Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/357/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu Consumer Finance Holding a. s. , so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130, práv. zast. Advokátska kancelária Gallo s. r. o., so sídlom Martin, Jilemnického 30, IČO: 367 15 352, proti žalovanému G. Z., O.. XX. XX. XXXX, V. M. Z. XXX, v konaní o zaplatenie 594,55 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 470,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne z uvedenej dlžnej sumy, za čas od 08. 10. 2011 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 84,91 Eur, na účet právneho zástupcu žalobcu, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 594,55 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne z uvedenej dlžnej sumy za čas od 08. 10. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 18. 03. 2010 zmluvu o pôžičke evidovanú pod č. 1935445. Na základe uvedenej zmluvy poskytol veriteľ žalovanému sumu pôžičky 770,- Eur, na zakúpenie spotrebného tovaru. Túto pôžičku mal žalovaný zaplatiť v 77 mesačných splátkach vo výške 10,- Eur. Žalovaný zaplatil len sumu 130,- Eur ku dňu podania žaloby. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, bol vyzvaný listom zo dňa 28. 09. 2011 k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Žalovaný neuhradil dlžné splátky ani po predžalobnej upomienke. Jeho celkový dlh predstavoval ku dňu podania žaloby sumu 594,55 Eur.

Žalovanému bola doručená žaloba spolu s prílohami a s uznesením o procesných poučeniach dňa 07. 05. 2015 do Ústavu pre výkon trestu odňatia slobody. Žalovaný sa nevyjadril k žalobe, z toho dôvodu súd postupoval v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p.

Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, v súlade s ust. §115a O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávania v drobných sporoch.

Podľa ust. § 156 ods. 1 O. s. p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav.

Zo zmluvy o pôžičke č. 1033510354 vyplynulo, že dňa 18. 03. 2010 bola uzavretá medzi poskytovateľom Consumer Finance Holding, a. s. a žalovaným. Predmetom financovania pôžičky bol tovar - Notebook za kúpnu cenu 600,- Eur. Pôžička predstavovala 600,- Eur, ktorú mal žalovaný zaplatiť v 77 mesačných splátkach po 10,- Eur. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 170,- Eur a celková cena pôžičky predstavovala sumu 770,- Eur. Priamo v zmluve bola zahrnutá RPMN vo výške 8,34 %, ročná úroková sadzba 8,34 % a priemerná hodnota RPMN predstavovala výšku 24,63 %. Z ďalšieho textu zmluvy o pôžičke vyplynulo, že žalovaný sa nepoistil pre prípad schopnosti splácať splátky pôžičky. V časti pod textom „klient“ sa nachádzal miestami vôbec nečitateľný text, z ktorého súd zistil s ťažkosťami, že žalovaný mal byť oboznámený s Podmienkami a so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a súhlasil s nimi. V dolnej časti zmluvy, pod textom vyhlásenia zmluvných strán, bolo uvedené, že „riadnym vyplnením a podpísaním všetkými stranami uzavrel žalobca s klientom zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Podmienky a Všeobecné obchodné podmienky. Zmluvné strany vyhlásili, že zmluvu vrátane jej súčastí prečítali a podpísali po riadnom porozumení obsahu. Súčasne bolo podpísané aj prevzatie tovaru.

K žalobe boli pripojené Podmienky k zmluve, ktoré boli absolútne nečitateľné.

Predžalobnou upomienkou zo dňa 28. 09. 2011 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie celkovej sumy 644,- Eur, do troch dní od doručenia upomienky. Súčasne bol vyzvaný na okamžitú úhradu splátok jednorazovo. Doručenie v prípade žalovaného nebolo vykázané, pretože z pripojenej poštovej obálky vyplynulo, že na označenej adrese bol adresát neznámy.

Z prehľadu splátok a úhrad na meno žalovaného, evidenčné číslo/VS: 1935445 vyplynulo, že za obdobie od 18. 03. 2010 do 07. 08. 2014 zaplatil žalovaný celkom sumu 130,- Eur. Akontáciu v tomto prípade žalovaný neplatil.

V zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust.§ 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 1 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z., o spotrebiteľskom úvere, účinného v čase uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ust. § 2 písm. a.), b.) uvedeného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 4 ods. 1 uvedeného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c.), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ust. § 4 ods. 4 uvedeného zákona, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa ust. § 1 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z. z., tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.

Podľa ust. § 3 ods. 1 uvedeného zákona, každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly (ďalej len „orgán dozoru“) a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Súd konštatuje, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou a preto na uvedený záväzkový vzťah aplikoval vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka, Zákona o ochrane spotrebiteľa a Zákon o spotrebiteľskom úvere.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva o pôžičke č. 1033510354 dňa 18. 03. 2010, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 600,- Eur. Náklady spotrebiteľa predstavovali 170,- Eur. Žalovaný zaplatil na uvedenú pôžičku sumu 130,- Eur. Súd v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch skúmal, či uzavretá zmluva obsahuje náležitosti zákonom vyžadované. V tomto prípade súd konštatuje, že v časti úpravy splátok je síce zrejmé, v akej výške mal žalovaný zaplatiť splátku, aj v akom počte splátok, avšak nie je možné zo zmluvy zistiť skladbu týchto splátok tak, aby bol žalovaný riadne informovaný, z čoho splátka pozostáva v prípade úhrady splátky, aká časť je zaznamenaná na istinu a aká časť na úrok, prípadne na nejaké poplatky. Zo zmluvy neboli zistiteľné ani podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, a tiež výpočet nákladov uvedených ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedená bola len výška RPMN /ročnej percentuálnej miery nákladov/. Akým výpočtom sa žalobca dopracoval k tejto RPMN, nie je zrejmé. V prípade absencií základných náležitostí zmluvy, je možné zmluvu považovať za neplatnú, výlučne za predpokladu, že spotrebiteľovi nebol poskytnutý tovar, alebo služba. V danom prípade žalovanému boli poskytnuté peňažné prostriedky vo forme financovania konkrétnej veci, súd teda vychádza z toho, že uvedená zmluva je platná. Podľa názoru súdu, však vzhľadom na uvedené nedostatky zmluvy, spočívajúce okrem iného aj tej skutočnosti, že neboli vypočítané a ozrejmené náklady, ako bola vypočítaná RPMN, absentovali riadne údaje o skladbe splátok, súd dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné priznať len rozdiel medzi sumou, ktorá bola poskytnutá žalovanému z titulu pôžičky a sumou, ktorú zaplatil a ktorá predstavuje výšku 470,- Eur (600 - 130).

Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy v rozsahu ako ju priznal súd.

Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

K prvému dňu omeškania, ku dňu 08. 10. 2011, predstavoval úrok z omeškania v zmysle ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády 586/2008 Z. z. výšku 9,5 % ročne (8 percentuálnych bodov + 1,5 % základnej sadzby Európskej centrálnej banky Slovenska).

Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal zaplatenia sumy 470,- Eur a úroku z omeškania z uvedenej sumy, vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca mal v konaní úspech vo výške 79 %, žalovaný 21 %, tzn. že v konaní mal úspech žalobca len vo výške 58 %.

Právny zástupca žalobcu si uplatnil náhradu trov konania v podobe zaplateného súdneho poplatku vo výške 35,50 Eur a v náhrade trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia a písomné podanie na súd dňa 17. 09. 2014.

Podľa ust. § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., hodnota jedného úkonu predstavovala výšku 38,17 Eur, spolu za dva úkony 76,34 Eur. Režijný paušál za úkony vykonané v roku 2014 predstavujú sumu vo výške 16,08 Eur /2 x 8,04 Eur/. Odmena a režijný paušál predstavujú spolu výšku 92,42 Eur. Právny zástupca žalobcu preukázal, že je platcom dane z pridanej hodnoty, z toho dôvodu mu patrí aj DPH vo výške 20 % zo sumy 92,42 Eur, a to vo výške 18,48 Eur. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavovali výšku 110,90 Eur.

Celková náhrada trov konania, spolu s náhradou zaplateného súdneho poplatku vo výške 35,50 Eur, by predstavovala sumu 146,40 Eur. V tomto prípade súd zohľadnil konečnú mieru úspechu žalobcu (58 %) a priznal náhradu trov vo výške 84,91 Eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu, podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu. Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.