Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7CoE-81-2015.pdf
PDF · 100.09 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/81/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného T., s.r.o., T. XX, F., IČO: 35 807 598, právne zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti povinnej E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, C., t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpenej opatrovníčkou Y. L., zamestnankyňou Okresného súdu Rožňava o vymoženie 301,40 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 9Er 285/2006 - 13 zo dňa 06.12.2013 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením.
V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vymoženia svojej pohľadávky na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom sp. zn. N 6394/2005, NZ 57459/2005 zo dňa 27.11.2005. Dňa 12.05.2006 bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na výkon exekúcie.
Podaním zo dňa 31.05.2012 oprávnený navrhol zmenu súdneho exekútora a vykonávaním exekúcie navrhol poveriť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.
Súd mal preukázané, že na spísanie predmetnej notárskej zápisnice bol povinnou v zmluve o úvere č. 7270788 zo dňa 15.12.2004 splnomocnený advokát Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý bol splnomocnený aj na uznanie záväzku z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia.
Následne súd citoval ust. § 22 ods. 2, § 53 ods. 1, 3, 4, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník), ust. § 41 ods. 1, 2 písm. c), § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), ust. § 1 ods. 1, 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a uviedol, že zmluva o úvere č. 7270788 zo dňa 15.11.2004, ktorú uzatvoril oprávnený s povinnou je spotrebiteľskou zmluvou.
Súd prvého stupňa uviedol, že ak povinná chcela, aby jej bol poskytnutý spotrebiteľský úver bola nútená súčasne podpísať aj plnomocenstvo, ktorým splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie predmetnej notárskej zápisnice. Takéto podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru považoval súd za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere. Plnomocenstvo udelené povinnou nie je platným
právnym úkonom, a preto nemohlo dôjsť k uznaniu záväzku splnomocneným zástupcom povinnej. Povinná nemala možnosť zvoliť si právneho zástupcu, nakoľko ten bol už vopred určený oprávneným v zmluve o úvere.
Súd považoval aj výšku úrokov z omeškania za odporujúcu Občianskemu zákonníku (ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka)
Na základe uvedeného súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
Vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením.
Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal, že súd prvého stupňa mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 140/2010 zo dňa 18.04.2010, rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-472/11 Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai, Viktoria Csipai a vyčítal súdu prvého stupňa, že pri aplikácii smernice 93/13/ EHS nezohľadnil svoju povinnosť upozorniť účastníkov konania na neprijateľnú podmienku a dať im tak možnosť vyjadriť sa k nej, ako aj dať oprávnenému možnosť vyjadriť sa k prípadnému stanovisku povinného. Tvrdil, že súd sa mal obrátiť na Súdny dvor Európskej únie vo veci výkladu čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS v tom zmysle, či zmluvná podmienka, podľa ktorej je spotrebiteľ zastúpený za účelom uznania dlhu je podľa ust. § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, pretože spotrebiteľ sa žiadnych práv nevzdáva, pretože plnú moc tretej osobe môže kedykoľvek odvolať. Ďalej namietal, že súd vo veci nevytýčil pojednávanie tak, ako to vyžaduje ust. § 58 ods. 2 Exekučného poriadku, čím mu odňal možnosť konať pred súdom. Ďalej poukázal na to, že exekučný súd sa postavil do pozície orgánu, ktorý vykonal preskúmavanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. Podľa jeho názoru exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. K takémuto revíznemu postupu došlo navyše za situácie, kedy už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Konajúci súd je v oblasti prieskumu exekučného titulu limitovaný ust. § 36 zákona 232/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti. Ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany subjektov práva, exekučný súd ich musí rešpektovať a nemôže ich nahrádzať vlastnou činnosťou. Zdôraznil, že práve notár posúdil pri výkone verejnej moci súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi . Ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Poukázal na ust. § 43 ods. 1 Notárskeho poriadku a zdôraznil, že postup exekučného súdu, ktorý umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do platných notárskych listín je v právnom štáte neakceptovateľný, pretože je v rozpore s právom právnej istoty a ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Namietal, že všeobecný súd nebol povinný sa zaoberať skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými právnymi predpismi. Exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, žiadal, aby všeobecný súd postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta práva a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Exekučný súd pri revízii notárskej činnosti konal mimo rámec zverenej právomoci, porušil princíp legality , zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov a, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Ďalej uviedol, že súd bez vykonanie dokazovania dospel len na základe domnienok k záveru, že dojednanie zastúpenia povinného v zmluve o úvere je pre povinného ako spotrebiteľa značne nevýhodné. Namietal, že udelením plnomocenstva povinný na seba neprevzal žiadne nové povinnosti ani záväzky, pričom povinný mohol plnomocenstvo v zmysle ust. § 33b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka kedykoľvek odvolať. Zastával názor, že plnomocenstvo nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko sa nejedná o zmluvné ustanovenie, a preto naň nie je možné aplikovať právnu úpravu neprijateľných
zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné. Udelenie plnomocenstva v žiadnom prípade neznamená stratu možnosti výkonu určitého práva. Navyše skutočnosť, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom a teda či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol, keď súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie. Zároveň upozornil, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, preto je rozhodnutie súdu nezákonné. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 120/2012-12 zo 14.03.2012 a zastával názor, že v danom prípade je vhodné požiadať Súdny dvor EÚ o výklad pojmu - nekalá zmluvná podmienka. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie resp. konanie prerušiť a Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky v nasledovnom znení:
„1)je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, a teda v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?
2) je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu Rady 93/13 EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“
Uznesením č.k. 9Er 285/2006-51 zo dňa 23.09.2014 ustanovil súd prvého stupňa povinnej ako opatrovníčku Y. L., zamestnankyňu Okresného súdu Rožňava v zmysle ust. § 29 ods. 2 O.s.p..
Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.
Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O. s. p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o úvere č. 7270788 uzavretej dňa 15.12.2004, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 265,55 Eur (8.000,- Sk), ktorý sa povinná zaviazala splatiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 212,44 Eur (6.400,- Sk), t. j. celkom 477,99 Eur (14.400,- Sk) v 10 mesačných splátkach po 47,79 Eur (1.440,- Sk) počnúc dňom 15.01.2005 (v spise na č. l. 5). Súčasťou zmluvy o úvere je splnomocnenie, ktorým povinná (dlžník) ako splnomocniteľ splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
Exekučným titulom je notárska zápisnica č N6394/2005, NZ 57459/2005 vyhotovená notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 27.11.2005 (v spise na č. l. 3), v ktorej advokát Mgr. Tomáš Kušnír uznal za povinnú dlh voči oprávnenému vo výške 452,20 Eur (13 623,- Sk), z čoho úver a poplatok predstavujú sumu 334,59 Eur (10 080,- Sk), pričom sa uvedená suma bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 10.09.2005 do zaplatenia (bod 3 zápisnice).
Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Uznanie dlhu predstavuje jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dáva veriteľovi najavo, že svoj dlh uznáva. Pre platnosť uznania je potrebná písomná forma, prísľub zaplatenia dlhu a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Pri splnení týchto zákonných podmienok dochádza k prerušeniu premlčania a predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Všetky tieto náležitosti písomné uznanie povinnej prostredníctvom splnomocneného zástupcu v notárskej zápisnici obsahuje.
Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je vždy jednostranným prejavom jeho vôle, z ktorého vyplýva, že súhlasí s tým, aby notárska zápisnica v prípade, že v určenej dobe oprávnenému určené plnenie neposkytne, bola bez ďalšieho titulom pre vykonanie exekúcie. Tento súhlas s vykonateľnosťou nemá hmotnoprávnu povahu, pretože nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov konania, je len jednou z náležitostí stanovených Exekučným poriadkom k tomu, aby notárska zápisnica mohla byť exekučným titulom.
Pre platnosť notárskej zápisnice, v ktorej dlžník (povinný) uznal svoj dlh voči veriteľovi a súhlasil s jej vykonateľnosťou, nie je preto potrebná dohoda s veriteľom a neúčasť veriteľa pri spisovaní takejto notárskej zápisnice nespôsobuje jej neplatnosť. Notárska zápisnica v danej veci je však neplatná z iného dôvodu, ktorý súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia posúdil a náležite odôvodnil.
