiľová, s.r.o., so sídlom Bajkalská 29/C, 821 01 Bratislava, IČO: 36 803 92, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť muj sumu 926 EUR s 9% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 12.4.2011 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalobca je advokátom, ktorý vykonáva povolanie advokáta ako slobodné povolanie, ktoré možno vykonávať len v súlade a podľa zákon č.586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov a to spôsobom poskytovania právnych služieb podľa pokynov svojich klientov prostredníctvom svojej advokátskej kancelárie v Bratislave. Žalovaná je bývalou zamestnankyňou advokáta, ktorá pracovala na pozícií advokátskeho koncipienta od 11.1.2011 na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 31.12.2009 s nástupom do práce dňa 1.1.2010 v medzičasom zrušenej pobočke žalobcovej advokátskej kancelárie v Košiciach. Poukázal na § 64 zákona o advokácií, s ktorým v súlade a na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy sa žalovaná ako zamestnanec v čl. I písm. b) zmluvy zaviazala vykonávať svoju prácu pod vedením a dohľadom žalobcu ako zamestnávateľa. Počas tejto práce bol žalobca oprávnený poveriť žalovanú vykonaním jednotlivých úkonov právnych služieb, ktoré žalovaná vykonávala samostatne avšak podľa pokynov žalobcu. Dňa 5.4.2010 sa žalovaná dopustila porušenia povinnosti zamestnanca, keď svojvoľne vykonala úkon právnej služby bez toho, aby ju týmto výkonom poveril žalobca, v ktorom zároveň uviedla nepravdivé informácie a tvrdenia o klientovi. Konaním žalovanej sa zaoberala aj revízna komisia Slovenskej advokátskej komory pod sp. zn. XXX/XXXX/XXXX, ktorá konštatovala porušenie postupu žalovanej a podala návrh na začatie disciplinárneho konania voči žalovanej. Žalovaná svojim konaním porušila pracovnú zmluvu a zároveň svojim konaním spôsobila žalobcovi škodu, ktorá bola celkovo vyčíslená na sumu 1852,95 EUR a ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku zaplatenia náhrady škody klientovi žalobcu v sume 1852,95 EUR v zmysle dohody o urovnaní zo dňa 11.1.2001, pričom klientovi škoda vznikla v dôsledku porušenia povinnosti žalovanou ako bývalého zamestnanca žalobcu. Poukázal na § 26 ods.2
zákona o advokácií, na § 186 ods.1, § 187 ods.1 Zákonníka práce. Žalobca sa domáha voči žalovanej zaplatenia jednej polovice z výšky vzniknutej škody. Zároveň sa domáha aj zaplatenia príslušenstva poukazujúc na § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z.. Poukázal na to, že žalobca viackrát aj osobne vyzýval žalovanú na náhradu vzniknutej škody, žalovaná viac krát osobne prisľúbila jej zaplatenie, avšak túto náhradu žalobcovi neuhradila. So žalobcom žalovaná nekomunikuje, preto žalobca dňa 8.4.2011 v predžalobnej výzve zo dňa 1.4.2011 písomne vyzval žalovanú na náhradu vzniknutej škody, pričom výzva sa žalobcovi vrátila ako neprevzatá z dôvodu neznámeho adresáta.
Súdu sa nepodaril zistiť pobyt žalovanej, preto jej súd v súlade s § 29 ods.2, 6 Občianskeho súdneho poriadku ustanovil opatrovníka v osobe C.. D. N., vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Košice
- okolie uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 22.1.2015 sp.zn.36C/101/2011-146.
K návrhu na začatie konania sa vyjadrila žalovaná písomným podaním zo dňa 30.5.2012, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s vyjadreniami žalobcu v návrhu na začatie konania a má za to, že žalobca v návrhu konkrétne neuvádza, o aký údajne svojvoľne zo strany žalovanej vykonaný úkon ide a teda akým konkrétnym protiprávnym konaním malo v minulosti zo strany žalovanej voči žalobcovi dôjsť, majúcim za následok údajne spôsobnú škodu žalobcovi zo strany žalovanej. Uviedla, že má za to, že nie sú pravdivé ani tvrdenia žalobcu o tom, že ju mal viackrát osobne vyzývať na úhradu škody poukazujúc na to, že v čase ukončenia pracovného pomeru medzi účastníkmi konania, t.j. od času 11.1.2001 vrátane sa títo osobne nestretli, nijakým spôsobom nekomunikovali a o výške údajne spôsobenej škody, ktorú si žalobca od žalovanej v tomto konaní uplatňuje, sa žalovaná dozvedela až od doručenia uznesenia vrátane jej príloh. Taktiež nemá vedomosť ani o podanom návrhu na začatie disciplinárneho konania. Žiadala, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal k náhrade trov konania.
