Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5C-376-2015.pdf
PDF · 126.31 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/376/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu CASH COLLECTORS SK s.r.o., Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 44 703 015, zast. Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584 proti žalovanému v 1. rade G. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXXX, H. a žalovanej v 2. rade D. X., nar. X. XX. XXXX, E. XXXX, H., t.č. bytom W. G. XXX, okr. E.Š., o zaplatenie 6704,93 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 6094,11 eur s 8% ročným úrokom z omeškania od 04.07.2012 do zaplatenia.
Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 328,75 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 838,42 eur na adresu právneho zástupcu žalobcu.
Súd p o v o ľ u j e žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenie priznaných nárokov v 50-eurových mesačných splátkach splatných vždy do 25-teho dňa v mesiaci počnúc prvým dňom kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
odôvodnenie:
Žalobca podal dňa 2. 7. 2015 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie sumy 6704,93 eur, zmluvného úroku vo výške 6,20% ročne zo sumy 6704,93 eur od 4. 7. 2012 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 6704,93 eur od 4. 7. 2012 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava, na základe zmluvy o úvere zo dňa 22. 9. 2008, poskytol žalovaným v 1. a 2. rade ako dlžníkom úver vo výške 6970,72 eur, ktorí sa ho zaviazali uhradiť pravidelnými mesačnými splátkami vždy k 20. dňu v mesiaci po 37,48 eur s dátumom prvej splátky 20. 10. 2008 a poslednej splátky 20. 7. 2038. Medzi účastníkmi zmluvného vzťahu bol dohodnutý poplatok za správu úveru 2,99 eur mesačne. V zmluve o úvere bola dohodnutá výška úrokov, poplatok za poskytnutie úveru, poplatok za správu úveru, výška splátok, periodicitu splátok, splatnosť prvej splátky, počet splátok, konečná splatnosť úveru, splatnosť úrokov, spôsob splácania, číslo účtu a iné základné podmienky splácania. Žalovaní úver čerpali, avšak podmienky pre splácanie napriek výzvam riadne nedodržiavali a dostali sa so splácaním do omeškania, preto právny predchodca žalobcu dňom 3. 7. 2012 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaných na úhradu celého zostatku dlhu. Ku dňu 28. 3. 2013 bol dlh žalovaných určený na sumu 9719,97 eur (istina 8281,70 eur, riadne úroky 393,68 eur, úroky z omeškania 1009,69 eur a poplatky 34,90 eur). Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 3. 2013 bol dlh žalovaných postúpený na žalobcu, ktorý podal na súd žalobu.
Žalobca zohľadnením priebežného splácania úveru žalovanými, požaduje od nich zaplatenie sumy 6704,96 eur s tým, že požaduje 46 doposiaľ neuhradených mesačných poplatkov za správu úveru, t.j. k tejto sume dospel týmto výpočtom: poskytnutá suma 6970,72 eur + poplatky za správu úveru 137,54 eur (46poplatkov x 2,99 eur) mínus úhrady žalovaných vo výške 403,33 eur = 6704,93 eur. Mimo sumy 6704,96 eur si z uvedenej sumy uplatnil aj zaplatenie zmluvného úroku vo výške 6,20% ročne od 4. 7. 2012 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8% od 4. 7. 2012 do zaplatenia.
