Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-233-2015.pdf
PDF · 80.8 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/233/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členov senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti S. P. nar. X.XX.XXXX, K. nar. X.X.XXXX a O. nar. XX.X.XXXX bývajúce u matky zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov detí rodičov J. S. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na Z. ul. č. XX v Q. a Róberta S. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v S. č. XX, Q. v W. republike K. v konaní o zvýšenie a zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trebišov z 12.11.2014 č.k. 16 P 151/2014-68 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zvýšení výživného a zamietnutí návrhu na zníženie výživného.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom za obdobie od 30.5.2014 do 12.11.2014 a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Trebišov dňa 23.4.2012 č.k. 16P 307/2011-73 od otca pre mal. P. z 30,-€ na 50,-€ pre mal. K. z 30,-€ na 50,-€ a pre mal. O. z 30,-€ na 50,-€ mesačne od 30.5.2014, ktoré zaviazal otca platiť matke maloletých detí vždy do 15.-ho dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné pre všetky tri deti za obdobie od 30.5.2014 do 12.11.2014 v rozsahu 303,87 € zaviazal otca zaplatiť matke maloletých detí do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh otca na zníženie výživného zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že jeho návrhu na zníženie výživného v plnom rozsahu vyhovie, pretože so svojou súčasnou rodinou žije v Spolkovej republike Nemecko, kde sú oveľa vyššie náklady na základnú životnú úroveň. Konštatoval, že príjem jeho 4-člennej domácnosti je hlboko pod úrovňou priemerného mesačného príjmu v Spolkovej republike Nemecko a už doposiaľ určené výživné platil ťažko, preto nie je schopný platiť zvýšené výživné. Vytkol konajúcemu súdu, že sa nezaoberal odôvodnenými potrebami maloletých detí, ktoré akceptoval, napriek tomu, že matka detí výdavky na ne žiadnym spôsobom nezdokladovala. Uviedol, že nie je možné akceptovať stratu zamestnania matky, ktorá pracovala rovnako na zmeny v Kauflande a preto nemala dôvod v marci 2014 sa zamestnať v obchodnom centre Billa rovnako na zmeny. Konštatoval, že matka detí vedome zamlčala príjem, ktorý dosahuje na čerpacej stanici v Čerhove. Zdôraznil, že matka má v osobnej starostlivosti iba dve maloleté deti a to K. a O., pretože o maloletú P. sa starajú jej rodičia. Uviedol, že od poslednej úpravy o výživnom pre maloleté deti došlo u neho k podstatnej zmene pomerov, pretože musel kúpiť auto, ktoré využíva ako jediný dopravný prostriedok dostať sa do práce a k lekárovi, vzdialenom od miesta jeho bydliska 10 km, pretože predchádzajúce auto bolo nespôsobilé na prevádzku v Spolkovej republike K.. Konštatoval, že nebol schopný zo svojich finančných prostriedkov si auto kúpiť, preto požiadal zamestnávateľa o pôžičku
2.000,-€ a kúpil si ojazdené auto vyrobené v roku 2000. V súvislosti s kúpou auta mu vznikla okrem mesačnej splátky zamestnávateľovi 100,-€ aj povinnosť platiť zákonné poistenie 63,57 € a ročnú daň 121,-€. V septembri 2015 maloletá dcéra z jeho súčasného manželstva nastúpila do predškolského zariadenia, kde mesačný poplatok predstavuje 120,-€ bez stravy, ktorú si musí dieťa priniesť z domu. V októbri 2015 zanikne nárok jeho manželky na materský príspevok a jej umiestnenie na trhu práce je otázne, pretože v Spolkovej republike Nemecko sa uprednostňujú bezdetné ženy so znalosťou reči slovom aj písmom, čo jeho manželka pre krátkosť pobytu neovláda. Z uvedených dôvodov nie je schopný platiť výživné pre všetky tri deti 150,-€ mesačne bez toho, že by neohrozil najzákladnejšie potreby svojej terajšej rodiny a povinnosti spojené s nájmom bytu, ktoré vyplývajú zo zákona Spolkovej republiky Nemecko. Navrhol odvolaciemu súdu znížiť jeho vyživovaciu povinnosť na minimálne výživné.
Kolízny opatrovník maloletých detí označil odvolacie argumenty otca za neopodstatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne v záujme maloletých detí.
