Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1C/1/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudcom JUDr. Martinom Chlebom, v právnej veci žalobcov: 1/ mal. L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. L. XXXX/X, W., zastúpená zákonnou zástupkyňou: L. Y., nar. XX.XX.XXXX, 2/ L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. L. XXXX/X, W. 3/ H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. L. XXXX/X, Námestovo, žalobcovia 1/ až 3/ právne zastúpení: JUDr. Patrik Butvin, advokát, so sídlom Klincová 19, Bratislava, proti žalovanému: Hornooravská nemocnica s poliklinikou Trstená, so sídlom Mieru 549/16, Trstená, IČO: 00 634 891, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, IČO: 36 436 640, za účastí intervenienta na strane žalovaného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, v konaní o náhradu škody s príslušenstvom a o ochranu osobnosti, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žiadnej zo strán konania a ani intervenientovi sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Štátu sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10.01.2017 domáhali, aby súd zaviazal (i) žalovaného zaplatiť žalobkyni 1/ titulom bolestného sumu vo výške 6.040 EUR s úrokom z omeškania 5,0 % p.a. zo sumy 6.040 EUR od 24.12.2016 do zaplatenia, (ii) žalovaného zaplatiť žalobkyni 1/ titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu vo výške 132.450 EUR s úrokom z omeškania 5,0 % p.a. zo sumy 88.300 EUR od 24.12.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, (iii) žalovaného zaplatiť žalobkyni 2/ sumu vo výške 2.529,84 EUR s úrokom z omeškania 5,0 % p.a. zo sumy 2.529,84 EUR od 24.12.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dni od právoplatnosti rozsudku, (iv) žalovaného zaplatiť žalobkyni 1/ titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu vo výške 150.000 EUR, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, (v) žalovaného zaplatiť žalobkyni 2/ titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu vo výške 50.000 EUR, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, (vi) žalovaného zaplatiť žalobcovi v 3/ titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu vo výške 50.000 EUR, do troch dni od právoplatností rozsudku. Zároveň si žalobcovia uplatňovali nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Žalobcovia svoj návrh odôvodnili tým, že žalobkyňa 2/ bola od 02.01.2014 do 23.01.2014 hospitalizovaná na oddelení gynekológie a pôrodníctva žalovaného. Počas poskytovania zdravotnej

starostlivosti pri pôrode dňa 15.01.2014 došlo k viacerým závažným pochybeniam ošetrujúceho personálu žalovaného, čo malo za následok vážne poškodenie zdravia žalobkyne 1/. Konanie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v súvislosti so zabezpečením pôrodu vykazuje znaky non lege artis konania v zmysle o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. V dôsledku takto chybne poskytnutej zdravotnej starostlivosti pri pôrode dňa 15.01.2014 došlo k dystokii ramienok, čo malo za následok závažné poškodenie ľavej hornej končatiny žalobkyne 1/ s následnou obrnou končatiny. Žalobcovia poukazovali najmä na závery Znaleckého posudku č. 7/2016 zo dňa 21.11.2016 vyhotoveného prof. MUDr. Jozefom Višňovským, CSc, znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie gynekológia a pôrodníctvo (ďalej len „Znalecký posudok prof. Višňovského“), podľa ktorého boli síce dodržané všetky zdravotnícke postupy, neboli však správne realizované, s relevantným výstupom, v tom dôsledku neboli ani správne vyhodnotené. Iný postup, pri aspoň približne správnom odhade hmotnosti plodu, by mal zásadný vplyv na manažment pôrodu, ako aj na stav plodu a rodičky tak, ako boli vyhodnotené po pôrode. Vzhľadom na hmotnosť plodu mal byť pôrod ukončený cisárskym rezom a nie prirodzenými cestami. Na základe uvedeného skutkového stavu si žalobkyňa 1/ uplatňovala bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobkyňa 1/ si zároveň uplatnila aj zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50% v dôsledku toho, že poškodenia zdravia pri pôrode negatívne zasiahlo do jej spôsobu života a je veľmi ťažké vyrovnať sa s trvalými následkami, ktoré jej znižujú kvalitu života a spôsobujú jej obmedzenia prakticky v každej oblasti prežívania svojho života. Žalobkyňa 1/ vyzvala žalovaného na uzavretie dohody o náhrade sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, čo však žalovaný odmietol. Žalobkyňa 1/ si preto uplatňuje aj úrok z omeškania vo vzťahu k bolestnému a sťaženiu spoločenského uplatnenia. Žalobkyňa 2/ si voči žalovanému uplatnila nárok na náhradu nákladov spojených s vyhotovením Znaleckého posudku prof. Višňovského spolu s úrokmi z omeškania. Nemajetkovú ujmu si uplatnili všetci žalobcovia nakoľko zdravotné postihnutie zasiahlo do života celej rodiny. Žalobkyňa 1/ nebude mať možnosť vyrastať ako iné deti, pričom zdravotný hendikep ju bude neustále znevýhodňovať oproti ostatným rovesníkom. Poškodenie zdravia ju vylúči z viacerých spoločenských, kultúrnych, pracovných a športových aktivít, v dôsledku čoho nebude mať možnosť prežiť plnohodnotný život. Žalobcovia 2/ a 3/ majú každodenné obavy z budúcnosti a vývoja zdravotného stavu žalobkyne 1/ a tieto myšlienky im spôsobujú depresívne a úzkostné stavy, Ťažko sa sústreďujú, sú nervózni a z ich života sa vytratilo nadšenie. Neustály liečebný proces žalobkyne 1/ ich vyčerpáva nielen po psychickej, ale aj finančnej stránke.

3. Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

4. Žalovaný svoj postoj odôvodnil tým, že tvrdil, že nie je daný právny a skutkový základ žalobcami uplatňovaných nárokov, pretože žalovaný, resp. jeho zamestnanci postupovali lege artis a práve z dôvodu správne poskytnutej zdravotnej starostlivosti nedošlo k ešte výraznejšiemu a závažnejšiemu poškodeniu na zdraví žalobkyne 1/. Vo vzťahu k bolestnému a sťaženiu spoločenského uplatnenia žalovaný namietal, že mal byť vypracovaný lekársky posudok a tieto nároky nemali byť uplatňované na základe Znaleckého posudku prof. Višňovského. Nebola podľa neho splnená ani ďalšia podmienka , nakoľko nebol vyzvaný na uzatvorenie dohody o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Mal za to, že žalobkyni 1/ nepatrí nárok na úrok z omeškania vo vzťahu k škode na zdraví. Nie je možné, aby si žalobkyňa 1/ uplatňovala náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v súbehu s nárokom na ochranu osobnosti. Nárok žalobcov 2/ a 3/ na ochranu osobnosti žalovaný popieral z dôvodu, že nebolo preukázané, že poškodenie zdravia žalobkyne 1/ zasiahlo do ich osobnostných práv takým spôsobom, aby mali nárok na peňažné zadosťučinenie.

5. Intervenient navrhoval žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

6. Intervenient svoj postoj odôvodnil tým, že sa v celom rozsahu pridržiaval argumentácie žalovaného a to najmä v tom smere, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá lege artis a zo strany žalobcov nebolo preukázané porušenie povinnosti žalovaným ako poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a ani príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody a teda naplnenie predpokladov na vznik zodpovednosti žalovaného za škodu na zdraví. Nad rámec vyjadrení žalobcu intervenient uplatnil námietku premlčania v časti týkajúcej sa bolestného a to z dôvodu, že k poškodeniu zdravia žalobkyne

1/ malo dôjsť pri pôrode dňa 15.01.2014 a k uplatneniu nároku na súde žalobou dňa 10.01.2017. Intervenient zároveň poukazoval na neprimeranosť požadovaných náhrad nemajetkovej ujmy.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis, výsluchom žalobkyne 2/, žalobcu 3/, štatutárneho zástupcu žalovaného MUDr. Y. M., znalca prof. MUDr. R. U. CSc., znalca prof. MUDr. R. A. PhD., svedkyne MUDr. Ľ. T., svedkyne Ľ. Č., svedkyne MUDr. Y. C., svedkyne MUDr. H. V., svedkyne MUDr. T. M., svedkyne MUDr. F.Ž. Q. a konfrontáciou znalcov prof. MUDr. R. U. CSc. a prof. MUDr. R. A. PhD.

8. Žalobcovia navrhli vykonať ďalšie dokazovanie ad hoc ustanovenou osobou, resp. inštitúciou na vyjadrenie sa k Znaleckému posudku prof Višňovského a Znaleckému posudku č. 319/2020 z 19.12.2020 vyhotoveného spoločnosťou forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., IČO: 44 017 391, znaleckou organizáciou v odbore zdravotníctvo a farmácia (ďalej len „Znalecký posudok forensic.sk“), resp. zodpovedaniu primárnej otázky, akým spôsobom malo byť ukončené tehotenstvo. Súd uvedený dôkaz nevykonal nakoľko mal za to, že v konaní boli vykonané všetky formy zisťovania rozhodných skutočností, na ktoré sú potrebné odborné medicínske znalosti a to najmä vykonaním dokazovania Znaleckým posudkom prof. Višňovského, Znaleckým posudkom forensic.sk, znaleckým posudkom č. 26/2021 zo dňa 05.03.2021 vyhotoveným MUDr. Zuzanou Stanovičovou, PhD., výsluchmi znalcov prof. Višňovského a prof. MUDr. Jozefa Záhumenského PhD. a ich konfrontáciou, Odborným vyjadrením Fakultnej nemocnice Brno zo dňa 17.03.2017 (ďalej len „Odborné vyjadrenie FN Brno“) a výsluchmi zdravotníckeho personálu žalovaného a ošetrujúcej diabetologičky žalobkyne 2/. Navrhnutý dôkaz tak pokladal súd za nadbytočný.