Súd vykonal dokazovanie prednesom právnej zástupkyne žalobcu, oboznámením s návrhom na začatie konania, s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil tento skutkový stav:
Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou ako zamestnankyňou dňa 31.12.2009 súd zistil, že žalovaná od 1.1.2010 nastúpila k žalobcovi do pracovného pomeru ako advokátsky koncipient. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú, miesto výkonu práce bola určená pobočka advokátskej kancelárie na ulici G.O. X, Košice. Zmluvné strany si dohodli za vykonanú prácu zamestnanca mzdu vo výške 447,41 EUR mesačne.
Z dohody o skončení pracovného pomeru uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 11.1.2011 súd zistil, že ku dňu 11.1.2011 bol rozviazaný pracovný pomer medzi účastníkmi konania dohodou, založený pracovnou zmluvou zo dňa 31.12.2009.
Z dohody o urovnaní zo dňa 11.1.2011 medzi G.. I. Š. a žalobcom súd zistil, že účastníci tejto dohody o urovnaní sa dohodli, že medzi nimi existujú sporné práva, resp. nároky o povinnosti, ktoré vyplývajú a týkajú sa, resp. súvisia so zastupovaním G.. I. Š. žalobcom ako advokátom v právnej veci sp.zn.XXC/XXX/XXXX vednej na Okresnom súde Košice I o určenie príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matky. Touto dohodou žalobca vyjadril svoje úprimné ospravedlnenie za postup žalovanej ako svojej advokátskej koncipientky a zamestnankyne v uvedenej právnej veci, konkrétne nedoručenie uznesenia Okresného súdu Košice I sp.zn.XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 21.7.2010, následkom čoho bolo začaté exekučné konanie. Predmetom dohody o urovnaní bolo urovnanie, resp. úprava všetkých vzájomných práv a povinností pričom G.. I. Š. si voči žalobcovi uplatnila sporné pohľadávky, ktoré jej vznikli na základe, resp. v súvislosti s právnou vecou sp.zn.XXC/XXX/ XXXX, konkrétne pohľadávky na zaplatenie špecifikovanej sumy ako náhrady škody spôsobenej tým, že jej nebolo doručené uznesenie Okresného súdu Košice I a pohľadávku na zaplatenie sumy 353,95 EUR, ktorú MUDr. I. Š. zaplatila v rámci uvedenej exekúcie ako trovy konania v predmetnej právnej veci. Účastníci tejto dohody sa dohodli, že touto dohodou sa urovnávajú vzájomné vzťahy medzi účastníkmi dohody tak, že žalobca je povinný uhradiť MUDr. I. Š. sumu vo výške 1853,95 EUR.
Z návrhu na začatie disciplinárneho konania sp.zn.XXX/XXXX/XXXX súd zistil, že revízna komisia Slovenskej advokátskej komory podala voči žalovanej návrh na začatie disciplinárneho konania, ktorá sa mala dopustiť disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods.1 zákona o advokácií.
Z predmetného návrhu na začatie disciplinárneho konania súd zistil, že žalovaná v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. XXP/XXX/XXXX v zastúpení MUDr. Gabriely Štesovej ako advokátska koncipientka C.. C. V. predložila súdu vyjadrenie zo dňa 14.10.2009 bez toho, aby C.. C. V. vypracované vyjadrenie podpísal a odsúhlasil a bez pripojenia potrebných dôkazov, po skončení pracovného pomeru v advokátskej kancelárií V.Á., s.r.o. ako advokátska koncipientka C.. B. H. založila do súdneho spisu vedenom na Okresnom súde Košice II sp.zn. XXP/XXX/XXXX ako pravé splnomocnenie pre C.. B. H., ktoré klientka MUDr. I. Š. nepodpísala, odvolanie plnomocenstva advokátovi JUDr. C. V. zo dňa 19.2.2010 a 31.3.2010, hoci tieto listiny nepodpísali MUDr. I. Š. a ani advokát JUDr. C. V. a v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II sp.zn. 25P/134/2009 v období od 1.1.2010 do 28.4.2010 vystupovala v zastúpení C.. B. H. v mene sťažovateľky G.. I. Š. napriek tomu, že sťažovateľka odvolala splnomocnenie C.. C. V. až dňa 6.5.2010 a C.. B. H. splnomocnenie neudelila a vo vyjadrení zo dňa 5.4.2010 ospravedlnila oneskorené podanie vyjadrenia nepravdivým tvrdením o práceneschopnosti klientky G.. Š..
