Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39C-131-2015.pdf
PDF · 84.46 KB
Case nature
Area
Subarea
39C/131/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Janou Raganovou vo veci žalobcu : S. A., A.. X.X.XXXX, W. Q. X., C. XX/X, zastúpeného JUDr. Mariánom Juskom - advokátom so sídlom v Košiciach, Račí potok 3, proti žalovanému: P.Ú. N., A.. X.X.XXXX, W. Q. O., O. XX, v konaní o zaplatenie sumy 3.600,- EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.600,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 01.03.2014 do zaplatenia a sumu 1.000,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 01.01.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 634,21 EUR pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 216,- EUR a z trov právneho zastúpenia vo výške 418,21 EUR, tieto právnemu zástupcovi žalobcu a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 23.2.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 3.600,- EUR spolu s úrokom z omeškania zo sumy 2.600,- EUR vo výške 5,25 % ročne od 1.3.2014 až do zaplatenia a zo sumy 1.000,- EUR vo výške 5,05% ročne od 1.1.2015. Zároveň sa domáhal aj náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil skutočnosťami, že na základe zmluvy o pôžičke uzavretej so žalovaným dňa 27.02.2014 poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 2.600,- EUR, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť do 28.2.2014. Zároveň sa žalovaný zaviazal, že do 31.12.2014 mu zaplatí 1.000,- Eur ako odmenu pri vytváraní podnikateľského projektu, na čo mala slúžiť aj pôžička. Žalovaný pôžičky (odmenu) v dohodnutej lehote nevrátil. Žalovaný doposiaľ žalobcovi z poskytnutej pôžičky nevrátil žiadnu čiastku. Žalobca vyzval žalovaného na splnenie dlhu listom zo dňa 15.10.2014.
Vo veci bol vydaný platobný rozkaz 39C/131/2015-15 a to dňa 21.5.2015. Voči nemu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, ktorý zdôvodnil tým, že spochybňuje výšku uplatneného nároku.
Súd vo veci teda nariadil termín pojednávania, na ktoré sa dostavil žalobca spoločne s právnym zástupcom. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil a to ani napriek tomu, že naň bol riadne a včas predvolaný.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením listinných dokladov tvoriacich obsah spisu a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil tento skutkový stav veci :
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že zmluva o pôžičke je platná, žalovaný ju podpísal bez akýchkoľvek námietok a s dohodnutou sumou súhlasil. Pokiaľ ide o odmenu 1 000, -EUR, ktorá je uvedená v zmluve o pôžičke, ide o odmenu za výkon činnosti a právne ide o nepomenovanú zmluvu podľa ustanovenia § 269 ods.2 Obchodného zákonníka.
Na pojednávaní žalobca uviedol, že so žalovaným sa pozná už dlhšiu dobu. Spoločne pracovali na projekte a následne aj mali vytvoriť spoločnosť s ručením obmedzeným prípadne inú právnu formu. Projekt žalobca tvoril a následne keď bola spustená internetová stránka bola uzavretá zmluva o pôžičke, ktorú vytvoril žalobca. Po istej dobe žalovaný oslovil žalobcu aby spoločne odstúpil z projektu za odmenu 1.000,- EUR, s čím on súhlasil. Do dnešného dňa mu tieto peniaze žalovaný neuhradil.
Zo zmluvy o pôžičke je zrejmé, že táto bola medzi účastníkmi konania uzavretá dňa 27.02.2014 a jej predmetom bolo poskytnutie bezúčelovej pôžičky vo výške 2 600,- EUR tak, že táto suma bola poskytnutá žalovanému v hotovosti pri podpise tejto zmluvy. V čl. II bod 2 sa žalovaný zaviazal, že predmetnú pôžičku vráti do 28.2.2014 a to prevodom na účet č. 5207004200837751/8360. Zároveň v bode 4 článku II tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal vyplatiť žalobcovi odmenu vo výške 1.000,- EUR do 31.12.2014 za sústavnú činnosť pri vytváraní projektu www stránky 5e.tv, , pričom vyplatením
Z príjmového pokladničného dokladu je zrejmé, že dňa 27.2.014 došlo k odovzdaniu finančnej hotovosti vo výške 2.600,- EUR od žalobcu pre žalovaného, pričom žalovaný túto skutočnosť potvrdil svojim podpisom na tomto doklade.
Výzvou zo dňa 15.10.2014 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 2 600,- EUR a to do 14 dní odo dňa doručenia výzvy. Z mailovej komunikácie predloženej žalobcom na pojednávaní dňa 30.11.2016 bolo zistené, že žalovaný uznal svoj dlh voči žalobcovi a opakovane prisľúbil, že dlžnú sumu vráti a to dokonca do 17.03.2014.
Na základe takto zisteného súd právne uzatvára :
Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy zo zmluvy o pôžičke a z nepomenovanej zmluvy.