9. Intervenient navrhol doplnenie Znaleckého posudku forensic.sk znalcom z oblasti diabetológie. Uvedený dôkaz súd nevykonal nakoľko k uvedenej skutočnosti sa už vyjadrovali znalci v Znaleckom posudku prof. Višňovského a Znaleckom posudku forensic.sk, ako aj na pojednávaní, a aj MUDr. V. ako ošetrujúca diabetologička.

10. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa prvá veta , škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili.

Podľa , pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa , fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta.

11. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, žalobkyňa 1/ má závažne poškodenú ľavú hornú končatinu, ktorú len v obmedzenej miere môže používať aspoň ako pomocnú ruku. Uvedené poškodenie zdravia je dôsledkom poranenia nervových koreňov a vlákien, ktoré z oblasti chrbtice inervujú hornú končatinu (paréza plexus brachialis). Žalobkyňa 2/ dňa 15.01.2014 porodila žalobkyňu 1/. Žalobca 3/ je otcom žalobkyne 1/ a manželom žalobkyne 2/. Pôrodná hmotnosť žalobkyne 1/ bola 4900 g.

Išlo o tretí pôrod žalobkyne 2/. Počas tehotenstva absolvovala celkovo štyri hospitalizácie, všetky u žalovaného, pričom posledná z nich bola ukončená pôrodom. Prvé tri hospitalizácie boli z dôvodu hroziaceho predčasného pôrodu. Počas nich bol stav žalobkyne 2/ konzultovaný aj hierarchicky vyšším pracoviskom, t. j. s Univerzitnou nemocnicou Martin. Neboli zistené nedostatky v poskytovaní zdravotnej starostlivosti počas týchto prvých troch hospitalizácií. Pôrod žalobkyne 2/ sa začal 15.01.2014 prirodzeným spôsobom, bez jeho umelého vyvolania. Prvá doba pôrodná ako aj druhá doba pôrodná trvali štandardne dlhý čas. Počas prvej doby pôrodnej sa nevyskytli žiadne komplikácie. Komplikácie nastali až počas druhej doby pôrodnej kedy došlo k dystokii ramienok.

12. Dystokia ramienok je zaseknutie ramienka plodu za sponou lonovej kosti ohanbia matky. Ide o zriedkavú, neočakávanú, nepredvídateľnú a vždy dramatickú komplikáciu pôrodu. Jej výskyt je cca v 1,8 prípadu na 1000 pôrodov. V prípade pôrodu v 36. týždni tehotnosti je toto riziko ešte o 50 % nižšie oproti pôrodu po stanovenom termíne. Dystokia ramienok predstavuje vysoké riziko závažného poškodenia novorodenca, až jeho smrti. Bez vykonania adekvátnych manévrov sa spontánne porodenie novorodenca stáva nemožným. Počas týchto manévrov môže dôjsť k závažnému poraneniu nervových koreňov a vlákien (plexus brachialis), ktoré vychádzajú z krčnej chrbtice a inervujú svaly ruky. Hlavička plodu je už porodená a telíčko plodu je stlačené v kostenom pôrodnom kanáli. Často je stlačený pupočník, takže už nedochádza k okysličeniu krvi v placente, rovnako je stlačený aj hrudník novorodenca, takže plod nemôže dýchať. Pôrodný kanál tlačí aj na cievy na krku plodu a dochádza k poruche prekrvenia mozgu. Novorodenec je vysoko ohrozený pôrodným nedostatkom kyslíka s následným celoživotným poškodením mozgu až smrťou. Uvedený pôrod je bezpodmienečne potrebné ukončiť do 5 minút od vzniku komplikácie, inak dochádza k úmrtiu novorodenca.

