Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3C/56/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a.s. so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária Antovszká, s. r. o. so sídlom Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava, IČO: 36 866 881, proti odporcovi: V. S., nar. XX.X.XXXX, bytom M. - D. č. XXXX, XXX XX B.,

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným Okresnému súdu Skalica dňa 11.2.2013 domáhal uloženia súdom odporcovi povinnosti zaplatiť navrhovateľovi istinu 514,30 €, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 266,85 € od 29.8.2008 do zaplatenia a trovy konania.

Návrh je odôvodnený tými skutočnosťami, že dňa 3.10.2003 uzatvoril navrhovateľ s odporcom Zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi službu Povolené prečerpanie na osobnom účte a odporca prostredníctvom účtu vykonával bezhotovostné a hotovostné platobné operácie na ťarchu osobného účtu. Odporca počas trvania platnosti zmluvy prečerpal sumu 266,85 eur predstavujúcu nepovolený debetný zostatok. Vzhľadom k tomu, že odporca nedoplnil zostatok na svojom účte minimálne o čiastku nepovoleného debetného zostatku zvýšený o ďalšie položky stanovené v zmluve a v sadzobníku poplatkov, navrhovateľ dňa 28.8.2008 odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok. Navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy 514,30 eur, ktorá pozostávala z istiny 266,85 eur a sankčného úroku z omeškania 247,45 eur v súlade s výpisom z účtu z peňažného ústavu, ktorým navrhovateľ deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavuje aktuálny záväzok toho ktorého dlžníka k rozhodujúcemu dátumu v zmysle zmluvy. Úrok z omeškania si uplatnil od 29.8.2008, t.j. deň nasledujúci po dni odstúpenia od zmluvy.

Pre nedostatok odôvodnenia návrhu súd vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu. Navrhovateľ v podaní zo dňa 11.9.2013 doplnil návrh tak, že žalovaná suma predstavuje debetný zostatok na účte klienta v čase jeho zatvorenia (tzn. celý nahromadený debet vyplývajúci z transakcií na účte klienta) v súlade s čl. III. bod 23 VOP a to v sume 266,85 eur, ktorá pozostávala z úrokov, poplatkov za Balík výhoda+ a iné poplatky spojené s transakciami na účte a ďalej sa domáhal sankčného úroku (zmluvnej pokuty) vo výške 247,45 eur. Nedoplnením zostatku na účte sa odporca dostal do omeškania v dôsledku čoho navrhovateľ v zmysle čl. III. bodu 23 VOP v súlade s čl. III. bodu 37 VOP listom zo dňa 25.8.2008 odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok a zároveň odporcu vyzval na úhradu debetného zostatku.

Navrhovateľ a jeho splnomocnenec sa na riadne a včasne predvolané pojednávanie nedostavili, neúčasť ospravedlnil navrhovateľ, ktorý súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol bez ich účasti.

Odporca sa na výzvu súdu k návrhu nevyjadril. K veci dal vyjadrenie na pojednávaní po daní predbežného právneho posúdenia veci, podľa ktorého mal v banke zriadené povolené prečerpanie na osobnom účte.

Navrhovateľ trval na návrhu v celom rozsahu.

Súd vec prejednal s použitím ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti navrhovateľa a jeho splnomocnenca a prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy berúc do úvahy, že vec bolo možné rozhodnúť aj na základe listinných dôkazov.

Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o osobnom účte P., Žiadosťou o zriadenie služby Povolené prečerpanie na osobnom účte, Zmluvou o zriadení služby Povolené prečerpanie na osobnom účte, Rozhodnutím o zriadení služby Povolené prečerpanie na osobnom účte, Návrhom na zriadenie/ prehodnotenie debetného limitu, Žiadosťou o zmenu na účte, výzvou na úhradu zo dňa 7.8.2008, Sadzobníkom poplatkov, odstúpením od zmluvy zo dňa 25.8.2008, výsluchom odporcu, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

Písomnou Zmluvou o osobnom účte P. zo dňa 3.10.2003 mal súd za preukázané, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom v súlade s § 708 a nasl. Obchodného zákonníka zmluvu o osobnom účte.

