Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/33/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci navrhovateliek, v 1. rade: M. A., G.. XX. XX. XXXX, K. P., B. X, v 2. rade: T. L., G.. XX. XX. XXXX, K. C., O. X, právne zastúpené JUDr. Ladislav Török, advokát, so sídlom Rožňava, Šafárikova 8, proti odporkyni: M. W., G.. XX. XX. XXXX, K. W. I. XXX, v konaní o zaplatenie sumy 800,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyniam v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 800,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z uvedenej dlžnej sumy, za čas od 16. 12. 2014 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyniam v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 191,62 Eur, na účet ich právneho zástupcu, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyne v 1. a 2. rade sa podanou žalobou domáhali voči žalovanej zaplatenia sumy vo výške 800,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 800,- Eur od 16. 12. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že žalovaná uzavrela so žalobkyňami dňa 01. 07. 2014 Zmluvu o nájme a podnájme nebytových priestorov, kde sa dohodli na cene 500,- Eur mesačne za užívanie predmetu nájmu. Žalovaná v mesiaci september 2014 nezaplatila nájomné včas, čím porušila zmluvnú povinnosť a z toho dôvodu jej žalobkyne vypovedali nájomnú zmluvu v zmysle čl. 8 Nájomnej zmluvy. Dňa 17. 10. 2014 sa žalovaná písomne zaviazala vzniknutý dlh na nájomnom vo výške 800,- Eur uhradiť najneskôr v lehote do 15. 12. 2014. V tejto lehote dlžná suma nebola zaplatená a následne žalovaná nereagovala ani na výzvu na zaplatenie zo dňa 13. 01. 2015. Žalovaná sa dostala do omeškania, z toho dôvodu si uplatnili žalobkyne aj zákonný úrok z omeškania. V súvislosti s povinnosťou plniť zo strany žalovanej, žalobkyne poukázali na ust. § 512 a nasl. Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého splnením dlhu jednému z veriteľov, dlh zanikne.

Žalovaná sa nevyjadrila k doručenej žalobe ani k pripojeným listinným dôkazom, nenavrhla doplnenie dokazovania, napriek tomu, že jej bolo doručené uznesenie o procesných poučeniach dňa 12. 03. 2015. Z toho dôvodu súd postupoval v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednáva, na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, v súlade s ust. §115a O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávania v drobných sporoch.

Podľa ust. § 156 ods. 1 O. s. p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Žalobkyne písomným oznámením zo dňa 22. 05. 2015 trvali na podanej žalobe.

Z pripojených listinných dôkazov vyplynulo, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva o nájme a podnájme nebytových priestorov v zmysle Zákona č. 116/1990 Zb. a ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v zmysle ust. § 630 a nasl. Obchodného zákonníka. Prenajímateľom v danom prípade boli žalobkyne v 1. a 2. rade a nájomkyňou bola žalovaná. Predmetom zmluvy podľa časti I. bolo, že žalobkyne prenechali žalovanej do užívania nebytové priestory nachádzajúce sa v P., na G. K. Č.. XX (Krámik pod vežou), zapísanej v k. ú. P., LV č. XXXX, parc. č. 4 o výmere 50 m2. Nehnuteľnosť je zapísaná ako nehnuteľná kultúrna pamiatka. Žalovaná mala užívať uvedené priestory na prevádzkovanie obchodnej činnosti. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú od 01. 07. 2014, s výpovednou lehotou 2 mesiace. Dohodnuté nájomné predstavovalo 500,- Eur mesačne v roku 2014. Podľa časti VIII., účastníci uvedenej nájomnej zmluvy mohli zmluvu vypovedať aj bez udania dôvodu, pričom výpovedná mesačná lehota bola podľa ust. § 10 Zákona 116/1999 Z.z.

Dátum podpísania zmluvy bol vzhľadom na nedostatočnú fotokópiu nečitateľný, avšak tento vyplýva z ďalšej listiny, a to z výpovede nájmu nebytových priestorov a tiež aj z počiatku doby nájmu . Zmluva bola uzavretá dňa 01. 07. 2014. Dňa 17. 10. 2014 žalobkyne ako prenajímateľky vypovedali žalovanej zmluvu o nájme a podnájme nebytových priestorov formou okamžitej výpovede ku dňu 17. 10. 2014. Dôvodom výpovede bolo nezaplatenie nájomného v lehote splatnosti. Súčasťou výpovede bolo aj uznanie dlhu žalovanou podľa ust. 558 Občianskeho zákonníka.

Z pripojeného písomného uznania dlhu žalovanou zo dňa 17. 10. 2014 bolo zistené, že žalovaná zobrala na vedomie skončenie nájomnej zmluvy, akceptujúc dlžnú sumu vo výške 800,- Eur, ktorú mala uhradiť do 15. 12. 2014. Dlh bol uznaný v prospech žalobkýň čo do dôvodu a výšky s tým, že bol uznaný nezaplatený nájom za obdobie mesiaca september 2014 a 17 dní z októbra 2014.

Žalobkyne prostredníctvom právneho zástupcu vyzvali žalovanú listom zo dňa 13. 01. 2015 na zaplatenie dlžnej sumy, ktorý obsahoval z hľadiska obsahu takmer totožné údaje ako sú uvedené v žalobe.

Podľa ust. § 5 ods. 2 Zákona č. 116/1990 Zb., nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.

Podľa ust. § 10 uvedeného zákona, ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, sú prenajímateľ i nájomca oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak.

