Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-24C/390/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Filovou, v právnej veci navrhovateľky F. P. R. J. M. A. H. V. M. P. , nar. X.X.XXXX, bytom B., H. XXXX/X, zastúpenej Advokátskou kanceláriou HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6, Bratislava, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok a vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že zmluvné podmienky uvedené vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, tvoriace súčasť Zmluvy o úvere č. 102301193, uzavretej medzi účastníkmi v septembri 2011, uzavretej medzi účastníkmi v septembri 2011, a to rozhodcovská doložka uvedená v bode 14, ustanovenie pôsobnosti Obchodného zákonníka uvedené v bode 16, dohoda o vyplnení zmenky uvedená v bode 13, dohoda o zrážkach zo mzdy uvedená v bode 5, uznanie dlhu uvedené v bode 8, vyhlásenie dlžníka, že vyhlásenia o neporozumení zmluvy sú neplatné uvedené v bode 17, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

Súd u r č u j e , že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 102301193, uzavretá medzi účastníkmi v septembri 2011, je neplatná.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 3.378,67€ a nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 1.501,16€, na účet právneho zástupcu navrhovateľky, vedený v K. B., T..Q.., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť titulom súdneho poplatku tunajšiemu súdu 302,-€, v zmysle pripojeného platobného predpisu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 5.5.2014 sa navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu domáhala, aby súd vyhlásil niektoré z ustanovení Zmluvy o úvere č. 102301193 za neplatné v celom rozsahu, vyhlásil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 102301193, uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom, je neplatná a zaviazal odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.134,67€ navrhovateľke. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 28.10.2015, č.k. -154, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.11.2015 súd pripustil zmenu petitu v časti týkajúcej sa vydania bezdôvodného obohatenia tak, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 3.378,67€ navrhovateľke.

Svoj nárok odôvodnila navrhovateľka tým, že v septembri 2011 účastníci uzavreli úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov navrhovateľke, a to Zmluvu o úvere č. 102301193, Dohodu o zrážkach zo mzdy č. 102301193 a Rozhodcovskú zmluvu č. 102301193, jednalo sa o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu vopred pripravenú odporcom, ktorej obsah

pred jej uzavretím navrhovateľka nemala možnosť reálne ovplyvniť. Súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré rovnako navrhovateľka nemohla ovplyvniť, nakoľko boli pripravené vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, spadajúcim pod ochranu §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, odporca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a navrhovateľka v postavení spotrebiteľa. Spotrebiteľské vzťahy sú vždy vzťahmi občianskoprávnymi, bez ohľadu na skutočnosť, či základný zmluvný vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom plnenia je uzavretý podľa ustanovení Obchodného zákonníka.

Navrhovateľka predmetnú zmluvu považovala za problematickú a z eurokonformného hľadiska za neudržateľnú, v zmluve sú okrem iného neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a inými kogentnými ustanoveniami zákona. Neprijateľnosť zmluvných podmienok a jej dôsledky podľa čl. 6 ods. /EHS musí súd vyhodnotiť so zreteľom na čl. 4 os. 1 Smernice, podľa ktorého: „Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.“ Pri hodnotení neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmluve o úvere musí súd prihliadnuť najmä na okolnosť, že podmienky predformuloval profesionál - odporca, ktorý má povinnosť odbornej starostlivosti, a tiež na okolnosť, že spotrebiteľ bol vo finančnej tiesni.

Odporca postupoval voči navrhovateľke bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi, porušil spotrebiteľské práva navrhovateľky najmä tým, že použil v zmluve nasledovné neprijateľné podmienky: a/ tzv. „rozhodcovská zmluva“ = rozhodcovská doložka, ktorá bráni uplatniť vec na štátnom súde, ak dodávateľ skôr podá žalobu na rozhodcovskom súde, čím núti spotrebiteľa riešiť v tomto prípade vec iba v rozhodcovskom konaní. Navrhovateľka je tak vystavená rozhodcovskému súdu, ktorý je pre ňu netransparentný a tým, že ho má predtlačený odporca v tzv. „rozhodcovskej zmluve“, tak vyvoláva pochybnosti o jeho objektívnosti. Taktiež miesto je nevýhodnejšie, keďže podľa §87 písm. f/ Občianskeho zákonníka by navrhovateľka mohla využiť súd v mieste svojho bydliska. Vnútorné procesné pravidlá navrhovateľke nič nehovoria, nebola s nimi oboznámená. Navrhovateľka nemala možnosť ovplyvniť obsah ani rokovať o tzv. rozhodcovskej zmluve, zjavne ide o snahu odporcu navodiť dojem, že ide o individuálne dojednania v snahe miasť tak súd. b/ Ustanovenie pôsobnosti Obchodného zákonníka na celú zmluvu. Podľa bodu 16. Všeobecných obchodných podmienok /ďalej VOP/ sa všetky ich právne vzťahy medzi zmluvnými stranami sa na základe dohody zmluvných strán v súlade s §262 ods. 1 Obchodného zákonníka, riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka, ako aj zmluva sa uzatvára podľa §269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva. Z uvedeného je zrejmý úmysel obísť zákon, keď sa chcel veriteľ vynúť posudzovaniu zmluvy z hľadiska iných právnych predpisov. c/ Zmenka. Zmenka je klasickým obchodnoprávnym inštitútom, ktorý je nepoužiteľný v prípade spotrebiteľov. Napríklad 3-dňová lehota na podanie odporu proti zmenkovému platobnému rozkazu je pre spotrebiteľa neprimerane krátka, dohoda o vyplnení blankozmenky umožňuje dodávateľovi vypísať ju jednostranne výhodne. Navrhovateľka ako spotrebiteľka nemala možnosť ovplyvniť takúto dohodu vo VOP a táto dohoda spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, zmenka je spotrebiteľovi jednostranne nanútená, spotrebitelia ani len nerozumejú, čo to je. d/ Potvrdenie prevzatia istiny úveru v hotovosti od veriteľa podpisom úverovej zmluvy. Uvedená podmienka je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore s požiadavkou dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Na spotrebiteľa sa danou podmienkou neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v otázke skutočného odovzdania „istiny úveru v hotovosti pri podpise zmluvy“. Nie sú ojedinelé prípady, kedy spotrebitelia podpísali spotrebiteľské zmluvy obsahujúce predmetnú zmluvnú podmienku, avšak finančné prostriedky im v skutočnosti neboli poskytnuté, resp. nie v plnej výške. e/ Dohoda o zrážkach zo mzdy. Zrážky zo mzdy zvlášť za plnenia z nekalých podmienok citlivo zasiahnu do sociálnej sféry spotrebiteľa a jeho rodiny a preto sú akceptovateľné iba zrážky zo mzdy v exekúcii, v rámci ktorej súd dohliadne na neprimeranosť pri dodržaní princípu ochrany povinného. f/ Uznanie dlhu. Uznať možno len dlh, ktorý vznikol a nie dlh, ktorý vznikne. Uvedené judikoval vo svojom rozhodnutí Krajský súd v Banskej Bystrici z 31.8.2010, č.k. , keď ustálil, že „ak úkon

- dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti - je absolútne neplatný

právny úkon, nemohol z tohto dôvodu povinný svojím konaním v notárskej zápisnici jednak platne uznať dlh čo do dôvodov a výšky, ale ani súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“ g/ Splnomocnenie veriteľa na všetky právne úkony v Centrálnom depozitári cenných papierov SR. h/ Splnomocnenie advokáta na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. i/ Splnomocnenie advokáta na uzatvorenie záložnej zmluvy, ktorej predmetom bude zriadenie záložného práva v prospech veriteľa. h/ Splnomocnenie na úkony v Sociálnej poisťovni. Splnomocnenia pod písmenami g/,h/,i/,j/ pre rozpor s §22 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú absolútne neplatné, a teda prípadným konaním advokáta ako splnomocnenca by pre navrhovateľku ako povinnú nevznikli žiadne právne účinky vykonaných úkonov. k/ Vyhlásenie dlžníka, že vyhlásenia o neporozumení zmluvy z jeho strany sú neplatné. V bode 17 VOP sa dlžník prehlásením vopred vzdáva nároku rozporovať obsah zmluvy a podmienok, ktoré neboli individuálne dojednané a paušálne sa vzdáva nároku o nápravu v prípade, že dodávateľ nedodržal svoje informačné povinnosti a náležite neoboznámil spotrebiteľa ako slabšiu a práva menej znalú stranu spravodlivým obsahom zmluvných podmienok a dojednaní, ktoré sú mu predkladané bez možnosti ich ovplyvniť. l/ Výslovný súhlas dlžníka so zasielaním korešpondencie, SMS a emailov veriteľom v ľubovoľnej miere. Táto podmienka oprávňuje odporcu k neprimeraným zásahom do súkromia a predstavuje hrubý nepomer práv a povinností jednotlivých zmluvných strán. Takto široko koncipované splnomocnenie môže zakladať možnosť veriteľovi aplikovať šikanózny výkon práva a zahŕňať nevyžiadanými správami a korešpondenciou dlžníka v ľubovoľnej miere.

Navrhovateľka poukázala na nekalé obchodné podmienky zo strany odporcu tým, že neuviedol v zmluve o úvere RPMN, čo znamená, že odporca konal bez odbornej starostlivosti. Podľa §9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy, medzi povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí aj RPMN, v súvise s §11 ods. 1 písm. b/ sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálne miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, za takéto nesprávne uvedenie môžeme považovať aj jej úplnú absenciu. Za ďalšiu nekalú obchodnú podmienku navrhovateľka považovala uvedenie účelu čerpania finančných prostriedkov „na zamestnanie“, čo je v rozpore s účelom, na ktorý sa úver skutočne bral. Ide o nekalú obchodnú praktiku, lebo sa vôbec nerešpektuje vôľa spotrebiteľa a obchodný zástupca dodávateľa zakrúžkuje taký účel, aby sa vylúčil režim spotrebiteľských úverov. Navrhovateľka nevykonáva žiadne povolanie, v čase vzniku vzťahu nutne potrebovala peniaze na úhradu nákladov v rodine, úver nebrala na povolanie a ani jej vôľa nikdy taká nebola.

Pri preukazovaní naliehavosti právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvných podmienok navrhovateľka poukázala na ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách obsiahnuté v Občianskom zákonníku, ktoré predpokladajú ako spôsob ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami práve žalobu o určenie v zmysle §80 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. Mala za preukázané, že pri ďalšom výkone zmluvných ustanovení napadnutých žalobou by dochádzalo naďalej k neprimeraným zásahom do majetkových práv navrhovateľky, k zhoršeniu jej sociálneho a ekonomického postavenia a došlo by k porušeniu princípu ochrany spotrebiteľa a dobrých mravov. Nároky navrhovateľky sú odvodené aj z cieľov európskych smerníc na ochranu spotrebiteľa, ktorých zmyslom a cieľom je dosiahnuť stav, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách spotrebiteľov nezaväzovali /najmä Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách/.