13. Z hľadiska príčiny vzniku dystokie ramienok plodu je najviac rizikovým faktorom makrozózia plodu (hmotnosť plodu nad 4000 g). Dystokia ramienok predchádza vzniku parézy plexus braxialis v 43-93 %. Paréza sa preto nemusí vyskytovať len v dôsledku dystokie ramienok, hoci tá je jej najčastejším predpokladom. Z vyjadrení znalcov vyplýva, že pri diabetickej matke sa odporúča vedenie pôrodu cisárskym rezom pri hmotnosti plodu 4250 g - 4500 g. Uvedený postup je okrem iného aj výrazne znižuje pravdepodobnosť výskytu dystokie ramienok. Avšak viac ako polovica prípadov dystokie ramienok sa vyskytuje u žien bez akýchkoľvek rizikových faktorov. Spomedzi ďalších rizikových faktorov to bol v danom prípade aj diabetes mellitus matky, ktorý oproti nediabetickým matkám 3-4 násobne zvyšuje riziko vzniku dystokie ramienok. Presný mechanizmus vzniku parézy plexus brachialis nie je objasnený.

14. Znalci sa zhodne vyjadrili, že samotné vedenie pôrodu a riešenia dystokie ramienok žalovaný riadne nezdokumentoval a preto nebolo ani možné posúdiť, či riešenie tohto problému bolo vykonané správne. Zo samotnej neexistencie adekvátnych zápisov v zdravotnej dokumentácii však nemožno automaticky vyvodzovať zodpovednosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti za v tomto prípade posudzovanú škodu na zdraví. Súd musel vo vzťahu k tejto skutočnosti zohľadniť aj ostatné zistenia. Dystokia ramienok je komplikácia, ktorú nie je možné predvídať a vyskytuje sa nečakane. Pokiaľ sa takáto komplikácia vyskytne, musí byť vyriešená do piatich minút inak bezpodmienečne dochádza k úmrtiu novorodenca. V takýchto situáciách je preto prvoradý život novorodenca a aspekt ochrany jeho zdravia pred poškodením sa dostáva do úzadia. Možno preto povedať, že zdravotnícky personál v danej situácii vykonal život zachraňujúce úkony, t.j. také úkony, ktoré vykonať mal, správne sledujúc hierarchiu ochraňovaných hodnôt. Nemožno teda konštatovať, že by takýto postup nebol lege artis. Nie je možné konštatovať, že riadne nezdokumentovanie druhej doby pôrodnej spôsobilo poškodenie zdravia a ani to, že pravdepodobná príčina parézy plexus brachialis, t.j. dystokia ramienok vznikla pochybením zdravotníckeho personálu počas druhej doby pôrodnej.

15. Pôrod nastal v 36. týždni gravidity spontánnym spôsobom, pričom bežné tehotenstvo ženy trvá 40 kalendárnych týždňov. Išlo preto o predčasný pôrod. Bolo zistené, že medzi žalobkyňou 2/ a primárom, resp. personálom gynekologicko - pôrodníckeho oddelenia žalovaného bolo dohodnuté, že ak medzičasom nedôjde k pôrodu, bude tehotenstvo ukončené v 37. týždni cisárskym rezom. Zdravotnícky personál preto postupoval správne, ak prihliadnuc na gestačnú makrozómiu plodu (značne nadmernú hmotnosť na daný týždeň tehotenstva) uprednostňoval predčasné ukončenie tehotenstva z dôvodu, aby ďalej nedochádzalo k ďalšiemu rastu plodu. V čase keď sa však v 36. týždni pôrod prirodzene rozbehol, tak stál zdravotnícky personál žalovaného pred otázkou akým spôsobom pôrod viesť - prirodzenými cestami alebo cisárskym rezom. Každý pôrod je rizikovou udalosťou pre život a zdravie novorodenca ako aj matky. Neexistuje pôrod, ktorý by bol bez rizika. Vzhľadom k diagnóze