Žiadosťou o zriadenie služby Povolené prečerpanie na osobnom účte zo dňa 14.5.2004 mal súd preukázané, že odporca žiadal o poskytnutie uvedenej služby na obdobie o1 roka na svojom osobnom účte. Na základe rozhodnutia o zriadení služby Povolené prečerpanie na osobnom účte zo dňa 14.5.2004 bola odporcovi poskytnutá služba Povolené prečerpanie na osobnom účte s výškou debetného limitu 298,75 eur (9 000 Sk), bez poplatku za zriadenie služby.

Predmetom Zmluvy o zriadení služby Povolené prečerpanie na osobnom účte zo dňa 14.5.2004 bol záväzok banky povoliť klientovi na základe žiadosti zo dňa 14.5.2004 prečerpanie na osobnom účte vo forme priznania debetného limitu do výšky 298,75 eur (9 000 Sk), prostriedky boli bankou poskytnuté dňa 14.5.2004. Úroková sadzba bola stanovená variabilná sadzba, ku dňu uzatvorenia zmluvy vo výške 10,7 % ročne, frekvencia pripisovania úrokov mesačná. Splácanie debetného zostatku malo byť priebežné a to kreditnými obratmi na účte. Ročná percentuálna miera nákladov bola vo výške 12,20 %. V bode 3.1.1 sa klient zaviazal, že neprekročí výšku povoleného debetného limitu. Podľa bodu 4.2 bude debetný zostatok po zrušení povoleného debetného limitu sankcionovaný ako nepovolený debet.

Návrhom na zriadenie/prehodnotenie debetného limitu zo dňa 13.8.2007 odporca požiadal o výšku debetného limitu v sume 531,10 eur (16 000 Sk)

Žiadosťou o zmenu na účte zo dňa 13.8.2007 žiadal odporca o zmenu spôsobu poplatkovania účtu z pôvodného poplatkovania Individuálny poplatok na nové poplatkovanie Balík výhoda.

Podaním zo dňa 7.8.2008 navrhovateľ informoval odporcu o tom, že na jeho účte evidujú nepovolený debetný zostatok vo výške 261,68 eur a súčasne ho požiadal, aby v lehote 10 kalendárnych dní doplnil zostatok na účte minimálne o čiastku nepovoleného debetného zostatku zvýšenú o sankčný úrok stanovený v zmluve o účte.

Pokusom o zmier - predžalobnou upomienkou zo dňa 3.1.2013 vyzýval navrhovateľ odporcu na zaplatenie celkového dlhu 612,33 eur do troch dní od doručenia výzvy a oznamoval odporcovi splatnosť celého záväzku.

Súdu boli predložené Všeobecné obchodné podmienky Prima banky Slovensko a.s. nepodpísané odporcom ktoré nadobudli účinnosť dňa 1.7.2012 (ďalej len „VOP“). Podľa čl. III bod 23 ak vznikne na účte debetný zostatok, resp. je prekročené povolené prečerpanie, má banka právo uplatniť úročenie debetu/nepovoleného prečerpania a následne takýto úrok zúčtovať a ťarchu účtu príp. účtovať sankčný

poplatok, ktorý je spolu s debetnými úrokmi uvedený v sadzobníku. Podľa bodu 37 banka je oprávnená od zmluvy odstúpiť pre podstatné porušenie zmluvy, s okamžitou možnosťou zrušenia účtu, ak klient dosiahol nepovolený debet a v lehote stanovenej bankou nepovolený debet nevyrovnal.

Zo Sadzobníka poplatkov Dexia banky Slovensko a.s. súd zistil, že je v ňom uvedená sankčná úroková sadzba pri nepovolenom debete na osobnom účte 20 % ročne.

V navrhovateľom predloženom výpise z účtu odporcu je ako posledná položka uvedené vyrovnanie zostatku zatvoreného účtu 266,85 eur.

