Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-150-2004.pdf
PDF · 84.58 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/150/2004
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávneného Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove, Bardejov, Dlhý rad 17, IČO: 37 937 774, proti povinnému S. F., R.. XX.XX.XXXX, U.. XX.XX.XXXX, R. D. I. R. C., T. X. K.S. XXXX/XX, vedenej u súdneho exekútora MVDr. Mgr. Pavla Kovaľa, Exekútorský úrad so sídlom v Bardejove, Radničné námestie 15, pod sp. zn. EX 517/04, o vymoženie istiny 66,39 Eur (2.000,- Sk) s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi MUDr. Mgr. Pavlovi Kovaľovi, Exekútorský úrad Bardejov, Radničné námestie 15, trovy exekúcie vo výške 40,12 Eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia číslo: XXX/XXXX-V. zo dňa 14.2.2003 vydaného Národným úradom práce - Okresným úradom práce I., vydal dňa 6.10.2004 poverenie na výkon exekúcie pod číslom XXXX XXXXXX* pre súdneho exekútora na vymoženie uloženej povinnosti - istiny 66,39 Eur (2.000,- Sk) a trov exekúcie.
V priebehu exekučného konania bol súdu doručený súdnym exekútorom podnet na zastavenie exekúcie. V tomto podnete súdny exekútor navrhol, aby súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok"), keďže počas výkonu exekúcie bolo zistené, že povinný zomrel bez zanechania majetku. V podnete zároveň súdny exekútor uviedol, že v prípade zastavenia exekúcie si uplatňuje trovy exekúcie vyčíslené v podnete na zastavenie exekúcie v sume 63,97 Eur vrátane dane z priadnej hodnoty (ďalej len „DPH“).
Podľa § 238 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 125/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.8.2005, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení zákona č. 125/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.8.2005, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení zákona č. 125/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.8.2005, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 251 ods. 4 O. s. p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20 O.s.p., každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 1 O.s.p., Ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 125/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.8.2005, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Jednou z podmienok konania na strane účastníkov konania je spôsobilosť byť účastníkom konania. Aby sa mohlo vôbec s účastníkom konať, musí účastník existovať. Táto podmienka je neodstrániteľná, to znamená, že pri nedostatku tejto podmienky súd konanie zastaví a pri nedostatku tejto podmienky súd (resp. v exekučnom konaní exekútor) nemôže ďalej konať. Exekútor nemôže viesť exekúciu proti neexistujúcemu subjektu.
Súd mal z dedičského spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1D/128/2010, preukázané, že povinný zomrel dňa XX.X.XXXX, t. j po začatí exekučného konania, ktoré začalo dňom 13.9.2004. Po nebohom prebehlo dedičské konanie, ktoré bolo uznesením č. k. 1D/128/2010-23 zo dňa 2.11.2010 zastavené v zmysle § 175h ods. 1 O.s.p., keďže poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Uznesenie č. k. 1D/128/2010-23 nadobudlo právoplatnosť dňom 12.11.2010, čo do výroku o zastavení konania a dňom 30.11.2010, čo do výroku o trovách konania.
Berúc do úvahy vyššie uvedené a skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo dňom 13.9.2004, t. j doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného súdnemu exekútorovi, súd sa nestotožnil s právnou kvalifikáciou zastavenia exekúcie, ktorú vo svojom podnete uviedol súdny exekútor. Súd po právnom posúdení veci dospel k záveru, že sa v tomto prípade jedná o zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda, že súd zastaví exekúciu, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučné konanie nemožno viesť proti subjektu, ktorý neexistuje, ktorý stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a na ňu nadväzujúcu spôsobilosť konať pred súdom (procesnú spôsobilosť). Keďže povinný zomrel dňa 24.6.2010, t. j. po začatí exekučného konania, v danom prípade sa jedná o absenciu procesnej podmienky na strane účastníka exekučného konania. Táto procesná podmienka by eventuálne bola odstrániteľná, a to uplatnením procesného nástupníctva v konaní (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), t. j. návrhom na pripustenie zmeny účastníka v exekučnom konaní. V tomto prípade však povinný zomrel ako nemajetný, teda do práv a povinností nebohého poručiteľa nevstúpili jeho dedičia, keďže dedič vstupuje do práv a povinností poručiteľa a zodpovedá za jeho dlhy len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva (§ 470 ods. 1 zákona 40/1964 Zb. Občiansky zákonník), tým pádom procesné nástupníctvo v exekučnom konaní nie je možné uplatniť. Vzhľadom na to, že povinný zomrel počas exekučného konania a ako nemajetný, je podľa právneho názoru
súdu nesporné, že v takomto prípade sa jedná o zastavenie exekúcie pre nemajetnosť, keďže majetok povinného by nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Súd na podporu svojho právneho názoru odkazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 8/2011 zo dňa 31.5.2012, sp. zn. 5 M Cdo 9/2011 zo dňa 1.2.2012, sp. zn. 2 M Cdo 10/2012 zo dňa 35.7.2012 a iné.