Súčasťou typovej formulárovej úverovej zmluvy č. 102301193, pripravenej zo strany veriteľa, je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 102301193. Odporca napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa navrhovateľky o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo navrhovateľke povinnosť plniť, vykonávajú sa navrhovateľke zrážky zo mzdy a navrhovateľka nemá možnosť ich zastaviť. Zamestnávateľ navrhovateľky je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy považuje navrhovateľka za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou a preto je v predmetnej veci neplatný /§39 Občianskeho zákonníka/. Moc nad majetkom navrhovateľky je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia majetku navrhovateľky nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva

poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa, a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Navrhovateľka má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tohto právneho úkonu. Deklarovaním neplatnosti Dohody o zrážkach z mzdy č. 102301193 odporca stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach.

Na základe Zmluvy o úvere č. 102301193 navrhovateľka obdržala 2.000,-€. Navrhovateľka splatila dve splátky - dňa 14.1.2013 vo výške 100,-€ a dňa 28.1.2013 vo výške 302,67€. Následne si odporca uplatnil Dohodu o zrážkach zo mzdy č. 102301193 a ďalšie splátky od apríla 2013 stŕhal navrhovateľke priamo zo mzdy, prostredníctvom jej zamestnávateľa vo výške 311,-€ mesačne, a to v období od apríla 2013 do júla 2014, celkovo vo výške 4.976,-€. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná úverová zmluva je bezúročná a bezpoplatková a odporca poskytol navrhovateľ finančné prostriedky vo výške 2.000,-€ a navrhovateľka splatila odporcovi celkovo sumu vo výške 5.378,67€, došlo k bezdôvodnému obohateniu odporcu na úkor navrhovateľky vo výške 3.378,67€, ktoré žiada navrhovateľka vydať.

Odporca v písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to , že navrhovateľkou predložená Zmluva o úvere č. 102301193 nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko navrhovateľka vstúpila do právneho vzťahu s odporcom na základe vyhlásenia, že poskytnuté finančné prostriedky použije na výkon povolania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Navrhovateľka podľa jej vlastných tvrdení a zmluvných vyhlásení z vlastnej vôle vstúpila do zmluvných vzťahov za účelom poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon zamestnania. V zmluve a VOP navrhovateľka vyhlásila, že sa oboznámila a súhlasí s obsahom zmluvy, vrátane VOP a že nemá k nej žiadne výhrady a zaväzuje sa ju dodržiavať, tiež prehlásila, že informácie, ktoré poskytla odporcovi pred uzavretím zmluvy, sú pravdivé, že zmluvu uzatvorila slobodne, vážne, zrozumiteľne a nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdzuje svojím podpisom. Navrhovateľka vyhlásila, že akékoľvek jej tvrdenie v budúcnosti o tom, že nebola oboznámená s podmienkami zmluvy, bude na jej ťarchu a nebude považované za právne relevantné. Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel dlžník poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použil. V prípade postavenia odporcu treba akcentovať aj jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s navrhovateľkou vstupoval. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Analogicky ak navrhovateľka v zmluve o úvere uviedla a aj podpísala, že poskytované peňažné prostriedky sú na účel výkonu jej zamestnania, treba chrániť dobrú vieru odporcu a navrhovateľke nepriznať právne postavenie spotrebiteľa. Nakoľko navrhovateľka nemienila použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom, vzájomný právny vzťah účastníkov konania je teda obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je vôbec na mieste.

Nakoľko navrhovateľke nemožno priznať postavenie spotrebiteľa, lebo uzatvorila zmluvný vzťah podľa ustanovení Obchodného zákonníka, predmetná zmluva nie je spotrebiteľskou a nemožno tak hovoriť o akýchkoľvek neprijateľných podmienkach v zmysle ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Odporca vyjadril názor, že navrhovateľka na určení neplatnosti zmluvných podmienok nemá naliehavý právny záujem, v zmysle ustanovenia §80 písm. c/ O.s.p. navrhovateľku zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Návrh vo veci samej je neopodstatnený a nerealizovaním pravidelných zrážok zo mzdy by záväzok navrhovateľky voči odporcovi, narastal viac a navrhovateľka by sa v konečnom dôsledku dostala do ešte horšej situácie.

Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá platne v súlade s ustanovením §551 Občianskeho zákonníka, v súlade so všetkými právnymi predpismi SR a obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. Dohoda bola uzavretá písomne medzi navrhovateľku ako dlžníkom a odporcom ako veriteľom ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej z zmluvy o úvere. Dohoda obsahuje tiež súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet

veriteľa. Dohoda predstavuje samostatný dokument, je jedným zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená.