Podľa ust. § 512 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak ide o plnenie viacerým veriteľom, ktoré je nedeliteľné, je dlžník oprávnený plniť ktorémukoľvek z veriteľov, ak nebolo dohodnuté niečo iné. Splnením jednému z veriteľov dlh zanikne. Dlžník však nie je povinný plniť jednému zo svojich spoluveriteľov bez súhlasu ostatných spoluveriteľov. Ak sa všetci spoluveritelia nedohodnú, môže dlžník to, čo je dlžný, zložiť do súdnej úschovy.

Podľa ust. § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že medzi žalobkyňami a žalovanou existoval nájomný zmluvný vzťah, pričom predmetom nájmu bol nebytový priestor, z toho dôvodu súd posudzoval tento vzťah v zmysle osobitnej právnej úpravy, a to v zmysle Zákona č. 116/1990 Zb. Žalovaná bola povinná

nielen v zmysle nájomnej zmluvy, ale aj v súlade s ust. § 5 ods. 3 uvedeného zákona, uhrádzať náklady spojené s užívaním a tiež v zmysle nájomnej zmluvy zaplatiť dohodnuté mesačné nájomné vo výške 500,- Eur. Za obdobie mesiaca september 2014 a čiastočne za október 2014 nebola vykonaná úhrada nájomného, čo bolo dôvodom pre výpoveď z nájomnej zmluvy zo dňa 17. 10. 2014. V danom prípade dĺžka výpovednej lehoty bola súčasťou dojednania podľa časti VIII. bod 8.1 a tiež bod 8.2. Táto výpovedná lehota bola jednomesačná a začínala plynúť prvým kalendárnym dňom nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede. Dôvodom jednomesačnej výpovednej lehoty bolo meškanie s platením nájomného o viac ako 10 dní, čo bolo v danom prípade naplnené.

Z pripojeného listinného dôkazu, ktorý po doručení nespochybnila ani žalovaná, je preukázané, že žalovaná uznala dlh čo do dôvodu a výšky písomne v zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka, dňa 17. 10. 2014. Takýto úkon je jednostranným právnym úkonom, ktorý dlžník adresuje veriteľovi a zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Vzhľadom na obdobie podpísania nájomnej zmluvy, súd je toho názoru, že dlh reálnej existoval, napokon nebol spochybnený ani samotnou žalovanou, ktorá uznala dlh vo výške 800,- Eur a zaviazala sa ho zaplatiť do 15. 12. 2014. Dlžná suma nebola v tejto lehote zaplatená a nebola zaplatená ani ku dňu podania žaloby, čo opäť zjavne akceptovala žalovaná tým, že nemala žiadne námietky voči uplatnenému nároku, nenavrhla žiadne ďalšie dokazovanie. Z toho dôvodu súd dospel k záveru, že žalobkyne sa dôvodne domáhali zaplatenia žalovanej sumy vo výške 800,- Eur.

Podľa ust. § 720 OZ, nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.

Podľa ust. § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 20/2013 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V danom prípade sa jedná o nájomný vzťah, ktorý je upravený jednak osobitným Zákonom č. 116/1990 Zb. a v časti, ktorá nie je upravená uvedeným zákonom, Občianskym zákonníkom. Súd výšku uplatneného úroku posudzoval v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Úprava úroku z omeškania v Občianskom zákonníku stanovuje zákonnú výšku úroku z omeškania podľa obdobia omeškania, v spojitosti s vykonávacím predpisom, ktorým v tomto prípade je Nariadenie vlády č. 20/2013 Z.z. Z toho dôvodu súd nepriznal úrok z omeškania uplatnený žalobkyňami, pretože bol síce súčasťou uznania dlhu žalovanou, ale nebol uznaný v tomto konaní a presahuje zákonnú výšku úroku z omeškania.

Žalovaná sa preukázateľne dostala do omeškania uplynutím dodatočnej lehoty, ktorá vyplynula z Uznania dlhu. Prvým dňom omeškania bol deň 16. 12. 2014. K prvému dňu omeškania, predstavoval úrok z omeškania v zmysle ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády 20/2013 Z. z. výšku 5,05 % ročne (5 % + 0,05 % základnej sadzby Európskej centrálnej banky Slovenska).

Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobkyne sa dôvodne domáhali zaplatenia sumy 800,- Eur. V tomto rozsahu súd žalobe vyhovel, súd priznal zákonný úrok z omeškania z uvedenej istiny, ktorý považuje za oprávnený a vo zvyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Právny zástupca žalobkýň si uplatnil náhradu trov konania v podobe zaplateného súdneho poplatku vo výške 48,- Eur a v náhrade trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia a písomné podanie na súd dňa 06. 02. 2015.

Podľa ust. § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., hodnota jedného úkonu predstavovala výšku 51,45 Eur, spolu za dva úkony 102,90 Eur. Režijný paušál za úkony vykonané v roku 2015 predstavujú 16,78 Eur /2 x 8,39 Eur/. Odmena a režijný paušál predstavujú spolu výšku 119,68 Eur. Právny zástupca žalobkýň preukázal, že je platcom dane z pridanej hodnoty, z toho dôvodu mu patrí aj DPH vo výške 20 % zo sumy 119,68 Eur, vo výške 23,94 Eur. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavovali výšku 143,62 Eur.

Celková náhrada trov konania, spolu s náhradou zaplateného súdneho poplatku vo výške 48,- Eur, predstavovala sumu 191,62 Eur, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobkýň, podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu. Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.