Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoE-51-2022.pdf
PDF · 84.93 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/51/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice Festivalové námestie č. 1 Košice IČO: 30 807 484 proti povinnému MEZZO TRADE s.r.o. naposledy so sídlom Textilná č. 4 Košice IČO: 36 694 118 vedenej u súdneho exekútora JUDr. Denisa Regináčová Mihalová so sídlom Moyzesova č. 34 Košice pod EX 250/2015 o vymoženie 836,30 Eur s príslušenstvom o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 16.12.2019 č.k. 38Er/1144/2015-17 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu zastavil (I. výrok) a oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 58,63 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia (II. výrok).
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie dňa 18.3.2015 domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie voči povinnému za účelom vymoženia svojej pohľadávky na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka Košice č. 700-3410988709-GC04/09 zo dňa 18.8.2009, č. 700-3410248910-GC04/10 zo dňa 5.3.2010 a č. 700-3411364809-GC04/09 zo dňa 15.10.2009. Dňa 1.4.2015 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe ktorej mu súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie dňa 16.6.2015. Dňa 15.7.2016 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie prihliadol na podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, ktorý zistil, že povinný nevlastní nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci, nemá príjem podliehajúci exekúcii ani bankové účty a jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie po preskúmaní exekučného spisu súdneho exekútora, najmä však listinných dôkazov preukazujúcich šetrenie majetkových pomerov povinného súdnym exekútorom dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, preto exekúciu zastavil.
3. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 1,5 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § 14, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie spolu vo výške 58,63 Eur a na ich úhradu v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom uviedol, že dňa 28.7.2020 mu bolo doručené Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 27.7.2020 podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z ktorého vyplýva, že stará exekúcia spĺňala podmienky na jej zastavenie zo zákona ku dňu 1.1.2020, pričom dňa 7.9.2020 bolo oprávnenému doručené uznesenie súdu prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal oprávnený za to, že uznesenie súdu prvej inštancie je duplicitným rozhodnutím o už zastavenej exekúcii, z ktorého dôvodu navrhol, aby odvolací súd podanému odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu.
5. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
7. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 18.3.2015, pričom podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
12. Exekučný poriadok v § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Medzi takéto dôvody patrí aj tzv. nemajetnosť povinného, a teda, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V prípade, že má súd preukázateľne splnené predpoklady na zastavenie exekúcie podľa viacerých dôvodov upravených v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, je povinný pri zastavení exekúcie poukázať na všetky takéto dôvody a exekúciu zastaviť s poukazom na všetky zákonné ustanovenia, podľa ktorých sú splnené podmienky na jej zastavenie.
13. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť povinného skutočne preukázaná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku). Ten v rámci exekučného konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom určeným spôsobom súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v závislosti od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe zistených skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oznámi túto skutočnosť exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd zároveň nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, ohľadom majetkových pomerov povinného. Ak teda súdny exekútor v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom opak, súd exekúciu z tohto dôvodu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie.
14. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie proti povinnému doručeným exekútorskému úradu dňa 18.3.2015 domáhal vymoženia pohľadávky na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka Košice č. č. 700-3410988709-GC04/09 zo dňa 18.8.2009, č. 700-3410248910-GC04/10 zo dňa 5.3.2010 a č. 700-3411364809-GC04/09 zo dňa 15.10.2009. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 16.6.2015. Následne bol súdu dňa 15.7.2016 doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko vychádzajúc zo stavu majetku povinného dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie rozhodol o podnete súdneho exekútora uznesením zo dňa 16.12.2019, ktorým exekúciu zastavil a na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora vo výške 58,63 Eur zaviazal oprávneného, nakoľko exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
15. Z výpisu z Obchodného registra odvolací súd zistil, že rozhodnutím súdu bola spoločnosť MEZZO TRADE s.r.o. so sídlom Textilná č. 4 Košice IČO: 36 694 118 (povinný) zrušená bez likvidácie podľa § 68 ods. 4 písm. b) Obchodného zákonníka z dôvodov podľa § 68b ods.1 Obchodného zákonníka. Na základe uznesenia Okresného súdu Košice I, sp.zn.: 29CbR/15/2019 zo dňa 28.4.2020 bola spoločnosť MEZZO TRADE s.r.o. vymazaná. Dňom 16.10.2020 bol povinný ex offo vymazaný z obchodného registra.
16. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané (tvrdené) okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie z dôvodu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko nemajetnosť povinného bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a z odvolania oprávneného odvolací súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súdny exekútor vykonal šetrenie majetku povinného a zistil, že povinný je nemajetný, nevlastní nehnuteľnosti a ani hnuteľné veci, nemá príjmy podliehajúce exekúcii, nemá na účtoch finančné prostriedky a teda jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
17. V posudzovanom prípade bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože po dôkladnom prešetrení majetkových pomerov povinného zo strany súdneho exekútora bolo zistené, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Za tejto situácie by vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora bolo nehospodárne a neúčelné a viedlo by k zbytočnému navyšovaniu trov exekučného konania. Rozhodujúca je teda skutočnosť, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie, pričom odvolací súd zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2015 a zistené majetkové pomery povinného sa až do rozhodnutia odvolacieho súdu nezmenili, práve naopak došlo k výmazu povinného z obchodného registra ex offo. Z ustanovenia § 68 Obchodného zákonníka vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra, pričom zániku predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu. V danom prípade bol povinný zrušený bez likvidácie, majetok povinného neprešiel na právneho nástupcu a teda možno vyvodiť záver, že pokiaľ bola uvedená obchodná spoločnosť - povinný zrušený rozhodnutím súdu bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. V prípade zániku nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zanikol, ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie.
18. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie, ako aj v súvisiacom výroku o trovách exekúcie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
19. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“).
20. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
21. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.
22. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
23. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK, rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o zastavení starej exekúcie.
24. Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z. ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého cieľom je zavedenie osobitného procesného mechanizmu zastavenia tzv. starých (nemajetných) exekúcií priamo zo zákona napr. z dôvodu uplynutia rozhodnej doby, ktorá je vymedzená na obdobie piatich rokov, a ktorá plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie súdnemu exekútorovi.
25. Obdobie piatich rokov od vydania poverenia, teda tzv. rozhodná doba nie je absolútna. Ustanovenie § 4 ZoUNEK upravuje prípady, kedy dochádza k predĺženiu rozhodnej doby, uplynutie ktorej je nevyhnutné pre zastavenie starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. Dôvodmi pre predĺženie rozhodnej doby sú špecifické procesné situácie, ktoré vecne odôvodňujú vytvorenie dostatočného časového priestoru na zastavenie starej exekúcie zo zákona. V týchto prípadoch rozhodná doba nemôže uplynúť skôr, ako uplynie 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým rozhodol o návrhoch uvedených v § 4 ods. 2 písm. a) až g). K predĺženiu rozhodnej doby v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK dôjde aj v prípade, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o zastavení starej exekúcie.
26. K odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd dodáva, že v danom prípade rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým exekúciu zastavil, bolo vydané dňa 16.12.2019, t.j. pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní. Z tohto dôvodu nastali účinky podľa § 4 ods. 2 písm. b) cit. zákona (došlo k predĺženiu rozhodnej doby), z ktorého dôvodu nedošlo k zastaveniu exekúcie zo zákona a neboli tak splnené podmienky pre vydanie upovedomenia o zastavení starej exekúcie. Ešte pred rozhodnutím o zastavení starej exekúcie (pred vydaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie), resp. pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z. došlo k zastaveniu exekúcie uznesením súdu prvej inštancie a skutočnosť, že uznesenie súdu bolo oprávnenému doručené až po nadobudnutí účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z. nemá vplyv na možnosť súdu a jeho povinnosť rozhodovať.
27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a povinný zanikol bez právneho nástupcu.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ust. § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (ust. § 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (ust. § 428 CSP).