Z predmetnej úverovej zmluvy nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Navrhovateľka plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva nebola právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na pnenie zo zmluvy o úvere nikdy neodpadol a majetkový prospech získal odporca z poctivých zdrojov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka do zápisnice súdu uviedla, že si zobrala od odporcu úver vo výške 2.000,-€, išlo o spotrebiteľský úver bez uvedenia účelu. Splatila dve mesačné splátky, následnú splátku vynechala. Keď kontaktovala p. A., ktorý s ňou zmluvu uzatváral, tento povedal, že to dali do agentúry, ktorá dala pokyn zamestnávateľovi, na základe ktorého jej začal strhávať mesačne zo mzdy čiastku 311,-€, a to od apríla 2013 do júla 2014 v celkovej výške 4.976,-€. Poskytnuté peniaze spotrebovala na kúpu bežných vecí do domácnosti. Nemala možnosť zasahovať do obsahu úverovej zmluvy. Keď si myslela, že suma je splatená, telefonovala do agentúry, ktorá iniciovala zrážky zo mzdy, zamestnankyňa agentúry ju vysmiala, že dlhuje okolo 5.000,-€ okrem toho, čo splatila. Žiadala od odporcu vyplatenie sumy, ktorú splatila navyše. Na otázku súdu, či pri uzatváraní zmluvy mala vedomosť o výške úroku z úveru, výške mesačných splátok, ročnej percentuálnej miere nákladov, uviedla, že vedela, že má zaplatiť 12 mesačných splátok po 311,-€, úrok z úveru ani ďalšie skutočnosti jej neboli známe.

Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že predmetný úver pokladá za bezúročný a bezpoplatkový, nakoľko absentujú náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch ako výška RPMN, prehľad splátok, započítanie istiny splátky a úroku, tiež nie je uvedená výška úroku z úveru, ktoré skutočnosti spôsobujú že úver je ex lege bezpoplatkový a bezúročný. V žalobnom návrhu uvedené podmienky považujú za neprijateľné podmienky a tiež nekalé praktiky. Predmetná úverová zmluva obsahuje veľa neprijateľných zmluvných podmienok, preto je neplatná celá zmluva, požaduje vyslovenie neplatnosti celej zmluvy alebo alternatívne vyslovenie neprijateľných podmienok uvedených v žalobnom návrhu.

Zmluvou úvere č. 102301193 uzavretou medzi odporcom ako veriteľom a navrhovateľkou ako dlžníkom v septembri 2011, veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 2.000,-€ a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 1.732,-€, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 3.732,-€, a to v 12 mesačných splátkach po 311,-€, začínajúc dňom 25.10.2011. Dlžník prehlásil, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania a vlastnoručným podpisom potvrdil prevzatie finančnej hotovosti uvedenej v zmluve. Súčasť zmluvného vzťahu tvorili VOP, s ktorými podpisom úverovej zmluvy prejavila navrhovateľka súhlas a v ktorých dlžník s veriteľom uzatvorili o.i. Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako formu zabezpečenia upokojenia pohľadávky veriteľa /bod 5/, Dohodu o vyplnení zmenky na zabezpečenie peňažného záväzku /bod 13/, zmluvné strany sa dohodli o riešení sporov rozhodcovským súdom /bod 14/ a pôsobnosti Obchodného zákonníka na predmetný zmluvný vzťah /bod 6/, dlžník sa zaviazal uhradiť veriteľovi všetky jeho náklady titulom jeho dlhu /bod 8/, zmluvné strany vyhlásili, že akékoľvek tvrdenie dlžníka v budúcnosti o tom, že nebol oboznámený s podmienkami zmluvy bude na jeho ťarchu a nebude považované za právne relevantné /bod 17/.

Dohodou o zrážkach zo mzdy č. 102301193 uzavretou medzi odporcom ako veriteľom a navrhovateľkou ako dlžníkom v septembri 2011, dlžník súhlasil, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa zabezpečovalo vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby jeho zamestnávateľ - HPL, s.r.o. so sídlom Istrijská 20, Bratislava, IČO: 35 692 448 zrážal mesačne z jeho mzdy čiastku 311,-€ a uhrádzal danú sumu na účet veriteľa.

Podľa rozhodcovskej zmluvy zo septembra 2011, uzavretej medzi navrhovateľkou ako dlžníkom a odporcom ako mandatárom, všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 102301193, vrátane sporov jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pre Stálym rozhodcovským súdom.

Zo zisteného skutkového stavu súd dospel k nasledovnému právnemu záveru:

Podľa §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka /OZ/ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa §52 ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa §52 ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa §52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa §2 zákona č. 129/2010 Z.z. o o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Pri posudzovaní oprávnenosti nároku navrhovateľky súd prejudiciálne riešil otázku, v súvislosti s tvrdením odporcu, že v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko navrhovateľka vstúpila do zmluvného vzťahu s odporcom na základe vyhlásenia, že poskytnuté finančné prostriedky použije na výkon povolania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu, či predmetný vzťah je vzťahom spotrebiteľským a či možno pri jeho hodnotení aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a špeciálny právny predpis - zákon č. 129/2010. Občiansky zákonník špecifikuje spotrebiteľa ako fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, špeciálna právna úprava rozumie pod spotrebiteľom fyzickú osobu, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Z uvedených pojmov jednoznačne vyplýva, že zákonodarca nehovorí o fyzickej osobe ako spotrebiteľovi vtedy, ak táto osoba koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo obdobnej činnosti, teda aj poskytnuté finančné prostriedky zo strany dodávateľa by použila na takúto činnosť. Podnikateľský charakter použitia peňazí musí byť zjavný z účelu úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka v čase získania úverových peňazí bola zamestnaná v riadnom pracovnom pomere, o čom svedčia údaje uvedené v dohode o zrážkach zo mzdy, súd vylúčil možnosť, aby poskytnuté peniaze využila v súvislosti so svojím podnikaním alebo povolaním, navrhovateľka v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu s odporcom nebola podnikateľkou ani živnostníčkou, v zmluve vyhlásila, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania, nie povolania ani podnikania, ktoré ako možnosti sa v zmluve nachádzali. V posudzovanej veci ide jednoznačne o spotrebiteľský úverový vzťah, na ktorý sa vzťahujú všetky príslušné ustanovenia špeciálnej právnej úpravy - zákona č. 129/2010, ako aj zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, ako aj všeobecnej právnej úpravy - Občianskeho zákonníka.