Zmluva o pôžičke ako samostatný zmluvný typ predstavuje dojednanie v zmysle ktorého veriteľ prenecháva dlžníkovi druhovo určené veci alebo peniaze a dlžník sa po uplynutí dohodnutej doby zaväzuje veci vrátiť iné, avšak rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom a ako dvojstranný právny úkon vždy vzniká okamihom zhodného prejavu vôle zmluvných strán o podstatných obsahových náležitostiach. K perfektnosti reálneho typu zmluvy je však potrebné, aby ku konsenzu - zhodnému prejavu vôle pristúpila ešte ďalšia právna skutočnosť a to odovzdanie predmetu zmluvy, čiže reálne plnenie. Zmluva o pôžičke teda vzniká až okamihom odovzdania predmetu pôžičky a jej právne následky sa viažu na prenechanie predmetu a nie na konsenzus zmluvných strán. Zmluva o pôžičke je zmluvou neformálnou a zákon pre jej vznik nevyžaduje písomnú formu. Veriteľ musí preukázať že s dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke a že peniaze mali byť v dohodnutej dobe vrátené a takisto aj to, že tieto peniaze dlžníkovi skutočne odovzdal. Pokiaľ ide o zmluvu v zmysle ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka, ten dáva subjektom občianskoprávnych vzťahov možnosť uzavrieť akúkoľvek zmluvu, t.j. aj takú, ktorá nie je osobitne upravená. Zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu Občianskeho zákonníka. Nepomenovaná, atypická zmluva sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ale aj iných právnych predpisov patriacich do odvetvia občianskeho práva, ktoré upravujú občianskoprávne vzťahy
s najpodobnejším obsahom (analógia legis). Prednosť však má dohoda účastníkov o rozsahu práv a povinností.
Vykonaným dokazovaním mal súd v tomto konaní preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná. V konaní bolo dostatočne preukázané - zmluvou o pôžičke ako aj výpoveďou žalobcu, že účastníci konania uzavreli zmluvu o pôžičke v zmysle ust. § 657 Občianskeho zákonníka - čo v konečnom dôsledku ani žalovaný nerozporoval - na základe ktorej bola žalovanému odovzdaná suma vo výške 2 600,- EUR, ktorú žalovaný prevzal, čo aj potvrdil svojim podpisom na príjmovom pokladničnom doklade a túto sumu ani žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil. Túto sumu mal žalovaný vrátiť do 28.02.2014, čo však neurobil a žalobca ho preto výzvou zo dňa 15.10.2014 vyzval na vrátenie tejto sumy, na čo však žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval a dlžnú sumu nevrátil. Preto ho súd zaviazal na zaplatenie tejto sumy tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Pokiaľ ide o sumu vo výške 1 000,- EUR ohľadne tejto sumy uzavreli účastníci konania nepomenovanú zmluvu v zmysle ust. § 51 Občianskeho zákonníka. Ide o nepomenovanú zmluvu s prvkami príkaznej zmluvy ( § 724 Občianskeho zákonníka ) v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi túto sumu ako odmenu za sústavnú činnosť pri vytváraní internetovej stránky a to do 31.12.2014. Túto sumu vo výške 1 000,- EUR žalovaný spochybňoval, avšak jeho obrana v konaní nebola úspešná, nakoľko svoje tvrdenie, prečo spochybňuje túto sumu a z akých dôvodov neobhájil a na preukázanie svojich tvrdení ani neoznačil svoje dôkazy a teda ohľadne tohto tvrdenia, že akákoľvek suma nad 2 600,- EUR nie je dôvodná neuniesol dôkazné bremeno. Nakoľko žalovaný túto sumu doposiaľ žalobcovi neuhradil, súd ho zaviazal na jej zaplatenie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Okrem istiny sa žalobca domáhal aj priznania príslušenstva k istine. Úroky z omeškania tvoria príslušenstvo istiny v zmysle ust. § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka.
Podľa ust. § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods.1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalobcovi vzniklo právo požadovať úroky z omeškania v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaný nesplnil svoj záväzok zo zmluvy o pôžičke riadne a včas, čím sa dostal do omeškania. Začiatok omeškania sa spája so splatnosťou dlhu. Ako už súd uviedol vyššie, splatnosť pôžičky bola zmluvnými stranami dohodnutá k 28.2.2014. Nasledujúceho dňa, 1.3.2014, sa odporca dostal do omeškania. V prípade sumy 1.000,- EUR z nepomenovanej zmluvy išlo o splatnosť do 31.12.2014, teda nasledujúcim dňom je deň 1.1.2015. Nakoľko bolo dostatočne preukázané, že žalovaný je v omeškaní so zaplatením dlžných súm, súd preto návrhu aj v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania počnúc od 2.3.2012. Výšku úrokov z omeškania súd určil podľa ust. § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2014. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania so zaplatením sumy 2 600,- EUR t.j. ku dňu 01.03.2014 bola vo výške 5,25 % ročne a so zaplatením sumy 1 000,- EUR , t.j. ku dňu 01.01.2015 bol vo výške 5,05 % ročne.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia a zásady úspechu v konaní má žalobca právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie svojho práva proti žalovanému, ktorý v spore úspech nemal.
Trovy žalobcu predstavuje súdny poplatok zaplatený za návrh na začatie konania vo výške 216,- EUR ( Pol.1a/ Sadzobníka, tvoriaceho prílohu zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v znení účinnom v čase podania návrhu, t.j. 6 % z ceny predmetu konania ) a trovy právneho zastúpenia, ktoré sú spolu vo výške 518,21 EUR. Tieto trovy tvorí :
- odmena za tri úkony ( 3x 131,13 EUR)
- a 2x režijný paušál vo výške 8,39 EUR a 1x 8,04 EUR. Spolu náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 418,21 EUR. Po preskúmaní predmetného vyúčtovania trov konania v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb mal súd za to, že tieto boli vyúčtované správne a preto ich súd žalobcovi priznal v tejto výške.
Okrem náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 418,21 EUR patrí žalobcovi aj náhrada zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 216,- EUR, ktorú súd takisto priznal navrhovateľovi s poukazom na ustanovenie § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 137 Občianskeho súdneho poriadku.
Spolu takto náhrada trov konania vo výške 634,21 EUR.
O povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 149 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku v zmysle ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods.1 OSP ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.