Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16P-254-2015.pdf
PDF · 105.63 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/254/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci mal. V. T., L.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 53, dieťa rodičov: matky K. T., L.. XX.XX.XXXX, J. D. L. E., P. X. C. XXXX/XX a otca W. T., L.. XX.XX.XXXX, J. D. L. E., C. X, v konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Mení sa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 1P/86/2012-10 zo dňa 22.08.2012 a to tak, že sa zvyšuje výživné zo strany otca na mal. V. zo sumy minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa na sumu 60,- EUR mesačne, počnúc od 01.09.2015, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Zaostalé výživné zo strany otca na mal. V. za obdobie od 01.09.2015 do 30.11.2015 v celkovej výške 98,61 EUR je otec p o v i n n ý uhradiť k rukám matky do 60-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh matky v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom zo dňa 08.09.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.09.2015 domáhala, aby súd zvýšil výživné otca na mal. V. zo sumy 30% zo sumy životného minima na sumu 100,- € mesačne a to od 01.09.2015.
Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č. 1P/86/2012 zo dňa 22.08.2012 bolo zmenené výživné zo strany otca a to znížené zo sumy 1.000,- Sk mesačne na sumu 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa. Pomery na strane syna a otca sa zmenili. Syn nastúpil do 9. triedy základnej školy a s tým sú spojené zvýšené výdavky a to so zakupovaním školských potrieb, pomôcok a príprave na prijímacie skúšky na strednú školu. Syn V. sa stravuje v školskej jedálni, kde mesačne stravné mu bude uhrádzať vo výške 28,- €. Zakúpila mu školské potreby vo výške 28,- €. Okrem toho mu zakúpila oblečenie v sume 150,- €. Syn je zdravý a jeho záľuby sú skateboard, lyžovanie, počítač. Ona (matka) je živnostníčkou. Spolu s deťmi býva v trojizbovom byte, kde uhrádza nájom 130,- €, inkaso 45,- € a internet 16,60 €. Synovi mesačne uhrádza poistenie vo výške 23,-€ a sebe 26,-€. Má ešte vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi T.L., L.. XX.XX.XXXX, ktorý je študentom 3. ročníka Prešovskej univerzity, fakulty telesnej výchovy a športu. Otec maloletého je zamestnaný. Jeho príjem jej nie je známy. Obom synom tohto roku uhradil výživné štyrikrát, spolu v sume 380,- €. Výživné sa vymáha prostredníctvom exekútora. So synom je v sporadickom kontakte.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca, výsluchom poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka a tiež oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a pripojených spisov, na základe čoho zistil tento skutkový stav.
Matka maloletého vo svojej výpovedi uviedla, že toho času býva v trojizbovom byte s mal. V. a starším synom T.. Uvedený byt je v jej výlučnom vlastníctve. Je živnostníčkou, kedy jej príjem sa pohybuje okolo 500,- € až 600,- € mesačne. Okrem uvedeného trojizbového bytu vlastní aj budovu, v ktorej podniká na adrese Trieda 1. Mája 2340 a tiež dve osobné motorové vozidlá, obe značky Ford Galaxy, z ktorých jedno má 16 rokov a druhé má rok výroby 2011. Pokiaľ ide o náklady na bývanie, tie predstavujú sumu 200,- € vrátane inkasa a na stravu v domácnosti okolo 200,- € mesačne. Výdavky na staršieho syna T., ktorý študuje na VŠ sa pohybujú vo výške 200,- € mesačne, pričom z týchto výdavkov si syn uhrádza 100,- € sám. Ide o výdavky na jeho ubytovanie, stravu, telefón. Mladší V. je žiakom 9. ročníka základnej školy. Stravuje sa v škole, kde v závislosti od počtu pracovných dní náklady na stravu sa pohybujú od 25,- € do 30,- € mesačne. Venuje sa krúžkom a tiež v minulosti sa venoval tancom. Momentálne sa syn pripravuje na monitoring, pretože sa pripravuje na strednú školu. Syn je po zdravotnej stránke v poriadku. Otec maloletého jej uhrádza výživné na syna sporadicky. Za rok 2012 nemá výživné uhradené vôbec, za rok 2013 má uhradených 90,- € , za rok 2014 má 100,- € uhradených a za rok 2015 má uhradených na oboch synoch spolu 680,- €. Pokiaľ ide o mesiace september, október a november 2015 za tieto mesiace má dosiaľ uhradené výživné. So synom sa stretáva dvakrát do roka. Pri príležitosti sviatkov neposkytuje žiadne dary. Dlžné výživné od r. 2005 riešila formou exekúcie, pričom voči otcovi sa viedla exekúcia v roku 2002 na sumu 1.800,- €, ktorá bola uhradená, a exekúcia v roku 2005 však dosiaľ nezabezpečila úhradu výživného a v rámci nej jej bolo zaslané od exekútora 181,60 €. Náhradné výživné si neuplatnila.