Podaním zo dňa 25.8.2008 adresovaným odporcovi navrhovateľ odstúpil od zmluvy o účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, nakoľko odporca neuhradil debetný zostatok, ktorého aktuálna výška vtom čase bola v sume 261,68 eur. Navrhovateľ odporcovi oznamoval, že nasledujúci deň po doručení tohto odstúpenia bude jeho účet zrušený, odporcovi zaniknú všetky zmluvy o poskytovaní produktov/služieb, ktoré sa viažu výlučne k zrušenému účtu, napríklad povolené prečerpanie na účte, platobná karta a ukončí sa poskytovanie produktov / služieb podľa príslušných zmlúv. Doručenka, ktorou navrhovateľ doručoval odporcovi odstúpenie od zmluvy súdu predložená nebola.

Výsluchom odporcu bolo preukázané, že v dobe, keď bol zamestnaný mal zriadený účet v Dexia banke a dohodol aj prečerpanie účtu. K povolenému prečerpaniu mal do banky aj kreditnú kartu. Zmluvnú pokutu s Dexia bankou nedohodoval, sadzobník poplatkov, ktoré mu bude banka účtovať asi nepoznal. Pokiaľ sa týka VOP banky, tieto mu boli doručené až súdom, od banky ich neobdržal. K doručeniu odstúpenia od zmluvy bankou z výpovede odporcu bolo zistené, že ak mu malo byť doručované v roku 2008, nepamätá si, či ho prevzal. V roku 2008 býval na adrese B., B. XX, uvedenej v zmluve o bežnom účte a v zmluve o povolenom prečerpaní.

Podľa § 708 ods. 1, 2 z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení do 30.11.2009 (ďalej len „“) zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

Podľa § 711 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte. Banka opraví bez zbytočného odkladu chybné účtovanie; opravu chybného zúčtovania platieb je banka povinná vykonať v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov. Nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý.

Podľa § 713 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka banka je povinná pripísať v prospech bežného účtu jeho majiteľa peňažné prostriedky ku dňu, kedy banka získala právo s nimi nakladať, a od tohto dňa patria majiteľovi účtu úroky z týchto prostriedkov. Peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa § 709

účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.

Podľa § 715 ods. 1, 2, 3, 4 Obchodného zákonníka zmluvu môžu majiteľ účtu kedykoľvek s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať. Banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu. Zostatok bežného účtu banka vyplatí majiteľovi účtu alebo podľa jeho príkazu prevedie na iný účet v banke alebo po odpočítaní nákladov s tým spojených na účet v inej banke. Banka je povinná oznámiť bez zbytočného odkladu majiteľovi účtu výšku zostatku jeho účtu ku koncu kalendárneho roka.

Podľa § 1 od 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení do 30.6.2006 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa, ods. 3 zákon sa nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení do 30.6.2006 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2, 3 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä: a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. (3) Zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa 52 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení do 31.12.2007 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Súd sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi a dospel k záveru, že účastníci konania navrhovateľ v postavení banky a odporca v postavení majiteľa účtu dňa 3.10.2003 zmluvu o bežnom účte, ku ktorému bolo dňa 14.5.2004 na základe Zmluvy o zriadení služby „povolené prečerpanie na osobnom účte“ poskytnuté povolené prečerpanie na osobnom účte s dohodnutou výškou debetného limitu 298,75 eur, ktorej výška sa na základe návrhu zo dňa 13.8.2007 zvýšila 531,10 eur. V konaní mal súd preukázané, že zmluva o poskytnutí povoleného prečerpania na osobnom účte bola uzavretá písomne, aj po formálnej stránke ju súd hodnotil ako platnú, uzavretú v súlade s ustanovením § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka. Zmluva o bežnom účte, ktorej predmetom je opakované, resp. nepretržité plnenie bola uzavretá na dobu neurčitú a podľa § 715 Obchodného zákonníka možno ju ukončiť výpoveďou alebo dohodou strán. Spor účastníkov v ukončení zmluvy o bežnom účte týmto spôsobom nebol a súd sa bližšie týmto spôsobom ukončenia zmluvného vzťahu nezaoberal.

