Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-441-2015.pdf
PDF · 80.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-17C/441/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, PhD. v právnej veci navrhovateľa: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, Karadžičova 17, Bratislava, zast. Mgr. Miroslav Vilím, advokát, Michalská 9, Bratislava, proti odporcovi: P. X., nar. X.X.XXXX, W. 25, W. v konaní o zaplatenie 48,75 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý z a p l a t i ť navrhovateľovi sumu 12,74 eur titulom úroku z omeškania za obdobie od 3.3.2012 do 27.1.2015 a n a h r a d i ť navrhovateľovi trovy konania v sume 16,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a v sume 58,58 eur, titulom trov právneho zastúpenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 48,75 eur z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom podaným Okresnému súdu Košice II (ďalej len „súd“) dňa 19.12.2013 žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu nárok na náhradu časti poistného za obdobie do zániku poistenia z dôvodu zmeny držiteľa poisteného motorového vozidla a nahradiť mu trovy konania.
Súd vydal vo veci dňa 5.1.2015 platobný rozkaz, č. k. 43Ro/580/2013-23, ktorý bol ale ex lege zrušený podaním odporu odporcom v zákonnej lehote. V odpore odporca uviedol, že po tom čo mu bol doručený platobný rozkaz, vyplatil dlžnú sumu 48,75 eur, pričom zároveň uviedol, že po tom čo predal a odhlásil auto v poisťovni, zmenil adresu trvalého pobytu, preto mu neprišli žiadne upomienky.
Podaním doručeným súdu dňa 26.6.2015, navrhovateľ uviedol, že eviduje úhradu dlžnej istiny odporcom ku dňu 27.1.2015. Preto vzhľadom na platbu odporcu po podaní žalobného návrhu, zobral žalobný návrh v časti istiny späť a žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť sumu 12,74 eur, ktorá predstavuje vyčíslené úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 48,75 eur za obdobie od 3.3.2012 do 27.1.2015. Zároveň si navrhovateľ uplatnil náhradu trov konania.
Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 28.8.2015, oznámil, že v zmysle § 115a O.s.p. súhlasí s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania iba na základe predložených dôkazov.
Súd s poukazom na ustanovenie § 156 ods. 3 O.s.p., v spojení s §115a ods. 1 O.s.p., vo veci nenariaďoval súdne pojednávanie, nakoľko o veci bolo možné rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo na úradnej tabuli súdu vyvesené dňa 20.11.2015.
Podľa § 96 ods.1 O.s.p, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods.2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods.3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Keďže navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 26.6.2015, zobral navrhovateľ svoj žalobný návrh čiastočne späť, súd konanie čiastočne zastavil spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd zaslal podanie navrhovateľa, ktorým tento navrhoval čiastočné späťvzatie aj odporcovi, ale ten na predmetné podanie žiadnym spôsobom nereagoval, no o návrhu na čiastočné späťvzatie mohol súd rozhodnúť aj bez súhlasu odporcu, nakoľko k nemu došlo skôr než sa začalo pojednávanie.
Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa § 789 ods.2 OZ, osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).
Podľa § 796 ods. 1,2 OZ, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné). Ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.
Podľa § 11 ods. 11 prvá veta zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon“), ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo.
Podľa § 517 ods.1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Nakoľko odporca neuhradil dlžné poistné po zániku poistenia, ale až po tom čo mu bol v konaní doručený platobný rozkaz, vznikol navrhovateľovi nárok na úroky z omeškania odo dňa zániku poistenia, teda odo dňa 3.3.2012 do zaplatenia z dlžnej istiny, teda do dňa 27.1.2015. Nakoľko si navrhovateľ uplatnil zákonné úroky z omeškania vo výške 9 % ročne (základná úroková sadzba ECB v tomto čase bola vo výške 1 %), súd mu ich priznal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Súd nevykonával dokazovanie ohľadom výšky uplatnenej istiny, nakoľko túto istinu odporca uhradil, po začatí konania pričom jej dôvod ani výšku žiadnym spôsobom nespochybnil.
Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Súd rozhodol o trovách konania v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, keďže mal za to, že zastavenie konania zavinil odporca, ktorý žalovanú pohľadávku uhradil po podaní žalobného návrhu, a teda navrhovateľ v konečnom dôsledku zobral žalobný návrh späť pre správanie odporcu. Navrhovateľ si v rámci svojho podania, ktorým zobral návrh čiastočne späť (26.6.2015) uplatnil trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci, no následne podaní doručeným súdu 28.8.2015 (ktorým súhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania) si uplatnil náhradu trov konania len za dva úkony právnej pomoci. Súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z aktuálnejšieho podania navrhovateľa.
Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty do 165,97 eur je 16,60 eura.
Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.
V tomto konaní bola základná sadzba tarifnej odmeny advokáta v súlade s ust. § 10 ods. 2 vyhlášky, určená hodnotou záväzku pri začatí poskytovania právnej služby - 48,75 eur a teda základná sadzba tarifnej odmeny je 16,60 eur.
Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby (tzv. režijný paušál). Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
Súd úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z krátenia zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 58,58 eur a to podľa § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 2 v spojení s § 13a ods. 1 vyhlášky za dva úkony právnej služby á 16,60 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, vypracovanie a podanie žaloby na súd) a režijný paušál za dva úkony právnej služby v roku 2013 á 7,81 eur. Spolu predstavuje odmena za úkony právnej služby sumu 48,82 eur, ktorá je navýšená o DPH vo výške 20 %, teda o sumu 9,76 eur.
Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti a citované zákonné ustanovenia preto súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle § 204 ods. 1 O.s.p. na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V zmysle § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.