Dňa 12. 10. 2015 došlo na súd podanie žalobcu, v ktorom trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Má za to, že poplatky za správu úveru, ktoré požaduje vo výške 137,54 eur, nie sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu medzi účastníkmi konania s tým, že navyše tento poplatok bol obsiahnutý priamo v zmluve a o jeho platbe žalovaní vedeli. Za tento poplatok za správu úveru bolo žalovaným poskytnuté protiplnenie: zasielanie informácií ohľadom úveru najmä výpisu z úverového účtu, sprístupnenie elektronickej služby internetbanking, vykonanie inkasa splátok úveru, náhrada nákladov na administratívne náklady na sledovanie rizikovosti klienta, archivácia dokumentov, inovácia dokumentov. Taktiež trval na podanej žalobe v časti zmluvného úroku z nevrátenej sumy po splatnosti úveru s tým, že žalobca má za to, že súd sa mylne domnieva, že by mohlo dôjsť k zdvojenému úročeniu dlžnej sumy z toho istého dôvodu. Poukázal však na Obchodný zákonník a komentáre k nemu, podľa ktorých veriteľ má právo na úrok z úveru do jeho zaplatenia, v opačnom prípade by bol dlžní vo zvýhodnenom postavení s tým, že nie je možné si zamieňať funkciu úroku z úveru (ktorá predstavuje cenu peňazí) a úroku z omeškania (ktorá je sankciou za to, že dlžník mešká so splatením peňažného záväzku). Taktiež žalobca má za to, že žalovaná suma nie je premlčaná, keďže je potrebné v danej veci na daný úverový vzťah aplikovať 4ročnú premlčaciu dobu v zmysle Obchodného zákonníka, keďže ide o absolútny obchod. Súčasne má za to, že premlčacia doba začala plynúť po lehote splatnosti celého úveru.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného v 1. rade a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o splátkovom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, obchodnými podmienkami SLSP, a.s. pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom, sadzobníkom poplatkov a náhrad SLSP, a.s., výpismi z účtu, oznámeniami o postúpení pohľadávky, výpismi z obchodného registra účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový stav.
Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. 9. 2008 právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava, IČO: 00 151 653, poskytol žalovaným v 1. a 2. rade ako dlžníkom, úver na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľností vo výške 6970,72 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali uhradiť pravidelnými 358mesačnými splátkami po 37,48 splatnými k 20. dňu v mesiaci s dátumom prvej splátky 20. 10. 2008 a konečnou splatnosťou úveru 20. 7. 2038. Medzi účastníkmi zmluvného vzťahu bola dohodnutá fixná úroková sadzba na 5rokov vo výške 6,20% a poplatok za správu úveru vo výške 2,99 eur mesačne.
Bližšie podmienky zmluvy mali byť upravené v listinách - Všeobecné obchodné podmienky, Obchodné podmienky SLSP, a.s. pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom a Sadzobník poplatkov a náhrad SLSP, a.s..
Podľa čl. 7.6.1. písm. a), a) Všeobecných obchodných podmienok, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta a/alebo ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10dní, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.
Zo žalobcom predložených výpisov z účtu vyplýva, že žalovaní čerpali úver vo výške 6970,72 eur dňa 22. 9. 2008 s tým, že jednotlivými splátkami uhradili právnemu predchodcovi žalobcu sumu vo výške 403,33 eur. Právny predchodca žalobu vyčíslil dlh ku dňu 28. 3. 2013 vo výške 9719,97 eur, ktorá pozostáva z istiny 8281,70 eur, riadnych úrokov 393,68 eur, úrokov z omeškania 1009,69 eur a poplatkov 34,90 eur.
Listom zo dňa 3. 7. 2012 právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava, oznámila žalovaným, že ku dňu 3. 7. 2012 vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru z dôvodu, že nastal prípad
porušenia podľa bodu 7.6.1. písm. a) Všeobecných obchodných podmienok. Súčasne vyzval žalovaných na zaplatenie sumy vo výške 8864,08 eur do 10dní od prevzatia tohto oznámenia.
Oznámeniami o postúpení pohľadávok zo dňa 5. 4. 2013, právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava, oznámila žalovaným v 1. a 2. rade, že Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 28. 3. 2013, došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 9719,97 eur na postupníka - žalobcu, v prospech ktorého je potrebné vykonať úhradu dlhu.
Zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe, ako aj na písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené.
Žalovaný v 1. rade na pojednávaní potvrdil, že spolu so žalovanou v 2. rade ako manželia čerpali úver na kúpu bytu vo výške 210 000 Sk. Potom úver ale prestali splácať, pretože sa dostali do finančnej núdze, keďže žalovaný v 1. rade prišiel o prácu. So žalovanou v 2. rade už 5rokov nežijú v spoločnej domácnosti a ich manželstvo bolo rozvedené. O žalovanej v 2. rade nemá žiadne informácie a ani sa s ňou nestretáva. Majetok po rozvode nevyporiadavali s tým, že v byte ostal bývať žalovaný v 1. rade, preto chce dlh splácať, avšak splátkami s tým, že aj momentálne má prácu.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba aj dôvodná len čiastočne.
Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ustanovenia §497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia §499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa ustanovenia §502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Podľa ustanovenia §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ustanovenia §52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ustanovenia §52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Z zmysle ustanovení Obchodného zákonníka síce zmluva o úvere je považovaná za tzv. „absolútny obchod“, avšak uvedené ustanovenia pôsobia ako lex specialis vo vzťahu k právnym predpisom, týkajúcim sa úpravy a ochrany spotrebiteľského práva.
Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu s dlžníkmi, fyzickými osobami -
nepodnikateľmi (čo vyplýva z označenia dlžníkov v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu).
Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedenú zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku. Zároveň na daný právny vzťah je potrebné aplikovať aj smernicu Rady XX/XX/T. z X. N. XXXX o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L XXX, XX/X/ XXXX, str. XX-XX), ktorá bola prebratá Zákonom č. XXX/XXXX Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník.
Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-XXX/XX, W.-XXX/XX, W.-XXX/XX, W.-XXX/XX N. W.-XXX/XX, A. C. T. H. proti Z. D. F. S. H. T. H. E. G. D.. H. N. E., G. O. W. Y., D. Y. a T. J. B., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
Žalobca postavenie žalovaných ako spotrebiteľov ani nespochybňoval. Na túto zmluvu je tak potrebné aplikovať prednostne špeciálne spotrebiteľské právo a to hlavne zákon o ochrane spotrebiteľa, Občiansky zákonník a Obchodný zákonník len tam, kde neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov. Podľa §54 odsek 2 OZ sa v pochybnostiach použije právna úprava, ktorá je v prospech spotrebiteľa. Spotrebiteľské právo je aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku špeciálnym právom a má teda prednosť.
Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami. Preto zákonodarca pre tento zmluvný typ stanovil osobitné podstatné náležitosti pre ktoré je potrebné aplikovať aj niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu Rady XX/XXX/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú..J.. T. O. XX, XX.X.XXXX) v znení smernice Rady XX/XX/EHS z 22. februára 1990 (Ú..J.. T. O. XX, XX.X.XXXX) a smernice Európskeho parlamentu a Rady XX/X/ES zo 16. februára 1998 (Ú..J.. T. O. XXX, X.X.XXXX) ktorá bola transponovaná do nášho právneho poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré boli prijaté na jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice, teda tzv. eurokonformným výkladom.
V danej veci vychádzajúc z predložených listinných dôkazov, ako aj z výsluchu žalovaného v 1. rade, súd má dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava ako veriteľom a žalovanými v 1. a 2. rade ako spoludlžníkmi, bola uzatvorená zmluva o splátkovom úvere zo dňa 22. 9. 2008, na základe ktorého žalovaní čerpali úver vo výške 6970,72 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali uhradiť pravidelnými 358mesačnými splátkami po 37,48 splatnými k 20. dňu v mesiaci s dátumom prvej splátky 20. 10. 2008 a konečnou splatnosťou úveru 20. 7. 2038. Medzi účastníkmi zmluvného vzťahu bola dohodnutá fixná úroková sadzba na 5rokov vo výške 6,20% a poplatok za správu úveru vo výške 2,99 eur mesačne.
V tomto konaní si žalobca uplatnil sumu vo výške 6704,93 eur a to na základe výpočtu, že od žalovanými čerpanej sumy 6970,72 eur odpočítal ich splátky vo výške 403,33 eur, teda na istine úveru požaduje sumu vo výške 6567,39 eur. Mimo tejto sumy požaduje ešte poplatky za správu úveru vo výške 137,54 eur (46poplatkov x 2,99 eur).
Podľa ustanovenia §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa ustanovenia §100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ustanovenia §101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa mohlo právo vykonať po prvý raz.
Podľa ustanovenia §103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca uplatňuje v tomto konaní nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd v súlade s vyššie citovaným ustanovením §5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, ex offo prihliadal aj bez návrhu na oslabenie nároku žalobcu, vrátane jeho premlčania. V tomto prípade pri posudzovaní premlčania súd postupoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, kde je upravená všeobecná trojročná premlčacia doba, a to v zmysle zásady, že je to na prospech spotrebiteľa, pretože v Obchodnom zákonníku je upravená premlčacia doba štvorročná.