matky a z toho vyplývajúcich možných komplikácií však oba z možných spôsobov vedenia pôrodu boli spojené s ešte vyššou mierou rizika v porovnaní so zdravou matkou. Zdravotnícky personál musí pri hodnotení akým spôsobom bude pôrod viesť zvažovať popri zdravotnej diagnóze matky a novorodenca aj kladné a záporné stránky jednotlivých postupov. Vaginálne vedenie pôrodu (per vias naturales) je vo všeobecnosti vždy preferovaným spôsobom vedenia pôrodu a nie je kontraindikovaným ani pre matky s diagnózou diabetes mellitus. Pôrod plánovaným cisárskym rezom je závažnou komplikáciou pre celoživotné zdravie novorodenca, pretože táto okolnosť zvyšuje riziko celoživotných ochorení ako je obezita, cukrovka, astma a aj niektoré vzácne onkologické ochorenia. Cisársky rez je aj pre matku spojený s niekoľkonásobne väčšími rizikami ako prirodzený pôrod. Najčastejšie sa vyskytujú nemocničné nákazy, ranové a iné infekcie (pri diabete je toto riziko ešte vyššie ako pri nediabetickej rodičke), tromboembolickej príhody (vznik krvnej zrazeniny vo vnútri cievneho riečišťa a vrhnutie zrazeniny do ciev na inom mieste tela), nutnosti reoperácie, krvácanie, poškodenie močového mechúra, poškodenie tenkého čreva, alebo neskoršia prietrž v jazve. Cisársky rez by mal byť zvolený až vtedy pokiaľ sú jeho riziká menšie ako riziká pôrodu prirodzenými cestami. Samotný diabetes mellitus nie je kontraindikáciou vaginálneho pôrodu, kontraindikáciou je až ultrazvukový odhad hmotnosti plodu u matky s diabetom nad 4500 g. Aj z vyjadrení žalobkyne 2/ bolo zrejmé, že si viacej želala prirodzený pôrod a o takejto preferencii pôrodu bol informovaný aj zdravotnícky personál žalovaného. Žalobkyňa 2/ v konečnom dôsledku však ponechala finálne rozhodnutie na zdravotnícky personál. O tom, že s vedomosťou možných komplikácii pracoval pri samotnom pôrode aj personál žalovaného svedčí aj tá skutočnosť, že tieto riziká sa snažil znížiť aj tým, že mal zabezpečenú sálu a personál, pokiaľ by bolo potrebné vykonať cisársky rez. Uvedené svedčí o riadnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti, kedy sa žalovaný snažil znížiť riziká pôrodu tým, že počítal a bol pripravený na obe možnosti vedenia pôrodu. Výsledky dostupných vyšetrení neboli dôvodom k ukončeniu pôrodu cisárskym rezom. To, že sa žalovaný v čase pôrodu, pri tých informáciách ktoré vtedy mal, rozhodol viesť pôrod prirodzenými cestami, súd vyhodnotil ako rozhodnutie súladne s najlepšími záujmami matky a novorodenca, ktoré nebolo v rozpore s povinnosťou riadneho poskytovania zdravotnej starostlivosti.

16. Z vykonaného dokazovania nebolo sporné, že pri veľkosti plodu 4900g (skutočná pôrodná hmotnosť žalobkyne 1/) a diabetickej matke, by každý zo znalcov odporúčal vykonať cisársky rez. Primárnym dôvodom, prečo takto nebolo postupované boli výsledky ultrazvukovej biometrie plodu. Počas štvrtej hospitalizácie žalobkyne 2/ u žalovaného od 02.01.2014 do 15.01.2014 boli vykonané dve takéto merania. Správnosť intenzity ultrazvukových meraní v daných týždňoch tehotenstva potvrdili aj znalci. Výsledkom prvého merania pri prijatí dňa 02.01.2014 bola hmotnosť 3211 - 3400 g, výsledok druhého merania dňa 15.01.2014 bol 3771 g. Vyšetrenia boli vykonané s odstupom 13 dní a nárast hmotnosti plodu tak ukazoval adekvátnu rastovú krivku, nakoľko v tejto fáze tehotenstva (36. týždeň) dochádza k nárastu plodu približne o 200 g za týždeň. Odhad hmotnosti 3771 g je na daný týždeň veľkým plodom, ale v absolútnych číslach takáto hmotnosť nespĺňala indikačné kritéria pre plánovaný cisársky rez ani u diabetickej rodičky (žalobkyne 2/). Znalci ako aj všetky odborne znalé osoby, ktoré sa vyjadrovali v tomto konaní, potvrdili, že iná metóda na zisťovanie hmotnosti plodu, ako je ultrazvuková biometria, v roku 2014 neexistovala a v súčasnosti ani neexistuje. Ultrazvukové merania nie sú úplne presné, so zvyšujúcou hmotnosťou sa zvyšujú ich nepresnosť a pri nadmerne veľkých plodoch sú často vykazované aj veľké nepresnosti. Z toho dôvodu sa v poslednej dobe používajú aj iné parametre na odhad nadmernej hmotnosti plodu u tehotných diabetičiek. Tieto metódy však v roku 2014 ešte neboli k dispozícii. Ultrazvukovou biometriou namerané rozmery plodu vyhodnocuje software, ktorý z nich vypočíta odhadovanú hmotnosť dieťaťa, zdravotnícky personál do uvedeného výpočtu nezasahuje.

