Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoE/157/2015

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, proti povinnému: Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXD, F. P., o vymoženie sumy 30,-- eur a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. -5 zo dňa 12. januára 2015, jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. -5 zo dňa 12. januára 2015 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, § 27 ods. 2, § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. ().

Uviedol, že predpokladom pre vedenie exekúcie voči dlžníkovi je vykonateľný exekučný titul, ktorým sa ukladá určitá povinnosť, pričom môže ísť o rozhodnutie súdu alebo iných orgánov alebo inú verejnú listinu. Exekúciu môže súdny exekútor začať vykonávať iba na základe poverenia vydaného súdom, pričom súd je už pri posudzovaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie okrem iného povinný skúmať aj či sú splnené podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti prikladaného exekučného titulu. V danom prípade ide o exekučný titul - rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. k. zo dňa 18.07.2011, vykonateľný dňa 07.09.2011. Nakoľko ide o rozhodnutie vydané v správnom konaní, je potrebné ho posudzovať aj v kontexte osobitných noriem, zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ako aj zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní () v znení neskorších predpisov.

Pre úplnosť zdôraznil, že zachovanie trojročnej lehoty nemožno spájať so začatím exekučného konania. Exekučné konanie, ako osobitný druh občianskeho súdneho konania sa síce začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, to však ešte neznamená, že konkrétnu exekúciu skutočne vykoná. Exekučný súd je povinný dohliadať na zákonnosť vedenia exekúcie, a to nielen pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale v ktorejkoľvek fáze exekučného konania a ak zistí jej neprípustnosť, tak ju zastaví. V danom prípade žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 25.09.2014, teda po uplynutí trojročnej zákonnej lehoty, ktorá v prípade predkladaného rozkazu o uložení sankcie za priestupok č. k. zo dňa 18.07.2011 uplynula dňa 07.09.2014. V tejto lehote však bolo potrebné pre úspešné vymáhanie pohľadávky oprávneného, aby sa exekučné konanie nachádzalo v štádiu, keď proti doručenému upovedomeniu o začatí exekúcie nemožno podať námietky, resp. po tom, keď sa súdnemu exekútorovi doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, a ktoré v takomto prípade možno považovať za nariadenie výkonu rozhodnutia, ako to predpokladá § 71 ods. 3 Správneho poriadku.

S poukazom na ustanovenia § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a § 71 ods. 3 Správneho poriadku mal súd prvého stupňa za to, že právo vykonať predkladaný rozkaz o uložení sankcie za priestupok zaniklo. Preto exekútorom predkladaný rozkaz o uložení sankcie za priestupok za exekučný titul v zmysle § 41 Exekučného poriadku považovať nemožno, keďže nie je vykonateľný. Nakoľko pre absenciu vykonateľného exekučného titulu nie sú dané predpoklady vedenia exekúcie, súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, dôvodiac nesprávnym právnym posúdením.

Bol toho názoru, že neboli dané zákonné dôvody na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vykonanie exekúcie, a pokiaľ súd žiadosti nevyhovel, odňal mu možnosť domôcť sa zákonným spôsobom výkonu vykonateľného exekučného titulu. Vytkol, že súd v uvedenej veci nepostupoval správne, pokiaľ na daný prípad aplikoval ustanovenie § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. spôsobom, ktorý z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty za rozhodujúci moment neurčuje podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by bol súd vo veci nečinný a obštrukčne, úmyselne, či neúmyselne by predlžoval vydanie svojho rozhodnutia, mohlo by dôjsť k situácii, že oprávnený sa svojho práva nedomôže len v príčinnej súvislosti s nečinnosťou súdu. Uvedený výklad ustanovenia § 71 ods. 3 totiž nepočítal so žiadnou lehotou, ktorú má oprávnený dodržať, aby podanie návrhu na vykonanie exekúcie a exekučné konanie nebolo prekludované. Z uvedeného vyplývala jediná možná interpretácia § 71 ods. 3 a to tak, že oprávnený môže uplatniť svoje právo na vykonanie exekučného titulu kedykoľvek s tým, že momentom nariadenia sa bude rozumieť podanie návrhu. Opačný názor by viedol k značnej právnej neistote a jeho dôsledkom by bolo aj to, že výsledok exekučného konania by celkom závisel iba od rýchlosti konania a včasnosti vykonania jednotlivých úkonov súdnym exekútorom a exekučným súdom. Na základe uvedeného mal za to, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, keď neskúmal uvedené skutočnosti, a tiež nesprávne právne vec posúdil, keď neaplikoval príslušné ustanovenia zákona. V zmysle uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Sudca súdu prvého stupňa predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu oprávneného nemienil vyhovieť (§ 374 ods. 4 OSP).

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa ustanovenia § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 08.08.2014 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jozefovi Burimu na vymoženie peňažnej pohľadávky v sume 30,00 eur s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozkaz o uložení sankcie za priestupok zo dňa 18.07.2011, číslo Pk-468/2011-RU, ObU-KN-OVVS-2011/03377, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.08.2011 a vykonateľnosť dňa 07.09.2011. Súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa dňa 25.09.2014 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a exekučným titulom. Následne súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením z dôvodov v ňom uvedených.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne vec po právnej stránke posúdil a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15.10.2008) sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len ""), ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú mu rozhodnutím, ktoré je vykonateľné (§ 52 ods. 2), alebo zmierom schváleným správnym orgánom alebo ním zostaveným výkazom nedoplatkov (ďalej len "rozhodnutie"), ich výkon sa uskutoční. Ak v rozhodnutí nebola určená lehota na plnenie, určí ju orgán, ktorý uskutočňuje výkon rozhodnutia; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

Podľa § 71 ods. 3 citovaného zákona, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).

Podľa § 47 ods. 1 písm. a), b) Exekučného poriadku exekútor poverený vykonaním exekúcie upovedomí povinného i oprávneného o začatí exekúcie, prípadne o spôsobe jej vykonania a o predbežných trovách exekúcie; povinného vyzve, aby uspokojil pohľadávku oprávneného alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky podľa § 50, zakáže povinnému, aby odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nakladal so svojím majetkom, ktorý podľa ustanovení tohto zákona podlieha exekúcii okrem nakladania za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom z účtu v banke.

Odvolací súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia na zdôraznenie správnosti dodáva, že charakter lehoty je prekluzívny, preto jej márnym uplynutím právo na nariadenie výkonu rozhodnutia zaniká. Pre určenie toho, či zákonná lehota bola v konkrétnom prípade zachovaná, nebolo právne významné začatie exekučného konania doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ale jeho nariadenie orgánom uskutočňujúcim výkon rozhodnutia, v danom prípade podľa Exekučného poriadku rozhodnutím súdneho exekútora, ktorý uskutočňuje exekúciu a to upovedomením o začatí exekúcie. Zo súdneho spisu bolo zrejmé, že lehota na nariadenie exekučného titulu začala plynúť dňa 07.09.2011 a jej uplynutie skončilo 07.09.2014, teda uplynula ešte pred tým, ako súdny exekútor doručil žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučnému súdu, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Záverom odvolací súd dodáva, že oprávneným namietané rozhodnutia Najvyššieho súdu SR neriešia problematiku preklúzie, ale preukázanie prechodu vymáhanej pohľadávky na oprávneného.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.