Otec vo svojej výpovedi nesúhlasil s návrhom matky na zvýšenie výživného. Toho času býva u priateľky, ktorej prispieva do domácnosti sumou 110,- € mesačne. Ide o čiastku, ktorá predstavuje polovicu nákladov na bývanie. Jeho priateľka toho času je dlhodobo PN a poberá len sociálku okolo 120,- €. V spoločnej domácnosti s nimi býva aj jej neplnoletá dcéra. On je toho času zamestnaný, kedy jeho príjem sa pohybuje okolo 504,- € mesačne. Nevlastní žiaden hodnotnejší majetok, spláca úver v Poštovej banke vo výške 108,- € až 110,- € mesačne. Bral ho v celkovej výške 5.000,- €, z toho 3.800,- € použil na úhradu sociálnej a zdravotnej poisťovne. Uhrádza výživné na oboch synov spolu v sume 100,- €, kde na dospelého T. má určené výživné 66,80 € mesačne a na mal. V. minimálne zákonné výživné vo výške 27,13 €. Okrem toho platí exekútorovi v súvislosti s výkonom exekúcie 116,80 €. Má aj ďalšie exekúcie okrem výživného. Okrem mal. syna V. S. T. už inú vyživovaciu povinnosť nemá. S V. nestretáva, nakoľko to má zakázané. Synom občas zavolá, aj im peniaze dá, avšak to s matkou nerieši. Tvrdil, že synom zvykne dávať peňažné plnenia pri príležitosti sviatkov, ako Vianoce 50,- € a pri príležitosti narodením alebo mením 30,- €. V poslednom období bol jeden a pol mesiaca PN, v dôsledku infekčného ochorenia a preto bol jeho príjem nižší. Za to obdobie poberal nemocenské, v akej výške to uviesť nevedel, avšak mal nárok na sumu 16,80 € na deň.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 1P/86/2012 súd zistil, že rozsudkom sp.zn. 1P/86/2012 - 10 zo dňa 22.8.2012 bol zmenený rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 12P/245/2004-12 zo dňa 21.1.2005 vo výroku o výživnom na mal. V. tak, že sa znížila vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 1.000,- Sk mesačne na výživné v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc od 1.7.2012, ktoré bol otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky. Uvedený rozsudok vo svojom odôvodnení v zmysle § 157 ods. 3 O.s.p. mal uvedený len predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých súd postupoval, nakoľko sa rodičia maloletého po jeho vyhlásení vzdali práva podať odvolanie voči nemu. Z obsahu predmetného spisu a to ako z listinných dôkazov, tak aj z výpovede účastníkov konania však vyplynulo, že v čase vyhlásenia uvedeného rozsudku otec maloletého bol nezamestnaný a bol poberateľom len dávky v hmotnej núdzi v sume 62,50 € mesačne. Matka bola živnostníčka, ktorá svoj mesačný príjem deklarovala v sume 400,- €. Zo svojho príjmu uhrádzala nájomné a inkaso v sume 200,- €, 16,- € internet a bežné výdavky deťom a sebe. Maloletý V. navštevoval 6. ročník základnej školy.
