Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-234-2015.pdf
PDF · 66.18 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/234/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Daniely Šramelovej a JUDr. Janky Klčovej, v trestnej veci odsúdeného A. Z., v konaní o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 28.09.2015 sp. zn. 7PP/157/2015, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 01.12.2015 takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. Z., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 odsek 1 písm. b/ Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného A. Z., o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil‚ Okresný súd Nitra zo dňa 03.04.2009, č.k. 5T/61/2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 19.11.2009 č. k. 5To/49/2009, podľa § 234 odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961 v trvaní 9 (deväť) rokov.
Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplýva, že k zamietnutiu žiadosti odsúdeného došlo predovšetkým z dôvodu, že odsúdený nepreukazuje splnenie všetkých podmienok pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pričom prihliadol na hodnotenie odsúdeného z ÚVTOS, z ktorého vyplýva, že správanie a vystupovanie odsúdeného nebolo vždy na požadovanej úrovni, odsúdený bol dokonca preložený na oddiel s bezpečnostným režimom, zaradený je v diferenciačnej skupine „C“, pričom ani neprejavuje snahu o preradenie do diferenciačnej skupiny „B“. Prvostupňový súd taktiež poukazoval na skutočnosť, že odsúdený počas doterajšieho výkonu trestu nadobudol len jednu disciplinárnu odmenu z čoho vyplýva, že nepreukázal svojim správaním polepšenie do takej miery, aby bolo možné od neho očakávať riadne správanie sa v budúcnosti.
Proti tomuto uzneseniu odsúdený zahlásil sťažnosť ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o verejnom zasadnutí, ktorú však do termínu neverejného zasadnutia odvolacieho súdu bližšie písomne nezdôvodnil.
Krajský súd na základe takto podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo pričom zistil, že okresný súd o žiadosti odsúdeného rozhodol zákonným spôsobom.
Podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 odsek 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd konštatuje, že okresný súd pri rozhodovaní o predmetnej žiadosti vykonal na verejnom zasadnutí všetky dôkazy, ktoré sú nevyhnutné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, následne vykonané dôkazy vyhodnotil individuálne i v ich súhrne v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel k správnemu a zákonnému záveru o nemožnosti podmienečného prepustenia odsúdeného A. Z. z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý v súčasnosti vykonáva.
V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd jasne a stručne rozviedol zistené skutočnosti, ktoré majú svoj význam pri posudzovaní otázky, či sú splnené podmienky pre prípadné podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu. Rovnako zreteľne a jasne formuloval aj právne úvahy, ktoré ho viedli k negatívnemu stanovisku k žiadosti odsúdeného.
Krajský súd sa v plnom rozsahu s právnymi úvahami okresného súdu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu odsúdený A. Z. nepreukázal pri plnení svojich povinností v režime výkonu trestu odňatia slobody žiadnu pozitívnu zmenu v hodnotovej orientácii. Pre jeho laxný prístup k svojim povinnostiam a práci totiž nezískal doposiaľ viac ako jednu disciplinárnu odmenu a svojim celkovým skôr negatívnym správaním, pre ktoré bol dokonca preradený dňa 30.04.2013 Okresným súdom Trnava z minimálneho stupňa stráženia do stredného stupňa stráženia a taktiež umiestnením na oddiel s bezpečnostným režimom ( z dôvodu vážneho podozrenia z prípravy na útek z výkonu trestu) skôr dokazuje len to, že doposiaľ nie len že nezlepšil svoje chovanie, ale sa ani neprispôsobil špecifickému režimu vo výkone trestu. Takéto doterajšie celkové negatívne pôsobenie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody potom logicky nemôže ani postačovať pre prípadné podmienečné prepustenie a nemôže byť ani dôvodom pre pozitívnu prognózu správania sa odsúdeného v budúcnosti, čo je obligatórnou podmienkou pre vyhovenie žiadosti odsúdeného v zmysle § 66 odsek 1 Trestného zákona
Vzhľadom na vyššie uvedené má aj odvolací súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné potom len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.
Z týchto dôvodov preto krajský súd nepovažoval sťažnosť odsúdeného za dôvodnú a preto o nej rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.