Podľa ust. § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Predpokladom zastúpenia podľa ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je spôsobilosť zástupcu na právny úkon, o ktorý ide, a záujmy zástupcu nesmú byť v rozpore so záujmami zastúpeného. Tento rozpor so záujmom zastúpeného sa pritom nemusí týkať len právneho úkonu, na ktorý bol zástupca splnomocnený, ale postačí akýkoľvek stret záujmov zástupcu a zastúpeného, ktorý by mohol vyvolať pochybnosť o tom, že zástupca bude riadne vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce mu zo zastúpenia.
V posudzovanej veci povinná mala v zmluve o úvere splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu t.j. aby v jej mene uznal záväzok z úveru, tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia.
Odvolací súd zastáva názor, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak pri preskúmavaní predmetného exekučného titulu a podmienok, za ktorých bol vydaný, vrátane posudzovania zmluvy o úvere dospel k záveru, že predmetný exekučný titul bol vydaný na základe plnomocenstva, ktoré povinná udelila advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi v predtlačenej zmluve o úvere. Ak povinná chcela, aby jej oprávnený poskytol predmetný spotrebiteľský úver, bola nútená na predtlači zmluvy o úvere podpísať aj plnomocenstvo pre Mgr. Tomáša Kušníra, v ktorom ho splnomocnila na spísanie predmetnej notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Takéto podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru súčasným uzatvorením plnomocenstva pre Mgr. Tomáša Kušníra s poverením na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa ust. § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zastúpenie na základe dohody o plnomocenstve predpokladá dvojstranný právny úkon, teda dohodu medzi dvomi subjektmi a to medzi splnomocniteľom na jednej strane a splnomocnencom na druhej strane a samotné plnomocenstvo je iba jednostranným právnym úkonom, ktorým splnomocniteľ dáva tretím osobám na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Dohoda o plnomocenstve, z ktorej právny vzťah vzniká, musí teda obsahovať všetky náležitosti dvojstranného právneho úkonu z hľadiska jeho subjektov, ako aj obsahu. Pokiaľ má mať takáto dohoda písomnú formu, predpokladá sa prejav oboch zmluvných strán potvrdený podpisom týchto subjektov.
Odvolací súd súčasne poukazuje na to, že v notárskej zápisnici ako exekučnom titule, ktorú oprávnený predložil, chýba nepochybný relevantný prejav vôle povinnej (dlžníka) splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na vykonanie vyhlásenia v jej mene. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni v možnosti vydať exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na základe takejto notárskej zápisnice.
Notárska zápisnica, ktorú oprávnený predložil ako exekučný titul, nie je listinou o právnom úkone o uznaní dlhu povinnej, a to pre neplatné splnomocnenie účastníka na strane povinnej osoby. Odvolací súd ďalej na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa uvádza, že pokiaľ je exekučným titulom notárska zápisnica, nejde o judikované právo, a preto ju možno podrobiť materiálnemu prieskumu. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa v tom smere, že aj keď súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, nedostatok jej materiálnej vykonateľnosti spôsobuje, že je dôvodom na zastavenie exekúcie v ďalšom štádiu exekúcie, a preto sú odvolacie námietky neopodstatnené. Navyše podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku možno exekúciu zastaviť na návrh aj bez návrhu, t.j. v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.
Nemožno preto pripustiť, aby notárska zápisnica vyhotovená za takýchto podmienok bola exekučným titulom a aby na jej základe sa viedla exekúcia proti povinnej. Súd prvého stupňa správne vyslovil, že takejto notárskej zápisnici chýba jej materiálna vykonateľnosť. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako správne v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania účastníkov odvolací súd nerozhodoval, lebo návrh na ich priznanie predložený nebol ( ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. §151 ods. 1 O.s.p.).
Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.