Vzhľadom na podnet súdneho exekútora a zistený skutkový stav, súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu voči povinnému zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení zákona č. 125/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.8.2005, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 125/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.8.2005, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 125/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.8.2005, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení zákona č. 125/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.8.2005, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení zákona č. 348/2011 Z. z., t. j. v znení účinnom od 1.1.2012, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súd v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie rozhodol aj o trovách exekučného konania súdneho exekútora, a to v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekučného konania a uložil oprávnenému, aby tieto trovy konania uhradil súdnemu exekútorovi v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Keďže dôvodom zastavenia exekúcie v tomto konaní je skutočnosť, že povinný zomrel po začatím exekučného konania, pričom dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť, súd zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného. V danom prípade sa jedná o zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie v celkovej sume 63,97 Eur vrátane DPH vo vyúčtovaní trov exekúcie. Súd vyčíslené trovy preskúmal a rozhodol, že trovy boli účelne vynaložené vo výške 40,12 Eur a v takejto sume ich súdnemu exekútorovi priznal aplikujúc pri tom ustanovenia vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008 ( ďalej len „ vyhláška“).
Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) s použitím § 14 ods. 2 vyhlášky, t. j. podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu v sume 6,64 Eur. Odmena za jednu začatú hodinu účelne vynaloženú na exekúciu (1 hod. a 6,64 Eur) za úkony: predloženie + vyúčtovanie trov exekúcie (30 min.), vrátenie poverenia (15 min.) a vystavenie konečného vyúčtovania (15 min.). Ďalej odmena súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) s použitím § 14 ods. 3 vyhlášky a v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky v sume 19,92 Eur (1 úkon a 3,32 Eur) spočívajúca v odmene za úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie platiteľa mzdy povinného 2 x, zisťovanie bydliska povinného 2 x. V rámci trov exekúcie súd priznal súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v sume poštovného 6,87 Eur za poštové služby. Trovy exekúcie účelne vynaložené súdny exekútorom v priebehu exekúcie 33,43 Eur. Keďže súdny exekútor preukázal, že je registrovaným platcom DPH, súd v súlade s § 196 veta druhá v platnom znení navýšil trovy exekúcie o sumu 6,69 Eur spočívajúcu v
sume dane z pridanej hodnoty, teda súdom priznané trovy exekúcie v celkovej výške predstavujú sumu 40,12 Eur vrátane DPH.
Súd poznamenáva, že vzhľadom na znenie § 196 Exekučného poriadku platného a účinného v čase rozhodovania súdu, teda od 1.1.2012 a vzhľadom na nedostatok inej právnej úpravy (prechodných a záverečných ustanovení v zákonoch č. 341/2005 Z. z. a č. 348/2011 Z. z.), patrí súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty aj z odmeny a hotových výdavkov bez ohľadu na to, kedy sa začalo exekučné konanie, a to napriek skutočnosti, že navýšenie odmeny o sumu DPH v prípade pokiaľ je súdny exekútor registrovaným platcom DPH bolo do Exekučného poriadku zakotvené novelou vykonanou zákonom č. 341/2005 Z. z., t. j. s účinnosťou od 1.9.2005 a navýšenie náhrad určených podľa Exekučného poriadku až novelou vykonanou zákonom č. 348/2011 Z. z., t. j. s účinnosťou od 1.1.2012.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za úkon preštudovanie, spracovanie, zaregistrovanie návrhu (30 min.), keďže považuje tento úkon za administratívny, pričom odmena zaň je už zahrnutá v odmene exekútora v zmysle § 25 cit. vyhlášky. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za úkony dohoda o vykonaní exekúcie (30 min.) a vystavenie faktúry (15 min.), keďže tieto úkony pokladal za neúčelné pre dosiahnutie účelu exekúcie, ktorým je nútený výkonu exekučného titulu. Ďalej súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu určenú v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky v sume 3,32 Eur spočívajúca v odmene za úkon: doručenie upovedomenia o začatí exekúcie (2x), keďže z jazykovo-gramatického výkladu ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky je podľa súdu zrejmé a nepochybné, že sa jedná o odmenu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie ako úkonu exekučného konania všetkým subjektom podľa ustanovení Exekučného poriadku, a teda nemožno vykladať toto ustanovenie tak, že doručenie tohto úkonu súdneho exekútora každému subjektu je spoplatnené jednotlivo. Ďalej súd nepriznal v rámci náhrady hotových výdavkov sumu 3,10 Eur (budúce poštovné), keďže nemal preukázané, že tieto boli účelne vynaložené na výkon exekúcie ku dňu rozhodovania o trovách exekúcie. Z povahy úpravy trov konania v Exekučnom poriadku a subsidiárne v Občianskom súdnom poriadku vyplýva, že nemožno priznať trovy konania, ktoré vzniknú po rozhodnutí o trovách, resp. ktorých vynaloženie nie je preukázané. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v sume 3,52 Eur označené ako poplatky a v sume 3,32 Eur označené ako náklady na kancelárske potreby, keďže súd nemal preukázané (napr. dokladom o úhrade, príp. faktúrou a pod.), že dané výdavky boli súdnym exekútorom účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v tomto exekučnom konaní. Súd poznamenáva, že je vecou súdneho exekútora, aby do exekútorského spisu doložil také doklady, ktoré budú nad všetky pochybnosti preukazovať všetky trovy, ktoré mu v priebehu exekúcie vznikli pri jej výkone. V nadväznosti na uvedené súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani sumu DPH na uvedenú odmenu a hotové výdavky.
O trovách exekučného konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, keďže ustanovenia § 200 - § 203 Exekučného poriadku o trovách exekúcie neobsahujú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre prípad zastavenia exekučného konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.