Z prednesu právnej zástupkyne žalobcu vyplynulo, že žalobca zotrváva na podanom návrhu v celom rozsahu. Má za to, že žalovaná sa dopustila porušenia povinnosti zamestnanca tak ako to žalobca uviedol v návrhu na začatie konania, čím žalobcovi vznikla škoda, ktorú v zmysle dohody o urovnaní vyplatil G.. Š..
Predmetom tohto konania je náhrada škody.
Podľa § 42 Zákonníka práce, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
Podľa § 43 ods.1 Zákonníka práce, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu prácu (obec, časť obce alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
Podľa § 46 Zákonníka práce, pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.
Podľa § 47 ods.1 Zákonníka práce, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.
Podľa § 60 ods.1 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
Podľa § 60 ods.2 Zákonníka práce, dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c).
Podľa § 60 ods.3 Zákonníka práce, jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.
Podľa § 81 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä:
a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,
c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený.
Podľa § 179 ods.1, 2 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185. Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.
Podľa § 186 ods.1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.
Podľa § 186 ods.2 Zákonníka práce, náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu.
Podľa § 187 ods.1 Zákonníka práce, ak škodu spôsobil porušením povinností aj zamestnávateľ, zamestnanec uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.
Podľa § 191 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.
Podľa § 191 ods.2 Zákonníka práce, zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.
Podľa § 1 ods.2 zákona č.586/2003 Z.z. o advokácií ( ďalej citovaný zákon ), výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len "právne služby").
Podľa § 1 ods.3 cit. zákona, právne služby na území Slovenskej republiky poskytujú advokáti, ako aj ďalšie fyzické osoby a právnické osoby uvedené v ustanoveniach § 30 písm. b), c), d), e) a i) za podmienok a spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Advokáti poskytujú iné služby v súlade s osobitnými predpismi.
Podľa § 2 ods.1 citovaného zákona, advokát je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora.
Podľa § 2 ods.2 cit. zákona, advokát pri poskytovaní právnych služieb je nezávislý, je viazaný všeobecne záväznými právnymi predpismi a v ich medziach príkazmi klienta.
Podľa § 2 ods.3 cit. zákona, advokátske povolanie je slobodné povolanie, ktoré možno vykonávať len podľa tohto zákona.
Podľa § 16 ods.2, 3 cit. zákona, pri jednotlivých úkonoch môže advokáta zastúpiť advokátsky koncipient alebo aj iný zamestnanec advokáta. Zastupovanie podľa odsekov 1 a 2 nie je možné proti vôli klienta.
Podľa § 18 ods.1 cit. zákona, advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.
Podľa § 26 ods.1 cit. zákona, advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť.
Podľa § 26 ods.2 cit. zákona, koncipient a iný zamestnanec advokáta nezodpovedajú klientovi za škodu spôsobenú pri poskytovaní právnych služieb. Ich pracovnoprávna zodpovednosť voči advokátovi nie je tým dotknutá.
Podľa § 56 ods.1 cit. zákona, disciplinárnym previnením advokáta, euroadvokáta, zahraničného advokáta a medzinárodného advokáta alebo advokátskeho koncipienta je zavinené porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona alebo z predpisu komory.
Podľa § 61 cit. zákona, advokátsky koncipient je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátskych koncipientov vedeného komorou.
Podľa § 64 ods.1 cit. zákona, pracovný pomer advokátskeho koncipienta sa spravuje pracovnoprávnymi predpismi.
Podľa § 64 ods.2 cit. zákona, advokátsky koncipient vykonáva pod vedením a dohľadom advokáta, spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti, komplementára komanditnej spoločnosti alebo konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným právnu prax, ktorej účelom je nadobudnúť vedomosti a osvojiť si skúsenosti potrebné na výkon advokácie. Počas tejto praxe je advokát oprávnený poveriť advokátskeho koncipienta vykonaním jednotlivých úkonov právnych služieb, ktoré advokátsky koncipient robí samostatne.