V súvislosti s pojmom spotrebiteľ nemožno obísť ani Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/ EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorá v preambule definuje pojem spotrebiteľ, ktorý by sa mal vzťahovať na fyzické osoby, ktorých činnosť v danom vzťahu sa netýka ich obchodnej ani podnikateľskej činnosti, remesla ani povolania. V prípade dvojúčelovej zmluvy, ak sa zmluva uzatvorí na účely čiastočne v rámci a čiastočne mimo obchodnej činnosti príslušnej osoby a obchodný účel je obmedzený tak, aby neprevažoval v celkovom kontexte zmluvy, takáto osoba sa má tiež považovať za spotrebiteľa.

Podľa §53 ods. 1 veta prvá spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa /neprijateľná podmienka/.

Podľa §54 ods. 1 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktorému tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa §54 ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa §153 ods. 3 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.

Podľa §3 ods. 1 výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa §1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa §2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

Podľa §53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa /neprijateľná podmienka/. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky , ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa §53 ods. 5 neprijateľné zmluvné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že občan ako spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok vopred určených dodávateľom, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Vo všeobecných pravidlách pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách zákon stanovuje, že takého ustanovenia v zmluvách, spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv býva často predtlačený na formulároch s tým že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať, môže návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Dodávateľ je osoba konajúca pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je silnejšou zmluvnou stranou, ponúkajúcou spotrebiteľovi k spotrebe určitú vec, vrátane finančných prostriedkov, ktorej forma distribúcie je predmetom podnikania dodávateľa. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, predstavuje slabšiu zmluvnú stranu, nemôže vopred ovplyvniť pripravený návrh zmluvy.

Zákon zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ku ktorým patrí aj predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere. Vychádza sa z predpokladu, že spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa všeobecne očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Zákon predpokladá, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. V súlade s prílohou Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zákon uvádza príkladne podmienky zakotvené v spotrebiteľských zmluvách, ktoré je potrebné považovať za neprijateľné. Podľa článku 5 uvedenej smernice všetky písomné ustanovenia spotrebiteľských