Z tvrdenia navrhovateľa vyplývalo, že pristúpil odstúpeniu od zmluvy o zriadení služby „Povolené prečerpanie na osobnom účte“ dňa 25.8.2008 a odstúpil od zmluvy o účte č. XXXXXXXXXX/XXXX. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil, že došlo k odstúpeniu od spotrebiteľskej zmluvy. Záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy súd vyvodil z postavenia účastníkov v zmluvnom vzťahu, keď zmluvu uzatvárala na jednej strane banka ako podnikateľ, ktorý poskytol v rámci svojej obchodnej činnosti odporcovi úver titulom zmluvy o povolenom prečerpaní na osobnom účte a na druhej strane vystupoval odporca ako spotrebiteľ, zo žiadneho dôkazu nevyplynul opak. Súd pri záveroch o spotrebiteľskej zmluve vychádzal z ustanovenia § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sa týka typu tejto zmluvy, ide o zmluvu o úvere v zmysle ustanovenia § 710 Obchodného zákonníka, ktorá zmluva je ako typ upravená v Obchodnom zákonníku v jeho ustanovení § 497. Navrhovateľ podľa zmluvy o úvere poskytol odporcovi úverový limit v rámci vykonávania svojej obchodnej činnosti a odporca finančné prostriedky čerpal, o čom svedčí výpis z jeho účtu. Aj keď nie je zmluva o úvere ako typ zmluvy uvedená v ustanovení podľa § 52 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté nielen podľa Občianskeho zákonníka, ale aj podľa Obchodného zákonníka, ako

aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Zmluva o zriadení služby „Povolené prečerpanie na osobnom účte“ je formulárom, vopred pripravenom bankou, ktorého obsah nemohol odporca individuálne ovplyvniť. Súd pre spotrebiteľský charakter zmluvy o zriadení služby povolené prečerpanie a z dôvodu, že v konaní bolo výsluchom odporcu preukázané, že mal k zmluve o bežnom účte a k zmluve o zriadení služby „Povolené prečerpanie na osobnom účte“ kreditnú kartu, posúdil súd právny vzťah účastníkov z druhej zmluvy podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi ako spotrebiteľskú úverovú zmluvu, od ktorej navrhovateľ v roku 2008 odstúpil. Odstúpenie od úverovej zmluvy uzavretej so spotrebiteľom súd posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, pretože ide o spotrebiteľský právny vzťah, v ktorom odporca nevystupoval ako podnikateľ a na ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka odkazuje aj zákon o spotrebiteľských úveroch, neodkazuje na ustanovenia o odstúpení podľa Obchodného zákonníka. Odstúpiť možno iba od platne uzatvorenej zmluvy. Absencia niektorých zákonov o spotrebiteľských úveroch predpísaných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ak spotrebiteľ začal čerpať poskytnutý úver alebo mu bola poskytnutá služba ( § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať). Z výpisov z účtu odporcu je preukázané, že zo zmluvy o zriadení služby „Povolené prečerpanie na osobnom účte“ čerpal a zmluva bola uzavretá platne. Odstúpenie od zmluvy má ten právny účinok, že zmluva sa podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka od začiatku zrušuje a zanikajú všetky práva a povinnosti, vyplývajúce zo zmluvy. Navrhovateľ sa v konaní domáhal podľa svojho podania z 11.9.2013 v žalovanej sume debetného zostatku na účte klienta v čase jeho zatvorenia, t.j. celého nahromadeného debetu, vyplývajúceho z transakcií na účte odporcu v sume 266,85 eur, pozostávajúcej z úrokov, poplatkov za Balík výhoda+ a iné poplatky spojené s transakciami na účte a ďalej sa domáhal zmluvnej pokuty, ním označovanom za sankčný úrok vo výške 247,45 eur. Od zmluvy odstúpil pre porušenie povinnosti odporcom z dôvodu, že odporca nedoplnil zostatok na účte a odporca sa dostal do omeškania. Výpoveďou odporcu bolo preukázané, že v čase doručovania odstúpenia od zmluvy sa zdržiaval v B. na ním uvedenej adrese. Odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom navrhovateľa, s ktorým zákon spája zánik zmluvy. Ak aj nebolo v konaní jednoznačne preukázané, že si odporca poštovú zásielku s doručovaným odstúpením prevzal, súd vychádzal pri záveroch o účinnom odstúpení navrhovateľa od zmluvy zo skutočnosti, že písomnosť s jednostranným prejavom vôle navrhovateľa ukončiť zmluvný vzťah s odporcom sa dostala do sféry dispozície odporcu a odporca mal možnosť s odstúpením od zmluvy sa oboznámiť. Súd preto vyhodnotil, že došlo k platnému a účinnému odstúpeniu od zmluvy o zriadení služby „Povolené prečerpanie na osobnom účte“ s tým účinkom, že zanikli zo zmluvy všetky práva a povinnosti účastníkov zo zmluvy, vrátane nároku na všetky poplatky, na zmluvnú pokutu (sankčný úrok a návrh navrhovateľa ako nedôvodný súd z týchto dôvodov zamietol).

