Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cb-133-2015.pdf
PDF · 94.21 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cb/133/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobcu SPP - Distribúca, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35910739, zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému ARTNIKA, s.r.o., so sídlom Bardejovské kúpele 2045/74, Bardejov, o zaplatenie 841,88 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 841,88 Eur spolu s ročnými úrokmi z omeškania vo výške 9,25% od 11.3.2014 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 50 Eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 143,62 Eur, všetko v lehote do 15. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Dňa 9.9.2015 bol tunajšiemu súdu doručený návrh, ktorým sa žalobca domáha, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu dlžnej sumy vo výške 841,88 Eur spolu s ročnými úrokmi z omeškania vo výške 9,25% od 11.3.2014 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania. Podanú žalobu dôvodil neoprávneným odberom elektrickej energie zo strany žalovaného, ktorému z toho dôvodu vystavil faktúru dňa 21.2.2014 na sumu 841,88 Eur, ktorá bola splatná dňa 10.3.2014.
V konaní vedenom pod sp. zn. 4Cb/133/2015 bola žaloba s prílohami, ako aj procesné poučenia, doručovaná žalovanému na adresu, uvedenú v obchodnom registri, pričom zásielka sa súdu vrátila s poznámkou neprevzaté v odbernej lehote. Iná adresa sídla žalovaného súdu nie je známa. Súd v súlade s § 48 ods. 2 O.s.p. považoval za doručenie žalovanému dňa 26.10.2015. Písomnosti zo strany súdu boli doručované žalovanému na vyjadrenie s poučením, že v prípade, ak sa k žalobe v lehote do 15 dní od doručenia nevyjadrí, môže súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Žalovaný sa v ustanovenej lehote k žalobe písomne nevyjadril a neučinil tak ani do vyhlásenia rozsudku. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom pre zmeškanie v súlade s § 114 ods. 5 O.s.p., pričom oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku pre zmeškanie bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu od 18.11.2015 do 30.11.2015 v súlade s § 156 ods. 3 O.s.p..
Podľa § 114 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania (žalobu) odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí účastníkov o povinnosti predložiť alebo označiť dôkazy a skutočnosti najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada.
Podľa § 114 ods. 3 O.s.p., ak to povaha veci alebo okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd s výnimkou vecí podľa § 120 ods. 2 a § 153b ods. 5 uložiť odporcovi uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na podanie vyjadrenia určí súd lehotu.
Podľa § 114 ods. 5 O.s.p., ak odporca nesplní povinnosť uloženú uznesením vydaným podľa ods. 3, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa §153b; o tomto následku musí byť odporca poučený. Ustanovenia §153b ods.1 a ods.2 písm. a.) a c.) sa nepoužijú.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. Ak sú v rovnakom čase splnené súčasne všetky podmienky uvedené v odseku 2, súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie.
Podľa § 153 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Rozsudkom pre zmeškanie možno spor rozhodnúť, ak žalovaný sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené, hoci ho súd na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti (§ 114 ods. 2),
Podľa § 157 ods. 4 O.s.p., v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods. 1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorého rozhodol.
Podľa § 153b ods. 3 O.s.p., skutkovým základom rozsudku podľa odseku 1 je žalobcom potvrdený skutkový stav, ak ho súd považuje za nesporný.
Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších prepisov ďalej len "Obch. Z.") táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 82 zákona č. 251/2012 Z.z. neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu, b) nemeraného plynu, c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu, d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky, h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ potvrdil. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l). Ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3. Prevádzkovateľ distribučnej siete je oprávnený vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sieti na účel zabránenia neoprávnenému odberu.
