Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-56-2024.pdf
PDF · 92.08 KB
Case nature
Subarea
10Co/56/2024
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcov: 1/ A. A., nar. XX. X. XXXX, bytom B., C. XXX/X, 2/ D. A., nar. X. X. XXXX, bytom E. XXX, obaja zastúpení spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s. r. o., so sídlom Žilina, Kálov 1, IČO: 47 240 997, proti žalovaným: 1/ F. G., nar. XX. X. XXXX, bytom B., H. I. XXX/X, 2/ J. G., nar. X. X. XXXX, bytom B., H. I. XXX/X, 3/ K. L. D., nar. XX. X. XXXX, bytom A. M., A. D. XXX/XX, 4/ N. O. A., nar. XX. X. XXXX, bytom P. – J. P., Q. XXXX/X, 5/ A. Q., nar. XX. X. XXXX, bytom B., H. I. XXX/X, 6/ O. G., nar. XX. X. XXXX, bytom B., H. I. XXX/X, 7/ N. R. R., nar. XX. X. XXXX, bytom B., H. I. XXX/X, 8/ G. R., nar. XX. X. XXXX, bytom B., H. I. XXX/X, B., 9/ K. S. M., nar. XX. X. XXXX, bytom D. H. N., N. H. XXXX/X, 10/ S. M., nar. XX. X. XXXX, bytom D. H. N., N. H. XXXX/XX, všetci zastúpení spoločnosťou BYTTERM, a. s., so sídlom B., I. X, B., IČO: 31 584 705, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe odvolania žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 17C/23/2024-66 zo dňa 15. 4. 2024, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.
Žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným 1/ – 10/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok I.) a zároveň im nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobcovia domáhali, aby bola žalovaným uložená povinnosť zdržať sa odpojenia prípojky teplej a studenej vody a prípojky ústredného kúrenia v pivnici, ktorá tvorí príslušenstvo bytu č. X vo výlučnom vlastníctve žalobcov 1/ a 2/, vo vchode č. X na prvom poschodí v obytnom dome súp. číslo XXX na pozemku CKN parcela č. 3254 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 377 m2, na ulici H. I. X J. B., nachádzajúcej sa v suteréne uvedeného obytného domu. 3. Žalobcovia poukazovali na prebiehajúce stavebné konanie, v ktorom boli vyzvaní na doplnenie žiadosti o dodatočné povolenie stavby. V súvislosti s uvedeným požiadali správcu bytového domu o vydanie stanoviska, ktorý vyslovil nesúhlas so stavebnými úpravami. Zároveň boli zo strany správcu požiadaní, aby uviedli všetky napojenia do pôvodného stavu v termíne do 31. 10. 2023 a demontovali nainštalované merače. Žalobcovia uviedli, že odpojením a demontážou vodomerov bude spôsobená nezvrátiteľná a okamžitá škoda na majetku vo výške približne 5.000 eur, a to vypustením vody v potrubí studenej a teplej vody či kúrenia, kedy dôjde k poškodeniu všetkých nainštalovaných spotrebičov vrátane výhrevného telesa. Vyslovili obavu, že správca pristúpi k odpojeniu prípojky teplej a studenej vody a prípojky ústredného kúrenia v pivnici, ktorá tvorí príslušenstvo bytu vo vlastníctve žalobcov.
4. Na základe takto koncipovaného návrhu okresný súd konštatoval, že žalobcovia neosvedčili základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to existenciu ujmy, ktorá by bezprostredne hrozila v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia a najmä naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. 5. Žalobcovia síce osvedčili právny vzťah medzi stranami, keďže sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností, a to bytu a pivnice nachádzajúcich sa v bytovom dome, ktorého správu vykonáva spoločnosť BYTTERM, a. s. a zároveň osvedčili aj skutočnosť, že iniciovali konanie o dodatočnom povolení stavby týkajúce sa zmeny účelu využitia predmetnej pivnice z nebytového priestoru na priestor na ubytovanie, voči ktorej zmene mali vlastníci bytov a správca bytového domu výhrady. Žalobcovia však neosvedčili, že by správca vykonával úkony smerujúce k odpojeniu prípojky teplej a studenej vody a prípojky ústredného kúrenia v dotknutej pivnici, ktorý stav by si vyžadoval bezodkladný zásah súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia. 6. Pokiaľ žalobcovia odkazovali na výzvu správcu bytového domu týkajúcu sa demontáže nainštalovaných meračov, táto podľa názoru okresného súdu dostatočne neosvedčuje naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Poukázal na to, že správca časovo ohraničil svoju požiadavku dňom 31. 10. 2023, pričom uvedená lehota uplynula pred takmer piatimi mesiacmi. Žiadne dôkazy predložené žalobcami nenasvedčujú tomu, že by boli ku dňu rozhodovania súdu vykonávané úkony smerujúce k odpojeniu dotknutého priestoru od prípojky teplej a studenej vody a prípojky ústredného kúrenia, v dôsledku ktorého konania by žalobcom hrozila bezprostredná ujma na ich právach. Podotkol, že negatórne neodkladné opatrenie nemožno vydať, ak sa týka konania, ku ktorému nedošlo, hoci niekedy dôjsť môže. 7. Úspešnou stranou v štádiu konania na súde prvej inštancie boli žalovaní, ktorým však žiadne trovy nevznikli. Okresný súd im z uvedeného dôvodu nárok podľa § 255 ods. 1 CSP nepriznal.