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

Podľa § 397 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.5.2014 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení od 1.5.2014 (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa článku VIII. bod 12. zákona č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto: za § 5a sa vkladá § 5b, ktorý znie: „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.". Podľa článku XIV. zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2014.

Novela zákona o ochrane spotrebiteľa v § 5b zaviedla povinnosť súdu ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Súd preto ex offo skúmal, či pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi je premlčaná. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, čo má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Ak uplynula zákonnom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, súd prihliada na premlčanie v súčasnosti ex offo a tak sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.

Z vykonaného dokazovania za zistenia, že navrhovateľ účinne odstúpil od zmluvy, na strane odporcu mohla vzniknúť povinnosť splniť záväzok iba titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vydať navrhovateľovi majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol pre zrušenie zmluvy odstúpením od nej. U bezdôvodného obohatenia je stanovená zákonná lehota v § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka dva roky. V konaní je potrebné ex offo prihliadnuť na premlčanie uplatneného nároku v zmysle ustanovnia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení od 1.5.2014 a súd musel vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ je povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované návrhom. Ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právny predpis, ktorých súčasťou je, nemá prechodné ustanovenia a znamená to, že od účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. X V. XX/XXXX). Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. I keď účastníci uzavreli zmluvu podľa Obchodného zákonníka, ktorá ako typ zmluvy je absolútnym obchodom, zároveň táto zmluva spadá pod úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. nemá úpravu premlčania nároku, vzniknutého z bezdôvodného obohatenia a premlčanie súd preto posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ uzatvoril zmluvy s odporcom v roku 2003. K odstúpeniu od zmluvy došlo v roku 2008, návrh bol podaný v roku 2013, premlčacia doba je dvojročná a nárok navrhovateľa bol už v roku 2010 premlčaný. Súd, prihliadnuc z úradnej povinnosti ku skutočnosti, že navrhovateľ uplatnil v konaní premlčaný nárok, návrh v celom rozsahu zamietol.

Vzhľadom k zamietnutiu návrhu pre premlčanie uplatneného nároku navrhovateľa, súd sa nezaoberal neprijateľnými podmienkami zo zmluvy a z k nej patriacich podmienok.

Pri trovách konania súd poukazuje na § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého v zásade úspešným účastníkom sporového konania patrí náhrada ich účelne vynaložených trov, vzniknutých im na úspešné bránenie práva. Úspešný odporca výslovne pred súdom uviedol, že náhradu trov konania nežiada priznať, nároku sa zriekol. Preto súd rozhodol tak, že sa odporcovi náhrada trov konania nepriznáva.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).