Pokiaľ ide o súčasné pomery rodičov maloletého dieťaťa, matka je naďalej živnostníčkou. Za rok 2014 dosiahla celkové príjmy z podnikateľskej činnosti v sume 13.320,16 € a celkové výdavky v sume 9.961,97 €, kedy základ dane za uvedené obdobie u nej predstavoval sumu 3.404,93 €. Daň neuhrádzala žiadnu. Podľa jej účastníckej výpovede jej priemerný mesačný príjem sa pohybuje okolo 500,- € až 600,-
€ mesačne. Je výlučnou vlastníčkou bytu, ktorý s deťmi obýva, budovy, v ktorej prevádzkuje svoju živnostenskú činnosť a dvoch osobných motorových vozidiel zn. Ford Galaxy.
Otec maloletého je zamestnaný od 18.3.2015 v spoločnosti D. D..O..M.. a za obdobie od marca 2015 do septembra 2015 vrátane mu bola vyplatená čistá mzda vo výške 3.181,53 €, kedy za mesiace august a september 2015 mu mzda nebola vyplácaná a za mesiac august 2015 mu bola vyplatená náhrada príjmu za nemoc vo výške 138,89 €. Jeho priemerný mesačný príjem za obdobie od marca do júla 2015, kedy poberal mzdu, tak dosahoval sumu 636,31 €. Za miesiac október 2015 mu podľa ním predloženej výplatnej pásky bola priznaná čistá mzda vo výške 600,35 €. Podľa otcom predložených výplatných pások tento tiež za mesiac marec 2015 poberal diéty vo výške 130,20 €, za mesiac apríl 2015 vo výške 127,40 €, za mesiac máj 2015 vo výške 127,40 €, za mesiac jún 2015 vo výške 137,20 €, za mesiac júl 2015 vo výške 137,20 € a za mesiac október 2015 vo výške 137,20 €.
Podľa otcom predložených poštových poukazov tento dňa 25.11.2015 uhradil k rukám matky sumu 100,- €, dňa 30.10.2015 sumu 200,- €, dňa 25.08.2015 sumu 80,- €, dňa 10.07.2015 sumu 100,- €, dňa 27.05.2015 sumu 100,- €, dňa 26.01.2015 sumu 100,- €, dňa 23.12.2014 sumu 100,- € a dňa 10.07.2015 sumu 60,- € adresoval T. T..
Podľa vyjadrenia matky v prípade týchto úhrad sa jednalo o úhrady bežného výživného na mal. syna V. S. D. T..
Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves z prešetrenia pomerov v domácnosti maloletého, matka poberá prídavky na deti vo výške 47,04 € mesačne. Zabezpečuje starostlivosť aj plnoletému synovi T., L.. XX.XX.XXXX, ktorý je študentom vysokej školy. Býva s deťmi v trojizbovom byte, za ktorý hradí poplatky spojené s bývaním vo výške 175,-€ mesačne. Ďalej uhrádza internet v sume 16,60 € mesačne, poistenie synovi vo výške 23,-€ a sebe vo výške 26,-€. Otec býva u svojej priateľky N. N., ktorá poberá invalidný dôchodok. Obývajú trojizbový nájomný byt. Maloletý V. je žiakom 9. ročníka základnej školy. Matka mu zakupovala školské potreby v sume 60,- € a bolo mu potrebné zakúpiť oblečenie v sume 150,- €, je zdravý.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, avšak nie v takom rozsahu, ako to matka požadovala.
Od posledného rozhodovania vo veci došlo k podstatnej zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých vychádzal tunajší súd v rozsudku sp. zn. 1P/86/2012 -10 zo dňa 22.8.2012. Táto podstatná zmena pomerov nastala na strane otca.
