Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Co/128/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu : I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX G., právne zast. Mgr. Petrom Piatnikom, advokátom, Nám. Sv. Egídia 29/69, 058 01 Poprad, proti žalovaným 1. B. Y., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX G. 2. C. Y. nar. XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX G., obaja právne zast. Mgr. Janou Sadloňovou, advokátkou, Hlavná 14, 080 01 Prešov, o odporovanie právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. -104 zo dňa 02.03.2015 jednohlasne takto

rozhodol:

Mení uznesenie vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade tak, že priznáva žalovanému v 1. rade trovy konania vo výške 98 Eur, v lehote 3 dni od právoplatnosti tohto uznesenia.

Mení uznesenie vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade tak, že priznáva žalovanému v 2. rade trovy konania vo výške 98 Eur, v lehote 3 dni od právoplatnosti tohto uznesenia.

P r i z n á v a žalovanému v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania vo výške 24,38 Eur, ktoré je povinný zaplatiť žalobca na účet právneho zástupcu žalovaného v 1. rade v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia

P r i z n á v a žalovanému v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania vo výške 24,38 Eur, ktoré je povinný zaplatiť žalobca na účet právneho zástupcu žalovaného v 2. rade v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvého stupňa“) konanie zastavil a žalobcovi uložil povinnosť uhradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania vo výške 102,83 Eur, každému zvlášť v lehote 15 dni odo dňa právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že žalobca svojím podaním doručeným dňa 12.02.2015 zobral svoju žalobu o určenie neplatnosti darovacích zmlúv v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Z uvedeného dôvodu preto v zmysle ust. § 96 ods. 1 až 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zastavil konanie.

O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že uložil žalobcovi, ktorý procesne zavinil zastavenie konania povinnosť žalovaným v 1. a 2. rade nahradiť trovy konania, ktoré im vznikli titulom právneho zastúpenia a to vo výške 102,83 Eur obom zvlášť. Trovy právneho zastúpenia pozostávali u oboch žalovaných z odmeny za 1 úkon právnej služby á 61,87 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia), z jedného úkonu právnej služby á 7,74 Eur ako polovica z odmeny vo výške 1 (účasť na pojednávaní dňa 02.10.2014) podľa § 10 a nasl. vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a z režijného paušálu vo výške 16,08 Eur (2 ×

8,04 Eur) priznaného postupom podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky + 20 % DPH vo výške 17,14 Eur postupom podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky.

Proti tomuto uzneseniu v časti trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa. Poukázal na to, že vo svojom späťvzatí žaloby ako dôvod hodný zreteľa viedol skutočnosť, že nepodal proti odporcom odporovaciu žalobu, ktorú považoval za dôvodnú z dôvodu, že nechcel žalovať žalovaných v 1. a 2. rade v čase keď ešte boli vysokoškolskými študentmi a teda im nechcel ohroziť ich štúdium tým, že by boli nútení riešiť existenčne problémy s bývaním. Zároveň taktiež poukázal aj na skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade namietali výlučne formálne nedostatky žaloby t.j. zmeškanie 3 ročnej lehoty, pričom podanú žalobu čo do merita nespochybnili. Ako ďalší dôvod uviedol, že nebol účastníkom právnych úkonov medzi dlžníkom a žalovanými v 1. a 2. rade a teda nemal vedomosť, kedy k takýmto úkonom došlo. Nakoľko sa dozvedel z internetových listov vlastníctva, že na predmetných nehnuteľnostiach je zapísaná plomba svedčiaca o zmene vlastníckych vzťahoch, nebol už priestor pre mimosúdne rokovanie a preto bol nútený podať návrh na vydanie predbežného opatrenia a následne aj žalobu. Dodal, že keby žalovaní v 1. a 2. rade pred podaním žaloby riadne predložili listiny, preukazujúce to kedy nadobudli predmetné nehnuteľnosti, mohli tým zamedziť vzniku súdneho sporu, čim zavinili začatie súdneho konania. Taktiež namietal, že súd prvého stupňa priznal náhradu trov žalovaným v 1. a 2. rade v nesprávnej výške, keď opomenul skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade boli zastúpení tým istým zástupcom. Takisto nesprávne priznal žalovaným v 1. a 2. rade nárok na režijný paušál za každého z nich osobitne, ktorý ma byť správne vyúčtovaný len raz prislúchajúc k jednému spoločnému úkonu právnej služby. Navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