Žalobca podal žalobu v danej veci na súd dňa 2. 7. 2015, teda v danej veci sú premlčané všetky splátky úveru, splatné pred 2. 7. 2012. Právny predchodca žalobcu síce úver zosplatnil ku dňu 3. 7. 2012, avšak uvedeným úkonom sa stali splatné len splátky po tomto dni zosplatnenia, t.j. splátky, ktoré splatné za obdobie od 20. 7. 2012 do 20. 7. 2038. Súd má za to, že splátky pred zosplatnením úveru ku dňu 3. 7. 2012, si zachovali svoju splatnosť a zosplatnenie úveru nemalo na nich žiaden vplyv.
Na základe uvedeného súd je toho názoru, že žalobcovi je možné priznať len nepremlčané splátky úveru, ktoré sa stali splatnými na základe oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Jedná sa o splátky, ktoré by sa stali inak splatnými za obdobie od 20. 7. 2012 do 20. 7. 2038, t.j. 313 nepremlčaných splátok. Právny predchodca žalobcu poskytlo žalovaným úver vo výške 6970,72 eur, ktorý sa mal splatiť 358 splátkami, t.j. na jednu splátku pripadalo 19,47 eur. Žalobcovi teda možno priznať len 313 splátok x suma 19,47 eur = 6094,11 eur. V prevyšujúcej časti požadovanej istiny spolu s úrokom z omeškania, súd žalobu žalobcu zamietol s tým, že súd má za to, že po zosplatnení úveru veriteľovi nepatria úroky z úveru.
Ústavný súd SR vo svojom uznesení č.XXX/XXXX-XX zo dňa 19.06.2013 taktiež jednoznačne konštatoval, že v spotrebiteľských vzťahoch sa použije právo výhodnejšie pre spotrebiteľa a to aj čo sa týka premlčania pri absolútnych obchodoch. Teda premlčanie, vrátane premlčacej doby, sa posudzuje podľa Občianskeho zákonníka aj u zmluvy o úvere.
Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Je nepochybné, že žalovaní sa dostali do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 6094,11 eur a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z.. Žalobcovi patrí úrok z omeškania len z tejto sumy a prevyšujúcej časti požadovaného úroku z omeškania súd žalobu žalobcu zamietol.
Podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia §53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ustanovenia §53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Súd žalobu zamietol aj v časti požadovaných poplatkov za správu úveru 137,54 eur (46poplatkov x 2,99 eur).
Súd považoval za nedôvodnú žalobu žalobcu aj v časti požadovaných poplatkov za správu úveru. Zmluvná podmienka, týkajúca sa poplatkov, je výrazne v neprospech spotrebiteľa (žalovaných) a nepochybne nebola individuálne vyjednaná, keďže žalovaní nemali možnosť ovplyvniť obsah Sadzobníka poplatkov. Súd má za to, že uvedený poplatok vo výške 2,99 eur bol síce zakomponovaný v zmluve o úvere, avšak prioritne vychádzal zo Sadzobníka poplatkov, ktorého obsah spotrebitelia nemali možnosť ovplyvniť. Ako súd už vyššie skonštatoval, žalobca svoje právo v danej veci odvíja od zmluvy, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd má teda za to, že právny predchodca žalobcu ako dodávateľ, poplatky so žalovanými ako spotrebiteľmi osobitne nevyjednával. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaní nemali možnosť podstatným spôsobom obsah predmetných zmlúv ovplyvniť. Žalovaní ako spotrebitelia si poplatky osobitne nevyjednali vzhľadom na ich splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohli len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Smernica Rady XX/XX o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
V neposlednom rade súd má za to, že kritériu prijateľnosti zmluvnej podmienky a rovnovážnosti práv a povinností strán spotrebiteľského vzťahu nezodpovedá podmienka o poplatku, ktorý nemá pre spotrebiteľa žiaden preukázateľný prínos a za ktorý sa mu nedostáva žiadneho protiplnenia. Uvedené poplatky slúžia výlučne záujmu zmluvného partnera spotrebiteľa na maximalizácii zisku spojeného s existenciou zmluvného vzťahu. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v X. zo dňa 13. 8. 2014 sp. zn. XXCo/ XX/XXXX, XXCo/XXX/XXXX, rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v U. sp. zn. N. XXX/XXXX zo dňa 3. 5. 2010).