V prípade otca maloletého bol preukázaný nárast v jeho príjme, kdeže sa zamestnal a jeho priemerný mesačný príjem sa pohybuje vo výške 636,31 € (obdobie od marca do júla 2015), je to podstatná zmena oproti skutočnostiam, z ktorých tunajší súd vychádzal pri rozhodovaní v rozsudku 1P/86/2012 - 10, kedy bol otec nezamestnaný a len poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 € mesačne. Skutočnosť, že voči otcovi je vedená exekúcia pre neplatenie výživného nie je relevantná pre to, aby súd mu nezvýšil výživné na syna, pokiaľ došlo k zmene pomerov na jeho strane. K zmene pomerov na strane syna dosial nedošlo, keďže tento je naďalej žiakom druhého stupňa základnej školy, tak ako tomu bolo v prípade určovania poslednej vyživovacej povinnosti zo strany otca na maloletého.
V tejto súvislosti súd konštatuje, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova,
hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Tiež je potrebné uviesť, že v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, je obsiahnutá tzv. valorizačná klauzula, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného (zvýšenie), a preto súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného prihliadal aj na túto okolnosť. Takže už len táto okolnosť odôvodňovala oprávnenosť požiadavky na zvýšenie výživného pre maloletého.
Na druhej strane zvýšenie výživného musí mať podklad vo výrazne pozitívnej zmene pomerov nielen na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča a uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je vždy limitované aj možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného
Poukázanie otca maloletého na skutočnosť, že sa voči jeho osobe vedie exekúcia pre napletenie výživného súd nepovažoval za relevantné, nakoľko vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu má prednosť pred všetkými neopodstatnenými výdavkami povinného rodičia, a už vonkoncom nie je možné prihliadať na prípadné sankčné postihy vedené voči tomuto rodičovi, ktoré si tento spôsobil sám svojim nedbanlivým prístupom, za aký vedenie exekučného konania voči jeho osobe je rozhodne potrebné považovať. Na druhej strane súd prihliadol na skutočnosť ďalšej vyživovacej povinnosti, ktorá otcovi naďalej trvá aj k dospelému avšak dosiaľ nezaopatrenému synovi Kristiánovi.
Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého, ako aj potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca, prihliadajúc na skutočnosť, že maloletý je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletému takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, berúc do úvahy, že otec toho času má ešte jednu vyživovaciu povinnosť, súd ustálil výšku súčasného výživného na mal. Filipa zo strany otca na sumu 60,- € mesačne a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.
Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 01.09.2015, teda tak, ako to matka požadovala, postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod. V danom prípade však súd takéto dôvody nezistil. V danom prípade matka podala návrh dňa 09.09.2015, pričom splatnosť dosiaľ určeného výživného za ten-ktorý mesiac mal otec stanovenú na 15-ty deň toho-ktorého mesiaca. Teda súd bol toho názoru, že stanovenie zvýšeného výživného za celý mesiac september 2015 bolo možné, keďže matka návrh podala v tom istom mesiaci, od ktorého žiada zvýšiť výživné.
Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného na maloletého Filipa na sumu 60,- € mesačne, vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.09.2015 do 30.11.2015 a to vo výške 98,61 €, ktorý súd zaviazal otca uhradiť k rukám matky do 60-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy novourčeného výživného za mesiace september 2015 až november 2015 vrátane vo výške 60,- € mesačne, čo spolu predstavuje sumu 180,- €. Keďže otec za obdobie mesiacov september 2015 až november 2015 preukázateľne, podľa výpovede matky i poštových poukazov, uhradil doteraz mu určené výživné v sume 27,13 € mesačne (minimálne zákonné výživné) za každý z týchto uvedených mesiacov, čo spolu predstavuje sumu 81,39 €, súd od takto novourčeného výživného odrátal toto zaplatené výživné, a následne dospel k celkovej výške dosiaľ neuhradeného zaostalého výživného zo strany otca , t.j. sume 98,61 € ( 180,- € - 81,39 €).
Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 30.11.2015, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac november 2015 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade išlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)