8. Proti uzneseniu okresného súdu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí sa domáhali zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 9. Poukázali na skutkové okolnosti prípadu s akcentom na obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zdôraznili nedostatky odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom absentujú základne odpovede na argumenty formulované v návrhu. Podľa ich názoru okresný súd nelogicky najskôr uviedol, že sa žalobcom nepodarilo preukázať existenciu bezprostredne hroziacej ujmy, keďže v čase rozhodovania súdu nedošlo k odpojeniu prípojok teplej a studenej vody a ústredného kúrenia, na druhej strane však uvádza, že neodkladné opatrenie nemožno vydať, keďže k namietanému konaniu nedošlo, no dôjsť niekedy môže, čo je v zásade možné pri všetkých druhoch konania. V danom prípade okresný súd neoprávnene zaťažuje žalobcov procesnými povinnosťami, ktoré nie sú spôsobilí splniť z objektívnych dôvodov. Nemôže totiž vyžadovať dôsledné preukázanie úmyslu osoby, proti ktorej má neodkladné opatrenie smerovať. Úmysel ako bezprostredne vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku je za daných okolností osvedčiteľný iba vo výnimočných prípadoch a s nepomernými ťažkosťami. Takáto požiadavka by mohla mať ad absurdum za následok, že neodkladné opatrenie s preventívnym účinkom nemožno vydať. V danom prípade je preto argumentácia okresného súdu nelogická, keďže podľa odôvodnenia jeho uznesenia sa javí, že neodkladné opatrenie, ktoré pôsobí smerom do budúcna, nemôže mať ani preventívny účinok. 10. Ďalej odvolatelia namietali, že podľa súčasnej rozhodovacej praxe súdov ich nemožno v štádiu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia generálne zaťažiť povinnosťou preukazovať bezprostredný úmysel protistrany smerujúci v danom prípade k demontáži meračov, pretože zámer dispozície s určitou vecou sa dá osobe nezúčastnenej na takejto dispozícií zistiť spravidla až vtedy, keď k nej dôjde alebo keď nastane. Tým by sa minul zmysel ochrany pred nežiaducim konaním, na čo súčasná rozhodovacia prax už prihliada. Zdôraznili, že merače na teplú a studenú vodu pre jednu vetvu bytového domu v dotknutom priestore boli osadené a namontované už pôvodne pri stavbe obytného domu, teda existovali tam už v dobe, keď žalobcovia byt spolu s príslušenstvom nadobudli do svojho vlastníctva. Rovnako boli namontované existujúce rozvody teplej a studenej vody zamestnancami správcu, pričom nedošlo k žiadnym stavebným úpravám a ani zásahom do konštrukčného systému domu. Napojenia radiátora boli realizované z hlavného potrubia kúrenia a merač tepla na radiátor bol v dotknutom priestore namontovaný zamestnancami správcu bytového domu. 11. Žalobcovia tiež poukázali na to, že správca neoprávnene podmieňuje napojenie na spoločné rozvody nadpolovičnou väčšinou súhlasu všetkých vlastníkov. Správca bytového domu vyzval žalobcov na demontáž nainštalovaných meračov, ktoré boli kúpené priamo u neho. Vzhľadom na to, že neposkytli v tejto súvislosti správcovi bytového domu súčinnosť, je zrejmé, resp. predpokladá sa, že dôjde k svojpomocnej demontáži meračov.
12. Odvolatelia uviedli, že efektívnosť neodkladného opatrenia je do značnej miery determinovaná jeho včasnosťou. Okresný súd mal skúmať, či by úkon, ktorému sa má predísť, sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov žalobcov v rámci konania vo veci samej. Ak by správca pristúpil k demontáži meračov vo vlastníctve žalobcov, hoci na to nemá žiadne právo a tieto boli namontované jeho zamestnancami, hrozí žalobcom vznik škody a v prípade žaloby podanej zo strany žalobcov sa ich postavenie oproti súčasnému stavu podstatne sťaží. 13. Celkové okolnosti prípadu a správanie protistrany, resp. predchádzajúce úkony správcu bytového domu osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné. Vzhľadom na to, že správca od počiatku nesúhlasil so stavebnými úpravami a dokonca vyzval žalobcov na odstránenie meračov, javí sa ako reálne, že k demontáži dôjsť môže. Odvolatelia mali za to, že tu boli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.