Odvolací súd nepovažoval návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie za opodstatnený. Predloženie prejudiciálnej otázky vnútroštátnym súdom podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len ZFEÚ) ako základný cieľ sleduje výklad alebo preskúmanie platnosti právneho aktu patriaceho do práva Únie. Potrebu podať návrh na Súdny dvor Európskej únie posudzuje vnútroštátny sudca, pričom nie je povinný vyhovieť žiadosti účastníkov, aby prejudiciálnu otázku položil. Položenie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ je totiž právom vnútroštátneho súdu, okrem prípadu, ak sa jedná o súdny orgán, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V právnom poriadku Slovenskej republiky to bude zásadne dovolací súd alebo Ústavný súd Slovenskej republiky. Súdny dvor aj z tejto povinnosti predložiť prejudiciálnu otázku definoval tri výnimky (rozsudok CILFIT zo dňa 06.10.1982). Situácie, kedy súdny orgán, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, nemá povinnosť položiť prejudiciálnu otázku sú: 1.) otázka nie je relevantná 2.) doktrína „act éclairé“ t.j. ak je otázka vecne zhodná s otázkou, o ktorej sa už rozhodlo v analogickom prípade alebo už bola vyriešená judikatúrou Súdneho dvora EÚ 3.) doktrína „act clair“ t.j. ak je uplatňovanie práva EÚ také jednoznačné, že nepripúšťa žiadne pochybnosti Prejudiciálna otázka položená Súdnemu dvoru Európskej únie pritom musí spĺňať predovšetkým požiadavku relevantnosti a užitočnosti vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu. Jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že položená otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore; nie je spôsobilá ovplyvňovať jeho výsledok.
Prvou otázkou, ktorá mala byť podľa odvolateľa Súdnemu dvoru EÚ predložená, je otázka, či „je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, a teda v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?“ Uvedenú otázku považuje odvolací súd za akademickú, ktorá nemá relevanciu v prejednávanom spore, a teda nie je spôsobilá ovplyvniť jeho výsledok. Súd prvého stupňa správne
posúdil notársku zápisnicu ako nespôsobilý exekučný titul, keďže nebola materiálne vykonateľná. Poskytnutie spotrebiteľského úveru povinnej bolo podmienené udelením plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, čo predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa správne vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Splnomocnenie, ktoré povinná udelila pri podpise zmluvy advokátovi Mgr. Kušnírovi, aby za povinnú uznal dlh, je pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného splnomocnenia je absolútne neplatným právnym úkonom (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 404/2010 zo dňa 30.09.2010). K uvedenému sa však už odvolací súd náležite vyjadril.
Druhou otázkou, ktorá mala byť podľa odvolateľa Súdnemu dvoru Európskej únie predložená, je otázka, či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/ EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi? Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť (C-76/2010), kde v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Súdny dvor konštatoval, že „vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť (aj bez návrhu) posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 Smernice a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou.“ Z uvedeného je zrejmé, že judikatúra Súdneho dvora EÚ pripúšťa aj vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovať nekalosť podmienok v spotrebiteľských zmluvách s tým, že v prípade, ak posudzujúci súd dospeje k záveru o nekalosti takejto podmienky, je povinný vyvodiť z uvedeného posúdenia všetky relevantné dôsledky, ktoré vyplývajú z vnútroštátneho práva. Uvedeným následkom v zmysle vnútroštátnej právnej úpravy je zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku alebo zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, ktoré spočívajú v tom, že pohľadávku veriteľa voči spotrebiteľovi nie je možné v danom exekučnom konaní vymôcť. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že nie je dôvod mať pochybnosti o tom, či vnútroštátny súd vo všeobecnosti môže svojim rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, pričom uvedené zabránenie nemožno považovať za odporujúce čl. 17 Charty základných práv Európskej únie o ochrane vlastníckeho práva, ani čl. 47 Charty zakotvujúcemu právo na spravodlivý proces. Uvedené posúdenie bol spôsobilý odvolací súd uskutočniť aj sám na základe už konštantnej a existujúcej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie bez potreby predloženia prejudiciálnej otázky.
V danom prípade nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti práva Európskej únie. Právna úprava vnútroštátneho práva dostatočným spôsobom umožňuje aplikáciu smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Návrh na prerušenie konania bol preto ako nedôvodný zamietnutý.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.