17. Na základe uvedeného potom súd konštatuje, že rozdiel medzi ultrazvukovou biometriou odhadovanou hmotnosťou žalobkyne 1/ a skutočnou pôrodnou hmotnosťou je chybou metódy ako takej a nie pochybením zamestnancov žalovaného. Ultrazvuková biometria, napriek znalosti o jej limitoch, bola v rozhodnom čase (a aj doteraz je) jedinou relevantnou metódou zisťovania odhadu hmotnosti plodu. Práve použitie inej metódy by súd vyhodnocoval ako konanie, ktoré by nebolo v intenciách na dôkazoch založenej medicíny (evidence based medicine). Obe vykonané merania vykazovali predpokladanú väčšiu gestačnú hmotnosť a v ich vzájomnej súvislosti zodpovedali štandardom prírastkov plodu v daných týždňoch tehotenstva. Hoci jeden z parametrov bol mimo bežných tabuliek, opakovanie meraní a ich vzájomná logickosť spolu s dobre kompenzovaným diabetom v danom období, nezakladali ani pri zvýšenej opatrnosti predpoklad toho, že by mal byť tak výrazný rozdiel medzi odhadovanou a skutočnou hmotnosťou novorodenca.

18. Nemožno sa tak stotožniť s tvrdením prof. Višňovského, že nesprávna indikácia ukončenia tehotenstva vedením spontánneho pôrodu per vias naturales vyplývala z nesprávneho vyhodnotenia ultrazvukových vyšetrení počas štvrtej hospitalizácie žalobkyne 2/ a tým následne jeho neprávnej interpretácie. Súd má za to, že rozhodnutie viesť pôrod novorodenca, ktorého následne zistená skutočná hmotnosť bola 4900 g, per vias naturales bolo v dôsledku chyby metódy akou sa odhaduje hmotnosť plodu a nie v dôsledku zlého vyhodnotenia alebo interpretácie ultrazvukového vyšetrenia. Napriek stále sa zlepšujúcim diagnostickým metódam a prístrojom, nie je ani v súčasnosti možné úplne eliminovať všetky riziká medicínskych postupov. Uvedené postupy predstavujú objektívne limity toho, čoho je, resp. nie je, súčasná medicína schopná.

19. Možno sa stotožniť s vyjadreniami prof. Višňovského, že riziká cisárskeho rezu pri pôrode, ktorý už beží, sú pre dieťa omnoho menšie ako pri cisárskom reze bez nástupu pôrodnej činnosti, ale je potrebné upriamiť pozornosť na to, že v čase pôrodu, nemal zdravotnícky personál vedomosť o hmotnosti plodu indikujúcej vhodnosť vykonania cisárskeho rezu, preto táto skutočnosť nič nemení na tom, že voľba pôrodu prirodzenými cestami nebola non lege artis.

20. Druhý pôrod žalobkyne 2/ prebehol v Univerzitnej nemocnici Martin a žalobkyňa 2/ aj v súvislosti v tomto konaní riešeným tehotenstvom bola v Univerzitnej nemocnici Martin na vyšetreniach. Sama žalobkyňa 2/ uviedla, že lekár, u ktorého bola počas tretieho tehotenstva na vyšetrení v Martine je ich rodinný známy. Žalobkyni tak bolo známe prostredie Univerzitnej nemocnice Martin ako aj prostredie žalovaného. Žalobkyňa 2/, vedomá si svojho zdravotného stavu, si pre svoj pôrod zvolila žalovaného. Nie uveriteľne potom vyznievajú tvrdenia žalobkyne 2/, že ona sa prevozu nebránila, ale nechala rozhodnutie len na lekároch. Voľba zdravotníckeho zariadenia je na pacientovi a obzvlášť citlivo treba vnímať takúto voľbu zariadenia rodičkou. Pokiaľ sa takto rozhodla, musela si byť vedomá aj toho, že žalovaný je v hierarchii zdravotníckych zariadení nižšie oproti Univerzitnej nemocnici Martin, so všetkými tomu zodpovedajúci dôsledkami (napr. skúsenosti zdravotníckeho personálu, prístrojové vybavenie, možnosti realizácie výkonu súvisiacich medicínskych zákrokov). Z vyjadrení znalcov vyplynula vhodnosť menežovania predmetného tehotenstva a aj následného pôrodu perinatologickom centre Univerzitnej nemocnice Martin, avšak uvedené nebolo možné vykonať proti vôli žalobkyne 2/.