Navyše, aj túto sumu považuje za premlčanú a to vzhľadom na to, že po zosplatnení úveru už právnemu predchodcovi žalobcu nevznikali žiadne mesačné náklady, týkajúce sa správy úveru a teda ak by mal mať nárok na uvedené poplatky, tieto museli vzniknúť ešte pred zosplatnením. Vzhľadom na podanie žaloby na súd dňa 2. 7. 2015 a vzhľadom na zosplatnenie úveru ku dňu 3. 7. 2012, súd považoval za premlčané všetkých 46 požadovaných poplatkov za správu úveru.
Súd žalobu zamietol aj v časti požadovaného úroku z úveru vo výške 6,2% ročne zo sumy 6704,93 eur. Súd má za to, že po zosplatnení dlhu, t.j. po 3. 7. 2012, už žalobcovi úrok z úveru nepatrí. Následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania.
Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho
zákonníka a nar. vl. Alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. (rozsudok Krajského súdu v E. zo dňa 30. 6. 2015 sp. zn. XCo/XXX/ XXXX).
Z vyššie citovaného rozhodnutia vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, resp. jeho zosplatnenia a následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Preto súd žalobu žalobcu v časti požadovaného úroku z úveru vo výške 6,2% ročne po zosplatnosti úveru zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie 6094,11 eur (90,89%), čo je neúspechom žalovaných. V časti o zaplatenie 610,82 eur (9,11%) súd žalobu žalobcu zamietol, čo predstavuje úspech žalovaných a neúspech žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bol v konaní úspešný žalobca a aby sa predišlo vzájomnému plateniu trov konania, žalobcovi patrí náhrada trov konania po odpočítaní jeho neúspechu v konaní od jeho úspechu v konaní a to v rozsahu 81,78% z trov konania na ktoré by mal nárok pri plnom úspechu.
Pri plnom úspechu by žalobcovi patrila náhrada súdneho poplatku vo výške 402 eur a z tejto sumy 81,78% predstavuje 328,75 eur, ktorú súd priznal žalobcovi titulom náhrady súdneho poplatku.
Ďalej pri plnom úspechu by žalobcovi patrila náhrada trov konania vo výške 1025,22 eur (3krát hlavný úkon po 237,34 eur = 712,02 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby na súd, 3. zastupovanie na pojednávaní dňa XX. XX. XXXX + 3krát paušál 8,39 eur = 25,17 eur + náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie dňa XX. XX. XXXX U. - L. a späť 6polhodín x 13,98 eur = 83,88 eur + náhrada cestovných výdavkov za cestu na pojednávanie dňa 30. 11. 2015 osobným motorovým vozidlom U. - L. a späť spolu vo výške 39,93 eur, t.j. amortizácia 151,20km x 0,183 eur/km = 27,67 eur a spotrebované pohonné hmoty: 151,20km x 6,6 litra/100km x 1,229 eur/liter = 12,26 eur + 20% DPH 164,22 eur), vypočítaných podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z. a tak, ako si ich uplatnil právny zástupca žalobcu. Z uvedenej sumy 1025,22 eur predstavuje 81,78% suma 838,42 eur a túto sumu súd aj priznal žalobcovi titulom náhrady trov právneho zastúpenia.
Podľa ustanovenia §160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Žalovaný v 1. rade požiadal o povolenie úhrady dlhu v splátkach po 50 eur, vzhľadom k tomu, aj keď v súčasnosti má prácu, nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu dlhu naraz. Poukázal na to, že v byte, na zakúpenie ktorého čerpali úver, ostal bývať on, preto on chce tento úver splácať. Po zhodnotení majetkových, zárobkových, sociálnych pomerov žalovaného v 1. rade, súd povolil úhradu dlhu v splátkach v danej veci s tým, že neuhradenie čo i len jednej splátky, má za následok splatnosť celého plnenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).