Podľa § 64 ods.3 cit. zákona, advokátsky koncipient je pri výkone právnej praxe povinný postupovať v súlade s týmto zákonom, predpismi komory a s pokynmi advokáta.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovanej ako zamestnankyni u žalobcu ako zamestnávateľa vznikol pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 31.12.2009 s nástupom do práce od 1.1.2010, v zmysle § 61 a nasl. zákona o advokácii - advokátsky koncipient; miestom výkonu práce bola pobočka advokátskej kancelárie na ulici G. X, Košice. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú, bola dohoda o mzde vo výške 447,41 EUR a žalovaná ako zamestnankyňa bola poučená v súlade s § 64 zákona o advokácii. Ku dňu 11.1.2011 bol ukončený pracovný pomer žalovanej u žalobcu na základe dohody. Žalovaná ako advokátska koncipientka porušila svoje pracovné povinnosti, ktoré súviseli so zastupovaním klientky žalobcu - MUDr. I. Š. v právnej veci vedenej na Okresnom súde Košice I sp.zn.XXC/XXX/XXXX. Tohto porušenia sa dopustila tým, že nedoručila uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. XXC/XXX/XXXX -XX Q. N. XX.X.XXXX klientke žalobcu, v dôsledku čoho bolo začaté exekučné konanie voči klientke žalobcu a ktorej tým vznikla škody spočívajúca v zaplatení trov exekúcie. V zmysle dohody o urovnaní, ktorú uzavrel žalobca ako zamestnávateľ žalovanej s klientkou MUDr. I. Š., menovanej žalobca vyplatil sumu 1.853,95 EUR, čím žalobcovi vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s protiprávnym úkonom žalovanej.
Žalovaná tak za vzniknutú škodu zodpovedá v zmysle Zákonníka práce a nakoľko škoda vznikla aj porušením povinnosti zamestnávateľa, t.j. žalobcu, ktorý porušil povinnosti zamestnávateľa - advokáta a to nechával žalovanú v čase jej trvania pracovného pomeru, t.j. od 1.1.2010 do 11.1.2011 pôsobiť samostatne na pracovisku v Košiciach, čím žalovanú ponechal bez kontroly, pričom pre plnohodnotnú výchovu a rozvoj advokátskej praxe advokátskeho koncipienta nemôže byť dostačujúce riadenie prostredníctvom elektronickej komunikácie. V danom prípade teda spoluzavinenie, resp. spoluzodpovednosť žalobcu za spôsobenú škodu spočíva v nevedení žalobcu ako advokáta, v nevykonávaní dohľadu advokáta nad advokátskym koncipientom, t.j. žalovanou. Takýto prístup viedol k ohrozeniu práv klientky. Výchova a dohľad advokáta nad advokátskym koncipientom v sídle advokátskej kancelárie patria medzi mimoriadne dôležité povinnosti advokátov, porušenie ktorých môže mať negatívne dôsledky pre klientov a tak to bolo aj v tomto prípade. Škoda, ktorá vznikla žalobcovi, vznikla v súvislosti k vecou vedenou na Okresnom súde Košice I pod sp.zn.XXC/XXX/XXXX, v ktorej právnej veci žalovaná ako advokátska koncipientka žalobcu nedoručila uznesenie Okresného súdu Košice I č.k.XXC/ XXX/XXXX zo dňa 21.7.2010 klientke žalobcu na zaplatenie sumy 353,95 EUR, ktorú následne klientka žalobcu zaplatila v rámci uvedenej exekúcie ako trovy konania v predmetnej právnej veci. Žalovaná tak konala v rozpore s uzatvorenou pracovnou zmluvou, v rozpore s ustanoveniami Zákona o advokácii a týmto svojim protiprávnym konaním svojmu zamestnávateľovi - žalobcovi spôsobila škodu, ktorú uhradil žalobca svojej klientke. Žalobca sa domáhal voči žalovanej zaplatenia náhrady za vzniknutú škodu
zaplatením jednej polovice zo sumy 1.852,95 EUR, t.j. sumy 926 EUR poukazujúc na § 187 ods.1 Zákonníka práce.
Súd majúc za to, že tak žalobca ako zamestnávateľ žalovanej ako aj samotná žalovaná spôsobili škodu porušením svojich právnych povinností, sú povinní túto znášať pomerne a to podľa miery svojho zavinenia. V danom prípade miera zavinenia u žalovanej činí 50% tak ako aj u žalobcu. Žalovaná ako advokátska koncipientka sa dopustila takého konania, ktoré je nezlučiteľné s výkonom advokácie. O svojom konaní, resp. nekonaní neinformovala svojho zamestnávateľa, na druhej strane žalobca ako zamestnávateľ nedostatočne vykonával kontrolu činnosti vykonávanej jeho advokátskou koncipientkou a takýmto spoločným konaním, resp. nekonaním sa obidvaja, t.j. žalobca ako aj žalovaná dopustili škody. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, majúc za to, že žaloba žalobcu je dôvodná, poukazujúc na citované ustanovenia Zákonníka práce a Zákona o advokácií, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalobca sa domáhal aj zaplatenia príslušenstva - úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 21.4.2012 do zaplatenia poukazujúc na to, že mal žalovanú viac krát osobne vyzývať na náhradu vzniknutej škody. Následne ju mal vyzývať aj písomne výzvou zo dňa 1.4.2011, ktorá výzva sa mu vrátila ako nedoručená z dôvodu neznámeho pobytu žalovanej. Zásielka bola žalobcovi vrátená späť 11.4.2011 a úroky z omeškania si žalobca uplatnil nasledujúci deň po vrátení zásielky, t.j. od 12.4.2011. Povinnosťou žalobcu ako zamestnávateľa bolo prerokovať výšku škody so žalovanou v zmysle § 191 ods. 2 Zákonníka práce. Je pravdou, že žalobca tvrdil, že výšku škody so žalovanou prerokoval v ústnej rovine. Svoje tvrdenia však žiadnymi dôkazmi nepodložil (aj keď má súd za to, že v danom prípade je obtiažne uniesť v tomto smere dôkazné bremeno v prípade, ak rozhovor prebiehal iba medzi žalobcom a žalovanou). O výške škody bol povinný žalobca upovedomiť žalovanú v lehote jedného mesiaca, odkedy mu výška škody vznikla. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, aby takto učinil, preto má súd za to, že o výške škody sa žalovaná dozvedela až doručením návrhu na začatie konania zo strany súdu, a v danom prípade sa do omeškania súdom priznanej sumy žalovaná dostala dňom 21.4.2012, t.j. odo dňa, ktorý nasleduje po doručení návrhu na začatie konania. Výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č.87/95 Z.z. - 9% ročne. Súd zhrnúc vyššie uvedené rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, a to v časti, ktorou si žalobca uplatňoval nárok na príslušenstvo, t.j. úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 926 EUR od 12.4.2011 do 20.4.2012.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takémuto účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu
nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takomto prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorý si uplatnil právo na náhradu trov konania v súlade s § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. Súd o jeho trovách konania rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. Trovy v konaní úspešného žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho konania za návrh v sume 55,50 Eur a z trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci z hodnoty sporu po 51,45 Eur ( rok 2011 ) - § 10 ods. 1 písm. a, § 14 ods. 1 písm. a, b vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej do 30.6.2013 - prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 28.3.2011, predžalobná upomienka zo dňa 1.4.2011, písomné podanie na súd - návrh na začatie konania zo dňa 19.4.2011, písomné podanie na súd - vyčíslenie trov konania zo dňa 24.6.2011 + paušál 4 x 7,41 Eur = 29,64 Eur ( § 15 písm. a, § 16 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z.z. ) + 20 % DPH zo sumy 235,44 Eur, čo činí sumu 47,10 Eur ( § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. ), za 1 úkon právnej pomoci z hodnoty sporu po 51,45 Eur ( rok 2012 ) - § 10 ods. 1 písm. a, § 14 ods. 1 písm. b vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej do 30.6.2013 - písomné podanie na súd - vyjadrenie k uzneseniu súdu zo dňa 4.4.2012, za 1 úkon právnej pomoci z hodnoty sporu po 51,45 Eur v 1 , t.j. 12,86 Eur ( § 14 ods. 5 písm. b vyhl. č. 655/2004 Z.z. - účasť na pojednávaní dňa 29.11.2012 bez prejednania veci ) + paušál 2 x 7,63 Eur = 15,26 