Matka maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že všetky tri maloleté deti bývajú s ňou a jej partnerom v trojiizbovom byte v Trebišove. Maloletá P. počas pracovného týždňa ostáva u jej rodičov, pretože v ich mieste bydliska navštevuje 9.ročník ZŠ. Vo vyjadrení poukázala na valorizačnú zásadu v súvislosti so spontánnym zvyšovaním odôvodnených potrieb všetkých detí v každom smere. Zdôraznila, že otec o deti nejaví žiaden záujem a doposiaľ určené výživné platí s dvoj- až trojmesačným oneskorením alebo vôbec s poznámkou, „dnes som musel ukrátiť svoje malé deti o 90,-€“. V závere vyjadrenia uviedla, že nesúhlasí so znížením výživného a trvá na svojom návrhu na zvýšení výživného na 50,-€.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku vo výrokoch o zvýšení výživného a zamietnutí návrhu na zníženie výživného presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca maloletých detí uplatnenými v odvolaní, pretože tieto tvorili jeho obranu už aj v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec maloletých detí ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že v tejto právnej veci bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného, pretože je nesporné, že za obdobie viac ako 3 rokov sa odôvodnené potreby všetkých troch maloletých detí podstatne zvýšili a nebola preukázaná podstatná zmena pomerov odôvodňujúca zníženie výživného. Pre určenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je totiž vôbec smerodatné, koľko si rodič prácou (inou zárobkovou činnosťou) zarobí, alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie potenciálnej životnej úrovne povinného rodiča, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov a jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho vlastných potrieb. Potenciálny príjem nie je to, čo povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa a uvedených úvah dospel k presvedčeniu, že otec maloletých detí vzhľadom na svoj vek (42 rokov) a doterajšie pracovné skúsenosti získané aj prácou v zahraničí, bol a je schopný zabezpečiť si finančné
prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb aspoň v minimálnom rozsahu, preto je možné od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil svojim maloletým deťom, pretože matka si plní voči nim vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovania bytových potrieb, kým otec o ne nejaví v súčasnosti záujem, neplní si riadne ani svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá je jeho zákonnou a prvoradou povinnosťou. Je povinnosťou otca organizovať si svoje pracovné aktivity a nakladanie s príjmom tak, aby mal reálnu možnosť plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom aspoň v rozsahu určenom súdom prvého stupňa. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého potreby rodiča môžu byť uspokojované až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby svojho dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Odvolací súd tiež poznamenáva, že presťahovanie sa otca do Spolkovej republiky Nemecko, kde sú podľa jeho tvrdenia podstatne vyššie životné náklady, nemožno považovať za relevantnú skutočnosť odôvodňujúcu zníženie výživného, pretože rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, je povinný bez ohľadu na svoju ekonomickú situáciu a životné náklady poskytnúť svojmu dieťaťu výživné. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca, že matka detí nezdokladovala ich odôvodnené potreby odvolací súd dodáva, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej, kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, to znamená, že pokiaľ prezentované výdavky na výživu detí nevybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku, je možné ich považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať. V tejto právnej veci možno z obsahu spisu nepochybne urobiť záver, že maloleté deti sú všetky tri vo veku intenzívneho fyzického rastu, v dôsledku čoho sú ich odôvodnené potreby rozhodne vyššie ako už stabilizované potreby rodičov a výživné 50,-€ mesačne na každé jedno z nich predstavuje výživné na jeden deň 1,6 € z čoho je nepochybné, že matka detí v podstatne vyššom rozsahu okrem osobnej starostlivosti o deti musí doplňovať ich zdroj výživy. Z uvedeného dôvodu je irelevantná odvolacia námietka otca týkajúca sa preukazovania mesačných výdavkov maloletých detí. Odvolací súd konštatuje, že finančná situácia je zrejme lepšia ako ju on sám deklaruje, pretože ak je schopný v súvislosti s prvým svätým prijímaním syna zaplatiť fotografovi 120,-€, je schopný prispievať aj výživné pre všetky tri maloleté deti 150,-€ mesačne. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení v odôvodnení napadnutého rozsudku a vyššie uvedených úvah odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o zvýšení výživného a zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného. Pretože súd prvého stupňa určil výživné pre všetky tri deti jednou sumou, odvolací súd zrušil výrok o dlžnom výživnom ako nepreskúmateľný a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, aby súd prvého stupňa rozhodol o dlžnom výživnom pre každé jedno dieťa zvlášť za preskúmavané obdobie po zistení koľko otec za toto obdobie na každé dieťa z titulu výživného zaplatil a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. aby rozhodnutie odôvodnil tak, aby bolo logicky správne a spätne preskúmateľné.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.