14. Žalovaní vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Uviedli, že žalobcovia zjavne úmyselne bez stavebného povolenia vykonali zmenu pivničných priestorov na obytný priestor. Následne požiadali príslušný stavebný úrad o dodatočné povolenie stavby. Takéto konanie žalobcov považovali za vypočítavé a špekulatívne. Zdôraznili, že vlastníci bytov a nebytových priestorov ani správca nedali súhlas na zmenu účelu využitia pivničných priestorov v bytovom dome. Uviedli, že žalobcovia v súčasnosti prenajímajú, resp. prenechávajú na užívanie predmetné pivničné priestory neznámej osobe, ktorá v týchto protiprávne prerobených a neskolaudovaných priestorov býva a zrejme aj platí žalobcom nájomné. Žalobcovia tak konali a naďalej konajú v rozpore s § 14b ods. 1 písm. l) a písm. m) zákona. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Bez súhlasu ostatných vlastníkov totiž pristúpili k úprave nebytového priestoru, ktorou sú ostatní vlastníci ohrozovaní alebo rušení v neprimeranom rozsahu a tiež bez súhlasu zasiahli do spoločných zariadení domu. Rovnako konali v rozpore so zmluvou o výkone správy, keď bez súhlasu správcu zasiahli do vykurovacieho systému.
15. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných uviedli, že žalovaní nie sú oprávnení vyhodnocovať postup žalobcov, nemajú právo určovať či je konanie žalobcov oprávnené alebo protiprávne, uvedená skutočnosť je výlučne v kompetencii príslušných orgánov. Zdôraznili, že na stavebný úrad postupne predložili všetky požadované doklady s výnimkou súhlasu správcu bytového domu so zmenou účelu využitia nebytového priestoru na ubytovanie a súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalovaní zámerne súhlasné stanovisko nevydajú, a to bez legitímneho dôvodu, preto žalobcovia zvažujú iniciovanie príslušných krokov za účelom dosiahnutia vydania týchto dokladov pre stavebné konanie. Žalobcovia do konštrukčného systému domu nezasahovali, priestory ostali v pôvodnom stave. Vodovodné potrubie teplej aj studenej vody, ako aj merače na teplú a studenú vodu pre jednu vetvu bytového domu v dotknutom priestore boli osadené a namontované už pôvodne, teda tam existovali už v dobe, keď žalobcovia byt spolu s príslušenstvom nadobudli do svojho vlastníctva. 16. Zopakovali, že merače na teplú, studenú vodu a ústredné kúrenie boli zakúpené u správcu a rovnako napojenie bolo realizované zamestnancami správcu. Dokonca im správca účtuje základnú zložku vykurovania za celú podlahovú plochu bytu, a to vrátane sporného priestoru. Taktiež podľa nich platí, že súhlas vlastníkov bytov a nebytových priestorov sa vyžaduje iba v prípade odpojenia od spoločných rozvodov vykurovania a teplej úžitkovej vody v dome. Nie je pravdou, že by stavebný úrad ostal pasívny a vo veci nekonal, keďže stavebné konanie je prerušené z dôvodu žalobcami iniciovaného súdneho konania. Uviedli, že v súčasnosti prenajímajú byt tretej osobe, a to spolu s pivničnými priestormi, keďže pivnica tvorí príslušenstvo bytu. Na takýto prenájom majú žalobcovia riadne uzavretú nájomnú zmluvu a rovnako tak k príjmu z prenájmu podali daňové priznanie za rok 2023, teda príjmy nezatajujú a nijakým spôsobom nepoškodzujú štát či iný subjekt. Žalovaní neoprávnene v rozpore s článkom 20 ods. 1 veta prvá Ústavy SR zasahujú do práva žalobcov vlastniť majetok. 17. V konaní predložili aj znalecký posudok č. 53/2023, z ktorého vyplýva, že prestavba bola realizovaná čisto vybudovaním vnútorných priečok. Vyplýva z neho tiež, že riešený pivničný priestor je pripojený na siete bytu majiteľa. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovia nezasahovali do spoločných zariadení domu, nezasahovali do konštrukčného systému domu, pivničné priestory boli napojené na siete už v dobe, kedy žalobcovia kupovali predmetnú nehnuteľnosť, dokonca neskôr kupovali merače od správcu. 18. Odvolatelia argumentovali, že sú to práve oni, komu v dôsledku neustáleho predlžovania vydania súhlasného stanoviska zo strany správcu, resp. žalovaných škoda vzniká a táto môže predstavovať sumu približne 80.000 eur. Uviedli, že pri neodkladnom opatrení nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia
bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Mali za to, že hrozba odpojenia zo strany žalovaných reálne existuje. 19. Dodali, že v sporných pivničných priestoroch bol vykonaný dňa 21. 5. 2024 štátny stavebný dohľad Slovenskou stavebnou inšpekciou, inšpektorát Žilina, ktorá v rovnaký deň vydala záznam o vykonaní štátneho stavebného dohľadu spojeného s miestnou ohliadkou, z ktorého vyplýva, že štátny stavebný dohľad nezistil žiadne závady či iné nezrovnalosti, v dôsledku čoho žalobcom nebola ani uložená výzva v zmysle § 102 Stavebného zákona a štátny stavebný dohľad bol ukončený.
20. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
21. Podstata návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného žalobcami spočíva v tvrdení ich ohrozenia v dôsledku zásahu, ku ktorému mieni pristúpiť správca bytového domu a ktorý by mohol spôsobiť žalobcom škodu. Jediným dôkazom podporujúcim argumenty žalobcov, je výzva správcu bytového domu, ktorým tento žiada uviesť napojenia pivničného priestoru na spoločné rozvody do pôvodného stavu. Správca (ako zástupca žalovaných) pritom sám deklaruje, že k takémuto zásahu nepristúpi. 22. Podmienkou aplikácie inštitútu neodkladného opatrenia je osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán. V danej veci krajský súd, rovnako ako súd prvej inštancie, nevidel dôvod poskytnúť žalobcom požadovanú ochranu, pretože tu chýba dostatočný skutkový základ pre konštatovanie ohrozenia, či rizika realizácie konaní, z ktorých môže vzniknúť škoda, ako na to poukazujú žalobcovia. Ich tvrdenia sa javia byť skôr hypotetickými konštrukciami o tom, čo pravdepodobne vykoná správca bytového domu; nemajú však dostatočný základ, aby bolo možné konštatovať kvalifikovanú mieru pravdepodobnosti, že k tvrdeným úkonom – odstráneniu prípojok aj dôjde. Výzva vykonaná správcom bytového domu totiž znamená „len“ realizáciu jeho kompetencií podľa zákona č. 182/1993 Z. z. a úzko súvisí s prebiehajúcim konaním o dodatočnom povolení stavby. Rovnako treba považovať za nepravdepodobné a neosvedčené domnienky odvolateľov, že tu dôjde k svojpomocnému odstráneniu meračov. Prezentované tvrdenia žalobcov tak bez ďalšieho nemohli byť základom pre nariadenie neodkladného opatrenia.
23. Krajský súd ale/súčasne považoval za potrebné prisvedčiť odvolateľom v tej časti ich argumentácie, v ktorej poukazovali na nesprávnosť záverov okresného súdu o nemožnosti vydania neodkladného opatrenia vo vzťahu k budúcemu konaniu. Preventívne neodkladné opatrenie je štandardným nástrojom, ktorý môže zabrániť vzniku či rozširovaniu škody, preto všeobecný záver okresného súdu vyslovený v závere odseku 12 preskúmavaného rozhodnutia úplne vybočuje zo záverov teórie i praxe civilného procesného práva. Napadnuté rozhodnutie však okrem toho konštatuje nedostatočné osvedčenie nároku, čo predstavuje konkrétny a náležitý záver, postačujúci pre zamietnutie návrhu podaného žalobcami.
24. Pokiaľ žalobcovia v štádiu konania pred súdom prvej inštancie i v odvolacom konaní akcentujú zlý úmysel žalovaných či poukazujú na otázky, ktoré rieši stavebný úrad, uvedené nebolo na účely rozhodovania v danej veci relevantné. Argumentácia žalobcov požadujúca nariadenie neodkladného opatrenia má svoj základ v oblasti civilného práva (hmotného i procesného), preto administratívno- právne otázky riešené v stavebnom konaní v konkrétnej veci odvolací súd nezohľadňoval (a ani nesmel zohľadňovať). Zameral sa iba na preskúmanie tvrdení o tom, že tu hrozí škoda v dôsledku budúcich krokov žalovaných (v ich mene správcu bytového domu) – odstránenia meračov. 25. Na dôvažok treba akcentovať skutočnosť, že žalovanými sú v danom spore jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov, ako ich označili žalobcovia s tým, že ich zastupuje správca bytového domu [§ 9 ods. 8 písm. b) zákona č. 182/1993 Z. z.]. Nie celkom dôsledne sa preto okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia zmieňoval o „žalovanom“ (správcovi bytového domu), ktorý vo všeobecnosti vykonáva správu bytového domu. V štádiu konania o neodkladnom opatrení za účasti vlastníkov bytov a nebytových priestorov má postavenie zástupcu, nie samostatného subjektu civilného sporu.
26. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, pričom vychádzal z úspechu žalovaných v odvolacom konaní. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia súdny úradník súdu prvej inštancie.
27. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.