K podanému odvolaniu sa vyjadrila právna zástupkyňa žalovaných v 1. a 2 rade, ktorá uviedla, že skutočnosť, že žalobca podal návrh na súd po uplynutí zákonnej lehoty nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa odôvodňujúci nepriznanie trov konania žalovaným v 1. a 2. rade. Taktiež je nepravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaní v 1. a 2. Rade nepredložili listinné dôkazy preukazujúce kedy skutočne nadobudli nehnuteľnosti, nakoľko tak učinili podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 19.05.2014, pritom žalobný návrh žalobca podal až dňa 22.05.2014. Za nepravdivé považovala tvrdenie žalobcu, že súd prvého stupňa opomenul skutočnosť, že odporcovia boli zastúpení tým istým zástupcom a v takom prípade sa mala tarifná odmena za 1 úkon znížiť o 50 %. Spoločným úkonom bola účasť na pojednávaní dňa 02.10.2014 a za uvedený úkon bola základná sadzba znížená o 50 % v súlade s ust. 13 od. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. Úkony prevzatie a príprava zastúpenia žalovaných v 1. a 2. rade nie sú spoločne úkony a nie je u nich možne aplikovať ust. § 13 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 6552004 Z.z. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti a priznal žalovaným v 1. a 2. rade každému zvlášť náhradu trov odvolacieho konania vo výške 48,79 Eur.

Odvolací súd v zmysle zásad ust.§ 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v súlade s ust.§ 214 ods.2 O.s.p. a zistil, že odvolanie je dôvodné.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Ustanovenia § 142 až § 150 O.s.p. upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú účastníci konania (alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili.

Aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti

neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

Ustanovenie § 150 O.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 150 O.s.p. preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 150 O. s. p. len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982, R 23/1989).

Rozhodujúcim pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania bude preto zistenie, či možno od žalovaných v 1. a 2. rade, ktorý máju nárok na náhradu trov konania (§ 146 ods. 2 O.s.p.), spravodlivo žiadať, aby si náklady vzniknuté v súvislosti s predmetným konaním hradili sami.

Nepriaznivá sociálna situácia účastníkov konania a ich majetkové pomery neboli v predmetnom konaní tvrdené ani preukázané. Rozhodným preto v predmetnej veci sú okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde a postoj účastníkov v priebehu konania.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa voči žalovaným v 1. a 2. rade domáhal určenia neplatnosti darovacích zmlúv uzavretých medzi dlžníkom žalobcu a žalovanými v 1.a 2. rade. Žaloba bola doručená súdu prvého stupňa dňa 22.05.2015.

Žalovaní v 1. a 2. rade vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu prvého stupňa dňa 17.07.2014 namietali uplynutie 3 ročnej prekluzívnej lehoty na podanie odporovacej žaloby a žiadali žalobu zamietnuť.

Na pojednávaní dňa 02.10.2014 právny zástupca žalobcu vzhľadom na obranu žalovaných, ako aj nato, že nedisponuje originálmi darovacích zmlúv požiadal súd prvého stupňa, aby zo správy registra vyžiadal príslušné spisy za účelom zistenia dôkazov rozhodujúcich pre podanie žaloby resp. pre trvanie na žalobe.

Následne žalobca dňa 12.02.2015 vzal žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade späť.

Z obsahu spisu vyplýva, že 3 ročná prekluzívna lehota na podanie odporovacej žaloby voči právnym úkonom - darovacím zmluvám zo dňa 11.03.2014 uzavretými medzi dlžníkom žalobcu a žalovanými v 1.a 2. rade a vloženými do katastra nehnuteľnosti dňa 04.04.2011 uplynula dňa 04.04.2014. (pre určenie momentu začatia plynutia prekluzívnej lehoty porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , taktiež rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. .)

Za takéhoto stavu, ak žalobca podal odporovaciu žalobu po uplynutí lehoty, ktorá je hmotnoprávnou, prekluzívnou lehotou v zmysle ust. 42a od. 2 Občianskeho zákonníka neobstojí tvrdenie žalobcu, že vyčkával s podaním žaloby až do doby keď žalovaní v 1. a 2. rade skončia vysokoškolské štúdium.

Odvolací súd dáva do pozornosti žalobcovi zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné

oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.

Odvolací súd dodáva, že žalovaným v 1. a 2. rade zo žiadneho právneho predpisu nevyplývala povinnosť predložiť listiny preukazujúce právne úkony medzi žalovanými v 1. a 2. rade a dlžníkom žalobcu

So zreteľom na uvedené nemožno od žalovaných v 1. a 2. rade spravodlivo žiadať, aby si náklady, ktoré im vznikli v súvislosti s týmto konaní, hradili sami. Hore uvedené skutočnosti podľa názoru odvolacieho dôvodu nie sú dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania. Aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. nebola preto dôvodná.

Vo vzťahu ku odvolacej námietke žalobcu o priznaní náhrady trov konania žalovaným v 1. a 2. rade v nesprávnej výške odvolací súd uvádza, že tato námietka je čiastočne dôvodná.

