Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Tos-162-2015.pdf
PDF · 68.77 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/162/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a členov senátu JUDr. Petra Tótha a JUDr. Jozefa Janíka v trestnej veci proti odsúdenému V. P., nar. XX.XX.XXXX v K., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ilava, prejednal sťažnosť odsúdeného, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 4Pp/112/2015 zo dňa 02.10.2015 a na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30. novembra 2015 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného V. P.
z a m i e t a ,
pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Okresný súd Trenčín napadnutým uznesením sp. zn. 4Pp/112/2015 zo dňa 02.10.2015 podľa § 415 ods.1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods.1 písm. b), ods.2 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného V. P. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.: 1T/08/97 z 08.08.1997 pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods.1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb.. Odsúdený mal vykonať po rozhodnutí o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia zvyšok trestu z daného odsúdenia v trvaní 1 rok, 11 mesiacov a 10 dní so zaradením do II. NVS. Následne má dňa 08.07.2016 nastúpiť výkon úhrnného trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 1T/276/2010 z 10.9.2014 pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods.1 písm. a), ods.2 písm. a), c) Tr. zákona, v trvaní 4 roky a 8 mesiacov.
Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu ihneď po vyhlásení podal sťažnosť odsúdený. Sťažnosť bližšie zdôvodnil tým, že sú splnené materiálne podmienky na vyhovenie jeho žiadosti. Plní si svoje povinnosti, čo svedčí o jeho polepšení. Je presvedčený, že sa zbavil všetkých záporných vlastností a sklonov, rozvinul sa jeho zmysel pre zodpovednosť a dodržiavanie zákonov a spoločenských noriem. Za svoje predchádzajúce konanie prevzal plnú zodpovednosť. Na dovŕšenie účelu trestu sa javí ako účelné a potrebné jeho podmienečné prepustenie. Chce sa vrátiť k rodine a podieľať sa na výchove svojho syna, ktorý v roku 2016 nastúpi povinnú školskú dochádzku. Ďalší výkon trestu povedie k pretrhnutiu väzieb medzi ním a jeho synom. Záujem dieťaťa prevyšuje nad záujmom spoločnosti na výkone trestu. Poukázal na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 106/2011, podľa ktorého nie je možné právo páchateľa na primeraný trest obetovať kolektívnemu spoločenskému záujmu.
Navrhol preto, aby krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a sám rozhodol tak, že ho podmienečne prepustí z výkonu trestu odňatia slobody.
Krajský súd na neverejnom zasadnutí na základe podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Zo spisového materiálu vyplýva, že Okresný súd Trenčín napadnutým unesením zamietol návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, tak ako je vyššie uvedené.
Odsúdený po predchádzajúcom podmienečnom prepustení začal zvyšok aktuálneho trestu vykonávať 28.07.2014 a jeho koniec je určený na 08.07.2016. Následne má od 08.07.2016 vykonávať trest odňatia slobody v trvaní 4 roky a 8 mesiacov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn.: 1T/276/2010. Lehotu na podmienečné prepustenie splnil 21.07.2015. Správanie a vystupovanie odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody je na požadovanej úrovni. Pokyny príslušníkov ZVJS rešpektuje, jeho správanie je v súlade s ústavným poriadkom, Dosiaľ nebol disciplinárne potrestaný. Disciplinárne odmenený bol 4 krát. Pracovné povinnosti si riadne plní. Resocializačná prognóza je menej priaznivá na základe stredného rizika sociálneho zlyhania. V minulosti bol 4 krát súdne trestaný a to pre rôznorodú trestnú činnosť. V roku 2006 bol podmienečne prepustený z výkonu aktuálneho trestu odňatia slobody, avšak neosvedčil sa a bol mu nariadený výkon zvyšku trestu. Odsúdený preukazuje len čiastočne splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, pričom riaditeľ ústavu jeho podmienečné prepustenie odporúča s dohľadom.
Okresný súd Trenčín v napadnutom uznesení uviedol, že u odsúdeného je síce splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie, nie je však splnená podmienka materiálna v tej časti, v ktorej sa vyžaduje dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode. Poukázal pritom na hodnotenie ústavu, z ktorého vyplynulo, že resocializačná prognóza odsúdeného je menej priaznivá na základe stredného rizika sociálneho zlyhania. Odsúdený v minulosti dokonca už bol podmienečne prepustený, avšak neosvedčil sa. Riziko recidívy je preto podľa súdu prvého stupňa príliš vysoké. U odsúdeného preto zatiaľ neexistuje dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd potom konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď na verejnom zasadnutí žiadosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol, i keď krajský súd má na splnenie formálnych podmienok na podmienečné prepustenie sčasti odlišný názor.
V prvom rade je potrebné skonštatovať, že odsúdený nemá automaticky na podmienečné prepustenie nárok. Zákon ponecháva súdu plne na úvahu, či pri zohľadnení a zhodnotení všetkých skutočností návrhu vyhovie alebo nie. Samozrejme podmienkou je, aby svoje rozhodnutie racionálne a zrozumiteľne zdôvodnil. Zmyslom podmienečného prepustenia totiž nie je to, aby za dobré chovanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu odňatia slobody bol odsúdený (páchateľ) automaticky prepustený po vykonaní stanovenej doby trestu, bez zreteľa na účel trestu. Podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom k účelu trestu a k ďalším okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený i na slobode povedie riadny život a že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Pozitívna prognóza budúceho chovania odsúdeného je nutným predpokladom pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Táto prognóza musí vyplývať zo zhodnotenia chovania sa odsúdeného počas výkonu trestu a čiastočne i pred jeho výkonom (predchádzajúce odsúdenia). Význam má i zistenie, aké sociálne podmienky sú vytvorené pre odsúdeného po jeho prípadnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
V danom prípade zo spisového materiálu vyplýva, že odsúdený už bol v minulosti z výkonu trestu, ktorý aktuálne vykonáva, podmienečne prepustený a to uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 5Pp/110/2006 z 13.07.2006. Keďže sa v skúšobnej dobe neosvedčil, bolo uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 5Pp/110/2006 z 22.05.2012 rozhodnuté o tom, že zvyšok trestu vykoná.
Podľa § 68 ods.5 Tr. poriadku opätovné prepustenie z výkonu toho istého trestu nie je možné.
V danom prípade teda nie je splnená ani formálna podmienka na podmienečné prepustenie.
Okresný súd preto postupoval správne, keď žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol, i keď správne tak mal urobiť pre nesplnenie formálnej podmienky.
Krajský súd sa preto stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvého stupňa. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade je podmienečné prepustenie zo zákona vylúčené, nepovažoval krajský súd za potrebné bližšie sa vyjadrovať k argumentom odsúdeného uvedeným v sťažnosti. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd sťažnosť odsúdeného nepovažoval za dôvodnú a podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ju zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.