21. Pri diabetes mellitus I. typu sa pravdepodobnosť a závažnosť rizík tehotenstva do podstatnej miery odvíja od kompenzácie tohto ochorenia. Čím lepšie kompenzované ochorenie je, tým sa miera rizika znižuje, a naopak. Zo znaleckého posudku prof. Višňovského vyplynulo, že diabetes bol dekompenzovaný alebo hranične kompenzovaný. Zo Znaleckého posudku forensic.sk ako aj zo svedeckej výpovede ošetrujúcej diabetologičky žalobkyne 2/ vyplynulo, že diabetes bol v trimestri predchádzajúcom pôrodu a aj v čase pôrodu kompenzovaný veľmi dobre. Žalovaný konzultoval počas hospitalizácie žalobkyne 2/ jej zdravotný stav s diabetologičkou žalobkyne 2/, postupoval teda v intenciách riadneho poskytovania zdravotnej starostlivosti. Súd mal preto za vyvrátené závery prof. Višňovského o nedostatočnej kompenzácii diabetu v čase štvrtej hospitalizácie a pôrodu a teda v čase kedy sa vykonávala diagnostika a rozhodnutia rozhodujúce pre voľbu spôsobu pôrodu.

22. Ku konaniu žalobkyne 2/ a žalobcu 3/ vo vzťahu k všeobecnej prevenčnej povinnosti, konkrétne predchádzaniu škode na zdraví je potrebné uviesť nasledovné: Tretie tehotenstvo u diabetičky I. typu sa neodporúča. Ak sa rodičia rozhodnú pre tretie dieťa musí to byť po dokonalej niekoľkomesačnej predkoncepčnej príprave. Ak je takéto tehotenstvo neplánované, nie je z lekárskeho hľadiska odporúčané, a až kontraindikované je u matky, ktorá už má viac ako 10 rokov diabetes mellitus a zároveň má prítomnú nejakú kontraindikáciu. Po treťom tehotenstve je každá pacientka posielaná na sterilizáciu, nakoľko v prípade prípadného štvrtého dieťaťa sa automaticky predpokladá jeho úmrtie. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že kompenzácia diabetu žalobkyne 2/ pred počatím ako aj v čase počatia nebola na dostatočnej úrovni. Napriek tomu, že išlo o tretie tehotenstvo žalobkyne 2/, toto tehotenstvo nebolo plánované, neprechádzala mu teda ani predkoncepčná príprava. V čase pôrodu sa žalobkyňa 2/ cca 14 rokov liečila na diabetes mellitus I. typu. Subjektívne presvedčenie žalobkyne 2/, že spravila všetko pre to, aby mala zdravé dieťa ako aj subjektívne presvedčenie žalobkyne 2/ a žalobcu 3/, že očakávali dieťatko, ktoré nebude mať žiaden hendikep, však nezodpovedalo objektívnym rizikám, ktoré žalobcovia 2/ a 3/ na seba prebrali, v dôsledku ich rozhodnutia mať v danom čase tretie dieťa. Týchto rizík si museli byť žalobcovia 2/ a 3/ objektívne vedomí. Z ľudského hľadiska možno mať pre takéto konanie pochopenie, avšak z medicínskeho hľadiska došlo k vedomému vystaveniu žalobkyne 1/ a žalobkyne 2/ značne zvýšenému riziku poškodenia zdravia alebo smrti.

23. Pokiaľ žalobcovia namietali používanie zahraničných odporúčaných postupov (guidelines) pri hodnotení poskytovania zdravotnej starostlivosti, tak súd zistil, že pre slovenské zdravotníctvo relevantné guideliny neboli zverejnené v roku 2014, a nie sú dodnes. Súd má za to, že vzhľadom k univerzálnosti lekárskej vedy sú v plnej miere akceptovateľné aj také postupy poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktoré vychádzajú zo zahraničných postupov, o to viac vtedy pokiaľ ide o krajiny v ktoré majú porovnateľnú alebo vyššiu úroveň poskytovania zdravotnej starostlivosti ako Slovensko a v ktorých je rozvinutejšia vedecká a publikačná činnosť.

24. V konaní boli zistené pochybenia vo vzťahu k zdokumentovaniu informovaného súhlasu žalobkyne 2/ počas štvrtej hospitalizácie. Žalobkyňa 2/ tak pravdepodobne nebola výslovne informovaná ani o možnosti dystokie ramienok. Tu treba však uviesť, že išlo už o tretie tehotenstvo žalobkyne 2/ a možnosť zaseknutia novorodenca v pôrodných cestách je všeobecne známa, čiže žalobkyňa si tohto, tak ako každá rodička, musela byť vedomá od času kedy sa dozvedela, že je tehotná. Uvedené sama žalobkyňa 2/ potvrdila počas výsluchu. Je tiež otázne, aký význam by malo podrobné informovanie žalobkyne 2/ o dystokii ramienok vzhľadom k tomu, že ide o zriedkavú, neočakávanú a nepredvídateľnú komplikáciu pôrodu. Z hľadiska právneho sa to javí síce možno ako zodpovedný postup, avšak z hľadiska emočného stavu rodičky niekoľko dní pred pôrodom, resp. v deň pôrodu sa javí podrobné písomné informovanie o desiatkach možných, hoc zriedkavých, komplikácií pôrodu s následným poškodením zdravia alebo smrťou matky alebo novorodenca, ako postup, ktorý by zjavne neprispel k duševnej pohode rodičky v takto pre ňu emočne vypätom čase.