Žalovaní v 1. rade a v 2. rade boli v konaní právne zastúpení tou istou advokátkou a preto sa bolo potrebné vysporiadať s otázkou ustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky č.655/2004 Z.z., ktoré upravuje zníženie základnej sadzby tarifnej odmeny o 50 % ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Súd prvého stupňa správne postupoval, ak úkony právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia žalovaného v 1. rade a prevzatie a príprava zastúpenia žalovaného v 2. rade neposúdil ako spoločne úkony a priznal im náhradu trov konania v plnej výške základnej sadzby 61,87 Eur v zmysle ust. § 11 ods. 1 a 13a ods. 1 písm. a ) vyhlášky MS SR č.655/2004 Z.z.. V prípade prevzatia a prípravy zastúpenia nemožno hovoriť o spoločnom úkone pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb a neprichádza teda do úvahy zníženie základnej sadzby tarifnej odmeny.

Správne bolo aplikovane ust. § 13 ods. 2 vyhlášky MS SR č.655/2004, v zmysle ktorého sa odmena zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb zastúpenia pri úkone právnej služby účasť na súdnom pojednávaní dňa 02.10.2015. Žalovaní v 1. a 2. rade si za tento úkon právnej služby uplatnili polovicu z odmeny vo výške 1 plnej výšky odmeny, t.j. 50 % z 15,47 Eur, teda 7,74 Eur a v tejto výške správne súd prvého stupňa priznal im náhradu trov.

Nesprávne však súd prvého stupňa posúdil priznanie režijného paušálu žalovaným v 1. a 2. rade, keď priznal režijný paušál za každého z nich osobitne.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z dňa 31. 8. 2010, sp. zn. , ktoré uvádza: ,,Režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. patrí za jednotlivé úkony právnej služby bez ohľadu na to, koľko klientov advokát zastupuje, nakoľko pri zastupovaní viacerých osôb v zmysle § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ide o spoločné úkony, a preto náhrada režijného paušálu sa nenásobí počtom klientov ani neznižuje o 20 %, resp. od 01.06.2010 o 50 %“.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto správne patrí právnej zástupkyni žalovaných v 1. a 2. rade režijný paušál za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia žalovaného v 1. rade a prevzatie a príprava zastúpenia žalovaného v 2. rade) a 1 spoločný úkon účasť na pojednávaní dňa 02.10.2014.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie vo výroku trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade v zmysle ust. § 220 ods. 1 O.s.p. zmenil tak, že priznal žalovanému v 1. rade náhradu trov konania vo výške 98 Eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávali u žalovaného v 1. rade z odmeny za 1 úkon právnej služby á 61,87 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia), z jedného úkonu právnej služby á 7,74 Eur ako polovica z odmeny vo výške 1 (účasť na pojednávaní dňa 02.10.2014) v zmysle ust. 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. a) a § 13a ods. 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. a z režijného paušálu vo výške 12,06 Eur (1 × 8,04 Eur, 1x 4,02 Eur) priznaného postupom podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky + 20 % DPH vo výške 16,33 Eur postupom podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie vo výroku trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade v zmysle ust. § 220 ods. 1 O.s.p. zmenil tak, že priznal žalovanému v 2. rade náhradu trov konania vo výške 98 Eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávali u žalovaného z odmeny za 1 úkon právnej služby á 61,87 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia), z jedného úkonu právnej služby á 7,74 Eur ako polovica z odmeny vo výške 1 (účasť na pojednávaní dňa 02.10.2014) podľa v zmysle ust. 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. a) a § 13a ods. 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. a z režijného paušálu vo výške 12,06 Eur (1 × 8,04 Eur. 1x 4,02 Eur ) priznaného postupom podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky + 20 % DPH vo výške 16,33 Eur postupom podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 3 O.s.p. Dôvodom rozhodnutia bola skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade boli v odvolacom konaní úspešní vo výške 96 % (98 Eur z priznaných 102,83 Eur) a neúspešní vo výške 4 % (4 Eura z priznaných 102,83 Eur), teda boli neúspešní iba v nepatrnej časti a preto majú právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovanému v 1. rade priznal trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci a to vyjadrenie k odvolaniu vo výške polovice zo základnej sadzby 32,27 Eur/50 %, t.j. 16,13 Eur, nakoľko ide o spoločný úkon v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) v spojení § 13 ods. 2 a § 13a ods. 2 písm. b) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., režijný paušál vo výške 4,19 Eur za rok 2015 podľa § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z, spolu 20,32 Eur + 20 % DPH 4,06 Eur pretože právna zástupkyňa je platcom DPH, celkovo 24,38 Eur.

Žalovanému v 2. rade priznal trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci a to vyjadrenie k odvolaniu vo výške polovice zo základnej sadzby 32,27 Eur/50 %, t.j. 16,13 Eur, nakoľko ide o spoločný úkon v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) v spojení § 13 ods. 2 a § 13a ods. 2 písm. b) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., režijný paušál vo výške 4,19 Eur za rok 2015 podľa § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z, spolu 20,32 Eur + 20 % DPH, 4,06 Eur pretože právna zástupkyňa je platcom DPH, celkovo 24,38 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.