zmlúv musia byť vyjadrené zrozumiteľne, v prípade nezrozumiteľnosti sa podmienka má vykladať v prospech spotrebiteľa. Podľa článku 4 ods. 2 smernice ak hlavný predmet zmluvy, cena alebo úhrada, prípadne tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom nie sú vyjadrené zrozumiteľne, je potrebné preskúmať, či tieto podmienky nie sú nekalé. Pri skúmaní, či jednotlivé podmienky zmluvného vzťahu uvedené vo VOP sú prijateľnými alebo neprijateľnými podmienkami, súd dospel k záveru, že podmienky uvedené v bodoch 14,6,13,5,8 a 17 VOP sú podmienkami neprijateľným, nakoľko predstavujú značnú nerovnováhu v postavení účastníkov predmetného spotrebiteľského úveru, keď zjavne zvýhodňujú postavenie odporcu ako dodávateľa a súčasne silnejšej strany vo vzťahu oproti postaveniu navrhovateľky ako spotrebiteľa. Jedná sa o podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Pojmom „neprijateľná podmienka“ pritom treba rozumieť neprijateľné zmluvné dojednania, keďže nejde o podmienku v právnom úkone, na ktorú možno viazať vznik, zmenu alebo zánik právnych povinností. V ustanovení §53 ods. 4 sú uvedené zmluvné podmienky, ktoré sa najmä považujú za neprijateľné. Podľa písm. r/ §53 ods. 4 za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje ustanovenie umožňujúce, aby spor medzi stranami bol riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom. Z rozhodcovskej zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi vyplýva, že sa vzťahuje na predmetnú úverovú zmluvu č. 102301193 a teda všetky spory vzniknuté zo zmluvného vzťahu, bude riešiť rozhodcovský súd, na ktorý dotknutá strana podá návrh. Rozhodcovská zmluva má formulárový charakter s predtlačeným textom, do ktorého navrhovateľka nemala možnosť zasiahnuť, nejedná sa teda o individuálne zmluvné dojednanie ako tvrdí odporca. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku súd vyhodnotil bod 16 VOP, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že na ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Pre vzťah Občianskeho a Obchodného zákonníka pri spotrebiteľských zmluvách je určujúce novelizované znenie ustanovenia §52 ods. 2 tretia veta podľa ktorej: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ Vzťah uvedených právnych úprav vyplýva aj z ustanovenia §54 ods. 1 OZ, z ktorého možno vyvodiť záver, že právna úprava v Obchodnom zákonníku, ktorá by znamenala zmluvné obmedzenie práv spotrebiteľa by mala za následok neplatnosť či už zmluvného dojednania alebo neplatnosť jednostranného prejavu spotrebiteľa. Rovnako je tento vzťah okrem všeobecnej právnej úpravy vymedzený aj ustanoveniami právneho poriadku samotného Obchodného zákonníka, predovšetkým ustanovenia §266 ods. 5, podľa ktorého pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, spravujúcich sa Obchodným zákonníkom, sa použije výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Vychádzajúc zo zmyslu právnej úpravy uprednostňujúcej ochranu spotrebiteľa má súd za to, že zmluvné dojednania odkazujúce na aplikáciu Obchodného zákonníka sa v prípade spotrebiteľského vzťahu stávajú neprijateľnými nakoľko nemajú následok priaznivejšej podmienky pre spotrebiteľa. Podľa bodu 13 VOP na zabezpečenie peňažného záväzku uzavreli zmluvné strany dohodu o vyplnení zmeniek, podľa ktorej dlžník ako vystaviteľ zmeniek voči veriteľovi ako remitentovi vystavil dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmenka patrí ku klasickým obchodno-právnym inštitútom, v prípade občiansko-právneho vzťahu, ktorým nepochybne spotrebiteľská úverová zmluva je, predstavuje dojednanie o zmenke neprijateľnú zmluvnú podmienku z hľadiska postavenia spotrebiteľa, ktorý sa dostáva do veľmi nepriaznivého postavenia voči dodávateľovi, keďže dodávateľ má možnosť vypísať zmenku v svoj prospech a spotrebiteľ nemá žiadnu možnosť tento stav ovplyvniť. Takáto dohoda teda spôsobuje značnú nerovnováhu zmluvných strán, keď dodávateľovi umožňuje doslova svojvoľnosť a spotrebiteľa stavia do pozície rukojemníka. Dlžník s veriteľom uzavreli podľa bodu 5 VOP Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej účinnosť bola podmienená neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť celého dlhu. Samotná dohoda o zrážkach zo mzdy je spôsobilá vyvolať určitú nerovnováhu v postavení spotrebiteľa a veriteľa, keďže inštitút zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie svojej pohľadávky v časti, v ktorej je založená na nekalých podmienkach. Veriteľ je vo výhodnejšom postavení, pretože môže veľmi jednoducho vymôcť aj také čiastky, ktoré sa zakladajú na nekalých zmluvných podmienkach, pričom spotrebiteľ musí vynaložiť značné úsilie pre to, aby získal takto zaplatené prostriedky späť a môže byť od takéhoto postupu odradený aj neprimeranými nákladmi a ťažkosťami. Veriteľ je v prejednávanej veci jednoznačne vo výhodnej pozícii, zrážkami zo mzdy si zabezpečil priamo získanie svojej pohľadávky, pričom zrážky zo mzdy sú inštitútom exekučného konania, ktoré vyžaduje vykonateľný exekučný titul. Uvedená zmluvná podmienka umožňuje zároveň odporcovi obchádzať justičnú kontrolu.

Podľa bodu 8 VOP sa dlžník zaviazal uhradiť veriteľovi všetky náklady za uplatnené nároky z titulu jeho dlhu voči nemu na základe zmluvy, a to jednak mimosúdnou cestou a jednak v súdnom konaní. Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky spôsobuje skutočnosť, že nemožno uznať dlh, ktorý vznikne v budúcnosti, možno uznať len dlh existujúci, ktorý je v uznaní dlžníka špecifikovaný čo do dôvodov aj do výšky. Uznanie dlhu, ktorý len vznikne je neplatným právnym úkonom, čo ustálil vo svojom rozhodnutí aj Krajský súd v Banskej Bystrici sp.zn. , ktorý konštatoval, že ak úkon - dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti - je absolútne neplatný právny úkon, teda nemohol povinný platne uznať dlh. Podľa bodu 18 veta druhá VOP zmluvné strany vyhlásili, že akékoľvek tvrdenie dlžníka v budúcnosti o tom, že nebol oboznámený s podmienkami zmluvy bude na jeho ťarchu a nebude považované za právne relevantné. Uvedená zmluvná podmienka je v rozpore s ustanovením §54 ods. 1 OZ, keďže spotrebiteľ sa vopred vzdáva svojich práv, nároku rozporovať obsah zmluvy. Uvedené dojednanie je neplatné, nakoľko spotrebiteľ dal súhlas na neakceptovanie zákonom ustanovenej podmienky, čo v konečnom dôsledku zhoršilo jeho zmluvné postavenie. Podmienky spotrebiteľských zmlúv upravené v zákone sú vo vzťahu k spotrebiteľovi kogentné, keďže nepripúšťajú odchylnú úpravu, ktorou by sa zhoršilo postavenie spotrebiteľa. Zostávajúce zmluvné podmienky, ktoré navrhovateľka požadovala vyhlásiť za neprijateľné, súd ako neprijateľné nevyhodnotil, potvrdenie prevzatia úverovej istiny v hotovosti od veriteľa podpisom úverovej zmluvy je podľa záveru súdu nekalou obchodnou praktikou veriteľa, keďže zákon č. 129/2010 Z.z. v §1 ods. 2, druhá veta uvádza, že spotrebiteľský úver nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti o ktorej skutočnosti veriteľ musel mať vedomosť, teda zámerne obišiel zákonné ustanovenie. Rovnako k nekalým obchodným praktikám veriteľa možno priradiť aj splnomocnenie veriteľa na všetky právne úkony v Centrálnom depozitári cenných papierov SR, splnomocnenie advokáta na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, splnomocnenie advokáta na uzatvorenie záložnej zmluvy, ktorej predmetom bude zriadenie záložného práva v prospech veriteľa a splnomocnenie na úkony voči Sociálnej poisťovni, ktoré taktiež obchádzajú zákon, a to ustanovenie §22 ods. 2 OZ, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného, takéto konanie advokáta ako splnomocnenca pri spotrebiteľskej zmluve by bolo absolútne neplatným právnym úkonom, bez právnych účinkov. Podľa bodu 18 VOP sa zmluvné strany dohodli, že dlžník dáva výslovný súhlas na to, aby mu veriteľ zasielal akékoľvek upomienky, SMS správy na mobilné telefóny a email uvedené v žiadosti o úver alebo v hlavičke zmluvy. Uvedená zmluvná podmienka nie je podľa záverov súdu neprimeraným zásahom do súkromia navrhovateľky ani nepredstavuje hrubý nepomer práv a povinností zmluvných strán. Podľa §9 ods. 11 zákona č. 129/2010 Z.z. je veriteľ povinný informovať spotrebiteľa o tom, že nedošlo k splateniu splátky zo spotrebiteľského úveru v lehote jej splatnosti písomne alebo formou krátkej textovej správy (SMS), a to najneskôr do 15 dní odo dňa splatnosti tejto splátky zo spotrebiteľského úveru, teda v konkrétnom prípade zákon priamo ukladá veriteľovi povinnosť informovať prostredníctvom SMS správy spotrebiteľa.

Podľa §9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa §9 ods. 2 písm. y/ zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok

Podľa §11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa §11 ods. 1 písm. e/ zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

V predmetnej úverovej zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov a zmluva tiež obsahuje prehlásenie dlžníka o prevzatí peňažných prostriedkov, predstavujúcich predmet zmluvného vzťahu, v hotovosti. Uvedené skutočnosti sú v rozpore s ust. §11 ods. 1 písm. d/, e/ zákona č. 129/2010 Z.z. a spôsobujú dôvod bezodplatnosti a bezúročnosti predloženej zmluvy o úvere. Uvedenie RPMN má obdobný význam ako jednotková cena pri nákupe fyzického tovaru, preto aj keď z jej uvedenia účastníkom zmluvy nevyplývajú práva ani povinnosti, jej riadne uvedenie je významným faktorom orientácie spotrebiteľa v poskytovanom úvere. Pokiaľ táto informácia v zmluve absentuje alebo je uvedená nesprávne, konanie dodávateľa je potrebné považovať za konanie bez odbornej starostlivosti, v neprospech spotrebiteľa a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov priamo zo zákona. Rovnaký dôsledok má poskytnutie úverových peňazí v hotovosti, čo zodpovedá danému prípadu. Na základe uvedeného navrhovateľka ako spotrebiteľka bola povinná vrátiť odporcovi len finančnú čiastku, ktorú úverom získala, teda sumu 2.000,-€. Podľa §551 ods. 1 uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Podľa §551 ods. 2 proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Podľa §37 ods. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určte a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa §80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť , aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu Dohody o zrážkach z mzdy č. 102301193 mal súd za preukázaný tým, že odporca reálne vykonával prostredníctvom zamestnávateľa navrhovateľky realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím došlo bez právneho dôvodu k zásahu do majetkovej sféry navrhovateľky, pričom zamestnávateľ navrhovateľky musel rešpektovať uzatvorenú dohodu o zrážkach zo mzdy a odporca sa tak mohol na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohacovať. V danom prípade je nepochybné, že na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy došlo k realizácii plnení v prospech odporcu. Súd dospel k záveru, že práve touto určovacou žalobou sa odstráni stav neistoty, v ktorom sa navrhovateľka nachádza, pretože len súdom deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže následne navrhovateľka argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby jej ďalej neprevádzal zrážky zo mzdy, ku ktorým už na základe dohody došlo, a tým zároveň predísť nutnosti vyvolania ďalšieho súdneho sporu na vrátenie plnení, ktoré si odporca cestou tohto inštitútu vymohol od navrhovateľky. Navyše určenie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posudzovania neprijateľnosti zmluvnej podmienky, za ktorú navrhovateľka túto dohodu považuje, k rovnakému záveru dospel aj súd pri určovaní neprijateľných zmluvných podmienok. V prípade týchto určení naliehavý právny záujem vyplýva priamo zo zákona, nakoľko týmto určením sa napĺňajú ciele Smernice zabrániť neustálemu používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Súd preto ustálil, že v danom prípade je daný naliehavý právny záujem na určení či predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je resp. nie je neplatná. Dohoda o zrážkach zo mzdy, uzatvorená podľa §551 OZ, ktorou navrhovateľka súhlasila, aby jej boli vykonávané zrážky zo mzdy, a to vo výške mesačnej splátky uvedenej v úverovej zmluve, ktorú mala uhrádzať na účet veriteľa, tvorí súčasť úverovej zmluvy. V zmysle dohody navrhovateľka súhlasila, že sa uspokojenie pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok prostredníctvom jej zamestnávateľa. Uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy ako neoddeliteľnej súčasti formulárovej zmluvy o poskytnutí úveru je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvného vzťahu strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly nárokov veriteľa, na základe neprijateľných klauzúl a bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnením z neprijateľných zmluvných podmienok. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Súd v danom prípade poukazuje aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri MS SR z dňa 21.1.2011, pod č. 8636/2010-110.98,113,179, v ktorom komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa §551 je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. §53 OZ, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho úkonu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je

pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Súd dospel k záveru, že Dohoda o zrážkach z mzdy č. 102301193 uzavretá medzi odporcom ako veriteľom a navrhovateľkou ako dlžníkom v septembri 2011, tvoriaca súčasť Zmluvy o úvere č. 102301193, je nielen neprijateľnou zmluvnou podmienkou z dôvodu, že navrhovateľka bola nútená túto dohodu podpísať ako súčasť formulárovej zmluvy a tým sa dobrovoľne podrobiť vykonávaným zrážkam zo mzdy bez možnosti zabránenia ich vykonávaniu za predpokladu, že sú uplatňované veriteľom z neprijateľných podmienok, ale je tiež neplatným právnym úkonom, nakoľko tento zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si svoje nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl. Podľa názoru súdu takáto dohoda spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný takémuto konaniu dodávateľa sa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných zmluvných podmienok uplatňovaného nároku dodávateľa. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka nebola zo strany odporcu osobitne oboznámená o forme zabezpečovacieho inštitútu a ani o jeho následkoch. Výsluchom navrhovateľky mal súd zistené, že táto je neznalá zákona a bez podrobnejšieho jednoduchého a pre ňu zrozumiteľného výkladu obsahu dohody o zrážkach z mzdy, nebola schopná posúdiť následky svojej nedostatočnej vedomosti a informovanosti. Možno teda usúdiť nedostatok vôle konajúcej osoby vstúpiť do tohto právneho úkonu s odporcom. V danej súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. , sp.zn. , kde práve bolo poukazované, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat“ / neznalosť zákona neospravedlňuje/ v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej až detailnej znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, nemôžu byť na ujmu spotrebiteľa. Podľa §451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa §451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplateného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa §456 veta prvá OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Účelom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je zabrániť, aby sa niekto na úkor iného bezdôvodne obohatil, v prípade, že takéto obohatenie vzniklo, zákon zabezpečuje povinnosť jeho vydania. Zodpovedným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa obohatil, oprávneným subjektom ten, na úkor koho obohatenie vzniklo. Získané bezdôvodné obohatenie môže spočívať vo veciach, výkonoch, ale aj v tom, že majetok zodpovednostného subjektu sa nezmenšil, hoci by k zmenšeniu došlo, ak by si plnil svoju povinnosť. Získané majetkové hodnoty musia byť vyjadriteľné v peniazoch. O plnenie bez právneho dôvodu ide v prípade, keď právny dôvod neexistoval od samého začiatku alebo dodatočne odpadol. V nadväznosti na záver súdu, že predmetný úverový vzťah je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkový z dôvodu absencie uvedenia RPMN v úverovej zmluve a skutočnosti, že odporca poskytol úverové finančné prostriedky navrhovateľke v hotovosti, navrhovateľka mala povinnosť zaplatiť odporcovi ako veriteľovi splácaním úveru len čiastku, ktorú reálne od odporcu dostala, teda 2.000,- €. Navrhovateľa v konaní relevantným spôsobom preukázala, že splátkami a zrážkami zo mzdy prostredníctvom jej zamestnávateľa zaplatila na predmetnom úvere odporcovi celkovo sumu 5.378,67€, teda na strane odporcu vzniklo na úrok navrhovateľky bezdôvodné obohatenie vo výške 3.378,67€, ktoré navrhovateľka dôvodne žiada od odporcu vydať. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., navrhovateľke ako plne úspešnému účastníkovi v konaní, priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za päť úkonov právnej pomoci /prevzatie veci a príprava zastúpenia, písomné podanie žaloby, účasť na pojednávaniach 1.12.2014,14.10.2015,30.11.2015/ po á 218,55€, jeden úkon /príprava a podanie odvolania zo dňa 5.6.2014/ za 109,28€ + režijný paušál štyrikrát 8,04€, dvakrát 8,39€ + 20% DPH podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci, v platnom znení. Osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty právny

zástupca navrhovateľky predložil, platiteľom dane je od 14.2.2007. Nakoľko sídlo právneho zástupcu navrhovateľky a sídlo tunajšieho súdu sa nachádzajú v rovnakom meste, nemožno považovať účasť právneho zástupcu navrhovateľky na pojednávaní za úkon právnej služby vykonávaný v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, preto súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľky požadovanú náhradu za stratu času.

O povinnosti odporcu zaplatiť náhradu trov konania právnemu zástupcovi navrhovateľky súd rozhodol podľa §149 ods. 1 O.s.p..

O povinnosti odporcu zaplatiť na účet tunajšieho súdu 302,-€ titulom súdneho poplatku súd rozhodol podľa §148 ods. 1 O.s.p., vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka ako spotrebiteľ bola v zmysle §4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch, v platnom znení zákona č. 204/2014 Z.z., oslobodená od zaplatenia súdneho poplatku za podaný návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch písomných vyhotoveniach, na podpísanom súde. V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom rozhodnutie súdu alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O. s. p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podaný návrh.