Eur ( § 15 písm. a, § 16 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z.z. ) + 20 % DPH zo sumy 79,57 Eur, čo činí sumu 15,91 Eur ( § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), za 1 úkon právnej pomoci z hodnoty sporu po 51,45 Eur ( rok 2013 ) - § 14 ods. 1 písm. b vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej do 30.6.2013 - písomné podanie na súd - stanovisko k vyjadreniu žalovanej zo dňa 20.2.2013, za 1 úkon právnej pomoci z hodnoty sporu po 51,45 Eur v 1 , t.j. 12,86 Eur ( § 14 ods. 5 písm. b vyhl. č. 655/2004 Z.z. - účasť na pojednávaní dňa 14.3.2013 bez prejednania veci ) + paušál 2 x 7,81 Eur = 15,62 Eur ( § 15 písm. a, § 16 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z.z. ) + 20 % DPH zo sumy 79,93 Eur, čo činí sumu 15,99 Eur ( § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., za 1 úkon právnej pomoci z hodnoty sporu po 51,45 Eur v 1 , t.j. 12,86 Eur ( § 13a ods. 4 veta druhá vyhl. č. 655/2004 Z.z. účinnej od 1.7.2013 - účasť na pojednávaní dňa 21.10.2014 bez prejednania veci ) + paušál 1 x 8,04 Eur ( § 15 písm. a, § 16 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z.z. ), za 1 úkon právnej pomoci z hodnoty sporu po 51,45 Eur ( § 13a ods. 1 písm. d vyhl č. 655/2004 Z.z. účinnej od 1.7.2013 ) a paušál 1 x 8,39 Eur ( § 15 písm. a, § 16 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z.z. ) + 20 % DPH zo sumy 80,74 Eur, čo činí sumu 16,15 Eur ( § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Náhrada za stratu času ( § 15 písm. b, § 17 ods. 1 vyhlášky 655/2004 Z.z. ) vo výške 1/60 výpočtového základu za každú, aj začatú polhodinu, pričom 1/60 výpočtového základu za rok 2012 je 12,71 Eur, za rok 2013 je 13,01 Eur, za rok 2014 je 13,40 Eur a za rok 2015 je 13,98 Eur; 10 hodín času ( 20 polhodín času ) stráveného cestou z Bratislavy na Okresný súd Košice I a späť - pojednávanie 29.11.2012 vo výške 20 x 12,71 Eur, t.j. celkovo vo výške 254,20 Eur + 20% DPH, t.j. 50,84 Eur = 305,04 Eur, pojednávanie 14.3.2013 vo výške 20 x 13,01 Eur, t.j. celkovo vo výške 260,20 Eur + 20% DPH, t.j. 52,04 Eur = 312,24 Eur, pojednávanie 21.10.2014 vo výške 20 x 13,40 Eur, t.j. celkovo vo výške 268 Eur + 20% DPH, t.j. 53,6 Eur = 321,60 Eur, pojednávanie 1.12.2015 vo výške 20 x 13,98 Eur, t.j. celkovo vo výške 279,6 Eur + 20% DPH, t.j. 55,92 Eur = 335,52 Eur. Celkovo náhrada za stratu času činí sumu 1.274,40 Eur. Náhrada za cestovné výdavky ( § 15 písm. a, § 16 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. ) - účasť právneho zástupcu žalobcu na pojednávaniach v dňoch 29.11.2012, 14.3.2013, 21.10.2014 a 1.12.2015 pri použití motorového vozidla Peugeot 307 5P 1.6 BVA, ev. č. BA 902HL podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v spojení s vykonávacím opatrením č. 260/2004 Z.z. MPSV SR o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách a podľa citovaných právnych noriem sa vypočítava náhrada cestných nákladov ako súčet základnej náhrady za každý jeden kilometer jazdy, stanovený vo výške 0,183 Eur a náhrada za spotrebované pohonné látky. Vzdialenosť sídla právneho zástupcu žalovaného od Okresného súdu Košice I je 434 km ( spiatočná cesta 868 km ), z čoho vyplýva, že žalobcovi patrí základná náhrada vo výške 635,37 Eur za spiatočnú cestu ( 4 x 868 km x 0,183 Eur ). Ďalej mu prináleží náhrada za spotrebované pohonné látky pri priemernej spotrebe 7,9 litra na 100 km a priemernej cene pohonných látok 1,50 Eur na liter, čo činí sumu 411,43 Eur ( 7,9/100 x 1,50 x 868 ). Celkom náhrada za cestovné výdavky je vo výške 1.046,80 Eur. Celkovo trovy právneho zastúpenia v konaní úspešného žalobcu predstavujú peňažnú čiastku vo výške 2.892,03 Eur ( 570,83 + 1.274,40 +
1.046,80 ) a spolu trovy konania žalobcu činia sumu 2.947,53 Eur a ktorú sumu je v konaní neúspešná žalovaná povinná nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu, č. ú. 4040230909/3100.
Súd nepriznal žalobcovi ním žiadanú výšku trov právneho zastúpenia za 4 úkony, a to doloženie plnomocenstva, oznámenie miesta pobytu žalovanej, oznámenie súčasnej adresy žalovanej a žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania nepovažujúc tieto úkony za účelne vynaložené.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2 vyhotoveniach na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.