Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Co-627-2015.pdf
PDF · 72.67 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/627/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporcovi: 1/ S. X., bytom T. XXX, 2/ T. X., bytom V., Z. V. XXX, o zaplatenie 1504,06 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 06. februára 2015 č.k. 6C/377/2013-129, takto
rozhodol:
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej, zamietajúcej časti a v nadväzujúcom výroku o trovách konania účastníkov z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcom v prvom a v druhom rade spoločne a nerozdielne navrhovateľovi zaplatiť 26,97 Euro, ako aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 26,97 eura za čas od 16.12.2011 do zaplatenia, všetko do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku, vo zvyšku súd návrh zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Rozsudok po právnej stránke odôvodnil uvedením ustanovením § 52 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 1 ods. 1, § 2, § 4, zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že odporcovia, ako dlžníci, dňa 16. 02. 2005 uzavreli s pôvodným veriteľom - Slovenská sporiteľňa a.s. zmluvu o splátkovom úvere. Na základe tejto zmluvy im veriteľ poskytol úver v sume 1991,64 eura. Navrhovateľ ako právny nástupca pôvodného veriteľa, sa domáha zaplatenia sumy 1504,06 eura. Súd prvého stupňa predmetnú zmluvu posúdil a vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12. 2007 a ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. g/, teda ročnú percentuálnu mieru nákladov. Absencia tohto údaja v spotrebiteľskej zmluve má za následok, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Tento údaj nie je uvedený ani v obchodných podmienkach dodávateľa. Veriteľ preto od odporcov nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Vo svetle týchto záverov vyhodnotil, že odporcovia sú povinní navrhovateľovi vrátiť poskytnutý úver bezúročne a bez poplatkov. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že veriteľ odporcom poskytol sumu 1991,64 eura a odporcovia doteraz zaplatili sumu 1964,67 eura, teda majú zaplatiť ešte 26,97 eura. Vo zvyšku preto návrh navrhovateľa zamietol, priznal navrhovateľovi úrok z omeškania a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“) a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním navrhovateľ, poukazujúc na ustanovenie čl. IV. bod 5. zmluvy o splátkovom úvere, podľa ktorého dlžník a veriteľ sa dohodli, že ročná percentuálna miera nákladov je 6,69%, pričom je vypočítaná z hodnoty celkových nákladov. Nesúhlasil s aplikáciou
ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúcich sa premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, teda o absolútny obchodno- záväzkový vzťah. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2MCdo 3/2011 zo dňa 28. 04. 2011,, 6MCdo 4/2012 z 27. 03. 2013 a iných krajských súdov. Navrhuje zmeniť napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vyhovieť jeho návrhu. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odporcovia v prvom a v druhom rade sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie navrhovateľa vo veci samej a to v zamietajúcej časti rozsudku a v časti náhrady trov konania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP. Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha od odporcov v prvom a v druhom rade zaplatenia sumy 1456,07 eura titulom nesplateného úveru. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcov zaplatiť navrhovateľovi sumu 26,97 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 16. 12. 2011 do zaplatenia a vo zvyšku nárok zamietol dôvodiac, že zmluva neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“) podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch a preto je potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zákonnou povinnosťou odvolacieho súdu je skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 221 OSP, zaoberal sa odvolací súd prioritne otázkou, či konanie v danej veci netrpí niektorou z vád vymenovaných v § 221 ods. 1 písm. a-g/ OSP (či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať alebo o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne obsadeným). Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“), odvolací súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľský právny vzťah a aplikoval aj správne ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, týkajúce sa spotrebiteľských právnych vzťahov. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, spisového materiálu dospel k záveru o neopodstatnenosti a nesprávnosti záveru súdu prvého stupňa o tom, že zmluva neobsahuje údaj podľa § 4 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j. neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, t.j. ku dňu 16. 02. 2005, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov, ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že ak zmluva o úvere neobsahuje údaj o RPMN, je táto zmluva bezúročná a bez poplatkov. Súd prvého stupňa zrejme nedostatočným preskúmaním predmetnej zmluvy o úvere, dospel k záveru, že táto zmluva neobsahuje údaj RPMN, preto úver je bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd, preskúmaním predmetnej zmluvy dospel k záveru o predčasnosti takéhoto hodnotenia súdom prvého stupňa. Účastníci predmetnej zmluvy v článku IV. ods. 5 sa dohodli, že ročná percentuálna miera nákladov je 6,69% ročne, pričom je vypočítaná z hodnoty celkových nákladov. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie súdu prvého stupňa o absencii údaju RPMN nie je správne a predčasné je potom tvrdenie, že zmluva je bez poplatkov a bez úroku. Súd prvého stupňa preto nesprávne aplikoval ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch, keď nedostatočne zistil skutkový stav veci a následne vec aj nesprávne právne posúdil. Navyše súd prvého stupňa sa nezaoberal jednotlivými zmluvnými podmienkami z hľadiska ich prijateľnosti, resp. neprijateľnosti. Tieto skutočnosti zakladajú oprávnenie odvolaciemu súdu zrušiť napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP a vec mu podľa § 221 ods. 2 OSP vrátiť na ďalšie konanie. Na druhej strane je tvrdenie odvolateľa, že súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní v danej veci, keď mal správe postupovať v otázke premlčania podľa Obchodného zákonníka, prinajmenšom nadbytočné a nesprávne, keďže súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku sa premlčaním vôbec nezaoberal. Súd prvého stupňa opätovne preskúma a vyhodnotí predmetnú zmluvu o úvere, posúdi ju tak z hľadiska vtedy platného zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a vo veci opätovne rozhodne. Rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP riadne odôvodní, pričom toto rozhodnutie musí obsahovať nielen všetky náležitosti uvedené v tomto ustanovení, ale aj musí v ňom uviesť tak skutkové zistenia, ako aj ich právne posúdenie, pričom sa neobmedzí iba na citáciu zákonných ustanovení, ale tieto bude na zistený skutkový stav aj aplikovať a uvedie tiež svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil. Zároveň sa vyporiada i so všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými v odvolaní a tiež rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.
Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.