Podľa § 1 vyhlášky č. 449/2012 Z.z. Škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla, vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odsekov 3 až 11 a a) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý je určený na trvalé bývanie, 1) b) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete; v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo u odberateľa, ktorý je 1. prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia, 2. zariadením sociálnych služieb, 3. zariadením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, 4. školou, c) dvojnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie okrem odberateľa plynu podľa písmena b) prvého bodu až štvrtého bodu. (2) Cena podľa odseku 1 sa použije pre celé obdobie neoprávneného odberu plynu. (3) Množstvo neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta podľa vzorca NOP = D. P. HPs, kde NOP je množstvo neoprávnene odobratého plynu v m3, D je počet dní neoprávneného odberu plynu, P je najväčší hodinový príkon plynového spotrebiča v m3/h, HPs je denný počet hodín používania plynového spotrebiča v h/d. Za denný počet hodín používania plynového spotrebiča podľa odseku 3 sa v prípade objektov určených na trvalé bývanie považujú nasledujúce doby, a to, ak ide o1. spotrebič na varenie: dve hodiny, 2. prietokový ohrievač vody, plynový bojler alebo zásobníkový ohrievač vody: tri hodiny, 3. plynové vykurovanie a) v období máj až september: jedna hodina, b) v období október až apríl: 10 hodín, plynové vykurovanie kombinovanými kotlami a) v období máj až september: tri hodiny, b) v období október až apríl: 13 hodín, 5. ostatné plynové spotrebiče: 10 hodín denne. V prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie a plyn je tu používaný na výrobné účely, technologické účely, v súvislosti s poskytovaním služieb či predajom tovarov alebo na iné účely (napríklad výrobné podniky, reštauračné zariadenia, hotely, obchodné prevádzky), za denný počet hodín používania plynového spotrebiča sa považuje a) v prípade výrobných prevádzok a technologických objektov (napríklad kotolne) pri jednozmennej prevádzke 8 hodín denne, pri dvojzmennej prevádzke 16 hodín denne a pri trojzmennej prevádzke 24 hodín denne, b) v prípade objektov, v ktorých sa plyn používa v súvislosti s poskytovaním služieb alebo v súvislosti s predajom tovarov (napríklad reštauračné zariadenia, obchodné prevádzky), doba určená prevádzkovými hodinami daného subjektu, c) v prípade objektov využívaných na skladovanie - 13 hodín, d) v prípade objektov školských zariadení - 12 hodín denne, e) v prípade objektov, v ktorých sa poskytuje dočasné ubytovanie (napríklad hotely, penzióny, ubytovne), objektov využívaných ako administratívne priestory, objektov, v ktorých sa poskytuje zdravotnícka starostlivosť, zariadení sociálnych služieb a podobne - 16 hodín denne. Pri určení množstva neoprávnene odobratého plynu je rozhodujúci počet a typ plynových spotrebičov zistených v mieste neoprávneného odberu. Ak nemožno zistiť menovitý hodinový príkon plynového spotrebiča, použije sa na výpočet množstva neoprávnene odobratého plynu hodinový príkon porovnateľných plynových spotrebičov. Ak v mieste neoprávneného odberu plynu nie je možné zistiť počet a typ plynových spotrebičov, určí sa množstvo neoprávnene odobratého plynu a) v prípade objektu určeného na trvalé bývanie použitím týchto plynových spotrebičov: spotrebič na varenie s príkonom 1 m3/h, spotrebič na vykurovanie s príkonom 3 m3/h a spotrebič na ohrev vody s príkonom 1, 5 m3/h, b) v prípade objektu využívaného na iné účely ako súčin množstva plynu, ktoré pretečie počas 24 hodín potrubím, ktorým je objekt pripojený na distribučnú sieť pri tlaku, s akým je prevádzkovaná distribučná sieť v mieste pripojenia tohto potrubia, a doby trvania neoprávneného odberu plynu. Ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom, ktoré nesprávne zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo odber plynu alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu. Ak nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, najmä ak sa odber plynu uskutočňoval bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu alebo bez meradla, alebo ak meradlo na odbernom mieste nebolo namontované prevádzkovateľom siete, účtuje sa odber plynu od preukázanej doby prevádzky plynových spotrebičov s prihliadnutím na dobu využívania miesta, z ktorého neoprávnený odber uskutočnila konkrétna fyzická osoba alebo právnická osoba, alebo s prihliadnutím na dobu pripojenia odberného zariadenia k prepravnej sieti alebo distribučnej sieti. Výpočet podľa odsekov
3 až 10 sa vykoná pre každý plynový spotrebič osobitne. Celkové množstvo neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta ako súčet množstva neoprávnene odobratého plynu jednotlivými spotrebičmi. V prípade neoprávneného odberu plynu, pri ktorom má prevádzkovateľ distribučnej siete k dispozícii údaje o množstve neoprávnene odobratého plynu z určeného meradla (meradla, ktoré má platné overenie a bolo namontované prevádzkovateľom distribučnej siete), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného meradlom a ceny podľa odseku 1. Ak sa má podľa osobitného predpisu2) určiť neoprávnene odobraté množstvo plynu pomocou typového diagramu dodávky, výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného typovým diagramom dodávky a cenníkovej ceny príslušného dodávateľa plynu v príslušnej tarife, ktorá zahŕňa sadzbu za odobratý plyn platnú v čase zistenia neoprávneného odberu. Do výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítava fixná mesačná sadzba pre odberateľov plynu v domácnosti, ktorá bola platná v čase zistenia neoprávneného odberu; fixná mesačná sadzba sa pripočítava za každý začatý mesiac neoprávneného odberu. Prepočet objemových jednotiek množstva na energiu na účely výpočtu výšky škody sa uskutočňuje podľa osobitného predpisu.3) K škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu.
Podľa § 373 Obchodného zákonníka Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa § 378 Obchodného zákonníka škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 379 Obchodného zákonníka Ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
Podľa § 380 Obchodného zákonníka Za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.
Podľa § 386 Obchodného zákonníka Nároku na náhradu škody sa nemožno vzdať pred porušením povinnosti, z ktorého môže škoda vzniknúť. Náhradu škody nemôže súd znížiť.
Na základe uvedeného má súd zato, že keďže žalovaný spôsobil žalobcovi škodu vo výške 841,88 Eur neoprávneným odberom elektrickej energie, súd rozhodol v zmysle výroku tohto rozsudku. Žalovaný si nesplnil svoju povinnosť danú mu podľa §114 ods. 3 O.s.p., súd mohol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie v zmysle §153b O.s.p., nakoľko v takomto prípade sa na ustanovenia §153b ods. 1 a ods.2 písm. a.) a c.) O.s.p. neprihliada. Súd v zmysle §153b ods. 3 O.s.p. považuje žalobcom tvrdený skutkový stav za nesporný, a preto vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 369 ods. 2 prvej vety Obchodného zákonníka úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku.
Pri určovaní výšky žalovaného nároku súd vychádzal z predložených listinných dôkazov, ktoré považuje za nesporné v dôsledku skutočnosti, že žalovaný ich nenamietal. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nezaplatením náhrady škody v žalobcom určenej lehote sa dostal sa do omeškania, čím žalobcovi vzniklo právo na uplatnenie úrokov z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil v zákonnej sadzbe.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal vo veci plný úspech, súd mu priznal plnú náhradu trov konania podľa jeho vyčíslenia, ktoré spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 50 Eur a odmeny a náhradu hotových výdavkov za 2 úkony advokáta žalobcu vo veci v roku 2015 ( 1. príprava a prevzatie zastúpenia, 2. podanie žaloby), pričom základnú sadzbu tarifnej odmeny advokáta žalobcu za 1 úkon počítal z predmetu sporu a teda zo sumy 841,88 Eur a určil ju na 51,45 Eur podľa § 10 ods. 1, § 13a citovanej vyhlášky za jeden úkon. Žalobca má pravo aj na náhradu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., čo činí 1/100 výpočtového základu za 2 úkony advokáta žalobcu v roku 2015, t.j. 2x 8,39 Eur. Odmena a náhrada hotových výdavkov sa zvyšuje v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o 20% DPH, na celkovú sumu 143,62 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie okrem prípadu odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V takom prípade možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté d) dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné g) dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), h) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmešká lehotu na podanie vyjadrenia podľa odseku 3, môže do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku podať návrh na jeho zrušenie spolu s vyjadrením a návrhom na odpustenie zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.