25. Vo vzťahu k neonatologickej starostlivosti Znalecký posudok prof. Višňovského ako aj Znalecký posudok forensic.sk konštatovali, že žalovaný poskytol žalobkyni 1/ adekvátnu neonatologickú starostlivosť na úrovni diagnosticko-terapeutických možností daného oddelenia.

26. Na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedených úvah dospel súd k záveru, že žalovaný poskytol žalobkyni 2/ a žalobkyni 1/ zdravotnú starostlivosť v zmysle všeobecne uznávaných medicínskych postupov a zároveň pri zohľadnení individuálneho zdravotného stavu žalobkyne 2/. To, že nedošlo k voľbe postupu, v dôsledku ktorého by pravdepodobne nedošlo k predmetnému poškodeniu zdravia žalobkyne 1/ (cisárskeho rezu), bolo v dôsledku objektívnych limitov diagnostickej metódy. Žalovaný ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti však nemôže niesť zodpovednosť za každé poškodenie zdravia alebo smrť, ktorá nastane pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Limitujú ho súčasné znalosti medicíny a technologického pokroku, ale aj jeho reálne finančné možnosti, resp. finančné možnosti jeho zriaďovateľa a tým aj možnosti jeho prístrojového vybavenia.

27. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. Vo vzťahu k náhrade trov konania, na ktorých náhradu by z hľadiska procesného úspechu mal mať nárok žalovaný, súd aplikoval nakoľko zistil dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania žalovanému. Bolo nesporné, že žalobkyňa 2/ a žalobca 3/ ako rodičia žalobkyne 1/ vynakladajú od narodenia žalobkyne 1/ enormné úsilie, aby zlepšili zdravotný stav žalobkyne 1/ a aspoň v miere v akej je to možné zabezpečili aspoň čiastočnú hybnosť ruky žalobkyne 1/. Absolvovali operácie v Českej republike a Rakúsku, pravidelne každý štvrťrok chodia s maloletou žalobkyňou 1/ do Piešťan na dvojtýždňové rehabilitačné pobyty. Zvýšená potreba osobnej starostlivosti a potreba neustáleho absolvovania zdravotných vyšetrení a rehabilitácií spôsobila to, že vždy jeden z rodičov sa musel vzdať bežnej zárobkovej činnosti a venovať sa žalobkyni 1/. Poškodenie zdravia žalobkyne 1/ tak nepochybne viedlo k zhoršeniu finančnej situácie rodiny, v ktorej okrem žalobkyne 1/ vyrastajú ďalšie dve maloleté deti. Zároveň súd prihliadol na to, že žalobcovia podali žalobu na súd aj na podklade záverov Znaleckého posudku prof. Višňovského, a bol tu preto relevantný dôvod, na ktorého základe mohli nadobudnúť presvedčenie, že za poškodenie zdravia žalobkyne 1/ zodpovedá žalovaný. Napriek plnému procesnému úspechu žalovaného, a tým aj intervenienta, mal súd za to, že priznanie náhrady trov žalovanému a intervenientovi, na ktoré by boli zaviazaní žalobcovia, by v konečnom dôsledku len odobralo z finančných prostriedkov, ktoré by žalobcovia 2/ a 3/ použili na zmiernenie dosahov poškodenia zdravia žalobkyne 1/. Uvedené dôvody považoval súd za dôvody

hodné osobitného zreteľa takej intenzity, kedy bolo na mieste procesne úspešnej strane nepriznať nárok na náhradu trov konania, a to ani z časti.

29. Rozsudok obsahuje aj výrok III. o nároku na náhradu trov štátu. Tento výrok však nespĺňa kritériá pre takýto druh výroku, pretože neobsahuje označenie strany, voči ktorej má štát nárok na náhradu trov konania a neobsahuje ani vyčíslenie v akom rozsahu má štát na takúto náhradu nárok. Z uvedených dôvodov bude vo vzťahu k nároku štátu na náhradu trov konania vydaný dopĺňací rozsudok.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Námestovo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa a ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ().