Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1P/189/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pres sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova, 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky J.. P.. N. Q., bytom W. XX, A. a otca J.. F. F., bytom K. X, A., zastúpeného Advokátskou kanceláriou MARCEL BIZNÁR, s.r.o., zmenu úpravy práv a povinností k maloletej, takto

rozhodol:

Styk otca s maloletou Z. F., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len "maloletá") súd upravuje nasledovne:

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň v roku s výnimkou letných školských prázdnin, Vianoc a zimných školských prázdnin, počas ktorých je styk upravený osobitne, a to od stredy od 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod.

Počas letných školských prázdnin, Vianoc a zimných školských prázdnin upravuje súd styk otca s maloletou nasledovne:

- počas letných školských prázdnin každý kalendárny rok v 28., 30., 32., 34. týždni

- počas Vianoc a zimných školských prázdnin každý kalednárny rok v čase od 23.12. od 9.00 hod. do 24.12 do 14.00 hod. a od 27.12. od 9.00 hod. do 01.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 11.00 hod.

Miestom odovzdania a prevzatia maloletej je počas školských dní školské zariadenie, ktoré maloletá navštevuje. V prípade choroby maloletej alebo mimo školských dní je miestom odovzdania a prevzatia maloletej bydlisko matky.

Matka je povinná maloletú na styk s otcom náležite pripraviť.

Súd zvyšuje výživné na maloletú zo sumy 120,- Eur mesačne na sumu 150,- Eur mesačne, počnúc od 01.12.2015, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Vo zvyšku súd návh matky zamieta.

Súd týmto mení výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.10.2014, č.k. -110 v časti úpravy styku a výživného.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec maloletej sa návrhom doručeným súdu dňa 30.12.2014 domáhal zmeny ostatného rozhodnutia vo veci úpravy výkonu rodičovskýžch práv a povinností k maloletej, t.j. rozsudku tunajšieho súdu č.k.

-110 zo dňa 06.10.2014 v časti zverenia tak, že žiadal, aby súd maloleté dieťa Z. F., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len "maloletá") zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, s tým, že výživné sa neurčí. Návrh odôvodnil tým, že napriek tomu, že úprava práv a povinností k maloletej bola vydaná krátko pred podaním návrhu, je daná potreba na zmenu predmetného rozsudku, ktorú videl v tom, že ešte pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku došlo medzi rodičmi ku konfliktu z dôvodu, že sa títo nevedeli dohodnúť na výklade úpravy styku, kedy sa nevedeli dohodnúť na tom, u koho bude maloletá tráviť Vianoce 2014. Otec napriek tomu, že podľa rozhodnutia mala maloletá tráviť Voanoce u neho z dôvodu zabránenia konfliktu s matkou ustúpil a súhlasil s tým, aby maloletá trávila Vianoce s matkou. Daný stav je podľa otca neudržateľný, nakoľko styk otca s maloletou je upravený nejasne. Vzhľadom na to, že maloletá má silné citové väzby na oboch svojich rodičov a títo sú obaja spôsobilí starať sa o maloletú, na čo majú vytvorené adekvátne podmienky, žiadal o zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, čím bude rešpektované právo maloletého dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov. Na pojednávaní dňa 30.11.2015 otec upustil od návrhu na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti a žiadal, aby súd zmenil rozhodnutie o úprave styku v zmysle návrhu rodičovskej dohody prejednanej na pojednávaní dňa 30.11.2015.

Matka maloletej vo svojom písomnom vyjadrení nesúhlasila s návrhom otca a so zverením maloletej Z. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a návrh otca žiadala v celom rozsahu zamietnuť. Poukázala na to, že v danom prípade nedošlo k podstatnej zmene v skutočnostiach tvoriacich skutkový základ pre rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, preto podľa nej neexistuje dôvod, pre ktorý by bolo potrebné opätovne rozhodnúť. Podľa jej názoru striedavá starostlivosť v prípade ich maloletej dcéry nie je namieste aj z toho dôvodu, že jej vzťah s navrhovateľom, otcom maloletej, je vzdialený tomu, aby sa vedeli konštruktívne dohodnúť ohľadom zásadných vecí týkajúcich sa výchovy maloletej. Maloletá podľa nej nemôže byť vystavená tomu, že navrhovateľ bude neustále meniť svoje rozhodnutie o tom, ako bude maloletá vychovávaná. Nesúhlasila ani s tým, že by súd upravil styk otca s maloletou nejasne, nakoľko sa pri úprave styku riadil rodičovskou dohodou. Uviedla, že k otcovi maloletej má neprekonateľný odpor, spôsobený jeho správaním z dôvodu, že otec maloletej jej neustále adresuje hanlivé a vulgárne SMS. Uviedla, že nakoľko otec bez zábran používa vulgarizmy aj v prítomnosti maloletej Z. je jednoznačne proti striedavej starostlivosti a žiadala o prehodnotenie určených dní styku v mesiaci s navrhovateľom a o úpravu styku na nevyhnutné minimum z dôvodu, aby dieťa nebolo vystavené preň nevhodným situáciám. Žiadala tiež o zmenu rozhodnutia o výživnom, ktoré žiadala zvýšiť na sumu 250,- Eur z dôvodu zmeny finančnej situácie na jej strane, ktorá jej nedovoľuje znášať výdavky na dieťa vyčíslené v sume 469,20 Eur.

Kolízny opatrovník prítomný na pojednávaní navrhol súdu v záujme maloletej rozhodnúť tak, ako bol na pojednávaní dňa 30.11.2015 rodičmi dohodnutý styk otca s maloletou, s ktorým obaja rodičia súhlasili, i keď matka následne svoj postoj zmenila. Pokiaľ ide o výživné kolízny opatrovník navrhol súdu v prípade, že zvýši výživné na maloletú, zvýšiť ho maximálne na sumu 150,- Eur, a to na základe preukázaných výdavkov na dieťa a možnosti a schopnosti oboch rodičov.

Súd vec prejednal na pojednávaní za účasti matky maloletej, otca maloletej, a kolízneho opatrovníka maloletej.

Súd vykonal vo veci dokazovanie vedúce k zisteniu skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie veci, a to výsluchom otca, výsluchom matky, vyjadrením kolízneho opatrovníka, pripojeným spisom tunajšieho súdu, sp. zn. , správy z prešetrenia pomerov u oboch rodičov, v rámci ktorého bol zisťovaný názor maloletej zo dňa 10.06.2015, listinnými dôkazmi založenými účastníkmi do súdneho spisu, zisťoval zárobkové a majetkové pomery rodičov, ich rodinné pomery, oboznámil sa s potrebami v čase rozhodovania XX ročnej Z., prihliadol na obsah súdneho spisu a zistil nasledujúci skutkový stav:

Rozsudkom tunajšieho súdu vydaným pod sp. zn. -110 zo dňa 06.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2014 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bola maloletá Z. zverená do osobnej starostlivosti matky, právo zastupovať maleoltú a spravovať jej majetok bolo zverené obom rodičom. Styk otca s maloletou bol upravený v nepárnom týždni od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., v každom druhom párnom kalendárnom týždni od utorku od 16.00 hod. do štvrtku do 8.00 hod. a počas Vianoc v nepárnom kalendárnom roku od 25.12. od 10.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod. Otec bol zaviazaný platiť výživné na maloletú v sume 120,- Eur mesačne.

Maloletá Z. F. má XX rokov, pochádza zo vzťahu rodičov J.. P.. N. Q. a J.. F. F., ktorí neboli manželmi. Maloletá Z. navštevuje X. ročník základnej školy na V. ulici v A.. Maloletá je zdravá, mimo recidivujúcich infektov, pre ktoré je sledovaná v imonoalergologickej ambulancii. Zvýšené výdavky súvisiace so zdravotným stavom preukázané neboli.

Potreby maloletej matka vyčíslila v sume 469,20 Eur mesačne a predstavujú náklady na stravu, oblečenie a obuv, náklady na bývanie a hygienu (č.l. 31). Z toho je priemerne mesačne strava 230 Eur v rátane stravného v školskej jedálni v sume 30,20 Eur v priemere za mesiac, oblečenie, obuv a hygienické potreby 60 Eur, náklady na bývanie vyčíslené matkou v sume 180 Eur, z toho na maloletú 90 Eur mesačne (tento náklad matka do výdavkou na maloletú nezahrnula). Náklady na školský klub vyčíslila matka v sume 18 Eur mesačne a náklady na školské potreby a dopravu vyčíslila matka v sume 20 Eur mesačne. Takto vyčíslené náklady súd uznal ako primerané veku dieťaťa a výdavky na maloletú ustálil v sume 400 Eur mesačne. Súd neprihliadol na náklady vyčíslené matkou súvisiace s mimoškolskou činnosťou dieťaťa, konkrétne návštevou ZUŠ a doučovania anglického jazyka spolu v sume spolu 51 Eur mesačne, na náklady za lieky a zdravotné otreby v sume 20 Eur mesačne a ostatné výdavky vyčíslené v sume 150 Eur mesačne a to z dôvodu, že ich výšku matka v konaní nepreukázala.

Zo správy z prešetrenia pomerov u oboch rodičov, v rámci ktorej súd prostredníctvom kolízneho opatrovníka zisťoval názor maloletej, vyplynulo, že maloletá by najradšej bola u otca celý týždeň a následne by bola celý týždeň u matky , pričom vyslovila prianie, aby styk prebiehal od pondelka do pondelka, nakoľko rodičia spolu nekomunikujú a bolo by lepšie keby si je preberali a odovzdávali v škole. Maloletá v rozhovore s kolíznym opatrovníkom uviedla okrem iného, že oboch rodičov má veľmi rada a je smutná z toho, že sa nevedia dohodnúť a komunikovať spolu. Uviedla tiež, že o svojom postoji povedala aj matke, na čo matka reagovala slovami, že ona sa vie o maloletú postarať lepšie ako otec.

Matka maloletej býva s maloletou v 2- izbovom byte, ktorého je vlastníčkou. Má vysokoškolské vzdelanie, je architektka. Svoju profesiu vykonáva v rámci živnostenskej činnosti, ktorú mala ako vyplýva z potvrdenia Okresného úradu Bratislava pozastavenú na obdobie od 01.11.2014 do 01.11.2015. Matka inú vyživovaciu povinnost nemá.

Otec maloletej býva v 2 izbovom prenajatom byte. Je vysokoškolsky vzdelaný. Pracuje v spoločnosti B. SK s.r.o. so sídlom v A. na základe pracovnej zmluvy od 09.03.2015. Z potvrdenia o príjme vydaného zamestnávateľom súd zistil, že jeho priemerný mesačný príjem predstavuje sumu XXX Eur. Otec nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Otec iné vyživovacie povinnosti nemá.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Súd sa v rámci rozhodovania o otcom navrhovanej zmene úpravy vysporiadal so zákonnou podmienkou, ktorou je preukázanie zmeny pomerov so záverom, že v prejednávanom prípade došlo od ostatného

rozhodnutia súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ktorým bolo právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, rozsudok, č.k. -110 k zmene pomerov odôvodňujúcou zmenu rozhodnutia, nakoľko súd mal za preukázané, že rodičovská dohoda schválená súdom na pojednávaní dňa 06.10.2014 neplní svoj účel a jej trvanie tak nie je v záujme maloletej.

Súd rozhodujúc o návrhu otca na zmenu úpravy styku a návrhu matky na zvýšenie výživného vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, v rámci ktorého prihliadol aj na odporúčanie kolízneho opatrovníka ako zástupcu maloletej v konaní, na názor maloletej vyjadrený pred kolíznym opatrovníkom dňa 10.06.2015, listinné dôkazy založené do súdneho spisu rodičmi maloletej.

Všetky dôkazy a závery šetrení vyhodnotil s poukazom na ust. 132 Občianskeho súdneho poriadku, každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci a dospel k záveru, že návrh otca prednesený na pojednávaní dňa 32.11.2015 je dôvodný. Návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú posúdil súd aj vzhľadom na súhlas otca so zvýšením výživného na sumu 150,- Eur ako z časti dôvodný.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia sa nevedia dohodnúť na priebehu styku otca s maloletou, ich vzťah je konfliktný a ich vzájomná komunikácia je do značnej miery konfliktná. V konaní bolo preukázané aj to, že maloletá napäté vzťahy medzi rodičmi citlivo vníma. Súd preto dospel v súlade s vykonaným dokazovaním k záveru, že v záujme ochrany maloletej pred týmto negatívnym dopadom je potrebné zmeniť ostatné rozhodnutie súdu, ktoré sa ukázalo ako nefunkčné a nesúladné so záujmom maloletej a upraviť styk otca s maloletou nanovo, v čo najširšom rozsahu, tak aby čo najviac zodpovedal vyslovenému názoru maloletej, ktorá chce s obomi rodičmi tráviť čas rovnako. Napriek jej vyslovenému názoru, ktorý súd vzhľadomna jej vek v konaní zohľadnil, dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov z dôvodu, že absencia konštruktívneho dohovoru medzi rodičmi ohľadom výchovných potrieb maloletej, ktorú súd pri striedavej osobnej starostlivosti považuje za nevyhnutnú a to aj napriek tomu, že sa v aplikačnej praxi súdov vyskytujú aj opačné názory by pre maloletú v prípade jej zverenia do striedavej osobnej starostlivosti predstavovala neúmernú psychickú záťaž. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že otec v čase rozhodovania súdu na svojom návrhu na zverení do striedavej osobnej starostlivosti napokon ani netrval, čo súd vnímal ako jeho snahu o zmierlivé vyriešenie veci, majúc tak skutočne na zreteli záujem dieťaťa. V priebehu pojednávania dňa 30.11.2015 rodičia dospeli ohľadom úpravy styku otca s maloletou v konečnom dôsledku ku konsenzu, z ktorého súd napokon pri svojom rozhodovaní aj vychádzal, a to napriek tomu, že matka napokon svoj súhlas s uvedenou úpravou styku z dôvodov, ktoré sú pre súd nepochopiteľné odmietla. Jej postoj súd nemohol vyhodnotiť inak, ako tak, že matka sa snaží zachovať si svoju dominanciu nad výchovou maloletej, a to aj bez relevantne preukázaného dôvodu, nakoľko výhrady k starostlivosti otca v konaní nepreukázala.

Súd pri rozhodovaní, ako už bolo uvedené, prihliadol aj na názor maloletej, ktorý vzhľadom na vek maloletej a tomu zodpovedajúcu rozumovú vyspelosť vyhodnotil ako relevantný podklad pre rozhodovanie súdu, čo však neznamená povinnosť súdu bezvýhradne vyhovieť jej želaniu.

Sumarizujúc všetky uvedené závery s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania súd upravil styk otca s maloletou v rozsahu takmer 10 dní v mesiaci počas bežného roka, starostlivosť o maloletú počas prázdnin upravil na polovicu, akcentujúc tak potrebu zachovania vyváženého a rovnocenného styku dieťaťa s otcom. Súdom nariadená úprava styku umožňuje otcovi jeho intervenciu v budovaní aj otcom presadzovaných životných hodnôt u maloletej, rovnako mu umožňuje podieľať sa aj na príprave dcéry na školské vyučovanie a stráviť s ním dostatok voľného času. Súd pri rozhodovaní o úprave styku prihliadol aj na skutočnosť, že maloletá, ako vyplynulo z jej názoru, má veľmi dobrý vztah so svojim otcom, tento sa dokáže o dieťa riadne postarať, v tomto smere nedostatky zistené neboli.

Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ods. 3 citovaného ustanvoenia, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

V rámci rozhodovania o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú zo sumy 120,- Eur mesačne na sumu 250,- súd vychádzal jednak z preukázaných výdavkov na maloletú, jej odôvodnených potrieb, veku, zárobkových a majetkových pomerov rodičov, pričom v danom prípade prihliadol aj na skutočnosť, že matka maloletej zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú.

Úvaha súdu, ktorou sa pri rozhodovaní o výške výživného riadil, zodpovedá zákonnej požiadavke určovania výživného spočívajúcej okrem iného tiež v hodnotení schopností a možností rodičov platiť výživné, v rámci ktorej sa zisťuje nielen ich skutočný príjem, ale aj podklady odôvodňujúce záver, že tento príjem zodpovedá telesným a duševným možnostiam rodiča, ich skúsenostiam, plneniu pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam uplatnenia, prihliadol pritom aj na vek otca maloletej, blížiaci sa dôchodkovému veku, čo do značnej miery výrazne znižuje jeho možnosti uplatniť sa na trhu práce a vykonávať prácu na úrovni ním dosiahnutého vzdelania. V konaní bolo preukázané, že primerané výdavky na maloletú dosahujú mesačne sumu 400 Eur, keď matka vyššie výdavky na maloletú nepreukázala. Bolo tiež preukázané, že zmena pomerov na strane matky, na ktorú matka poukazovala (pozastavenie živnostenskej činnosti od 01.11.2014 do 01.11.2015) je dočasná a netrvala už ani v čase rozhodnutia súdu. Matka navyše dôvod, pre ktorý sa dočasne vzdala príjmu, ktorý mohla na zákalde svojich možností a schopností dosiahnuť v konaní nepreukázala, preto súd prihliadol na ust. 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (rodiča) prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. V nadväznosti na uvedené súd s prihliadnutím aj na súhlas otca zvýšil výživné na maloletú zo sumy 120,- Eur mesačne na sumu 150,- Eur mesačne, nakoľko usúdil, že táto výška výživného zodpovedá odôvodnneým potrebám maloletej, ako aj skutočným schopnostiam a možnostiam oboch rodičov. Súd prihliadol tiež na názor kolízneho opatrovníka, ako zástupcu maloletej v konaní, ktorý navrhol zvýšiť výživné maximálne na sumu 150,- Eur. V rámci svojho rozhodovania zohľadnil súd aj skutočnosť, že otec, čo čiastočne priznala aj matka, sa podieľa na potrebách maloletej aj nad rámec

platenia výživného, hoci podľa matky bezvýznamnými plneniami. Medzi rodičmi nebolo tiež sporné, že otec maloletú primerane k jeho zárobkovým možnostiam berie aj na výlety a dovolenky.

Sumarizujúc všetky uvedené dôvody, preto súd návrh matky maloletej na zvýšenie výživného vo zvyšku zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo, na podpísanom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci